1987 komentáře u knih
Chacha! Nic od AB som predtym necital, ale dobre som sa pobavil. Ze vraj 3x1 = 1? No, tu ano.
JEDEN krasny pribeh (ziadne TRI, ako sa niektori domnievaju).
Chodte do toho.
Hodnotiť túto knihu nemá zmysel. Úprimne verím, že ju Simone nenapísala preto, aby za ňu získavala hviezdičky. Odporúčam ju matkám. Keď bude autorka naďalej písať samú seba a postupne viac a viac vykračovať do sveta, som si istý, že tu môžeme mať súčasnú Anaïs Nin.
Keby som mal niekoho učiť, ako písať temné detektívky zo súčasnosti, zaradil by som túto knihu do "povinné četby".
Nahliadnutie do inej krajiny a storočia stálo za to. Škoda, že som nebol chorý, zakrytý dekou a nepil tony zeleného čaju, zázvoru a medu niekde na slovenských lazoch.
Aj keď dnes príbeh vyznieva trochu naivne, sú tam momenty, ktoré sú univerzálne platné - napríklad postava fajn ženy, ktorá sa zaľúbi do debila a dobrovoľne sa nechá tyranizovať.
Dal by sa z toho nakrútiť slušný thriller. (Ten od AH som nevidel.) A Briti (ak sa nemýlim) nakrútili aj seriál.
Super sranda.
Pekné a autentické rozhovory dvoch chlapcov, posilnené a oslabené alkoholom a vnútorným rarachom. Stovky príbehov o všetkom a o ničom.
Dočítali ste? Vezmite si 10 eur a zavolajte otca na pivo.
Na velke knihy netreba vela stran.
Odpozorovane a prezite, zasadene do jednoduchych viet a plneho zivota, v ktorom je najdolezitejsia laska, empatia a sem-tam nejake to jedlo. Otcovia su velke deti, ktore sa so zivotom a zodpovednostou zan pasuju najradsej v rozhovoroch. Krasna, blizka kniha.
WS vie, o com hovori a vie, ze nadej je dolezita. Dovod, ktory ho v hodine dvanastej od planovanej samovrazdy ochranil, je krasny.
Mama mi raz povedala: „Niektorí autori vedia písať, ale nehovoria nič. Iní zase písať nevedia, ale majú čo povedať.“
Hm. Toto bolo ako zle randevu.
Niekedy to tak byva, ked podlahnete okoliu. Vsetci knihu citaju, pocujete same dobre ohlasy, vidite fajn recenzie, autor je sympatak a jeho smrt je trochu tajomna, a navyse sa toho chysta zhostit jeden z najtalentovanejsich hollywoodskych remeselnikov (o ktorom ale viete, ze ma schopnost upliest bic i z hovna).
Mozno som sa len zbytocne nadchol pred tym, ako som sa do citania pustil, no vo vysledku ma kniha neprekvapila a neoslnila nicim.
Mohol to napisat Baricco a nakrutit David Lynch, potom by ma to asi bavilo.
Mam take podozrenie, ze ide o vysoko neuprimne dielo.
"Vezmime postara, ktory porusuje listove tajomstvo, tajomnu dievcinu z Guadelupe a doplnme haiku, aby sme to spravili trochu zaujimavejsie. Predsa len, trochu exotiky to hezky vopepří."
"A co koniec?"
"Neviem, nieco, co rozhodi dojatych ludi. Smrt hlavneho hrdinu?"
"Ok, moze byt. Ale chyba mi tam trochu lechtání."
"No dobre, tak spomeniem nejake bradavky, pery, zimomriavky a tak. Ale nic explicitne, aby sa to mohlo darovat pod stromcek."
"Ok. Zozeniem sikovneho art directora, aby tomu dal hezkej vošat."
"Super. Nech to ma potencial na dvojku."
Denisovi som nezozral ani bodkociarku.
Na začiatku som s knihou bojoval a pokračoval v čítaní len preto, že bolo jasné, že autor odžil to, čo píše.
Oplatilo sa.
Je to taká poctivá knižka - občas mi pripomenula Kerouaca, občas Hemingwaya (chlapskosťou, nie štýlom písania).
A len na okraj, turistika a horolezectvo mi nič nehovorí.
Lucia Berlin je žena, s ktorou by som sa chcel stretnúť.
Inak stopercentný súhlas s freejazz. Hoci je preklad super, určite odporúčam anglickú verziu.
Super "motivacna literatura" pre spisovatelskych wannabees.
Nejedenkrat som sa o tejto knihe rozpraval s mamou. Konecne ju po rokoch docitala.
- To by bola parada, napisat taku knihu, hm? - hovorim jej.
- Taku knihu nenapises. Taku knihu nenapise nikto. To vlastne nie je mozne.
Suhlasim. Ano, John Irving je remeselnik, ale vobec mi to neprekaza. Lebo z tejto knihy zivot tecie.
Perfektny preklad, jazyk a slovna zasoba. Radost citat to, co bola radost pisat. Nemam za sebou Porodní bábu, ktora by mozno zazitok este zvyraznila.
Hutne napisana kniha s vysokou koncentraciou Lasky. Tych par poviedok mi stacilo, uz ani o jednu viac, a idem to vydychat niecim uplne inym.
Humor!
V mori zamordovaných pesimistických poviedok taký osviežujúci. (A pritom tu nie sú len happyendové príbehy.)
Moja najobľúbenejšia je Druhý breh.
Najkrajšie na tejto knihe je, že si autor napísal to, čo chcel. To sa mi veľmi páči.
Kniha sama osebe je prázdna. Nemyslím, že je to nejaká "sociálna kritika", "kritika konzumu" alebo "kritika chlapcov z Wall street".
Mám pocit, že Bret si proste vymyslel chlapíka, ktorý bude zabíjať a jesť ženy, a predtým ich poriadne posexuje. A bude bohatý.
Lepšie napísané "kritiky" robí napríklad Palahniuk, ale aj tak mi táto kniha prirástla k srdcu. Vzhľadom na jej prázdnotu jej však šúpem to najhoršie možné hodnotenie.