Ahmose
komentáře u knih
Temné proroctvo
Rick Riordan
Pri kúpe tejto knihy som vedel do čoho idem a kniha nesklamala,bolo to vtipné , jednoduché, pár napínavých momentov a obľúbené postavy opäť v akcií. Na druhú stranu, toto rozhodne nie je to najlepšie, čo Riordan napísal a tentokrát sa mi záver knihy veľmi nepáčil a hlavne sa mi doteraz v žiadnom predchádzajúcom diele nestalo, že by mi niektorá postava liezla tak neskutočne na nervy ako Meg, fakt mi tam nesedí. Uvidíme čo prinesie pokračovanie. :-)
Vrania šestka
Leigh Bardugo
Dávam 4 hviezdičky, pretože prvá polovica knihy sa mi čítala ťažko a trvalo mi 3 mesiace kým som sa dostal do polovice. Druhá polovica knihy - to už bola iná káva, príbeh sa rozbehol a doslova som ju zhltol za jeden deň. Postavy sú sympatické, nechýba napätie a človek sa pri čítaní cíti ako na horskej dráhe. Som zvedavý, čo prinesie druhý diel !
Píseň krve
Anthony Ryan
Uprimne celkom nerozumiem množstvu komentárov, ktoré knihu chvália, mne osobne sa príbeh nepáčil. Prvá polovica knihy sa čítala tak nejak sama, je venovaná detstvu hlavného hrdinu, jeho výcviku, spoznávaní priateľov. Hrdina je zo začiatku veľmi sympatický. V druhej polovici knihy sa dej začína zamotávať, ale zároveň sa autor mnohým veciam venuje veľmi plytko a iné menej dôležité rozpisuje na veľa strán. Hrdina sa v priebehu druhej polovice mení na zatrpknutého slabocha, ktorý sa bojí postaviť svojej viere, za ktorú bojuje, hoci dávno vie, že je to celé založené na klamstve a všetko začína brať ako svoj osud a nič s tým nehodlá robiť. Viera v knihe zohráva veľmi dôležitú rolu, ale na druhú stranu je velmi slabo vykreslená. Do konca knihy som sa napríklad nedozvedel čomu sú niektoré rády zasvätené. To isté sa týka politiky. V krkolomných menách vedlajších postáv som sa strácal. Prirovnávať knihu k sérií Pieseň ľadu a ohňa je veľmi trúfalé. Kniha má samozrejme aj svoje pozitíva akčné bojové scény a pekné prostredie. Napriek tomu, že mi príbeh nesadol, čítal som aj oveľa horšie knihy ako je táto. Za mňa 75%.
Kosti na prach
Kathy Reichs
Ak by niekto očakával príbeh ako zo seriálu Kosti, tak bude veľmi sklamaný. Veľkým prínosom knihy je, že veľa dozvedáme o minulosti Dr. Brennanovej, ktorá ale nemá zo seriálovou okrem povolania skoro nič spoločné a zápletka je na začiatku tiež veľmi zaujímavá. Postupne však kniha podľa mňa strácala grády a záver mi prišiel trochu zvláštny taký "nemastný neslaný" ako sa hovorí. Ďaľším pre mňa osobne veľkým mínusom knihy je často sa vyskytujúca francuzština a krkolomné názvy inštitúcií a často aj frázy v nej mi veľmi prekážali. Viem, že takto rozhovory a prostredie vyzerajú reálnejšie, ale menej je niekedy viac. Rozhodne to nie je najhoršia kniha akú som kedy čítal ale ....
Oltář ztraceného ráje
James Rollins (p)
Táto kniha je moja prvá kniha od Rollinsa, ktorú som čítal, no určite nie posledná. Dej je svižný, akčný a téma je veľmi zaujímavá. Prvá polovica knihy ma však bavila o čosi viac ako tá druhá. Dej je trochu predvídateľný. To však nič nemení na tom, že vo mne vyvolávala miestami veľmi zvláštne pocity, dobrý umelecký zážitok plus som sa aj niečo nové naučil. Celkovo hodnotím knihu ako veľmi dobrú a myslím, že stojí za prečítanie.
Mŕtvy na Pekelnom vrchu
Juraj Červenák
Aby som bol úprimný kniha ma veľmi nenadchla, čakal som od nej viac. Podľa rôznych odporúčaní som čakal niečo trochu iné. Čo mi najviac vadilo , že hlavné postavy sú príliš "ufrflané" a Kapiatán Stein mi je veľmi nesympatická postava, ktorá by najradšej dávala mučiť každého, aj ked to vôbec nebolo nutné ! Opisy mučenia pre mňa nestráviteľné a preto si ďalšie pokračovanie nekúpim. Autor napísal podľa mňa aj lepšie knihy ako je táto. Za mňa priemer.
Atalanta
Jennifer Saint
V poradí už tretí prerozprávaný grécky mýtus v podaní Jennifer Saint. Tentokrát si vybrala menej známy príbeh o hrdinke Atalante. Je to opäť kniha, ktorá na prvý pohľad zaujme nádhernou obálkou. Táto je podľa mňa zo všetkých troch najkrajšia. Samotný príbeh by som zaradil kamsi uprostred. O kúsoček slabší ako Elektra, ale zároveň o malý kúsok lepší ako Ariadna. Oproti predchádzajúcim knihám, je táto písaná iba z pohľadu Atalanty a tým sa v príbehu trochu vytráca komplexnosť, ale zase je akcia viac rozložená a nie naprataná do posledných päťdesiatich strán. Samotná Atalanta je silná ženská hrdinka, ktorá si moje sympatie získala hlavne svojou racionálnosťou. Veľmi sa mi páčilo vykreslenie jej vzťahu s Meleagrom a Hyppomenom. Atalanta si nič nenamýšľala a nemala sklony sa ľutovať. Ako iste tušíte, autorka sa v knihe dotýka tém feminizmu a postaveniu žien v spoločnosti. Tiež nám ukazuje mentalitu a vnútorné konflikty starovekej ženy, ktorá svoj život zasvätila kultu bohyne Artemis. Grécka mytológia je moja srdcovka a tak som si čas strávený s touto knihou veľmi užil a určite ju odporúčam aj vám.
Sluneční král
Kai Spellmeier
Priznávam, že spočiatku som bol z tejto knihy dosť rozpačitý. Autor nám predstaví hneď niekoľko postáv a mal som strach, že na takom krátkom rozsahu, ich nebude schopný dostatočne rozvinúť. Po asi sedemdesiatich stranách sa to však ustálilo a kniha sa stala oveľa pútavejšou. Od tohto bodu som ju v podstate zhltol. Edwarda aj Freddyho som si veľmi obľúbil. Som veľmi rád, že autor sa na anglickú spoločnosť 19. storočia nedíva cez ružové okuliare. Práve naopak, zachytáva ju veľmi presne a ukazuje čitateľovi, že vzťah dvoch mužov bol v tejto dobe spoločensky neakceptovateľný a hrozil zaň najvyšší trest. Mrzí ma, že túto knihu nie je na pultoch kníhkupectiev a aj na bookstagrame vidieť viac. Určite by si zaslúžila viac čitateľov. Záver knihy je dosť rýchli. Možno by sa hodilo viac ho rozpísať, ale na sile mu to zásadne neubralo a preto za to nestrhávam hviezdu. V rámci kategórie historických romancí a oddychoviek výborná kniha. Určite odporúčam.
Píseň o čápu a velbloudovi
Anjet Daanje
O tejto knihe sa len veľmi ťažko píše. Podľa pár zahraničných recenzií je kniha síce náročná, ale zároveň vyhrala niekoľko cien nielen pre svoju hĺbku, ale aj vďaka autorkinmu zámeru poskytnúť čitateľom priestor na osobnú interpretáciu a hľadanie vlastných odpovedí na otázky o zmysle ľudských osudov a mýtov. Ja sa s týmito názormi stotožňujem na sto percent. Myslím si, že je vysoko pravdepodobné, že autorka bude za túto knihu kandidátkou na Nobelovu cenu. Nič podobne som nikdy nečítal, ani som o ničom takomto nepočul. Nič-menej, mám voči nej aj isté subjektívne výhrady. Zo začiatku som bol z knihy nadšený. Bolo to pochmúrne, tajomné, filozofické, postupne však repetitívne a neskutočne ubíjajúce. Každá kapitola sa sústredí na iné postavy a príbehy, pričom sa však opakovane vracia k fiktívnej postave Elizy May, inšpirovanej Emily Brontë a celá kniha je rámcovaná motívom smrti a utrpenia. Psychika niektorých postáv mi prišla patologická. Je možné, že to bol zámer, ale nebolo mi z toho dobre. Na jednej strane to síce podčiarkuje literárnu kvalitu, ale z hľadiska čitateľského komfortu to nie je dobré. Píseň o čápu a velbloudovi je jednoznačne divnokniha, ktorá má veľký potenciál a je do istej miery oslavou literatúry, ale nie je to pre každého a ani mne celkom nesadla.
Celkom ľudské
Karine Tuil
Ďalšia veľmi dobrá kniha z mojej obľúbenej edície MM. Kniha Celkom ľudské má pomalší rozjazd. Na začiatku autorka rozoberá aféru medzi Clintonom a Lewinskou, sexuálne obťažovanie a venuje sa otázke prečo sú ľudia ochotní obetovať všetko, čo vybudovali kvôli jednej noci. A samozrejme predstavuje postavy. Druhú polovicu knihy tvorí samotný súdny proces. Myslím, že je veľmi dobre zachytený. Prišiel mi napísaný dostatočne pútavo a zároveň uveriteľne. Práve táto druhá polovica knihy sa čítala prakticky sama a neskutočne ma bavila. Čitateľ nevie na čiu stranu sa má postaviť. Obe verzie majú svoje pre aj proti. Výpovede svedkov prípad ešte viac zamotávajú. Zároveň autorka zapojila aj spoločenský aspekt, ktorý so sebou nesú súdne procesy tohto typu a síce, že časť spoločnosti vopred odsúdi potenciálneho páchateľa bez toho, aby si zistila základné fakty. Knihe by som vytkol iba jednu vec. Autorka ma síce dokázala udržať v napätí ako súd dopadne, ale nedokázala urobiť ani jedného protagonistu dostatočne sympatickým, aby mi skutočne záležalo na tom, kto má pravdu. Celý čas som čakal na rozhodnutie súdu a hlavne následné odôvodnenie. Inak sa jedná o veľmi dobrý a aktuálny spoločenský román, ktorý určite odporúčam.
Never jej ani slovo
Lisa Jewell
Never jej ani slovo je psychologický triler o sile manipulácie a klamstiev a ich schopnosti ničiť ľudské životy. Autorka sa rozhodla využiť originálny námet, natáčanie podcastu, s ktorým som sa doteraz v žiadnej knihe nestretol. Musím sa priznať, že nápad a námet sa mi páčili viac, než samotné prevedenie. Príbeh obsahuje pomerne typické klišé prvky trileru. Sú to hlavne manželské problémy, vlažné vzťahy k vlastným deťom, alkoholizmus, ale na prvý pohľad úspešná kariéra. Žiadna z postáv mi nebola sympatická. Najviac ma štvala Alix. Tá si o sebe myslí, aká je strašne múdra a najlepšia, ale pritom nie je schopná vidieť evidentné varovné znaky, že Josie asi nebude celkom v poriadku. Navyše, vôbec nie je ochotná poriadne komunikovať so svojim manželom, ktorý z nejakého dôvodu, chľastá prvú ligu. Bude čitateľovi dookola hovoriť ako sa jej hnusí, ako tým trpí a súčasne bude na konci knihy lamentovať ako jej chýba. Pričom všetkému na vine je ona! Neznášam takéto postavy. Toto je, samozrejme, veľmi subjektívne a som si istý, že mnohí čitatelia si túto knihu užijú viac ako ja. Svedčia o tom aj pozitívne recenzie iných bookstagramerov. Na záver ešte dodám, že kniha má dobrú dynamiku a rýchle tempo, prečítate na jedno posedenie.
Vytváření nepřítele a jiné příležitostné texty
Umberto Eco
Šestnásť vynikajúcich esejí od úžasného spisovateľa, vedca a filozofa. Táto kniha je dôkazom autorovej inteligencie a prehľadu. Strašne ma mrzí, že už nežije a nebudem mať možnosť nikdy zájsť na jeho prednášku a vypočuť si ho naživo. Našťastie nám po sebe zanechal svoje bohaté dielo. Neskutočne obohacujúce čítanie a myslím si, že minimálne prvú esej, Vytváranie nepriateľa, by si mal prečítať naozaj každý. Ecove eseje sa veľmi dobre a ľahko čítajú. Píše veľmi zrozumiteľne a na ich čítanie nemusíte mať hlboké znalosti z filozofie či estetiky. Všetko o čom hovorí ukazuje prakticky na konkrétnych úryvkoch. Vďaka tomu budete vždy presne vedieť, čo tým myslí. Navyše je aj mnohokrát vtipný a používa veľmi inteligentný humor. Kto iný by si dovolil skritizovať Victora Huga tak, ako Umberto Eco v eseji Poetika krajnosti ? Fakt inšpiratívna kniha. Odporúčam!
Alžbetin dvor
Hana Zelinová
Novodobá slovenská klasika, na ktorú mám pocit, že sa tak trochu zabudlo. Alžbetin dvor je kniha, ktorá sa vyznačuje výnimočným slohom. Prvý diel tejto románovej ságy zachytáva osudy turčianskeho zemianskeho rodu Fabici od konca 18. storočia. Je napísaný krásnym kvetnatým jazykom, ktorý môže byť pre niekoho zbytočne ozdobný a zdĺhavý, ale príbehu dodáva osobitné čaro. Takto písať dnes už vie len málokto. Pri čítaní som mal pocit, že čítam skutočné Filipove zápisky alebo, že mi to sám rozpráva. Je až neuveriteľné, ako sa autorke podarilo zachytiť život na kaštieli v 18. storočí. Prenesie vás doň akoby to sama prežila. Seriálové spracovanie je oproti knihe slabé. Chýba mu tá tajomná, až magická atmosféra, ktorá sa nesie celou knihou. Je trošku škoda, že vydavateľstvo do tohto nového vydania, nedoplnilo rodokmeň alebo aspoň zoznam postáv. V príbehu ich totiž vystupuje pomerne veľké množstvo a miestami som sa strácal v tom, kto je v akom vzťahu. Od určitého bodu sa dá tušiť, ako kniha dopadne, ale vôbec to neškodí, záver je silný. Veľmi sa teším na ďalšie diely. Určite odporúčam.
Charlieho malé tajomstvá
Stephen Chbosky
Kniha je písaná formou listov a jedná sa v podstate o také Charlieho spovede. Charlie má psychické problémy, ale napriek tomu sa snaží, aby všetci okolo neho boli šťastný a zabúda pri tom sám na seba. Jedná sa o veľmi pekný, milý príbeh o dospievaní. U mnohých čitateľov patrí medzi veľké srdcovky. Mrzí ma, že sa ku mne táto kniha nedostala skôr, v čase keď som aj ja bol ešte na strednej škole. Myslím si, že by sa ma viac dotkla. Nesúhlasím celkom s tvrdením, že je vhodná úplne pre každého. Primárne by som ju odporučil mládeži. Dospelý si môže zaspomínať na svoje stredoškolské časy, ale neviem či mu má, okrem toho, čo ponúknuť. Dej má pomalé tempo, miestami by si zaslúžil väčšiu dynamiku. Atmosféra v knihe je prevažne melancholická. Skvele sa hodí na jeseň. Hlas Michala Domonkoša k Charliemu veľmi pasuje a dobre sa počúval. Audiokniha aj fyzický výtlačok by si však určite zaslúžili krajšie obálky.
Vzdialená hviezda
Roberto Bolaño
Táto útla kniha predstavuje moje prvé stretnutie so svetoznámym čilským autorom Robertom Bolañom. Musím sa priznať, že sa mi vôbec nepáčila. Dej je síce zo začiatku pútavý, ale ako celok mi to prišlo skôr len výstredné, než nejak obohacujúce. Stále netuším či mi ušla nejaká podstatná informácia ukrytá pod pokrievkou alebo ten záver skutočne nemá pointu. Veľkou nevýhodou knihy je, že obsahuje početné odkazy na dejiny Čile, ale autor čitateľovi nič nevysvetlí. Jednoducho predpokladá, že kontext udalostí pozná. To, že o dejinách tejto krajiny nič neviem je síce môj problém, ale myslím si, že predsa len by bolo dobre aspoň bazálne veci vysvetliť. Autorov štýl je popisný, obsahuje minimum dialógov a postavy sú pre mňa osobne nijaké. Nezapamätal som si ich, zistil som o nich minimum informácii a boli mi úplne ľahostajné. Vzdialená hviezda je taký skutočne zvláštny kokteil fikcie a skutočnosti. Ústrednou témou je, predpokladám, zlo ako také. Toto je kniha pre fajnšmekrov, možno skôr skutočných znalcov literatúry a milovníkov experimentálnej prózy, než pre bežného čitateľa. Mrzí ma to, ale musím dať jednu hviezdičku. Z tejto knihy som si nedokázal nič odniesť.
Nagori
Rjóko Sekiguči
Táto kratučká esej od japonskej autorky žijúcej vo francúzsku je celkom iná, ako som pôvodne čakal. Myslel som si, že autorka sa bude zaoberať hlavne tou nostalgiou či pocitom smútku za niečím, čo už končí. A ono sa tým aj naozaj zaoberá, ale podstatne väčšia časť je venovaná jedlu. Je to skoro až taká óda na jedlo a možnosti si vychutnávať zmes rôznych tradičných aj netradičných chutí. Aby som bol celom úprimný, po obsahovej stránke sa o nič prelomové nejedná, ale z tejto knižky ale sála tak veľmi príjemná atmosféra a pokoj, že si myslím, že je dobré si ju prečítať. Zastaviť sa, zamyslieť sa a užívať si maličkostí. Chcel by som raz v živote dosiahnuť takú úroveň pokoja akým pôsobia autorkine myšlienky v tejto knihe. Kniha je krátka, dá sa prečítať za necelé dve hodinky. Odporúčam.
Šampión Titanských hier
Brandon Mull
Myslím, že už je zbytočné sa znovu rozpisovať o svete, štýle písania či charakteroch postáv. Ak už uvažujete nad touto knihou, autorovu tvorbu už veľmi dobre poznáte. Tento diel je určite o kúsok lepší ako ten predchádzajúci, možno dokonca druhý najlepší v rámci série Dragonwatch. Veľmi sa mi páči, že autor sa odvážil dotknúť témy otroctva drakov v kúzelnej rezervácií obrov a pridal tak širší kontext k dračej vzbure. Taktiež ma veľmi bavila Sethova dejová linka. Konečne sme zistili ako vznikajú démoni. Menej ma bavila Kendra. Už v predchádzajúcich dieloch som mal pocit, že táto postava sa zakonzervovala v takom zvláštnom rozpoložení a odvtedy sa nikam neposúva a nič extra sama nerieši. V sérii Fablehaven bola predsa ona tou inteligentnou a predvídavou. Teraz mi príde, že len reaguje na to, čo urobí Ronodin a furt sa čuduje, že on je naozaj zlý. Každopádne som si pred čítaním hovoril, že tento diel rozhodne či siahnem aj po piatej knihe a musím povedať, že siahnem. Som veľmi zvedavý ako to celé dopadne. Odporúčam aj keď je už jasné, že táto séria sa svojej predchodkyni nevyrovná.
Dračí republika
Rebecca F. Kuang
Na túto knihu som sa veľmi tešil a žiaľ musím povedať, že som po dočítaní ostal trochu sklamaný. Nechcem tým povedať, že Dračí republika je zlá kniha, ale oproti prvému dielu, ktorý sa u mňa stal top knihou roka 2022, sú aj tieto štyri hviezdičky prepad. Je možné, že svoju rolu na tom hrá aj fakt, že som sa k druhému dielu dostal až po dvoch rokoch. Ak ste čítali prvý diel, tak presne viete, čo od tejto knihy čakať. Medzi jej prednosti patrí originálny magický systém, výborne premyslený svet a v tomto diely autorka dotiahla do dokonalosti demografiu vo vojnou zmietanej krajine. Na krajinu dopadnú všetky jej dôsledky, od hladomoru cez politické machinácie až po nedostatok financií. S touto knihou však mám jeden pomerne veľký problém a síce, že je to stále „one man show.“ Všetko sa točí iba okolo Rin. Vedľajšie postavy sú len figúrky, ktoré sa objavia, splnia svoju úlohu a umrú. V prvom diely mi to neprekážalo, pretože bolo potrebnú predstaviť svet a jeho fungovanie, ale tu? Nepovažujem za ideálne, ak postavy umierajú jedna po druhej a so mnou to vôbec nepohne, rovnako ako ani samotná Rin si z toho veľmi ťažkú hlavu nerobí. Je to veľká škoda. Celkovo by som knihu zhodnotil ako solídnu, ale nie je to Kuang v jej najlepšej forme.
Koniar z Auschwitzu
Henry Oster
Ďalšia kniha zachytávajúca osud človeka, ktorý prežil skutočné peklo na zemi. Zachytáva príbeh chlapca, ktorý už útleho detstva pociťoval na vlastnej koži dôsledky antisemitizmu. Budem sa opakovať, ale aj v tejto recenzii zdôrazňujem, že je nesmierne dôležité, aby sa na príbehy týchto ľudí nikdy nezabudlo. V tejto knihe je cítiť, že ju spracúval novinár. Povedal by som, že v tom spočíva jej výhoda aj nevýhoda. Na jednej strane sú zážitky pána Ostera doplnené o historický kontext a fotografie. Čitateľ tak má možnosť pochopiť širšie súvislosti. Na strane druhej, mi kniha prišla písaná miestami až príliš vecne. Ocenil by som lepšie zachytenie emócií a vnútorného prežívania. Chápem však, že aj pre rozprávača určite nebolo jednoduché sa znovu vrátiť k týmto extrémne ťažkým spomienkam. Myslím si, že Koniar z Auschwitzu veľmi dobrá kniha, ktorej kúpu určite neoľutujete.
Slzy akácií
Willem Frederik Hermans
Z tejto knihy mám veľmi rozporuplné dojmy. Na jednej strane v jej obsahu vidím kvalitu. Jedná sa o dielo autora, ktorý bol výrazne ovplyvnený expresionizmom. Toto je kniha predovšetkým o pocitoch. Tými pocitmi sú hnev, frustrácia a úzkosť. Celkovo sú Slzy akácií veľmi sugestívne a subjektívne. Hlavná postava – Arthur, je nespoľahlivým rozprávačom. Je to antihrdina, plný rozporov a výrazne zameraný na seba. Autor v tejto knihe poukazuje na neistotu v budúcnosti a zároveň sa hlbšie venuje aspektom viny v prípade kolaborantstva a to ako z pohľadu spoločnosti všeobecne, tak z pohľadu jednotlivca. Kniha tak má výrazný filozoficko-politický presah. Za obsah by som knihe nebál dať plné hodnotenie. Teraz však prichádza to veľké „ALE.“ Po kompozičnej stránke, je táto kniha úplná katastrofa. Autor skáče od jedného k druhému. Začne myšlienku alebo dialóg, ktorý však dokončí, až o kopu strán ďalej alebo ani nedokončí. Postavy často trpia samomluvou. Je veľmi ťažké sa na knihu sústrediť a odmena za tú námahu prichádza veľmi pomaly. Nie je umenie opísať náročné veci zložito. Skutočné umenie je opísať náročné veci tak, aby ich pochopilo aj malé dieťa. Odporúčam čitateľom s veľkou dávkou trpezlivosti.
