Adhara komentáře u knih

Nedočítané. Vzdala som to za stranou 500. Už bolo totiž viac než jasné, že obrovský rozsah knihy je absolútne nevyužitý. Ak niekto napíše knihu s rovnakým dejom, ale z pohľadu inej postavy, očakávam, že autor má k tejto téme ešte veľa čo povedať. A mala som plno nápadov, čo sa ešte k tejto téme dalo vypovedať. Ale Meyerová uvažovala inak. Nevyužila tento mamutí počet strán na to, aby svojej sérii dodala čo i len trochu hĺbky, uveriteľnosti a zaujímavosti. Temnota i komplikovanosť hlavného hrdinu, ktorými sa anotácia chvastá, sú jednoducho klamstvom. Edward nie je zložitý. Je plytký a divný. Základným problémom je, že nenávidí to, čím je. Nemal by radšej cítiť nenávisť ku Carlislovi, ktorý ho premenil na upíra? Áno, chápe jeho dôvody, ale aj tak trochu zlosti na neho by sa dalo čakať. No kdeže, tej nemá voči svojmu nevlastnému otcovi ani kvapôčku. Edward nenávidí len seba. Absolútne bezdôvodne. Po prvé, nemôže predsa za to, že je netvor a po druhé... nie je netvor. Na každej stránke síce omieľa, že je netvor a aký je strašne nebezpečný, lenže klame. A rovnako klame aj o tom, ako veľmi trpí. V celej tejto zúfalo dlhej knihe je opísaný iba jediný prípad chvíľkovej straty sebaovládania a malé muky na začiatku, inak nič. Len veľmi únavná sebanenávisť a neprirodzené, nezdôvodnené kladenie Belly na piedestál.

Sústavne som si pritom hovorila, prečo sa ten chlap nemôže mať ani kúsoček rád? Prečo si nechce dopriať ani kúsoček ničoho? Prečo nevidí žiadny klad na tom, že je upír? Nesmrteľnosť, supersila nič? Ako môže cítiť takú obrovskú lásku, keď nemá v sebe ani štipku sebalásky? A prečo nemôže byť trochu odlišnejší od Belly, ktorá má tiež nízke sebavedomie? Edward, ako zistíme v tejto knihe, je vlastne Bella v nohaviciach. A celá séria Súmrak je absurdný príbeh dvoch milencov, ktorí nezmyselne nenávidia sami seba, ale paradoxne, ľúbia sa ako kone.

Tiež ma pobavilo naivné, striktne young adultové asexuálne, nenásilné a nevulgárne podanie. To by sa dalo ešte ako-tak prehltnúť v hlavnej sérii, ale v tejto knihe už je trápne hneď z troch dôvodov: po prvé, Edward je chalan už desaťročia vo veku vrcholiacej sexuálnej túžby, po druhé, vidí do zvrhlých hláv iným ľuďom a po tretie, Meyerová si je zjavne vedomá toho, že túto knihu budú čítať hlavne fanušíkovia zvyšnej série, ktorí za tých pätnásť rokov od vydania prvého dielu vyrástli a dospeli. Tak prečo si stále myslí, že slovíčka ako sex či znásilnenie by si títo dávno dospelí ľudia museli ešte vyhľadávať v slovníku? Ak sa teda budeme tváriť, že si ich museli tí čitatelia v slovníku vyhľadávať, keď boli v puberte Aj všetko ostatné je podané ťuťu muťu spôsobom s takou okatou cenzúrou, že je to na smiech.

Kniha k príbehu nič nové nepridá, s výnimkou pár nudných, emočne plochých historiek Edwardovej rodiny. Je to strata času a posledných zvyškov uveriteľnosti.

2 11.07.2023

Mám rada túto knihu, podľa mňa najlepšiu od Le Guinovej. Z môjho pohľadu išlo o čítavý román, aj napriek malému množstvu akcie. A malo to takú správnu atmosféru. Pochmúrnu, tajomnú, nostalgickú. Milujem také prostredia, z ktorých dýcha tajomstvo, aj keď mám radšej, keď sa to tajomstvo raz aj odhalí, čo sa tu nestalo. Osobne som nevnímala Tenarin osud ako vyslovene zlý. Jej postavenie malo nemálo výhod a osobitého čara. Skôr ma sklamalo, ako dopadla.

2 27.06.2023

Neviem sa rozhodnúť medzi troma a štyrmi hviezdičkami.
V prvom rade sa mi páčil námet. Konečne teenagerský román, kde teenager nerieši hlúposti, ale vážne veci. Kde má konečne poriadny dôvod na to, aby bol nešťastný. Kde sa dá s jeho žiaľom stotožniť. A je to aj celkom fajn napísané, hoci nejde o nijako akčný príbeh.
Napriek tomu to však nebolo ktovieako silné. Asi preto, že je to pre teenagerov, autor neukázal skutočnú hĺbku smútku a zúfalstva, ktorá by ma bytostne zasiahla. Áno, opisuje žiaľ i vinu veľmi pestro, farbisto, názov Farby smútku tomu pekne sedí. Sú tam niektoré naozaj výstižné slovné spojenia a prirovnania. Cez to všetko to akosi nejde do hĺbky, lebo je to skrátka román pre pubertiakov a všetko musí byť len light a happy a prikrášlené a vylepšené, všetci musia reagovať strašne zrelo alebo v priebehu deja rýchlo dozrieť. Som úprimne rada, že autor nechal aspoň jednu výnimku z idylického konca, aspoň jedno nezmierenú osobu, inak by to bolo neuveriteľne umelé. Nepozdávalo sa mi ani to, koľko ľudí bolo na Carverovej strane, pred koľkými si mohol vylievať srdce... oveľa tragickejšie (a realistickejšie) by bolo, keby možno neprežíval až takú tragédiu, ale nemal by nijakú blízku dušu. Aj keď na druhej strane musím kvitovať, že toto je asi iba druhá kniha z tých, čo som čítala, v ktorej psychiater nie je záporná postava.
Ale aby som nezabudla, keďže to román pre teenagerov, pripravte sa tiež na dávku správnej výchovy. Pre zdôraznenie rovnoprávnosti v ňom musia byť zástupcovia všetkých ľudských rás a mnohých národov a, samozrejme, nijaká z postáv nesmie byť homofóbna.

Ďalšia kniha od Cobena, v ktorej som márne hľadala kvality Chlapca z lesov. Začalo sa to fajn, aj keď bolo zjavné, že to nebude také hlboké ako Chlapec. Vysvetlenia a rozuzlenia však veľmi neberiem a ten koniec bol totálne gýčový. Oddychovka, ku ktorej sa už nevrátim.

P.S.: Nemôže raz napísať knihu, v ktorej nebude motív žiaka, ktorý sa v škole pozvracal a spolužiaci mu za to urobili zo života peklo?

2 29.12.2021

Dobrý, čítavý štýl, vťahujúci príbeh a prostredie, príjemné tempo, primerane krvavé – ani nie prislabo, ani nie príliš. Hlavnému hrdinovi, i keď začínal ako záporák, sa dajú držať palce a úpenlivo si priať, aby sa z Výhne dostal.

Prekážal mi však surrealistický podtón celého diela. Nie ani tak príšery s dýchacími maskami a iné vyslovené nadprirodzeno, ako to, prečo Výheň vlastne vznikla a dospelí ju tolerujú. Nejaké vraždiace bandy pubertiakov mi nepripadajú ako dostatočné zdôvodnenie toho, že rodičia zakaždým úplne zavrhnú vlastné deti a je im šumafuk, že Výheň má pekelne vysokú úmrtnosť väzňov. A k tej úmrtnosti – deti živiace sa dlhú dobu len plesnivejúcimi zvyškami by padali ako muchy, otravy by boli na dennom poriadku u väčšiny väzňov. Spomínam to preto, lebo na rozdiel od dozorcov a inej čudesnej chamrade sa obávam, že toto nebude mať ani v ďalších dieloch vysvetlenie. Ibaže by nadprirodzeno preliezlo skrz-naskrz aj celou „normálnou“ spoločnosťou. Napriek nezodpovedaným otázkam ohľadom nadprirodzena som však, popravde, sklamaná, že to má aj pokračovanie. Bod, v ktorom príbeh končí, je dobrý. Nesie v sebe omrvinku nádeje, ale dobre vieme, ako to s drvivou pravdepodobnosťou dopadne. Čokoľvek prinesú pokračovania, veľmi pravdepodobne to zrazí reálnosť príbehu ešte o stupeň nižšie. Napriek tomu do ich čítania idem.

2 26.08.2021

Mnoho kníh je napísaných školácky, prosto, bez zaujímavých detailov a vlastného štýlu. To však nie je problém Podivného Thomasa. Ak má táto kniha nejaký problém, tak skôr opačný extrém. Predstavuje azda najbizarnejší svet najbizarnejších ľudí, medzi ktorými je hlavný hrdina vídajúci duchov ešte ten relatívne nudný suchár. Pri čítaní sa rozhodne nenudíte a na nedostatok akcie sa v tomto príbehu zahŕňajúceho z drvivej väčšiny len dianie počas dvoch dní sťažovať nemôžete. Na mňa to však bolo priveľa. Tom že autor nie je schopný ani najbanálnejšiu informáciu, ako napríklad počasie, podať bez nejakej šialenosti, aj to, že nenechá svojho hrdinu oddýchnuť, mi čoraz viac prekážalo. Aj to, aký je Odd otrlý a tým pádom nestotožniteľný. Malé dievčatko bolo brutálne zavraždené a vrahom je môj kamarát? V pohode, idem hádzať palacinky... Chápem, že to pre neho nebolo prvý raz, ale aj tak by takéto šok mohol vnútorne trochu viac riešiť, inak začínam mať pochybnosti o tom, či je klaďas. Naopak, veľmi pekne - aj keď, ako vždy, bizarne - bol opísaný jeho vzťah so životnou láskou. A hoci po prvom prečítaní tejto knihy som si hovorila, že tohto sveta mi akurát stačilo, po druhom dávam ďalšiemu dielu šancu. Hoci iba maličkú.

2 28.07.2021

Nedočítané. Knihu som si vybrala len kvôli nádhernej obálke a dúfala som, že vystihuje celkovú atmosféru diela. Nevystihuje. Je to - aspoň na prvej stovke strán - o niečom úplne inom. Či skôr o ničom? Postavy nezaujímavé, zápletka tiež, jazyk bez emócií. Vzdávam to.

Medzi tromi a štyrmi hviezdičkami. Páči sa mi neortodoxné a duchaplné vyšetrovanie hlavného hrdinu, ktoré ukazuje autorove znalosti naprieč mnohými odbormi. K tomu pútavý štýl, správne napätie. No postupom času som mal pocit, že z hlavného hrdinu robí až príliš nehrozeného a všeschopného amerického superhrdinu, čoho vrcholom bol scéna vo väzení. A s jeho duševnými pochodmi, zo začiatku sympatickými a uveriteľnými, sa už ku koncu autor nepáral. Škoda.

Za mňa najslabšia kniha tejto autorky. Priveľa postáv a zďaleka nielen preto, lebo sú tam tri hlavné hrdinky. Ženských postáv bolo celkovo toľko, že som si ich neustále plietla. Priveľké skoky medzi scénami – ja viem, že to mali ozvláštniť, ale z oddychového čítania tak urobili vcelku náročný chaos. Všetky tri trojičky ma štvali, možno aj preto, že som v ich veku, ale nemala som ani s jednou z nich spoločné zhola nič. Ich životné štýly mi boli rovnako cudzie ako predstava spomínaných austrálskych 40.-stupňových horúčav na Vianoce. Inak to bolo ale napísané čítavo.

2 14.11.2020

Dom na kopci má všetko, čo sa na strašidelný dom patrí: krvavú históriu (aj keď nie extrémne krvavú) a architektonické podivnosti. To však neplatí o príbehu. Príbeh sa nezačínal zle, alebo skôr nezačínal by sa zle, keby po pomalom rozbehu a načrtnutí Eleanorinej osobnosti začal gradovať. To sa ale nestalo. Nádej sa po prvých stránkach rozplynula a celá kniha sa niesla v mdlom duchu nemastnosti-neslanosti. Niežeby v strašidelnom dome nedostatočne strašilo. Naopak, až na prvú pokojnú noc to duchovia vzali riadnym útokom. Hrôza však nehrozila z prostého dôvodu – nebáli sa a prirodzene sa nesprávali ani postavy samotné. Okrem nelogickosti a nevystrašiteľnosti sú ešte aj veľmi monotónne. Eleanor vo mne spočiatku vyvolala náznak sympatií a súcitu, ktoré síce pretrvávali, ale nerozvíjali sa a neprinútili ma sa o ňu báť.

Celkový dojem? Nuda, nuda a ešte raz nuda. Príbeh mal potenciál, ale bol zle vystavaný a do istej miery aj zle napísaný.

2 02.09.2020

Životopisné romány takmer nečítam (predtým som dala „až“ jeden), preto neviem, aké sú štandardy a netrúfam si hodnotiť hviezdičkami. Je mi však jasné, že keď sa autor musí pridŕžať faktov, nenájdeme tu príliš dramatický dej, ani happyendy, hoci by sme si ich aj neraz priali. Spolu so starším jazykom to zapríčinilo, že išlo pre mňa o náročnejšie čítanie. Ale pomohlo mi preniknúť do duše tohto umelca, jedného z najväčších vôbec. Z knihy mám pocit, že jeho život bol prestúpený viac agóniou než extázou. Trápili ho medziľudské vzťahy, ale najmä tvorba, v ktorej si takmer nikdy nemohol robiť čo chcel a kedy chcel, čo ho strašne ničilo. Spolu s nepochopením ľudí, ktorí netvoria, mu to zo života robilo priam peklo. Stále mu niekto alebo niečo prekážalo v nasledovaní inšpirácie. Výroba umeleckých diel je dlhá, ale moc ľudí krátka a ich vrtochy sa menili tak prudko, že nešťastný umelec musel za sebou nechať rad nedokončených diel aj diel, ktoré mu neboli celkom pochuti. A tiež premárnené roky, kedy riešil financie či niečie rozmary a nemohol ich naplniť plodnou tvorbou. Kiežby k nemu býval osud priaznivejší, mohol toho zanechať oveľa viac.

(SPOILER) Pozor, spojlery.
Pripadalo mi to skôr ako ukážka z knihy než ako kniha. Čakala som, že dej sa bude rozvíjať takým tým tradičným kingovským spôsobom, že skrinka bude nad Gwendy získavať čoraz väčšiu moc, že dôjde na použitie viacerých tlačidiel... a ono nič. Utne sa to vo chvíli, keď sa príbeh práve začne rozbiehať. To ma teda poriadne sklamalo. Niežeby ma bolo potešilo, keby to skončilo klasickým kingovským klišé o magických predmetoch ako boli Tommyknockeři či Nezbytné věci, ale taký urýchlený a poriadnou drámou nezaslúžený happyend ma teší ešte menej. A ruku toho druhého autora teda necítim v texte vôbec.

2 06.07.2020

Aj keď je ťažko zhrnúť dojmy z viacerých autorov, vo všeobecnosti vo mne prevládal dojem lepšej štylistiky ako deja. Príbehy neobsahujú veľa klasického klišé (možno s výnimkou ich koncov), no súčasne som ani nad nad nijakým nápadom nepadla údivom do mdlôb. Mnohé nápady mi pripadali nedotiahnuté a dojmy z nich kazia menšie nelogickosti. A zopár poviedok išlo úplne mimo mňa. Podrobnosti pri jednotlivých poviedkach.

2 08.04.2020

Slušná oddychovka, taký ľúbostný triler. Nastolená situácia je síce pritiahnutá za vlasy a rovnako aj záverečné vysvetlenie, ale dobre sa to čítalo. Inak mi vadila už len plochosť postáv. Carole bola príšera z najhorších pekiel bez štipky pozitívnej vlastnosti či citu. Avery zase hotový anjel z nebies, čo sa vzťahov k ostatným týka. Len som sa pousmiala nad tým, ako jej stačil jediný jej rozhovor s každým problematickým členom Tateovej rodiny a dokázala to, čo nedokázali ostatní x rokov predtým – zmenila im charaktery k lepšiemu. Ako vravím, len oddychovka, čo rýchlo vyšumí z mysle. Vraha aj jeho za vlasy pritiahnutý motív som odhalila skôr, ale uznávam, bolo to dosť náročné. Vierohodne naopak hodnotím Tateovu odťaživosť od svojej domnelej manželky spôsobenú mnohými sklamaniami.

2 22.11.2019

Počas čítania mi bežala v hlave jediná hlavná otázka: čo preboha urobila Rowlingová so svojím rozprávačským talentom? S pútavosťou Pottera to totiž nemá spoločné absolútne nič. A ešte aj v porovnaní s Volaním Kukučky ide o veľmi, veľmi zlý text.

Prvých dvesto strán nemôžem nazvať inak ako koncentrovaná nuda. Bolo to o nejakom mestečku plnom nesympatických postáv, ktoré som si – s výnimkou teenagerov – až do konca dosť mýlila. Stovky strán sa odvíjajú bez hlavnej zápletky, v zmesi lenivých, nudných, nefunkčných vzťahov, krivých charakterov, ktoré nemám prečo ľutovať. Postavy a udalosti – teda, tá hrśtka chatrných udalostí – sú v Prázdnom mieste pospájané neuveriteľne slabo. Jediný dôvod, prečo stojí za to si túto knihu prečítať, je uvidieť dôkaz, že Rowlingová vie písať aj úplne, ale úplne inak. Na vlastnú škodu.

Kniha spočiatku vyzerala sľubne. Zdalo sa, že autorka je zbehlá vo fungovaní NASA, prípravy na let, v lekárskom prostredí, a pritom nezabúda na hĺbku, sympatickosť a uveriteľnosť postáv. Žiaľ, čím ďalej dej pokračoval, tým sa stával plytkejším, absurdnejším a klišéovitejším. Námet infekcie síce nie je príliš originálny, no originálnym sa zdal aspoň jeho pôvod – kým sa to všetko nezvrtlo na stokrát prevarený čaj. Uveriteľnosť tiež šla postupne dolu. Astronauti trénovaní na ISS nevedia, aký je tam kde modul? A potrebujú prednášku o dôvodoch, prečo na ISS robia pokusy? Štarty kozmických lodí sa absurdne urýchľujú, časové okná nesedia s realitou, čím ďalej tým viac nezrovnalostí so známymi faktami (Edwards AFB nebola pre NASA základňa na možnosť poslednej voľby pristátia raketoplánu, atď.), netrénovaní ľudia robia – samozrejme úspešne – kaskadérske kúsky, vývoj deja je úplne predvídateľný... a začína pripomínať filmy a la Armageddon či Jadro... Psychológia postáv, zo začiatku celkom pekne rozvinutá vrátane prepracovaných reakcií na prvé úmrtia, ku koncu tiež veľa priestoru nedostala.

2 15.05.2019

V knihe sa do hĺbky a neklišéovito objavuje viacero tém a motívov. Niektoré sa načali už v Enderovej hre: morálka, filozofia, empatia, osamelosť, psychológia, ale tu sú rozvíjané do ešte väčšej hĺbky a pestrosti. Iné, ako náboženstvo, umelá inteligencia a sexualita, sú pre príbeh pomerne nové. Nastupuje rad nových postáv na čele s poznačenou ženou Novinhou, ktorých osudy nie sú len opakovaním Enderovho, ale ukrývajú vlastné nové neotrepané hlboké bolesti a traumy.

A Ender? Z geniálneho osamelého chlapca vyrástol geniálny osamelý muž. Ale jeho genialitu mu opäť – podobne ako v prvom dieli – veríme. Je to genialita oplývajúca hlbokou logikou, ale občas aj omylnosťou, genialita bez božskosti, čím robí Endera ešte sympatickejším, než vyumelkovaných, sústavne v najlepšom svetle ukazovaných klaďasov. Ender je uveriteľným spôsobom múdry, súcitný, empatický, krehký a zranený – no čo viac od klaďasa môžeme chcieť?

Žiaľ, s uveriteľnosťou konania iných postáv som už mala problém. Počínajúc Novinhou – druhou hlavnou postavou príbehu. Čo je naozaj veľká škoda, pretože tento román je práve o chápaní, aj veľmi odlišných bytostí, akými prasačníci (a nielen tí) bezpochyby sú. Okrem Novinhy som najviac krútila hlavou nad dvoma mladými výskumníkmi prasačníkov. Tiež ma úplne neuspokojilo ani vyriešenie hlavnej záhady, ktorá celej knižke dávala trochu detektívny aspekt vyšetrovania vraždy. Totiž, ak prasačníci zistili, že ich rituál nerobí to, čo urobil doteraz vždy, prečo ho opakovali? A keď to nevyšlo ani na druhý pokus, prečo neváhali a chceli to skúsiť aj tretí raz?

Na začiatku románu som bola trochu stratená v nových postavách, prostrediach a súvislostiach, asi v polovici som cítila hlboké nadšenie – konečne kniha podľa môjho gusta! Čítavá, inteligentná, hlboká, prekvapivá. Taká bola síce až do konca, no vyššie spomenuté nevysvetlené skutočnosti spôsobili, že som jej predsa len musela hviezdičku ubrať.

P.S.: Viac odveci motív na obálku už nenašli?

2 29.01.2019

Kvôli originálnemu motívu starých fotografií som v obsahu čakala viac originality. A vôbec, niečo temnejšie, možno hlbšie... no ide len o ďalšiu knihu z radu nenáročnej zábavy pre pubertiakov. Je napísaná dobre, niektoré slovné spojenia boli pekné a trefné, ale celý dej budil dojem, že som to všetko už niekde x-krát videla, len v ružovom. Spojler: ZASE hlavný hrdina pubertiak, ktorému nik nerozumie. ZASE vysvitne, že má nadprirodzené schopnosti. ZASE sa mu okolo krku bez akéhokoľvek povzbudzovania hodí krásne dievča, ZASE zohráva hlavný hrdina rozhodujúcu úlohu v boji proti zlu... kulisy sú nové, ale inak všetko po starom.

2 06.01.2019

Námet vynikajúci. Spracovanie o dosť horšie. Myseľ hlavnej hrdinky mi pripadala veľmi povrchná, takže som sa s ňou nevedela stotožniť a súcitiť. Na to, že je v stave, kedy je jej jediným zmyslom sluch, mi pripadala neuveriteľne málo rozrušená, riešiaca neuveriteľne málo vecí, či dokonca menej podstatné veci. Ako to, že nebola frustrovaná z nedostatku pohybu? Z toho, že ju niečo svrbí a nemôže si to poškrabať? Že sa neobáva o zrak? že jej zvuky, ktoré musí ako slepá vnímať zvlášť citlivo, nevadia? Niektoré obavy vyplývajúce z jej príšerného stavu vypísané boli, ale slabo, bez emócií, povrchne... pritom by som čakala, že človek, ktorý sa nemá ako rozptýliť, nemá ako namiesto problému myslieť na niečo iné, bude zažívať priam emočné hurikány - či už z vlastného stavu alebo zo šokujúcich vecí, ktoré sa dozvedela. Casey nezažívala nič. Škoda...

2 23.11.2018

Štvoricu príbehov v ich poradí by som ohodnotila asi takto: Slabý, silný, silný, slabý. A teraz podrobnejšie:

Prvý príbeh má dosť slabý nápad a aj štýl písania vo mne vyvolal dojem, že autor melie z posledného.

V druhej poviedke som sa síce spočiatku strácala v rozličných dejových linkách, ale potom sa pekne spojili. Príjemne prekvapil šokujúci záver v dobe, keď už by si čitateľ myslel, že to nabehne na staré klišé.

Tretia poviedka sa mi páčila najmä vďaka prepracovanej hlavnej postave a jej osobnému príbehu. Fantastická zložka sa mi rátala už menej, zvlášť jej rozuzľovanie. Záver mi pripadal príliš uťatý.

Posledná poviedka mala na môj vkus trochu priveľa extrémov. Každá postava mala úplne neskutočné meno a na jednu ulicu príliš veľa neobyčajných osobností. Lesbička, sektár, chlapec trpiaci upírskou chorobou, väzeň na úteku... bolo to až na pomedzí paródie.

2 14.08.2018