Apoxyomenos komentáře u knih

prve stretnutie s Marquezom a stalo viac nez za to. Este teraz sa mi vybavuje ako mi buchalo srdce, vybuchy smiechu, melancholicke nalady a vela vela pocitov pri citani. Tak opisany pribeh nestastnej ale tiez vasnivej pravej juhoamerickej lasky som necakal. Jeho styl je pre mna neskutocne krasny, lahodny a pripodobujem ho k mojej oblubenej torte za ktoru sa idem potrhat. Myslim ze pisem za vela ludi, ze je velke stastie pre literarny svet ze sa Marquez narodil a napisal toto dielo

6 13.12.2010

Velmi dlho som sa bal zobrat tuto knihu do ruky. Po dlhom vahani som ju zobral a pri citani skoro nemrkal. Genialne, napinave, zamotane, velmi narocne na pozornost citatela a kvalitne odvedena praca spisovatela. Citaval som ju po veceroch az nociach na prelome jesene/zimy co mi vytvaralo vybornu kulisu pre citanie. A nemohol som sa ubranit pocitu ako keby skladam puzzle, nic nebolo naviac, vsetko do seba presne zapadlo a kazda cast ci detektivna,historicka,teologicka ma dolezite postavenie pre vytvorenie pribehu a celkoveho dojmu

5 13.12.2010

pribeh jednoduchy, ale tie opisy, raskolnikova rozvratena psychika, vahanie, utrpenie, radost citat Dostojevskeho slova, ich plynulost samotna Ruska literatura ma zvlastne miesto vo svete ale Dostojevski ho ma v poprednych radoch, jeho styl mozno len obdivovat

Ako píše Jíťa - V jednom ze svých minulých životů jsem musela být přinejmenším námořník, protože už od dětství mě fascinovaly příběhy pirátů a mořských vlků a Poklad na ostrově od Stevensona je zaručeně jedna z nejlepších knih, co jsem měla kdy to štěstí číst.

presne to iste plati aj pre mna, podstatne dost neskoro som sa dostal k tejto knihe az v 18 ale od vtedy citane x-krat a je to jedna z mojich najoblubenejsi knih, a stale budem tvrdit ze co sa tyka dobrodruznych tak urcite najlepsi. Kazda postava nadherne vykreslene charizmaticka aj ked vsetkych zatienuje John Long Silver. A ked uz som nebol v minulom zivote pirat/namornik tak aspon v buducom dufam ze budem :D, len neviem ci dobre zapadnem kedze Rum nemozem ani citit a to som skusal tolko znaciek to proste nebude pre mna :D

pripajam sa k odporcom tejto knihy, ano pekne, zlate, prijemne az je niekedy z toho cloveku na zvracanie. pri debatach s ludmi som sa k dielu radsej nevyjadroval aby som nebol ukrizovany a podobne, ale nesadlo mi to a som rad ze to bolo tak kratke, no jo kazdy ma iny vkus

co ja viem... uvedomujem si vyznam, myslienku, jazyk a vsetko pre co je tak velmi cenena ale mne to prislo nemastne neslane a nieco mi na tom chybalo... nevedelo ma to chytnut, sorry...

Zo začiatku ma to moc nechytalo, možno mi tam chýbala jeho brutalita a "zvrátenosť" ale potom som sa do toho dostal a bola skvela ako zatial vsetky co som cital, tak zaujimavo spracovany námet mesiastva moze napisat len on, skoda ze je oproti inym tato kniha dost v uzadi a povazovana ze jednu zo slabsich kedze by to malo byt prave naopak

1 26.05.2011

netypicky pribeh pre Puza v jeho typickom prostredi pristahovaleckeho talianskeho New Yorku, smutne, stastne ciastocne depresivne ale velmi prijemne citanie

asi som to mal citat skor a mozno by sa mi to pacilo, ale podobne ako pise knedlik, poviedky nudne dost podobne jedine eroticke sa dali ako tak citat a musel som sa tym velmi dlho prekusavat

Pribeh sam o sebe velmi dobry, putavy, nevedel som sa rozhodnut ci podporovat sialenstvo Achaba alebo zivocisnost Moby Dicka. Len skoda ze kniha ma pre mna osobne dost zbytocnyxh kapitol okolo velrybarstva a namornictva, ktore mi rusili plynulost deja.

moje prvé stretnutie s Palahniukom, popisky u knih si necitam tak som nevedel co cakat, o tejto knihe som vedel ze je to jeho prvotina ale nic viac. to co prislo bol pre mna sok v literature :D - inteligentne, vtipne, odpudzujuce, melancholicke, drasticke, depresivne a zaroven optimisticke takto by sa dalo pokracovat do nekonecna.... osobne to zhrniem milujem a zaroven nenavidim Palahniukove pribehy

26.05.2011

hnusné, originálne, vtipné, deprimujúce, pri niektorých pasážach som sa chytal za hlavu ako môže niečo také človeka napadnúť ale je to predsa Palahniuk
a ten vygradovaný záver je pre mňa jedným z vrcholov jeho umenia

Dost som sa na to tesil, ospevovana dobrodruzna kniha vravim si ze to ma urcite bude bavit ale asi som to neskoro cital, trosku tazkopadnych miestami az nudnych pasazi bolo o dost viac oproti dobrym castiam... skoda, namet mal velky potencial ale je to predsa len urcene pre mladsich citatelov nez som bol ja ked som to cital

zvycajne sa vyhybam vojnovej tematike, ale tu som spravil vynimku najma kvoli filmu a oplatilo sa velmi dobre dielo a prekvapivo ma to velmi bavilo

Kedze Miller patri medzi mojich najoblubenejsich a najgenialnejsich autorov a vidim knihu ktoru nemam automaticky ju musim kupujit, to iste platilo aj pre tuto bez toho aby som si precital o com to je a to bola asi aj chyba. Kruta realita vytriezvenia a neskutocne smutne citanie. Zboznujem millerove myslienky, filozofiu, vyjadrovanie a toto bolo obycajne (az tak obycajne nebolo, miestami dost nechutne) porno. S odporom docitane, ale doslov mi to vynahradil kde je spomenute ze tieto pornopoviedky boli napisane, kvoli jednemu knihkupectvu aby neskrachovalo kedze pornopoviedky isli vtedy na odbyt. zbytocna strata casu a pre millerovych fanusikov sklamanie

Okrem piratov ma dost fascinovali stredoveke povesti o rytieroch a toto naplnilo moje ocakavanie putave, dramaticke, vtipne na ostrov pokladov sa tou kvalitou nevyrovna ale dost sa priblizuje

literarne vyspelejsie dielo, ale na druhu stranu slabsi ale aj tak velmi sympaticky pribeh

uzasny pribeh, cital som jednym dychom som ani spavat nechcel, maloktoru knihu si tak uzivam ako som si prave tuto uzival. A pre mna osobne Sonyho smrt bola jedna z najcitlivejsich okamihov v knihe, z ktorej som bol smutny po cely den. A samozrejme po precitani som planoval zalozenie vlastneho klanu :D. Len skoda ze mi dojem trosku pokazil Marlon Brando, nepoznam snad nikoho koho by neokuzlila postava Dona Corleoneho svojou charizmou, autoritou a proste vsetkym co ma mat silna a veduca osoba naproti tomu mi vo filme nadobudzal dojem stareho zlomeneho cloveka zniceneho a utrapeneho zivotom

pribeh som poznal uz davno predtym nez som to cital, celkom som sa na to tesil, hlavne potom co som si precital Balzacove Rozmarne poviedky, ktore boli neskutocne vtipne som sa bavil snad na kazdej jednej a potom prisla tato kruta rana. Nezazivne, nudne, vadilo mi ze nema kapitoly, dost som trpel pri nej, jedinym plus ktore som ako tak vnimal velmi realne vykreslene prostredie.