Naias
diskuze
Ja to mám naopak ako binysek. Moje obľúbené žánre boli vždy humoristické knihy a detektívky a najviac humoristické detektívky. Napr. Chmielewska. Tú proste milujem. Po škole som mala tak plné zuby Kukučína, Figuly, Hviezdoslava, Rollanda, Remarqua a spol., že som klasiku do ruky nevzala ani omylom. Čítala som nepretržite – Durrella, Herriota, Lorenza, Pratchetta, Asimova, Van Gulika – ale ku klasike som sa vrátila až po vyše 10 rokoch. Prečítala som si znovu Babičku a tak sa mi zapáčila, že som si ju kúpila. Pustila som sa do Jiráska, do Dickensa, do Hemingwaya, dokonca aj do Shakespeara. Teraz je v poradí tá Anna Karenina. Ale rovnaké je to, že ma ku knihám priviedli rodičia. U nás sa čítalo vždy a všade.
Keď už sme pri tých učiteľoch češtiny, nemáte nejaký návod, ako sa naučiť vyslovovať to vaše úchvatné ř? Ako povedal jeden spolužiak pána Kaplana: „Já chci nešišlat, ale š je pšíšerně velký ožíšek.“
Ja som morský polymorf, už som rozmýšľala aj o podobe chobotnice. Tie ma fascinujú. Ich bystrosť a vynaliezavosť. A vedia byť fakt krásne. Strašne rada pozerám o nich prírodopisné filmy.
V tej diskusii ste písali, že to bolo aj sfilmované, tak som tú postavu našla na csfd.cz.
Teraz prejdeme na úplne iný žáner:
- prichádza s východným vetrom
- rozpráva sa so zvieratami
- komplexom menejcennosti rozhodne netrpí
- nikdy nemárni čas na to, aby bola milá.
Žraloci a malé ryby? Hľadám postavu, hľadám... Potrebovala by som sa teleportovať do knižnice.
Z praktického hľadiska dávam na poličky knihy rovnakého žánru, tak, aby knihy jedného autora boli spolu, z estetického ich potom radím podľa veľkosti. Ďalej najobľúbenejšie knihy sú dosiahnuteľné z kresla, ostatné podľa toho, kam sa vojdú (poličky sú rôzne veľké) a encyklopédie, po ktorých siaham najmenej, sú až pod stropom. Doslova, zostalo tam miesto cca 5 cm. Strkám knihy kam sa dá, aj na skriňu (vo vodorovnej polohe, aby nespadli). Bohužiaľ, není zbytí, musím začať dávať knihy do dvoch radov, čo bytostne neznášam. Zadný rad bude zvisle, knihy pred nimi vodorovne do takej výšky, aby sa dali aspoň sčasti prečítať názvy kníh za nimi. Takto nebudem musieť vyberať celý rad, ak hľadám jednu knihu. To má vždy za následok škrípanie zubov. Zatiaľ je to v štádiu reorganizácie, čo znamená, že niet kam stúpiť, lebo koberec je plný kníh. A ja namiesto upratovania čítam. Čítam a čakám. Čakám na chvíľu, keď mi to pôjde tak na nervy, že nevydržím a dokončím to.
Autor zasvätil svoj život ochrane ohrozených druhov zvierat. Založil vlastnú zoo aj medzinárodnú školu so zameraním na ochranu zvierat.
Tú ríšu vyčaroval kúzelník, aby mytologické bytosti zachránil pred vyhynutím. Ale teraz hrozí nové nebezpečenstvo: baziliškovia sa vzbúrili!
Ja som maturovala z matematiky dobrovoľne, dokonca som doučovala spolužiačky. Limity, integrály, kvadratické či diferenciálne rovnice? Pohodička. Len mi občas vyjde, že dva a tri je šesť. Je to jedna zo záhad vesmíru. Vraj sa tomu hovorí aj nesústredenosť, ale to odmietam.
Táto odvážna dievčina spolu so svojimi dvoma bratancami zachraňuje ríšu plnú mytologických bytostí. A tiež je k nakousnutí, nájde si tam totiž ctiteľa. Je to síce žabiak, ale keď neprší, aspoň kvapká.
No jasné, ja som odrátala 500, nie 5000 rokov. Je to Minehava od Štorcha?
My sme učiteľa češtiny nemali, ale snáď sa môžem pridať. Naša učiteľka literatúry ma priviedla k niekoľkým knihám, ale bolo v tom kúzlo nechceného. Tiež nás nútila si všetko presne zapisovať, odprednášať to pri tabuli a ak si niekto dovolil povedať to svojimi a nie jej slovami, dostal zhoršenú známku. Dodnes si pamätám, ako nám rozprávala o knihe Jožko Púčik a jeho kariéra. V jej podaní Púčik nebol obvinený neprávom, ale naozaj tie peniaze ukradol, čím úplne zmenila zmysel autorovho posolstva o falošnom humanizme. Keďže som to videla sfilmované, zdalo sa mi to čudné a tak som si to aj prečítala. Potom sme sa podozvedali takýchto zaujímavostí viac. Nebyť jej, niektoré knihy by som vôbec nevzala do ruky. Zato naša učiteľka ruštiny taký úspech nemala. Vzbudila vo mne takú averziu voči ruskej literatúre, že okrem povinného čítania (a toho bolo dosť, či už v originále alebo v preklade) som na inú ruskú alebo sovietsku knihu ani nepozrela. Doteraz viem naspamäť Tatianin list Oneginovi po rusky a čo z toho? Minulé Vianoce som dostala pod stromček Annu Kareninu. Odvtedy sa odhodlávam si ju prečítať. Ale Jiráska mi nikto nevnucoval, toho som si v dospelosti prečítala úplne dobrovoľne. Zo zvedavosti. Ja si myslím, že je hlavne dôležité decká neznechutiť. Keď nebudú vedieť, ktorý spisovateľ do akej skupiny patrí, ale budú poznať jeho diela, to sa mi zdá lepšie, ako naopak. Mali by poznať kultúrne dedičstvo svojej vlasti, aj za akých okolností tie diela vznikali, ale nie je od veci pridať do povinnej literatúry aj niečo, čo bude pre deti záživnejšie. Vraj je Saturnin povinná četba. Tak to by sa mi páčilo! Škoda, my sme sa prehrýzavali niekedy strašnými nestráviteľnosťami.
Som rada, že moje kulinárske umenie malo úspech.
Morovú epidémiu prežila Ambra.
Obávam sa, že v tomto prípade virtuálnych.
Teraz niečo tragického. Postava na konci zomrie. Jej príbeh je jedinečný tým, že je opísaný výhradne jednoslabičnými slovami.
Kniha bola napísaná pod pseudonymom a to za púhe tri dni, potom nasledoval dvadsaťštyrihodinový spánok.
Myslím, že sa to píše s mäkkým i. Podľa vzoru piky, piky na hlavu... Ja tu teda určite netrpím. Dokonca som si túto stránku prezerala aj v robote (ale to si nechajte pre seba) a kolegyňa sa ma pýtala, prečo sa smejem.
Moja veľmi sebestredná postava sa z nedostatku inej zábavy pustila do introspekcie a takmer to nerozchodila.
