Naias
diskuze
Lucy Maud Montgomery napísala knihu, kde sa hlavná hrdinka volá Valancy Stirling a dôležitú úlohu hrá list. Proste náhody, žiadnu záhadu by som v tom nehľadala.
Kto vás vyzýva a ako? Myslíte to „změnit fotku“, ktoré je pod profilovou fotografiou alebo niečo iné?
Keri.H, hej, lenže čitateľ potom ťažko môže posudzovať, či ide autorovi o umenie alebo o zisk, keď sa k nemu pôvodný autorov zámer nedostane, a on ani nevie, či sa k nemu dostal, či nie, čo z knihy treba pripísať autorovi a čo vydavateľovi.
Lenka.Vílka, podľa toho, čo o tom písali Isaac Asimov a Zdena Frýbová, vydavateľ nevydáva sakumprásk všetko ani renomovaným autorom.
Alekis, ale môže, autor sa môže vyhovoriť, na čo len chce. Práve čítam knihu, o ktorej autor napísal: „Moje kniha byla špatná, protože špatný byl sám život.“
Predpokladám, že sa bavíme o autoroch, ktorí si vydanie knihy financujú sami a nekecá im do toho vydavateľ, ktorý na čitateľa-zákazníka myslí určite.
Aj u nás kedysi ženy chodily, smialy sa a plakaly, ale v 1953 sme to zjednodušili. Sme holt šikovnejší.
Hej, všade máme mäkké i, trebárs vzor dub, množné číslo dubi.
Ja som si tiež urobila radosť, keď som sa zapísala do jednej knižnice a potom do druhej a do tretej. Tam majú kníh a kníh a kníh....
Ja som čítala Já nebyl u tebe, když přicházelo jaro a Břímě. Jaro ma nadchlo, určite si prečítam aj nový preklad. S Břímě to bolo horšie, tam som mala problémy chápať daktoré postavy a celkový dojem bol mierne depresívny. Ale aj to si ešte dakedy prečítam. Ako teraz westmacottovky vychádzajú, všetky kupujem, ale nečítam, syslím si ich, lebo Agatha už, žiaľbohu, nič nenapíše.
Správných odpovědí: 10/10
Slovensky umíte, jako by to byla vaše rodná řeč. Parádní výsledek!
No nie som dobrá?
To je dobre, Eicherik, konečne si doplníš vzdelanie.
Jasné, že starnú rýchlejšie. Knihy staré stovky rokov sa stále vydávajú, ale videl niekto z vás dvesto, tristo rokov starý seriál? Tie vôbec nedávajú, už sú beznádejne out, nikto by sa na ne nedíval.
PanPredseda, no hej, ono sa to volalo Knight Rider, úplne som zabudla. Mne to pripadá hrozne naivné, nerealistické, zlosyni vraždia na bežiacom páse, ale strach z nich nejde. A nalákať ich do pasce je hračka. Ale pri starých detektívkach mi to nevadí. Ani pri seriáli z osemdesiatych rokov Hardcastle and McCormick, hoci tam sú tam rovnakí zločinci. Možno je to tým, že McGyvera a Knight Ridera som poznala ako dieťa a navyše bez toho, aby som rozumela jazyku a keď som to videla ako dospelá s našim dabingom, dostavilo sa rozčarovanie. Hardcastle and McCormick som pozerala už ako dospelá a tam som si užívala hlavne to vzájomné doberanie sa ústrednej dvojice. Tiež je tam kopa blbostí a je mi to jedno!
My sme ako deti sledovali seriály K.I.T.T. a MacGyver na ORF s nemeckým dabingom. Nerozumeli sme ani ň, ale bolo to zo Západu! Oveľa neskôr som to videla znovu, teraz už neviem, či so slovenským či českým dabingom, a je to blbosť na druhú. Myslím, že to nie je len tým, že už dávno nie som dieťa.
Milujem humor Geralda Durrella, je úžasný a zaobíde sa aj bez vulgarizmov. Kdesi som čítala, že sa sťažoval, že nemôže v knihách používať nadávky, lebo by hneď rodičia spustili, že im kazí deti. Ja som rada, že mu hádzali také polená pod nohy.
Ak je to typ príbehu, kde je už z anotácie jasné, ako to dopadne, je smiešne sťažovať sa na predvídateľnosť.
Keď si mohol Hlúpy Jano zobrať princeznú a nikto nepovedal ani pol slova...
Ostrov v nebezpečí je dvojsečný. Navodzuje pocit pohody a zároveň ma šľak triafa, že sa tam nedá odsťahovať.
Obávam sa, že to by neprežila Rowlingová, čitatelia by ju roztrhali na kusy.
Však píšem, že šťastný koniec čitatelia vyžadujú. Ono tie príbehy sú v podstate rozprávky pre dospelých a tam to dobre dopadnúť musí. Ale ak autor dobre vládne perom, dokáže urobiť koniec šťastným a predsa uveriteľným. Napríklad Hobbit.
SPOILER
Doteraz – a to som to prvý raz čítala ako dieťa ešte za socíku – si pamätám, aký som dostala šok z toho konca. On po toľkom utrpení prišiel domov a nikto ho nečakal, nevítal, dokonca dražili jeho veci, keďže ho mali za mŕtveho, a on svojich príbuzných hlboko otrávil, lebo to znamenalo, že sa nemôžu nasťahovať do jeho domu, kam už v duchu umiestňovali svoj nábytok. Žiadne záverečné romantické oslavovanie hrdinu, ale krutá realita v podobe chamtivosti. Nádhera.
