allart
komentáře u knih

Nie je to typický Fitzek, ale celkom sa mi to páčilo. Malo to spád, akciu, trochu prekomplikovanú zápletku s nečakaným rozuzlením. Taká krátka pohodovka, pri ktorej sa nenudíte.


(SPOILER) Do polovice sa to trochu vlieklo a mal som aj výhrady voči postupu vedenia polície proti Lincolnovi, keď nebola preukázaná kontaminácia dôkazov. Vysvetlenie na konci tomu dalo šmrnc a druhá polovica bola teda napínavá, akčná a už som sa aj bál, že to dobre neskončí...uff, ale mi odľahlo :)


Je pravda, že dvojka bola pokojnejšia,ale to jej neuberá na zaujímavosti a napätí. Vychádzajú na povrch šialené zámery megalomana (alebo spasiteľa civilizácie?) a na druhej strane vyvstáva otázka, čo bude ďalej a ako to skončí. Skutočne zaujímavé čítanie.


Teda toto som od Fitzeka nečakal. Nelogické uvažovanie, nelogické závery, nelogické konanie. Námet by som považoval za dobrý, bohužiaľ to spracovanie úbohé a plytké. Vôbec sa mi to nepáčilo a miestami sa musel nútiť do čítania.


(SPOILER) No ja neviem, čo som vlastne čítal. Sharko rieši, vraždu novinára, černobyľskú haváriu , kryogeniku, svoje spermie, fantóma z minulosti, sériového vraha alebo súkromné vzťahy. Bol som trošku rozladený dejom na toľkých úrovniach. Nebolo to výslovne zlé, ale čítal som aj lepšie diely.


Skvelý príbeh. Škoda, že skončil záhadnou smrťou mladého faraóna a nebolo spravodlivosti učinené zadosť. Ako vidno boj o moc pretrváva od počiatku ľudstva až po súčasnosť. Na jednej strane škoda, že nie je viac overených faktov zo života Tutanchamóna, na druhej strane aj tieto záhady robia knihu pútavou a zaujímavou.


Klasika, humor, niekedy až nútený. Tie okamžité duchaplné reakcie v dialógoch sú nereálne. Už ma to trochu nudí, no a ten záver s tým podvodníckym priznaním sa mi zdal dosť uletený a samozrejme jedna nevyriešená vražda tiež na hodnotení nepridá... možno začne písať Odložené prípady:)


(SPOILER) Na tradičné obhajovanie páchateľa som si u Cartera už pomaly zvykol, ale v tomto prípade to už bolo trochu cez čiaru. Obhajovanie zabíjania len preto že vláda sa na nich vykašľala a nemajú čo do úst (čo aj tak myslím nie je pravda) je choré a scestné. Činy boli chladnokrvne kalkulované a vykonávané.
Na jednej strane hrdosť a arogancia, že nechce skončiť ako žobrák a na druhej berie peniaze za zabíjanie a ešte sa pritom tvári ako obeť.
Inak sa to nečítalo zle, bolo to napínavé, typicky carterovsky brutálne, ale s tým záverom to prehnal.


Čítal som už aj horšie. Toto sa mi celkom páčilo, aj keď sa jednalo o starší prípad a toho trápneho a sileného humoru sa už u Dominika Dána asi nezbavím. Niekedy sa hodí, niekedy by si to autor mohol odpustiť.


Bolo to o čosi lepšie ako"Loutkove divadlo", ale autor rozhodne nebude patriť medzi mojich obľúbených spisovateľov. Z "neba spadnuté" stopy, dedukcie i udávaný smer vyšetrovania mi vôbec nesedí. Oživujú to síce svojrázne i vtipné dialógy Tilly, ale celkovo mi štýl písania prekáža.


Tak toto malo iný šmrnc. Oproti Hypnotizérovi mali udalosti spád a konečne sa Joona Linna vyfarbil. Už má svoje charakteristiky, tak ako sa na správneho komisára patrí. Celkom sa mi to páčilo, dobre sa to čítalo a bolo to trošku z iného súdka.


Obával som sa dvojky, ale bol som prekvapený, ba dokonca ju považujem za lepšiu. Lepšie sa mi čítala a záver bol rovnako strhujúci ako i prekvapivý. Možno sa k nim v budúcnosti vrátim, je to výborné čítanie.


Nemôžem povedať, že ma kniha ohúrila, ale bolo to celkom zaujímavé. Spočiatku sa to trochu ťažkopádne rozbiehalo, naproti tomu bol záver excelentný. Chýbalo mi viac opisu príčiny nákazy. Keď Melanie prvýkrát odlákala hladovcov, pripomenulo mi to film s podobnou tematikou, akurát sa to odohrávalo v nejakej starej opustenej priemyselnej zóne, neviem či to bol film podľa tejto knihy, ani názov filmu si nepamätám. Každopádne námet bol dobrý.


Vynikajúca. Trochu viac obsažný popis množstva postáv, ale keď sa do toho človek začíta, vie sa celkom dobre orientovať... aspoň si precvičí pamäť :).
Jednoducho náročné čítanie (ale perfektné) aj písanie... všetka česť autorovi.


Ako to spočiatku vyzeralo beznádejne, čo mi tak trochu bralo chuť do čítania, potom sa to obrátilo na "dobré"... aspoň dočasne. Trochu mi to pripomínalo green deal agendu, ale v istých hraniciach. Je fakt, že ľudstvo robí veľa bordelu a možno by sme mali aj rozum a schopnosti vyčistiť to tu hľadaním čistých energií, lenže moc a peniaze sú mocnejšie. Tak sa naozaj môže stať, že príroda a možno nejaká entita to urobí za nás (aj s nami)


Tak toto bolo drsné. Adrenalínu nadbytok. Oproti dvojke, ktorá bola taká pokojnejšia, toto bolo brutálne akčné, hlavne tie scény útokov. Nejako sa človeku nedarilo od toho odtrhnúť :). Nepredpokladal som taký záver, ktorý bol o to prekvapivejší, ako rozhodnutie ľudstva učiniť taký krok. Zrejme im ani nič iné nezostávalo. Perfektná trilógia s plným počtom *...


(SPOILER) Tak teda toto nie. Veľké sklamanie za 2*.
Okrem mierneho chaosu v postavách, mi nesedela zázračná moc Alex ovplyvňovať vedenie väznice i samotných väzenkýň. To jej premiestnenie do inej cely, bolo postavené úplne na hlavu a naivné až hlúpe.
Samotná Kim, ostrieľaná policajtka, ktorá absolvovala množstvo miest činu s obrazmi, ktoré by normálny človek nezniesol sa nechá viesť sociopatkou a ešte na diaľku ako sopľavé decko. Pokiaľ trauma z detstva pretrváva do dospelosti je nebezpečná pre svoj tím i okolie a pochybujem, že policajti nerobia nejaké psychotesty, alebo niečo podobné.
Ten "prekvapivý" záver sa dal čakať, že to bude niekto, koho nikto nečakal.
Pripomínalo to pokračovanie filmového trháku druhým dielom aj keby to mal byť prepadák. Bol.


Spočiatku som sa v tom nevedel orientovať, dej rozhodený do viacerých miest, komplikovaných krádeží detí, adopcií a až keď sa stopy vyšetrovania začali spájať, začalo to dávať ucelený obraz mašinérie obchodu s deťmi a orgánmi. Nato, že páchateľmi boli dvaja hlavní aktéri, bolo to príliš prekombinované a za zázračné dedukcie a sledovanie indícií jedna hviezdička dole


Stará dobrá klasika. Aj keď ku koncu ma vytáčala konfrontácia Korčoka a Korčoka. Buď boli detektívi natvrdlí, alebo chcel autor zámerne naštvať čitateľa. Na to stačí čítať ten miestami trápny humor, ale aspoň že to skončilo dobre.


Vandenbergove knihy mám rád. Dobre sa čítajú aj keď v tejto som sa trošku strácal, v tých tajných službách, niekedy som nevedel kto je kto. Príbeh to bol zaujímavý i napínavý a ako je pre Vandenberga typické, hoci ešte žiadnu záhadu (aspoň z toho, čo som čítal) neobjasnil, vie čitateľa upútať spojením faktov a fikcie.
