Naias
diskuze
Niet za čo, mám vždy radosť, keď niekoho zoznámim s knihou, ktorú milujem. A keď sa páči, je to ešte lepšie. Tiež som sa tu dozvedela o knihách, o ktorých som doteraz netušila. Niektoré u nás v knižnici majú, iné nie. Teraz hľadám v katalógoch, kde ich majú a pôjdem sa tam zapísať. Už som navnadená a nemôcť si to prečítať, z toho mám depresiu. Dve som si už aj objednala, tie som v katalógoch nenašla.
HTO: Jasné, že mám aj The House at Pooh Corner! Také úžasné dielo! A sú tam aj obrázky. Farebné. Básne som si nekúpila práve preto, lebo u nás nevyšli. Ale porozmýšľam. Inak je pravda, že potrebujem hlavne rozšíriť slovnú zásobu. Súslednosť časová? Minulý podmieňovací spôsob? Brnkačka. Preložiť vetu z desiatich slov? Eee, kam som dala slovník? Takže gramatiku nepoužívam a zabúdam. Môžem sa niečo spýtať? V prvej kapitole je toto: „He’s Winnie-ther-Pooh. Don’t you know what „ther“ means?“ To ther je preklep, alebo to niečo znamená?
Mimochodom, v mojom slovenskom vydaní z roku 1981 posledná veta znie: „No kamkoľvek pôjdu a nech sa im čokoľvek na tej ceste prihodí, na tomto začarovanom mieste na samom vrchu lesa sa bude chlapček so svojím mackom vždy len hrať.“ Čiarka je na správnom mieste.
keri.H: Isteže čítam v MHD. Tiež nevnímam hlásenie. Ale keď sa mi tesne pri uchu niekto vykecáva pol hodiny do mobilu, to už je o nervy. A televízia detto.
Kočičáci, to veľmi dobre poznám, lebo robím to isté. Nové vydania mi idú niekedy silne na nervy. Navyše to občas znovu preložia, tak to už je na vraždu.
Ja viem, máme príbuzných v USA. Keď prišli na návštevu, takmer som im nerozumela. Treba čítať, čítať, čítať! Potom sa na človeka nalepí pravopis aj gramatika, ani nevie ako. Ja som si kúpila Winnie the Pooh a Mary Poppins. Dobre sa to číta, nie sú tam slová na pol riadku a vety na pol strany a ešte to aj poznám v preklade. Už som z kníh nasala slovenskú aj českú gramatiku, teraz je na rade anglická. Môžeme si navzájom držať palce.
"nemám.nedám.moje.moje" To je krásne, to sa mi páči, pod to sa hocikedy podpíšem. Paráda!
Keby som si kúpila všetky knihy, ktoré si chcem prečítať, musela by som sa pásť, bývať pod mostom, oblečenie vyberať z kontajnerov a zvyšok peňazí vraziť do prenájmu skladu, kam by som knihy ukladala. Častokrát v kníhkupectve držím v ruke knihu a kňučím, lebo si ju chcem strašne prečítať, ale netuším, či sa mi bude páčiť a čo s ňou potom? Knižnica je perfektná, lebo si človek prečíta knihu bez rizika. Ak sa mi nepáči, vrátim ju a zabudnem na ňu. Ak sa mi páči, príležitostne sa k nej vrátim. Ak sa do nej zamilujem, začnem ju zháňať. V kníhkupectvách, po antikvariátoch, hľadám a hľadám, kým ju nenájdem. Raz mi jedna kolegyňa povedala: „Načo tú knihu chceš čítať, veď si ju už raz čítala?“ Úplne som stratila reč. Milujem pocit, že kniha je moja, len moja. Tiež nepoznám lepší pocit z utratených peňazí, ako za knihy.
Linu, koľko kníh si kúpiš mesačne? Podľa čoho si ich vyberáš? A čítaš aj iné knihy, napr. požičané od priateľov?
Dudu, ty myslíš akcie, kam ideš dobrovoľne. Ale občas sa musí človek zúčastniť, hoci sa mu tam zúfalo nechce. Rodinné dôvody, spoločenské dôvody... Ja sa z toho vyzúvam, ako sa dá. Ale keď som bola dieťa, nešlo to. Poznám jednu ženu, ktorú manžel ťahá všade so sebou (nie aby bol rád, že si môže užiť bez nej), ju to otravuje, tak si nosí knihu a vrčí na ľudí, ktorí ju vyrušujú. To vrčí myslím doslova, predvádzala mi to. Plne ju chápem a sympatizujem s ňou.
Adria Orici, v tom čítaní po slovensky rozhodne pokračuj. Slovenčina je nádherná reč. Ja musím mať absolútny pokoj, keď sa snažím čítať po anglicky. Zatiaľ som schopná sa prehrýzť len cez Penguin Readers, aj to s vypätím všetkých síl. (Mimochodom, keď už sa učíš - slovenčina a čeština sa píšu s malým písmenom.)
Knihy požičiavam bez problémov. Najlepšej kamarátke, ktorá požičiava knihy mne a s tými mojim zaobchádza opatrne. Inak už nikomu! Som egoista, škrob a škrečok. A zachovám status quo, aj keby tragače padali.
Tak to im závidím, mne hlasná hudba kazí pôžitok z čítania. A keď sa niekde nudím, tiež čítam. Ak má niekto pocit, že je to nevhodné, je mi ľúto, ale má smolu! Už ako dieťa som na návšteve u známych či rodiny netrpezlivo sledovala hodinky. Určila som si, že vydržím pol hodiny, aby to nebolo príliš nezdvorilé a potom som sa odplížila, že by mi Winnetou mohol závidieť. Samozrejme smer knižnica. Našťastie všetci, ku ktorým sme chodili, mali plné police kníh a to po celom byte. Pokiaľ ide o nosenie kníh, musím mať so sebou aspoň jednu, inak mám celý deň pocit, že mi niečo dôležité chýba. Ešte lepšie sú dve či tri.
Ty si si ju dala do "chystám se číst"? Cítim sa poctená. Len som zvedavá, kedy tú hromadu prečítaš.
Teraz mi kamarátka napísala, že má pocit, že chýbala asi štvrtina. To sa mi zdá príliš oklieštené. Koľko chýbalo z Hobita?
A to ako? Knihu si nahlas prečítam, stopnem si čas a potom ho porovnám s tým na audioknihe?
Kniha bola spracovaná ako film aj muzikál. Dotyčná postava si zatancovala po strechách s kominárom.
Kamarátka mi vravela, že si kúpila audioknihu Pán prsteňov a plánovala si kúpiť ďalšie, ale odradilo ju, keď zistila, že časť textu chýba. Máte s tým skúsenosti? Porovnávali ste papierovú knihu a audioknihu? Je na audioknihe uvedené, že text nie je celý?
Mumintrollovia od Tove Jansson. Tí sú pre mňa bezkonkurenční. Potom nasleduje Viking Vike, Deti z Bullerbynu, Rumcajs a Macko Pú. Neskôr Traja pátrači, Pán Tragáčik a Anna zo Zeleného domu.
binysek: Aj ja mám robotu, ale neodkladám na zajtra, čo sa dá urobiť pozajtra. Z Chmielewskej mám najradšej Všetci sme podozriví a Leško. Leško nie je detektívka, ale písaná groteska. Po česky to nevyšlo. Ďalej je perfektná Zpráva od nebožtíka aj Poplach s odkazem. Niekomu sa to zdá prehnané, ale väčšina kníh je vymyslená. Príbeh Harryho Pottera by sa tiež nemohol v skutočnosti stať. A ešte Začarovaný dom (tiež len po slovensky). To je detektívka pre mládež, zábavná, inteligentná a pre mňa aj uveriteľná. Sála z nej humor, pohoda i napätie. A vystupuje tam mimoriadne inteligentný pes a ešte aj dobre vycvičený, nie ako Robin. Radila by som nezačať s Všude červená alebo Zajíc v pytli, tie sa mi zdajú slabšie. Wodehousa vlastním, MacDonaldovú tiež a oboch milujem, o Durrellovi nehovoriac. Jak nevyloupit banku má moja mama a na obal si napísala: Kto tú knihu ukradne, tomu ruka odpadne! Jak neukrást smaragd som čítala. Na ostatné sa pozriem, len čo dočítam tú haldu, čo som si požičala minule. A to naopak som myslela tak, že knihy čítam v opačnom poradí, najprv detektívky a potom klasiku. Na tú metódu si počkám, vďaka. Mňa učil logopéd ŕ a teraz ma bude učiť sprostredkovane ř. Ako sa vraví, učíme sa celý život.
