Naias
diskuze
Tak sa mi zdá, že skôr menej, ako viac. Tiež rada porovnávam preklady, ale skôr slovenské a české preklady navzájom, než preklady s originálom. Napr. Agathu alebo Hovoriaci balík. Len nechápem, prečo Alice preložili ako Alenku.
Ha, práve som zistila, že to nie je pravda! Citujem: „Ať už si o knížce myslíte cokoliv, myslím, že je skvělá zábava porovnávat české (a další) překlady: tuším, že první dva pokusy o překlad Alenky obtížná místa vynechávaly (!)“
Aj ja mám doma len tie, ku ktorým sa vraciam. Akurát v množstve se líšime.
Tie chcem pri sebe, lebo ma to teší, jednak byť obklopená knihami, jednak mať ich poruke a kedykoľvek po nich siahnuť. Čítam knihy podľa toho, akú mám náladu, či som unavená, či potrebujem rozveseliť, či mám chuť na trochu napätia, či chcem získať informácie a pod. Okrem toho, keď ich nemajú v knižnici, ako si ich mám prečítať? Kúpiť a odlifrovať? To by mi srdce utrhlo.
Ale neodpovedal si mi. Keď čítaš knihu len raz, pamätáš si ju? A ktoré knihy majú tú česť, že ich nutne potrebuješ vlastniť?
A Medvedík Pú je úžasná kniha, o tom by HTO mohol rozprávať...
Keď narazíš na knihu, ktorá sa ti ohromne páči, neprečítaš si ju znova? A pamätáš si, čo si čítal? Keď knihu prečítam raz, po desiatich rokoch už si poriadne nepamätám o čom bola, niekedy ani to, že som ju už čítala. Ale počítač v knižnici si to pamätá.
Ak čítaš knihu prvý raz, spoznávaš nového priateľa. Ak ju čítaš druhýkrát, stretávaš starého. (Čínske príslovie) Veľmi rada sa stretávam s priateľmi, ktorých poznám už roky, najlepšie od detstva. Saturnina môžem čítať znovu a znovu a znovu... A ešte kopec iných kníh.
Ja, robot, O mé rodině a jiné zvířeně, Saturnin (milujem doktora Vlacha!), Pan Kaplan má stále třídu rád, Švejk, Co život dal a vzal, Vajce a ja...
Niektoré trikrát, ďalšie päťkrát, iné desaťkrát, ako ktoré.
Presne. Nikto z vraždenia nedokáže urobiť takú idylu ako Agatha.
Ja som v tomto veku milovala Pána Tragáčika (Pana Auťáka) od Zbigniewa Nienackeho, Začarovaný dom od Joanny Chmielewskej a Troch pátračov od Roberta Arthura. Potom je tu ešte Drsnej brouk od Paula Shiptona alebo Kdo je pachatel od Hy Conrada, ale to som nečítala. Ďalej od Alana Bradleyho Koláč s kapkou jedu a Vražda není hra. To sa mi celkom páčilo, hoci už dávno nie som dieťa.
Mám to úplne rovnako. Ak ma zaujme kniha v tejto databáze, do „chystám se číst“ si dám prvý diel, bez ohľadu na to, či nadväzujú veľmi alebo voľne. Vadí mi, keď napríklad pribudne postava, ktorá sa objavuje aj v ďalších dieloch a ja neviem, ako a kedy sa tam dostala. Vždy chcem vedieť, ako to začalo, než zistím, ako to pokračuje. Aj v knižnici beriem vždy prvý diel, ak ho nemajú, tak aspoň ten najstarší.
Z viacerých kníh, lepšie povedané všetkých od Roberta Arthura v tejto databáze.
Naschvál som predtým pridala autora do obľúbených, reku, bude sa im ľahšie hľadať...
Obávam sa, že Milénium nespĺňa podmienky. Rozhodne to nie je kratšia knižka a nezdá sa mi ani myšlienkovo nenáročná. Podľa mňa by to mohli spĺňať Louis L'Amour a Zane Grey.
