newtory diskuze

Inak pozeral som slovenské vydania a z piatich sú štyri rôzne preklady (ich autori). České majú všetky tú istú prekladateľku.

Nemyslím, že sociálne siete a TV sú cestou, ako z detí vychovať ľudí, ale neberiem Vám ilúzie.
Navyše obsah oných médií je minimálne sporný ak nie priam kontroverzný.
asi ako Edna-bedna (odporúčam máme doma na DVD) :
https://www.csfd.cz/film/206859-bludicka/prehled/

Ja som myslel, že reč je o českom preklade. Slovenský som pre istotu ani "nevidel" (natoľko sa mi páčil a páči český) a čo sa týka originálu k tomu sa pre ne kompetentnosť nedokážem vyjadriť.

Ja sa teda neviem vyjadriť ku kvalite prekladu PÚ-a v češtine, ale napriek tomu ho milujem a nedopustím na neho. Takže podľa mňa vykašli (?) sa pochybnosti o forme a pozri (?) si obsah.

Ešte jeden postreh k T.H. Je zaujímavé, ako sme sa tu všetci zhodli na tom aký je popisný, podrobný v opisoch, detailný, "poctivý" spisovateľ a napriek tomu koľko otáznikov tu zostalo visieť vo vzduchu (?)
Tak tomu sa podľa mňa hovorí ovládať umenie písať.

Nad "Neblahým Judom" ešte musím porozmýšľať kým niečo napíšem.

No a nech to zbytočne nenaťahujem, tak môj návrh na "krízové" čítanie je následovný:
Napadlo mi vrátiť sa k pra-základu : Pentateuch alias Tóra, alias Päť kníh Mojžišových alebo inak aj Starý Zákon.
A síce prečo (?)
1. Nuž čas sa trochu spomalil a predĺžil, takže časopriestor by tu bol.
2. Čo sa týka dostupnosti, neviem či existuje text ktorý by bol fyzicky dostupnejší. Nájde sa takmer v každej domácnosti a ak aj nie, tak sa dá k nemu veľmi ľahko dostať.
3. Inak tento text navyše aj zapadá do nášho zoznamu nadčasových kníh kvôli ktorým toto vlákno vzniklo, aj keď tam akosi nefiguruje.

Takže navrhujem na hlasovanie oných päť kníh. Každý by si do hlasovania nominoval jednu z nich, teda ktorú by chcel (tu je manuál k výberu) :
https://cs.wikipedia.org/wiki/T%C3%B3ra
No a potom by sme na základe jednotlivých nominácií mohli zahlasovať a tá (jedna z piatich) čo by vyhrala, tú by sme mohli čítať.

Neviem ako sa vám pozdáva môj návrh, popremýšľajte o ňom a vyjadrite sa.

Ale nie, to bola len reakcia na Camusa, akože tiež jedna z asociácií na situáciu.
Ten hlavný nápad som vám ešte neprezradil.

Myslím, žeby to nebolo príliš originálne, navyše každý by sa k nej nedostal v tejto mizérii.
Ani toto nie, ale inšpiratívne to asi je :
https://www.databazeknih.cz/knihy/denik-moroveho-roku-76253
Takže až zajtra.

Myslím, že v tejto súvislosti mi už niečo napadlo, aj keď vôbec netuším, do akej miery by ten návrh bol priechodný.

Na tom niečo je. Do veľkej miery s Vami čo sa týka tohto pohľadu na Tess súhlasím.
Ten "Neblahý Juda" ma teda dosť prekvapil.
P.S. Ak budeme vyberať novú knihu, tak to asi bude problém, nakoľko sú knižnice mimo prevádzku. Jedine žeby sa našla kniha, ku ktorej by sa dokázal každý dostať a možno by nemusela byť zo zoznamu. Inak neviem.

Pomerne dobré články o tom ako to vyzerá:
https://www.postoj.sk/52669/zrazka-titanov-ako-matovic-napokon-vyhral-a-sulik-neprehral

https://www.postoj.sk/52718/andrej-kiska-sa-vzdal-poslaneckeho-mandatu

Košice Dnes:
Vonku to vyzerá zvláštne, ulice sú poloprázdne, 90% - 95 % ľudí nosí rúška (ešte aj keď šoférujú svoje auto) v MHD paušálne všetci, v obchodoch detto. Sem tam stretávam zmiešané skupinky (zrejme zamestnanci z jednej nie tej istej firmy) ľudí v strednom veku so spustenými rúškami, fajčiacich na voľnom priestranstve v počte tak do päť. Cesty sú poloprázdne, autá chodia pomaly a veľmi ohľaduplne voči chodcom. Potravinárske obchody sú takmer plné, ľudia dodržiavajú rozostupy a medzi regálmi sa navzájom vyhýbajú, pri pokladni to už neplatí, tam stoja v regulérnych radoch a nákupy sú väčšinou pomerne veľké. Pošty sú plné a ľudia stoja v radoch až na ulicu. Po uliciach sa pohybujú ľudia väčšinou jednotlivo, pomerne často vídať psíčkarov. Deti a tínedžerov vonku takmer vôbec nevidno, niekam sa stratili aj rómsky spoluobčania, vidno ich len sem tam a namiesto rúšok nosia na tvárach šály.

Tiež mi tam Tess tak trocha vytŕča z tej svojej rodiny, ale nebuďme obeťami týchto liberálnych predstáv o obetiach svojho prostredia. Dnes je trend každú "lumpárnu" ospravedlňovať okolnosťami, akoby už človek nemal žiadnu slobodnú vôľu a bol len permanentnou obeťou akejsi súhry okolností. Je pravda, že každý vzišiel z nejakých pomerov, ale je tiež pravdou, že nie každý v nich "uviazol" a to platí v pozitívnom aj negatívnom zmysle. Vezmite si napríklad J. Steinbecka : "Na východ od ráje". Taktiež mama priam monštrum (v morálnom zmysle slova) a synovia ako ktorý a ako kedy. V človeku je vždy potenciál k tomu aj onomu a závisí len od neho samého ako a či vôbec sa z neho niečo naplní.
Súhlasím s Vami, čítalo sa to naozaj príjemne a priam od srdca (u mňa ešte navyše v mizernom pred novembrovo - odpudivom slovenskom preklade).
A čo sa týka úspešnosti, tiež netuším čo mohlo a môže byť jej príčinou, ale treba povedať, že je to napísané naozaj "poctivo".
Ona to bola tak trochu aj melodráma a to ľudia radi, navyše aj stret "vysokých" ideálov s "prízemnou" realitou je vďačná téma.

Ja si myslím, že Tess popri tom všetkom zostala celkom "normálna". Nepripisoval by som jej prílišnú hrdosť, ale ani pokoru.
Skôr si myslím, že to čo ju zlomilo a neskôr aj zabilo bola jej prílišná naivita, viera v dobro, pravdu, odpustenie, čistotu. Skrátka veci, ktoré aj ľudia v jej okolí považovali za dôležité, ale len dovtedy, kým sa ich priamo nedotýkali.
Tess bola skrátka akýsi "ideál", ktorý sa stretol s realitou s fatálnym následkom.

1. Čo sa týka onej nevedomosti voči druhému pohlaviu tam by som to nevidel ako problém. Naivita, čistota nie sú komoditami dneška a oných 120 rokov od vydania románu tomu tiež nepridá na porozumení kontextu...
2. Zásnuby s Angelom boli už celkom o inom, mala za sebou nešťastný a frustrujúci románik s Alecom, pôrod dieťatka aj jeho pohreb. Myslím, že toto bola už celkom iná žena. Navyše Angela ľúbila.
3. Ja si myslím, že aj hrdosť má svoje limity a vo chvíli, keď človeku zostane už len hrdosť, tak prehodnocuje svoje postoje.
4. Ako som už písal T.H. často "len" naznačuje a ponecháva pomerne široký priestor k interpretáciám čitateľa.

Tiež som nebol (a ani nie som) celkom múdry z toho, čo sa vlastne stalo v tej obore.
k téme týchto svadieb tzv. levirátna svadba:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Levir%C3%A1t

Tess bola čistá duša a preto podľa mňa verila, že ju pravda očistí. Nerátala s tým, že Angelo sa síce verbálne snaží vymaniť z prísne konzervatívneho ponímania života, ale že v praktickej rovine to nedokáže. Angelo vedel pekne rozprávať ale to bolo asi tak všetko. Na to, aby pochopil zmysel svojich slov potreboval až "brazílsky očistec" a veľa, veľa času. Tess možno nebola taká rozhľadená, ale disponovala intuíciou a prirodzenou inteligenciou, jej múdrosť vzišla z praktického života a utrpenia, ktoré jej prinášal. Preto mala v určitom zmysle paradoxne nad Angelom morálne navrch, aj keď ona bola tá, ktorá "pochybila". Ako sa hovorí: Ten kto nič nerobí nič nepokazí a Angelo bol toho žiarivým príkladom. Jeho jediným "neúspechom" bolo to, že mu otec nezaplatil Cambridge (?) o čo vlastne on ani tak veľmi nestál.
Tess bola hotová osobnosť, pripravená na život, Angelo bol popri nej "chlapec", ktorý mal dobré spôsoby, vedel pekne rozprávať, mal erudíciu ale z praktickej stránky života bol len elévom, ktorý zatiaľ ešte nič nechápe.

Myslím, že áno, ale vážiť si ju začal až vtedy keď videl, aká je silná a zásadová. Mne to pripadalo, že pre neho to bola akási športová disciplína: koľko vydrží, ako dlho odolá ?

Anglické reálie, poľné práce, tradície, zvyky to bola veľmi zaujímavá kulisa, páčilo sa mi to. "Sebemrskačství" Tess mi tiež tak trochu liezlo na nervy a vedel som, že jej priznanie nedôjde pochopenia, pretože Angelo bol príliš odtrhnutý od reálneho života, jeho doménou bol svet ideí. To s tou sestrou ako náhradou za ňu bolo síce smutné, ale mne to tak akosi vyplynulo jedno z druhého. Tess jednoducho zabila a prijala trest, aj keď z dnešného pohľadu to musí pôsobiť tak akosi starozákonne.
Mňa oveľa viac iritovalo to nepochopenie jej prečinu, veď ona od prvej chvíle pochopila, že Alec je slepá ulička a vyhýbala sa mu ako mohla. Aj to "podľahnutie" v obore (všimli ste si ako sa T.H. vyhýba doslovným opisom čohokoľvek intímneho ? Od telesnej lásky až po popravu ? ) bolo skôr priam akýmsi smrteľným fyzickým a emočným vyčerpaním do stratena...
A to čo nasledovalo potom bolo tiež len akosi v náznakoch. A potom hneď ten cejch hanby na doživotie...
To čo nasledovalo neskôr, bolo už len dohrou predošlého, absolútne nepochopenie a slepota milovanej bytosti, existenčný tlak asociálnej rodiny a neúprosne plynúci čas plný mlčania a strádania.
P.S. V zväzku ktorý som mal k dispozícii bol aj román: Nešťastný Juda, tak som po prečítaní Tess, jednoducho obracal strany ďalej...

Corona to nie je, ale ťažko sa mi o tom... a preto nechcem
...............................................................................................
Tess mala smolu na mužov, uchádzali sa o ňu hneď dvaja.
Jedného zaujímala "len" jej duša a podobalo sa to skôr vivisekcii ako vzťahu a druhého zaujímali len veci od pása nižšie. Každý z nich mal na Tess svoje sféry záujmov, žiadneho z nich nezaujímala Tess ako celok, komplexná bytosť - človek.
Pre svoju rodinu bola len "výrobným prostriedkom".
Svojim spôsobom stála táto krásna, krehká aj silná bytosť proti celému svetu.

Veľmi sa ospravedlňujem všetkým (snáď nebudem ďaleko od pravdy ak ich pomenujem) blízkym ľuďom z nášho vlákna. Vec sa má tak, že môj zdravotný stav sa dosť zásadne zmenil a tak sa budem asi o dosť menej zapájať do našich diskusií. Ale bolo by to smutné, keby vďaka tomu naše vlákno zaniklo. Knihu som prečítal a budem sa snažiť v rámci možností diskutovať, ale veci by možno dosť pomohlo, keby ste aj vy podržali diskusiu a pomohli oživiť Tess z d'Urbervillů a ďalších hrdinov a hrdinky, ktorí ako pevne dúfam budú nasledovať v ďalších kolách nášho čítania.