Naias
diskuze
Hej, všade máme mäkké i, trebárs vzor dub, množné číslo dubi.
Ja som si tiež urobila radosť, keď som sa zapísala do jednej knižnice a potom do druhej a do tretej. Tam majú kníh a kníh a kníh....
Ja som čítala Já nebyl u tebe, když přicházelo jaro a Břímě. Jaro ma nadchlo, určite si prečítam aj nový preklad. S Břímě to bolo horšie, tam som mala problémy chápať daktoré postavy a celkový dojem bol mierne depresívny. Ale aj to si ešte dakedy prečítam. Ako teraz westmacottovky vychádzajú, všetky kupujem, ale nečítam, syslím si ich, lebo Agatha už, žiaľbohu, nič nenapíše.
Správných odpovědí: 10/10
Slovensky umíte, jako by to byla vaše rodná řeč. Parádní výsledek!
No nie som dobrá?
To je dobre, Eicherik, konečne si doplníš vzdelanie.
Jasné, že starnú rýchlejšie. Knihy staré stovky rokov sa stále vydávajú, ale videl niekto z vás dvesto, tristo rokov starý seriál? Tie vôbec nedávajú, už sú beznádejne out, nikto by sa na ne nedíval.
PanPredseda, no hej, ono sa to volalo Knight Rider, úplne som zabudla. Mne to pripadá hrozne naivné, nerealistické, zlosyni vraždia na bežiacom páse, ale strach z nich nejde. A nalákať ich do pasce je hračka. Ale pri starých detektívkach mi to nevadí. Ani pri seriáli z osemdesiatych rokov Hardcastle and McCormick, hoci tam sú tam rovnakí zločinci. Možno je to tým, že McGyvera a Knight Ridera som poznala ako dieťa a navyše bez toho, aby som rozumela jazyku a keď som to videla ako dospelá s našim dabingom, dostavilo sa rozčarovanie. Hardcastle and McCormick som pozerala už ako dospelá a tam som si užívala hlavne to vzájomné doberanie sa ústrednej dvojice. Tiež je tam kopa blbostí a je mi to jedno!
My sme ako deti sledovali seriály K.I.T.T. a MacGyver na ORF s nemeckým dabingom. Nerozumeli sme ani ň, ale bolo to zo Západu! Oveľa neskôr som to videla znovu, teraz už neviem, či so slovenským či českým dabingom, a je to blbosť na druhú. Myslím, že to nie je len tým, že už dávno nie som dieťa.
Milujem humor Geralda Durrella, je úžasný a zaobíde sa aj bez vulgarizmov. Kdesi som čítala, že sa sťažoval, že nemôže v knihách používať nadávky, lebo by hneď rodičia spustili, že im kazí deti. Ja som rada, že mu hádzali také polená pod nohy.
Ak je to typ príbehu, kde je už z anotácie jasné, ako to dopadne, je smiešne sťažovať sa na predvídateľnosť.
Keď si mohol Hlúpy Jano zobrať princeznú a nikto nepovedal ani pol slova...
Ostrov v nebezpečí je dvojsečný. Navodzuje pocit pohody a zároveň ma šľak triafa, že sa tam nedá odsťahovať.
Obávam sa, že to by neprežila Rowlingová, čitatelia by ju roztrhali na kusy.
Však píšem, že šťastný koniec čitatelia vyžadujú. Ono tie príbehy sú v podstate rozprávky pre dospelých a tam to dobre dopadnúť musí. Ale ak autor dobre vládne perom, dokáže urobiť koniec šťastným a predsa uveriteľným. Napríklad Hobbit.
SPOILER
Doteraz – a to som to prvý raz čítala ako dieťa ešte za socíku – si pamätám, aký som dostala šok z toho konca. On po toľkom utrpení prišiel domov a nikto ho nečakal, nevítal, dokonca dražili jeho veci, keďže ho mali za mŕtveho, a on svojich príbuzných hlboko otrávil, lebo to znamenalo, že sa nemôžu nasťahovať do jeho domu, kam už v duchu umiestňovali svoj nábytok. Žiadne záverečné romantické oslavovanie hrdinu, ale krutá realita v podobe chamtivosti. Nádhera.
Pre mňa by bolo nepredvídateľné finále, keby sa unavený dobitý hrdina postavil proti odpočinutému nezranenému zlosynovi a prehral by. Z toho, aj z toho, čo písala Adhara, mi vyplýva, že nepredvídateľné konce sú práve tie realistické. V určitých druhoch literatúry toho autori naložia na postavy toľko, že by si z toho normálny smrteľník dávno hodil mašľu. Všetko smeruje k zdanlivo neodvratnej katastrofe, ktorá vyústi v čitateľmi očakávaný, dokonca vyžadovaný, happyend. A ten je po všetkých tých útrapách, čo autor namixoval, vysoko nepravdepodobný.
Plevov Robinson je možno čítavejší vďaka tomu, že Pleva odstránil dumy hlavného hrdinu a rozhojnil dej, ale zároveň z knihy vyjadrujúcej názory a postoje človeka zo 17. storočia spravil dobrodružnú príručku Ako prežiť na pustom ostrove, ktorá má s originálom spoločnú len osnovu.
Vieš, koľkokrát to ľudia hovorili mne? Nerob to, nikto iný to nerobí, prečo robíš toto takto, všetci to robia inak, prečo tam nechodíš, všetci tam chodia, ty si čudná...
Adna bukva, kakaja raznica. Predpokladám, že nehľadá klíčky, ale kličky. :)