Naias
diskuze
To je dobre, Eicherik, konečne si doplníš vzdelanie.
Jasné, že starnú rýchlejšie. Knihy staré stovky rokov sa stále vydávajú, ale videl niekto z vás dvesto, tristo rokov starý seriál? Tie vôbec nedávajú, už sú beznádejne out, nikto by sa na ne nedíval.
PanPredseda, no hej, ono sa to volalo Knight Rider, úplne som zabudla. Mne to pripadá hrozne naivné, nerealistické, zlosyni vraždia na bežiacom páse, ale strach z nich nejde. A nalákať ich do pasce je hračka. Ale pri starých detektívkach mi to nevadí. Ani pri seriáli z osemdesiatych rokov Hardcastle and McCormick, hoci tam sú tam rovnakí zločinci. Možno je to tým, že McGyvera a Knight Ridera som poznala ako dieťa a navyše bez toho, aby som rozumela jazyku a keď som to videla ako dospelá s našim dabingom, dostavilo sa rozčarovanie. Hardcastle and McCormick som pozerala už ako dospelá a tam som si užívala hlavne to vzájomné doberanie sa ústrednej dvojice. Tiež je tam kopa blbostí a je mi to jedno!
My sme ako deti sledovali seriály K.I.T.T. a MacGyver na ORF s nemeckým dabingom. Nerozumeli sme ani ň, ale bolo to zo Západu! Oveľa neskôr som to videla znovu, teraz už neviem, či so slovenským či českým dabingom, a je to blbosť na druhú. Myslím, že to nie je len tým, že už dávno nie som dieťa.
Milujem humor Geralda Durrella, je úžasný a zaobíde sa aj bez vulgarizmov. Kdesi som čítala, že sa sťažoval, že nemôže v knihách používať nadávky, lebo by hneď rodičia spustili, že im kazí deti. Ja som rada, že mu hádzali také polená pod nohy.
Ak je to typ príbehu, kde je už z anotácie jasné, ako to dopadne, je smiešne sťažovať sa na predvídateľnosť.
Keď si mohol Hlúpy Jano zobrať princeznú a nikto nepovedal ani pol slova...
Ostrov v nebezpečí je dvojsečný. Navodzuje pocit pohody a zároveň ma šľak triafa, že sa tam nedá odsťahovať.
Obávam sa, že to by neprežila Rowlingová, čitatelia by ju roztrhali na kusy.
Však píšem, že šťastný koniec čitatelia vyžadujú. Ono tie príbehy sú v podstate rozprávky pre dospelých a tam to dobre dopadnúť musí. Ale ak autor dobre vládne perom, dokáže urobiť koniec šťastným a predsa uveriteľným. Napríklad Hobbit.
SPOILER
Doteraz – a to som to prvý raz čítala ako dieťa ešte za socíku – si pamätám, aký som dostala šok z toho konca. On po toľkom utrpení prišiel domov a nikto ho nečakal, nevítal, dokonca dražili jeho veci, keďže ho mali za mŕtveho, a on svojich príbuzných hlboko otrávil, lebo to znamenalo, že sa nemôžu nasťahovať do jeho domu, kam už v duchu umiestňovali svoj nábytok. Žiadne záverečné romantické oslavovanie hrdinu, ale krutá realita v podobe chamtivosti. Nádhera.
Pre mňa by bolo nepredvídateľné finále, keby sa unavený dobitý hrdina postavil proti odpočinutému nezranenému zlosynovi a prehral by. Z toho, aj z toho, čo písala Adhara, mi vyplýva, že nepredvídateľné konce sú práve tie realistické. V určitých druhoch literatúry toho autori naložia na postavy toľko, že by si z toho normálny smrteľník dávno hodil mašľu. Všetko smeruje k zdanlivo neodvratnej katastrofe, ktorá vyústi v čitateľmi očakávaný, dokonca vyžadovaný, happyend. A ten je po všetkých tých útrapách, čo autor namixoval, vysoko nepravdepodobný.
Plevov Robinson je možno čítavejší vďaka tomu, že Pleva odstránil dumy hlavného hrdinu a rozhojnil dej, ale zároveň z knihy vyjadrujúcej názory a postoje človeka zo 17. storočia spravil dobrodružnú príručku Ako prežiť na pustom ostrove, ktorá má s originálom spoločnú len osnovu.
Vieš, koľkokrát to ľudia hovorili mne? Nerob to, nikto iný to nerobí, prečo robíš toto takto, všetci to robia inak, prečo tam nechodíš, všetci tam chodia, ty si čudná...
Adna bukva, kakaja raznica. Predpokladám, že nehľadá klíčky, ale kličky. :)
LooneyCZ, keby som si v decembri prešla knihy, ktoré som prečítala toho roku a snažila sa ich priradiť k jednotlivým bodom čitateľskej výzvy, nemala by som pocit, že tú výzvu plním. Teraz čítam knihu, ktorú som si vybrala, lebo som na ňu dostala chuť a na ČV som pritom ani nepomyslela. Jedna postava práve zdrhla a schováva sa. Je to plnenie čitateľskej výzvy? Alebo sa to stane plnením v okamžiku, keď to k danému bodu prikliknem, hoci ČV u mňa nemala na prečítanie tej knihy najmenší vplyv?
Prečítať knihu, ktorá má viac ako 333 strán je výzva pre toho, kto číta nanajvýš dvestostranové knihy. Pre tých, ktorí čítajú bichle bežne, to žiadna výzva nie je.
Niet dôvodu, prečo hľadať iného afrického autora, prečo si tam nezaradiť už vybraného, ak človek chce, ale výzva to proste nie je.
A podľa mňa výzva nie je len niečo, čo láka na uskutočnenie, je to spojené aj s určitým úsilím, inak by som plnila výzvu vždy, keď sa pchám čokoládou, lebo to ma veru láka dosť. Výzva je nepchať sa čokoládou a to ma teda neláka vôbec. (Samozrejme netvrdím, že človek plní ČV, len ak sa do čítania nejakej knihy núti proti svojej vôli. To len tak na margo, aby mi to dakto nevytkol.)
Táto debata vznikla preto, lebo si jeden užívateľ vzdychol, že ľudia robia čo môžu, aby nevystúpili zo svojej komfortnej zóny. Na to reagovala víla Amálka, totiž Lenka, a ja som reagovala na ňu. Nech si ľudia priraďujú k bodom to, čo by čítali aj tak, ak ich to baví, prečo nie? Ale nie je to výzva, je to hra. Zato priraďovať k bodom knihy, ktoré tam ani náhodou nepatria a sofistikovane to odôvodňovať, ako sme tu boli toľkokrát svedkami, vlastne výzva je. Keby som sa rozkrájala, také argumenty, aké tu padajú, by som nevymyslela ani za všetok čaj v Číne.
Keď je pre niekoho výzvou prečítať 20 kníh, čo by bez ČV neurobil, tak výzvu plní, nie? A ak siahne po knihe, po ktorej by inak nesiahol, tak ju tiež plní. Ale čítať to, čo by človek čítal aj tak, ČV sem, ČV tam, to nie je výzva.
Ja sa ČV nezúčastňujem, lebo môj spôsob voľby kníh by mohla obohatiť akurát tak o výber podľa obálky či písmen v názve a to si myslím môžem nechať ujsť.
K P. S.: Podľa mňa sú pravidlá stanovené slovami "Chcete objevit zábavnou formou zajímavé knihy? Chcete čelit výzvě?" A ako si ich kto vyloží, to už je jeho osobná vec.
Ja osobne to chápem tak, že výzva znamená výzvu a čeliť výzve neznamená čítať to, čo by človek čítal tak či tak. Ale nech si tam dá, kto chce, čo chce, pokiaľ sa nebude snažiť presvedčiť sám seba vo verejnom vlákne, že čierna je biela, Pieseň ľadu a ohňa je vojnová literatúra a pod.
"Proč by mi výzva měla rozšiřovat obzory?" Nuž, možno preto, že sa to volá výzva. "Chcete objevit zábavnou formou zajímavé knihy? Chcete čelit výzvě?" mi neznie ako "nevystupovať zo svojej komfortnej zóny".