Adhara komentáře u knih

Taký priemer. Začiatok bol pre mňa (ako antiekonómku :-)) veľmi nudný. Ďalej sa to s čítavosťou zlepšilo. Vykreslenie autistu Raymonda ani rýchla zmena povahy jeho brata Charlieho mi však nepripadajú presvedčivé. Niežeby som osobne poznala nejakého autistu, vychádzam len z toho, čo bolo popísané. Ak Ray neznáša akýkoľvek dotyk, ako mohol bez problémov tancovať či dokonca sa bozkávať? X-krát sa ho niekto dotkol a nič... Zároveň sa mi zdalo, že na autistu je miestami až príliš chápavý a city prejavujúci. Na Charliem ma zase iritovala jeho nepoučiteľnosť a sústavné strácanie nervov s Rayom, aj jeho hovorová reč, ktorej však Ray napodiv väčšinou rozumel.

1 15.07.2018

Pri prvom čítaní v trinástich - super. Pri druhom čítaní v dvadsaťpäťke som sa už iba usmievala nad podivuhodnými zhodami okolností v druhej polovici knihy...

Našla som v nej dve drobné chybičky, inak je fajn. Veľmi rozsiahla a obsažná, ktorá na rozdiel od mnohých moderných encyklopédii vesmíru stavia na kvalitnom texte, nie na pekných obrázkoch.

1 26.04.2018

Trochu slabšie než Zaľúbená hypnotizérka. Veľa popisov, ktoré mali vyvolávať emócie, no ja som sa pri nich nie celkom sústredila. Pekne pospletaný príbeh komplikovanej a dosť zbytočnej tragédie, ale spracovaním ma nijako mimoriadne nezaujal.

1 18.04.2018

Buď mi niečo uniklo, alebo nesadlo. Pripadá mi to ako vytrhnuté z dlhšieho celku, nedopovedané. Mnoho vecí, záhad a motivácií postáv, sa nevysvetlilo. Kniha trpí záplavou zbytočných postáv. Ako doplnok k charakterom hlavných postáv sú vedľajšie postavy v poriadku, no tu vznikla hromada scén vyprchávajúcich do prázdna a úplne zbytočný zmätok okolo vcelku jednoduchej zápletky. Okolo stredu sa mi kniha páčila viac, vtedy som to videla aspoň na tri, možno aj štyri hviezdičky. Má síce svojský štýl plný jednovetových odsekov, ale dá sa naň zvyknúť. Koniec bol však značne neuspokojivý.

1 01.03.2018

Napísať zaujímavý a súčasne uveriteľný príbeh očami škôlkara je ťažké. Situáciu neuľahčuje ani skutočnosť, že takéto malé deti ešte nemávajú nijaký cieľ, život pre ne len tak plynie. Postava bez cieľa je v literatúre vo všeobecnosti katastrofa. Ale v tomto prípade napodiv funguje aj takýto bezcieľny príbeh.

Dobre vystihnuté sú oba aspekty Jackovej výnimočnosti – detskosť aj určitá, nazvime to, narušenosť spôsobená celoživotnou izoláciou. Napriek celkove dobrému zvládnutiu psychológie som však predsa len narazila na niekoľko nedôveryhodností. Myslím si, že chlapec, ktorý nikdy nepoznal nič iné než štyri steny, by zostal otvoreným priestorom absolútne ochromený. Druhá vec, ktorá mi prekážala, bol značný nedostatok empatie dospelých voči Jackovi potom, ako začal žiť vonku. Celkove je ale Izba nesporne veľmi zaujímavou knihou z iného súdka než väčšina.

1 30.01.2018

Neviem, či som neurobila chybu, že som to nezačala čítať od prvého dielu, hoci mi čitatelia radili, že to vraj netreba, že prvý román ságy je až toto. Vyskytovalo sa v ňom však obrovské množstvo mien a miest, z ktorých sa len máločo vysvetlilo a z ktorých som zostala zmätená. Aj dej pôsobí ako vytrhnutý z väčšieho celku. Chýba mu románová ucelenosť a v podstatne sa v knihe skoro nič neudeje. Len akási protivná pubertiačka absolvuje bojový a magický výcvik – to je celý výsledok stoviek strán. Štýl však nebol zlý a niektoré pasáže ma pomerne bavili. To boli tie s malým počtom postáv. Potom však znova prišli pasáže, v ktorých známe postavy začali spomínať bezpočet iných postáv a udalostí, a zase som bola stratená, pričom pre túto samotnú knihu to spomínanie nemalo ani žiadny výsledok. Vadili mi aj príliš moderné slová ako edukovať, indisponovaný… podobné výrazy sa do stredovekej fantasy nehodia. Aj myslenie postáv mi pripadalo akési príliš liberálne a súčasné.

1 19.01.2018

Neočakávala som veľa, ale dostala som čítavý, temný a pomerne uveriteľne vykreslený príbeh. Kniha nepôsobí, akoby bola vydaná z rezignácie, že síce nie je schopná konkurovať prekladovým dielam, ale na Slovensku niet z čoho vyberať. Lebo táto prekladovým dielam konkurovať smelo môže. Sú tu však aj nedostatky – od hŕstky drobných preklepov cez nesprávne označenia, občasné opakovanie informácií, ktoré vedie až k určitej predvídavosti deja, až po – pre mňa najzávažnejšie – nezodpovedané otázky, chyby v logike. Cez to všetko ale radím Sabotáž na pokraji vesmíru k tomu najlepšiemu, čo som zo slovenskej fantastiky čítala.

1 13.01.2018

Životopisný román o sestrách Brontëových písaný z pohľadu najstaršej a kvantitatívne najplodnejšej z nich – Charlotte. Román zachytáva asi desať-dvanásťročné ročné obdobie, počas ktorého Charlotte postupne prišla o všetkých súrodencov, ale nastúpila na cestu akej-takej slávy a dostala svoju jedinú ponuku na vydaj. Príbeh o chudobe, nešťastnej láske, neuznaní, o živote, ktorý priniesol len málo radosti. Zaujímavá kniha, hoci sa nečítala práve „sama“ – nielen kvôli náročnejším témam než v prípade predošlých dvoch recenzovaných kníh, ale aj kvôli jazyku a v neposlednom rade asi aj kvôli malému množstvu akcie. Život sestier bol prázdny a pustý, preto si ho museli kompenzovať fantáziou. Som rada, že som mohla nahliadnuť do súkromia spisovateliek, na problémy, ktoré vo svojej dobe prekonávali na ceste k úspechu a ktoré sa prekvapivo rokmi nemenia. Niekedy ma vážne zaujímalo, kde končia fakty a kde začína fikcia. Napríklad ako to naozaj bolo medzi Charlotte a Arthurom – či sa do neho po čase skutočne zamilovala, alebo autorka len chcela trochu zmierniť jej krutý osud.

1 02.01.2018

Výlučne oddychové čítanie. Dej: dvojica stredoškolákov sa prihlási na Facebook z budúcnosti, a podľa statusov, ktoré vyvesia o pätnásť rokov neskôr, vidia svoj budúci život a snažia sa ho vylepšovať. Spočiatku som očakávala nejaké prekvapenie, čosi v tom zmysle, že tí dvaja neovplyvňujú budúcnosť, len si MYSLIA, že ju ovplyvňujú na základe útržkovitých správ z Facebooku. To by bol, myslím, dobrý námet na román poukazujúci na nebezpečnosť internetu, sociálnych sietí, ale aj unáhlených záverov dospievajúcich. Žiaľ, nič také neprišlo a príbeh bol omnoho jednoduchší než som očakávala. Bol o predvídateľnej spleti stredoškolských vzťahov, nie o cestovaní v čase (ktorého vysvetlenie ani neprišlo – ako inak, veď nesmieme odvádzať pozornosť od vzťahov, však?). Toto je učebnicový príklad knihy, ktorá rozpráva dávno známy príbeh, len s novými kulisami – v tomto prípade s Facebookom budúcnosti – ale jej dej a posolstvá už boli (nielen) americkým teenagerom mnohokrát otrepané o hlavy. Podľa mňa je škoda, že z tejto novej kulisy autori nevyťažili viac. A nechápem, prečo v týchto amerických stredoškolských vzťahových peripetiách vždy musia spolu skončiť vo vzťahu najlepší kamarát a kamarátka. Je to také časté klišé.

Ale ako oddychovka, pri ktorej nechceme premýšľať, to bolo OK. Napísané to bolo dobre a čítalo sa mi to tak rýchlo, ako už dávno nič nie. Hoci, obávam sa, že ma tak rýchlo dopredu hnala aj nádej, že sa v knihe zjaví niečo nového – v tomto prípade márna.

1 31.12.2017

(SPOILER) Je super, že na rozdiel od úplne všetkých ostatných knižiek o márnom hľadaní vzťahov hrdinka tohto dielka neskončí na konci šťastne zamilovaná v náručí toho pravého. Knižka prináša hneď niekoľko myšlienok, s ktorými sa stotožňujem: že priateľstvo je dôležitejšie než láska a že sa netreba nútiť byť ako ostatní. To druhé síce young adult nalieva do svojich čitateľov od nepamäti, ale nikdy nie konkrétne v tejto otázke.

Kniha sa mi však nepáčila. Pretože dobrá, originálna, ba ani správna myšlienka, myšlienka, v ktorú verím, nestačí. Podanie je dôležité. A podanie na plnej čiare zlyháva. Hlavnú hrdinku Georgiu som príšerne neznášala. I napriek tomu, že som s ňou niektoré veci mala spoločné. Ale prečo preboha v takom nizučkom veku rieši, že sa jej ešte nikto nepáčil? Prečo preboha chce byť silou mocou ako ostatní? Prečo si preboha myslí, že je jediná na svete, kto sa ešte v osemnástich nebozkával? Jej vysokoškolský život bol v porovnaní s tým mojím dokonalý raj. No ona si ho neváži.

Je to typické young adult – všetko je popísané plytko, povrchne, psychologizácia odfláknutá, premýšľania neveľa. A keď už, tak myšlienky opakujúce sa dookola v neuveriteľne otravnom, nijako sa nerozvíjajúcom kolotoči.

Ani všetky myšlienky tejto knihy sa mi nepáčili. Predovšetkým knižka vtĺka do hlavy, že chcieť sa s niekým bozkávať či rovno vyspať sa musíte už od prvého okamihu, ako ho, čo i len na fotke, uvidíte. Georgia sa pokúša vyberať si partnerov výlučne len podľa vzhľadu. Hoci sa kniha volá Bez lásky, vlastne nerieši lásku, len telesnosť.

Vedľajšie postavy sú rovnaká katastrofa ako Georgia. Konflikt medzi Georginými kamarátkami Pip a Rooney je silený. Autorka vôbec nevyužila príležitosť priblížiť nám myslenie a cítenie ľudí, ktorí sú od nás odlišní.

Knižka vedie dievčatá k veľmi zbrklým a unáhleným vyhláseniam o vlastnej sexualite. Ja nemám problém s tým, že by Georgia bola asexuálka. Ja mám problém s prikrátkou a pokrivenou cestou, ktorou k takémuto záveru dôjde.

Posledným klincom do rakvy boli pre mňa neprechýlené mená. Nevedela som preto poriadne, čo je krstné meno a čo priezvisko!

28.01.2025

Nedočítané. Sčasti aj tým, že podobných príbehov som už prečítala plno a tento mi nemal čo nové ponúknuť. Typický horor, stereotypné, plytké, ploché postavy, nebála som sa ani náhodou, vôbec sa nezaujíma riešenie záhady. Ak začínate s hororom, nemusí to byť pre vás zlá kniha. Pre fajnšmekrov to ale rozhodne neodporúčam.

Ak je toto lepší pokus o pokračovanie Rebeky, tak to nechcem vidieť ten horší.

Pôvodná Rebeka bola písaná štýlom veľa atmosféry, málo deja. O to isté sa snaží aj táto kniha. Lenže to nefunguje, pretože táto autorka má oveľa menší rozprávačský talent než du Maurierová. Od začiatku bola pekne nudná a ešte ani na strane 200 sa vôbec nič nedeje!

Aj kompozícia je neuspokojivá. Najprv dlhé vleklé premýšľanie nad Rebekinými záhadami. V strede príde samotný Rebekin príbeh, ktorý čo-to odhalí, ale vyvolá plno nových otázok a potom… už nič! Zvyšok knihy tvoria osudy súčasných postáv, ktoré sú mi ale úprimne ukradnuté. Ja chcem ale vedieť, ako to bolo s Rebekou. Isteže, v reálnom živote by sme sa to nedozvedeli, ale od knižky človek čaká čosi viac, než kumulovanie záhad a záhad bez vysvetlenia. Obzvlášť keď nasleduje po uzavretej knihe a nemá ďalšie pokračovanie, nečakáme, že skončí úplne otvorene.

Postavy boli navyše nevystihnuté. Pôsobili absolútne inak než v prvom dieli. Navyše román popiera známe fakty z prvého dielu.

Jediné pozitívne momenty boli v Rebekinej autobiografii. Veľa osvetľuje aj Rebekina divadelná minulosť či jej odveká láska k moru, zaujímavé sú aj tie „strašné pravdy“, ktoré Maxim odmietal opakovať pred svojou druhou ženou. Toto sú svetlé body, ktoré keby sa rozvili na úkor rozporuplných a nudných pasáží, mohli by byť čitateľskou lahôdkou.

12.07.2024

Knihu som vzdala zhruba v polovici. Nepriniesla to, čo som od historického románu potrebovala. Faktograficky je možno presná, neviem posúdiť, nevyznám sa. Pôsobí tak - a zároveň pôsobí, akoby sa autorka bála pridať vlastnú fantáziu a urobiť príbeh strhujúcim a emotívnym. Porušuje jedno z hlavných pravidiel dobrej literatúry, ktoré znie: neopisuj, ukazuj. Autorka opisuje. Popisuje, čo hrdinka cítila, ale nenechá nás to prežiť s ňou. Scén je málo, sú plytké, chýbajú v nich detaily. Aj napriek mimoriadne krutým ranám osudu necítim, že by hrdinkino (a čitateľovo) vnútro trhali emócie, všetko je to napísané v monotónnej tónine. Kniha, ktorá čitateľa nevtiahne.

Ak čakáte typický vianočný gýč, kde sa všetky problémy vyriešia a všetko skončí absolútne dokonale, bez ohľadu na to, aké je to nerealistické, je to kniha pre vás. Ja mám ale radšej uveriteľnejšie príbehy so sympatickejšími postavami - tu mi prekážala hlavne postava Ello, ktorá bola príliš šialená ešte aj na pubertiačku a jej "kamarátky" takisto. Začiatok sa celkom dal, ku koncu to bolo na smiech.

04.12.2023

Tak toto som fakt nedala. Kvôli absolútne neznesiteľnej osobnosti hlavnej postavy som po začiatku zvyšok knihy len prelistovala, aby som vedela, kam to speje (okrem toho, že to speje k poučeniu, to je u kníh tohto typu jasné nabetón). Áno, Olive je duševne chorá, je jasné, že jej myslenie musí byť iné ako myslenie nás ostatných. Autorke sa však nepodarilo priblížiť mi jej pocity tak, aby som sa do nich vedela vcítiť. A navyše aj keď bola "normálna", bola pre mňa jedna z najcudzejších a najnepochopiteľnejších postáv, aké som kedy čítala. Nemala som s ňou spoločné absolútne nič, každá jej myšlienka, každý jej čin bol doslova inverzný s tým, ako by som uvažovala ja. Nenávidela som ju z celej duše, ale nevedela som pochopiť, prečo nenávidí ona seba. Nenávidela sa totiž jedine za tie veci, za ktoré sa nemá prečo nenávidieť - že je chorá, že jej narodenie bolo ťažké... preboha, ako tak niekto môže uvažovať?! A k tomu partička pubertiakov, ktorí sú na jednej strane strašne vyspelí, na druhej strane len teraz objavujú Ameriku, čo sa tiež riadne spolu bilo. Jediná hviezdička za to, že to neskončilo extrémne sladko.

27.11.2023

Dejovo Modrá anomália pripomína zakončenie kultovej knihy 2001: Vesmírna odysea. Misia vyslaná kvôli ďalekej prírodnej abnormalite, jediný muž v kozmickej samote, cesta bez návratu, osudné splynutie so zdrojom podivnosti. A predsa je iná. Autor neklame, keď píše, že príbehu dominuje prísna veda. Vedecky zdôvodnený a vyriešený je každý aspekt výpravy. Veľmi pozitívne hodnotím vysvetlenie modrej anomálie.

Lenže informácie treba vedieť dobre podávať. Pasáže, v ktorých hlavný hrdina premýšľa a spomína, sú, povedzme, ešte v poriadku. Znejú síce neveľmi ľudsky, ale dobre vieme, že osoba dobrovoľne navždy odtrhnutá od zvyšku ľudstva nemôže byť obyčajným človekom, ale takpoviediac biologickým robotom. Bohužiaľ, na dávkovanie informácií si autor povolal aj ďalšie osoby, ktoré by mali byť oveľa bližšie nám ostatným. Lenže nie sú. Ich vysvetľovacie dialógy pôsobia umelo a nevierohodne. Hoci cítiť, že sa autor snažil poľudštiť ich, účinku sa to míňa. Za veľa hovorí už len to, že replika každej z postáv má v počiatočných vysvetľovacích fázach dĺžku celého priemerného odseku. Navyše, všetci odborníci sú len muži. Ženy (počítačové programy so ženským hlasom nerátame) sú zobrazené len ako zadubené figúrky nastrčené vyslovene na to, aby im muži mohli ozrejmiť, ako čo funguje.

Potom ale prichádza záverečná časť románu a s ňou chvíľka nadšenia, no najmä sklamanie. Fyzikálne procesy v ňom sú naďalej logické, objavujú sa však trhliny v logike deja a kauzalite.

24.07.2023

Psychotriler o zamotaných vzťahoch a ešte zamotanejších spletiach toho, kto čo vie a kto čo vie o tom, čo vie ten druhý a kto čo vie o tom, čo ten druhý vie o tom, čo vie ten prvý... Asi to nebolo celkom pre mňa. S hlavnou postavou Jess som nemala absolútne nič spoločné, nevedela som sa s ňou stotožniť a bola mi nesympatická. Ale ako vysvitne, bol aj zámer autoriek neurobiť z nej vyslovene kladnú postavu. Celkovo to nedopadne tak otrepane, ako sme zvyknutí, za to asi hviezdička hore.

25.04.2023

Kniha „Šesť rokov“, len v ružovom. Zo šiestich rokov je osem, zo svadby smrť, inak zápletka aj jej rozuzľovanie prebiehali ako predtým. Táto kniha je z tejto dvojice titulov lepšie písaná, ale ani to nie je žiadna sláva. Štýl je až príliš jednoduchý, takmer školácky, odosobnený, plytký, prvoplánový. Kvôli spracovaniu som sa nemohla do hlavného hrdinu vcítiť, hoci mal pohnutý osud. So žiadnou z postáv sa nedalo stotožniť, veriť jej, žiadna nepôsobila živo. Najmä Elizabeth je až príliš dokonalá. Ak by to bolo spracované lepšie, obložené väčším množstvom ochucujúcich omáčok, a ak by som, pravda, nečítala takmer identickú knihu už predtým, mohlo to byť na päť hviezd. Takto sú to ledva-ledva tri. Skrátka, autor znova sklamal.

02.03.2022

Spolu so Začíname malovat to v detstve bola pre mňa veľmi inšpirujúca kniha, plná námetov na napodobňovanie.

30.01.2021