Naias diskuze

Už som čítala aj dvojodstavcové komentáre, z ktorých som sa o knihe nič nedozvedela, lebo boli o príhode, ktorá sa čitateľovi stala pred/počas/po* prečítaní knihy (a ktorá s knihou samotnou nesúvisela) alebo boli o filme, či o rozhlasovom spracovaní a pod.
* nehodiace sa škrtnite

Hej, písať si môže kto chce čo chce, ale nevadilo by, keby to bolo aspoň trošilinku k veci a pokiaľ možno s väčšou výpovednou hodnotou, než aká je beztak vyjadrená udeleným počtom hviezdičiek.

Ja som videla film Tove, čo mal byť životopisný film o Tove Jansson. O jej milostnom živote som sa dozvedela kde čo, ale s jej tvorbou to bolo podstatne horšie. Des.
Neviem, aký je film s Russellom Crowom, ale keď ide o legendu, tak má fantázia voľné pole, nie?
A keď už sme pri Robinovi Hoodovi, moj obľúbený film sa volá Bláznivé příběhy Robina Hooda. Nemá chybu.

Na sovietske filmy som poctivo chodila! Povinne, so školou. Čo sa pamätám, boli o zlých Američanoch, ktorí takmer rozpútali tretiu svetovú, ale obetaví Rusi im v tom zabránili. Po Nežnej revolúcii nás posielali na americké filmy o zlých Rusoch, ktorí takmer rozpútali tretiu svetovú, ale obetaví Američania im v tom zabránili. Plus ça change, plus c'est la même chose. Jediný rozdiel bol v tom, že tie americké filmy neboli také zúfalo nudné.

Lenka.Vílka, neviem, akých rebelov myslíš, mám len túto jednu skúsenosť.

Ja tri roky dopredu nesledujem ani vznik filmu ani knihy, dokonca aj novinky si pozriem, až ich dajú v televízii, či až sú v knižnici voľne dostupné bez čakacej listiny. A že ide o hodne chválenú knihu, to ma tiež moc neberie, občas to dokonca vedie k postoju: „Bude to úplná blbosť, alebo sa to bude dať čítať?“ Ale očakávanie ma tak úplne nemíňa, niekedy predtým, než vezmem knihu do ruky, niekedy sa zrodí počas čítania. Napríklad som čítala jednu dobrodružnú oddychovku, kde na začiatku autorka prejavila krásny zmysel pre humor a o pár strán neskôr ironicky opisovala presladené šablónovité knižné konce a ja som sa tešila na netradičné zakončenie. Preto ma hrozne sklamalo, keď záver tej knihy bol presne taký šablónovitý a presladený ako tie, z ktorých si uťahovala. Alebo keď som čítala Durrellov životopis od Davida Hughesa, ktorý sa s ním poznal, čakala som zasvätené informácie a dostala som akési neosobné pozliepance, a kniha Hodně smíchu a pár slz, čo malo byť o Betty McDonald, bola skôr autobiografia jej kamarátky, na čo som nebola zvedavá.

Na „Bylo by to očekávání menší, kdyby jste se na to netěšili tři roky? Ale třeba jenom tři měsíce od prvního traileru bez jiných informací?“ by som povedala, že očakávanie rastie s časom, ale len určitú dobu, potom chúďa tíško umrie. Keby som mala na dačo čakať tri roky, už by som sa na to dávno prestala tešiť.

Momentálne sa spamätávam z útrap pracovného týždňa, ale cez víkend sa asi preletím na drakovi.

Fencl vzťah k Neffovým knihám aspoň neskrýva, žiadne také "ja som nezaujatý čitateľ, s autorom sa vôbec nepoznám", ako je zvykom tu. A naozaj vraví to isté ako alekis - na čo sú čitateľovi suchopárne pasáže? Hlavne, aby dej bol čo najviac vzrušujúci.
Inak, netreba začínať novú diskusiu, už tu jedna je:
https://www.databazeknih.cz/diskuze/o-autorech-8/ondrej-neff-a-adaptace-j-verna-3254/str-1

Ja by som chcela detektívky od Asimova. Ale kde ich vziať a nekradnúť?

Berte to ako podnet na vzdelávanie sa, impulz na zlepšenie svojich jazykových schopností.

Väčšinou nie, aj tak je toho tooooľko. Ale ak na zmienku o dákej knihe narazím už päťdesiaty raz, tak si ju v záujme vlastného duševného zdravia prečítam, aby ma prestalo rozčuľovať, že tým narážkam nerozumiem. Stres predsa škodí.

Tu nejde o to, či dačo má niekto rád, či nerád, ale na základe čoho si utvára názor, a že viesť dialóg neznamená, že prevažnú väčšinu času hovorí on sám.

Pri sledovaní filmu sa predovšetkým divák nedozvie o tom, čo si ktorá postava pomyslela, a tým pádom o jej motivácii vie často houby s voctem. Netvrdím, že práve HP je myšlienkovo bohaté dielo, ale Harry bol viac než len tupé trdlo, ktoré robilo, čo sa mu povedalo. Nuž ale pán Vávra videl tie filmy vlani s deťmi druhý raz a teda má svoj názor plne podložený. A basta.

Kultivovaná odpoveď a zaujímavá predstava o tom, čo je to dialóg.

Tak som si ten kúsok vypočula a hneď na začiatku ma odstrelilo Vávrovo „knihu som nečítal, ale videl som filmy“. Pustila som si to, lebo som bola som zvedavá, čo také fanúšikom nevoniace tam zaznie, ale po tom úvode som sa začala uškŕňať. A vraj predlohou HP je Saxana, čo k tomu dodať? (Nepočítam sa k fanúšikom HP – čítala a videla som všetky diely, ale už sú mi voľné – ani k fanúšikom Rowlingovej, no nemôžem inak, než prevracať oči, keď zisťujem, koho všetkého vykradla. Pratchetta, Durrella, Saxanu, Tolkiena...) Keď to tak zhrniem, v podstate som sa dozvedela, a to od Rybku, ktorý to zrejme čítal, len toľko, že Saxana nie je predlohou HP a že ten svet je efektný, ale nie je konzistentný. To som už vedela. Čiže výsledok nula celá nula nič.

On ten radar hlavne nie je neomylný, koniec koncov aj alekis a newtory to priznávajú. Ešte by som podotkla, že ak niekto slávny niečo povedal, to ešte neznamená, že to má všeobecnú platnosť. U mňa to bola Biela veľryba, o ktorej mi radar tvrdil „to nečítaj, to sa ti vôbec nebude páčiť, to nie je pre teba“. Bol vedľa ako tá jedľa. Inokedy mi zas navrával „toto vyzerá super, len to z tej knihobúdky zober“. Neprečítala som ani štvrtinu a kniha putovala späť. Asi ten radar musím dať do opravy, hádam budú mať náhradné súčiastky.
Inak, hľadala som paralely medzi Tolkienom a HP, nenašla som.

Alekis, napísali ste len „prostě mi to přijde uhozené“ bez bližšieho vysvetlenia a ja by som rada vedela, prečo sa vám to také zdá, čo konkrétne je na HP uhozené. Je to príliš široký pojem. A kde píšete, že nesúhlasíte? To som usúdila z „ale toto je váš názor“. To ako súhlas nevyznelo.

Alekis a aký je váš názor? S čím z toho, čo som napísala, nesúhlasíte?

Alekis, on je dosť rozdiel medzi nečítala a neprečítala.

K HP by som uviedla, že hoci je to z hľadiska logiky deravé ako sito, postavy nie sú z papiera, ale z mäsa a kostí, dýchajúce, skutočné a ako rastú, vyzrievajú. A boli tam nielen realistické postavy, ale aj reálne situácie. Napríklad Dumbledore ešte nevychladol a už o ňom vyšiel životopis, kde autorka veľmi horlivo prala špinavú bielizeň. To je rozhodne zo života. Rowlingová má navyše dar písať neskutočne čítavo, a ešte k tomu písala o škole a školákoch, teda o tom, čo pozná a z tých kníh je to zreteľne cítiť. Je to niečo úplne iné ako tie YA somariny, čo plodia daktoré autorky, ktoré píšu o tom, o čom zhola nič nevedia a postavy vystrihujú z lepenky.

Na to asi odpoveď nedostanem, ale zaujímalo by ma, alekis, ako viete, že HP a strašne vtipná Zeměplocha nie sú vaša parketa, keď ste to nečítali?

Len si autori myslia svoje. To môžeme aj my. Mimochodom, tak ako vecná kritika nie je hejtovanie, tak ani neznamená, že čitateľ je naštvaný. Keby som si ten spomenutý výrok na fb prečítala, akurát by som sa zasmiala.

Ja dávam prednosť tomu, aby mi bol detektív sympatický, potom ma detektívka o dosť viac baví. Ale neberiem to ako chybu autora, ak to tak nie je. Len si ho nezaradím do obľúbených.

Hej, dakedy sú negatívne komentáre cennejšie než tie pozitívne, ak čitateľ vysvetlí, prečo hodnotí nízko. Ale vysvetlenia, ktoré znejú „bola tam kopa chíb a prelkepov“, „najprv som videla film, ale kniha bola úplne iná a to sa mi nepáči“, „hlavná postava mi nebola sympatická“, ignorujem.