Bilky Bilky komentáře u knih

☰ menu

Miláček Miláček Guy de Maupassant

Nadčasová kniha s presahom do dnešných dní...
GdM rozohráva šachovú partiu od pomalej stratégie s pešiakmi cez premyslený a pozvoľný strategický stredný part a obetovanie kráľovny, až po rýchly a nečakaný záver s geniálnym matom.

Majstrovo umenie nie je ani tak v psychológií figúr ako v ich kombinácií a umení s nimi hýbať. Vzájomné pôsobenie a schopnosť ich využitia. To je to o čo tu kráča! A v tom je toto dielo pôsobivé a aktuálne aj po vyše 100 rokoch.

DUROY ako prototyp bezškrupulózneho človeka v honbe za majetkom, je kritikou ľudských charakterov, ale aj vtedajšej spoločnosti. Svet novín a politiky je tu pranierovaný jednoducho a priamo bez metafor, či podobenstiev. Ale práve vďaka tomu sami poznávame podobných Duroyov v práci, samospráve, komunálnej či vysokej politike.

ODPORÚČAM: modrým, červeným, zeleným aj oranžovým kandidátom na akýkoľvek verejný post ako návod k rýchlej kariére; potencionálnym gigolom ako inšpiratívnu literatúru k obohateniu svojho pôsobenia a všetkým ženám politikov či poslancov na zdvihnutie si ega. 81%

13.10.2016 5 z 5


Panství Panství James Herbert

“Jak vlezu do sklepa … krysy už jsou tady
Jak vlezu na půdu … je jich plno všady
Když jdu na dvoreček … krysy už jsou tady
Když jdu do kotelny … je jich plno všady
Jakpak tohle skončí … krysy už jsou tady
Jakpak tohle skončí … je jich plno všady”

Dovolil som si citovať Pražský výber a refrén skladby “Můj koníček”. Azda preto, že horory boli kedysi aj môj koníček - tak ako postapo. Už z princípu sa tieto žánre navzájom nevylučujú - naopak, idú ruka v ruke. Toto dielo je čistokrvný horor ako diela ranného Kinga, keď ešte písal pre radosť alebo pre koks. Panství je jednoducho stará škola a na nič iné, ani výnimočné sa netvári.

Od prvých viet to odsýpa ako dobre namazaný Robocop a je problém prestať čítať. Atmosféra a hlavne popis jadrovej apokalypsy v Londýne osemdesiatych rokov 20. storočia sú naozaj skvostné a okamžite ste svedkom katastrofy neuveriteľného rozsahu. A ak poznáte trochu anglické hl.mesto a jeho pamiatky či metro v širšom centre a okolo Temže, tak obraz skazy je o to dokonalejší. Toto môžu závidieť všetci autori, ktorí sa teraz vezú na módnej vlne dystopií. Sympatické je aj to, že postavy nie sú MacGywerovské ani Ramboidné, ale obyčajné “humanoidné” čiže ľudské. A tak jediným mínusom v tomto žánri je iba nie celkom vysvetlený vznik krysej pliagy. Ale možno to je aj tým, že som nečítal prvé dve časti ;)

ODPORÚČAM:
Majiteľom všetkých domácich zvieratiek (okrem vší a bĺch) Všetkým vedátorom a ostatným alkoholikom, ktorí sa tiež stretávajú s bielymi myšami. Ľuďom, ktorí majú radi starú hororovú školu, ale aj tým, ktorí žijú v omyle a myslia si aké super origoš postapo knihy teraz vznikajú. U mňa 4.5* a 83%

05.05.2019 5 z 5


Růženky Růženky Stephen King

Nikdy som sa netajil tým, že mám Pištu Kráľa na piedestáli už od puberty, no napriek tomu ho občas hodím vlkom. Ako skvelé sú jeho expozície a konfrontácie, tak v niektorých dielach sú katarzie a najmä samotný klimax tragické. A to aj pre čitateľský zážitok i pre jeho postavy. Osobne mám najradšej jeho diela s minimom nadprirodzených prvkov, resp. tie, kde mystery prvky slúžia len ako kulisa dotvárajúca psychológiu postáv. V nich nemám k záveru žiadne pripomienky (napr. Shawshank, Misery, Telo, Dolores, v širšom spektre aj Žiarenie či Zelená míľa).

V tomto románe som bol paradoxne so záverom spokojný. Bol som totiž rád, že je to už za mnou. :/ Po dlhej dobe ma u Kinga nebavila už samotná zápletka (!). Prvým nič dobré neveštiacim signálom bol zoznam postáv pred prológom. Nepamätám si, že by túto divadelnú fintu Stephen už niekedy použil, tu však bola nepostrádateľná. Neskôr som sa totiž často strácal hlavne kvôli hromade postáv. V spojení s fantasy prvkami, snovými výjavmi a dvoma paralelnými svetmi to bolo na mňa mierne neprehľadné.

Od začiatku to skrátka nebol ten “môj King”, ktorý postavy dôkladne rozpitve (niekedy im taký osud dopraje aj doslovne) a vymačká z nich na malej ploche maximum. Tu bolo viac ako 30 postáv, ktoré posúvali dej niekedy oveľa závažnejšie ako dve hlavné. Všetky však boli ploché a povrchné ako stiahnuté z Instagramu.
Áno, bolo to akčné, malo to spád a mŕtvoly sa utešene kopili, no pre mňa to bol akčný béčkový fantasy horor, ktorý by som čakal na pomedzí 80. - 90. rokov. Možno aj preto je King stále komerčne najúspešnejším prozaikom: nedrží sa len svojich fanúšikov, nebojí sa experimentovať aj prispôsobiť sa aktuálnym trendom. A teraz frčí retro. Uznávam, možno som na svojho obľúbenca príliš prísny, možno by nemal chrliť knihy ako škandinávski samopalníci... Proste som od Kráľa čakal čosi iné a do polemiky, či za to môže synáčik-spoluautor sa ani nejdem púšťať - no to je tu kopec iných odborníkov ;)

ODPORÚČAM: všetkým priaznivcom väzenských drám, lesbickej lásky, instantnej zábavy v štýle “rýchlo a zbesilo” - mňa pri knihe však skôr “rýchlo zvesilo” :(
Ďalej by sa dielo mohlo páčiť hororovým fanúšikom exploitation, obdivovateľom motýľov z čeľade Heterocera a všetkým, ktorí uprednostňujú fantasy pred realitou. U mňa to majú fotrík so synátorom za 59% aj s rodinnou zľavou.

16.12.2018 3 z 5


Po strništi bos Po strništi bos Zdeněk Svěrák

Neuveriteľne jednoducho vyrozprávaná mladosť autora cez oči a hlavne ducha mladého klučiny. Jemne, citlivo a nenásilne ale pritom o ťažkých vojnových časoch vám Zdeněk SVĚRÁK podáva príbehy určite odžité, možno odpočuté, ale hlavne plné reálnych charakterov svojich hrdinov. Bez zbytočných jazykových kudrliniek a zložitých metafor sa autor dostane do vášho srdca rovnako rýchlo ako jeho filmy s ktorými zdieľa rovnako dojemnú nostalgiu a patinu (najviac asi Obecná škola)

ODPORÚČAM: sentimentálnym častiam vášho ja, ľudskejšej stránke tvojho ty a znalcom českého jazyka a histórie ako on ;) 83%

12.11.2015 5 z 5


Jak nevodit policii za nos Jak nevodit policii za nos Donald E. Westlake

Tento Káčer Donald zo Západného Jazera je povrchný lajdák! Jeho knihy su písane akokeby vo vlaku medzi zastávkami, pri popíjaní dobrej škótskej. Majú úplne odfláknuté charakteristiky svojich postáv, dej je skratkovitý a drží pokope jak pravicová opozícia. Píše príliš jednoducho a dej sa točí ako sa hodí tej-ktorej postave. Vy len neveriacky žmurkáte na stránky, ako ľahko sa dá beztrestne prizabiť manželka, vykradnúť banka, zhodiť svojho šéfa z 15.poschodia, nafingovať vraždu a hodiť ju na svokru... alebo iné radosti života!

Ale všetko je to taká prča a vy medzi úsmevmi nad ironickými komentármi logike odpustíte. Autorove postavy sú napriek absentujúcej psychológii živé (podaktoré neskôr aj mŕtve), majú svoje hendikepy, za ktoré ich máte radi - sú smelé, mocné, lakomé - presne ako ich čitatelia ;) Proste im držíte palce aj keď práve zrazili dvoch nevinných tínedžrov na prechode pre chodcov ;) Alebo práve preto?

Príbehy síce krivkajú na všetky tri nohy, ale kašľať na to, keď sú zábavné a vypointované. Veď ide o zábavu a prázdniny sú fajn obdobie presne na tento satirický a čiernohumorný pohľad na špekulantov, grázlikov, zlodejíčkov, vrahúňov aj šplhúňov, neverníkov a iných hajzlíkov.

ODPORÚČAM: Ako prázdninovú či skôr víkendovú jednohubku na pláž k chladenému proseccu, prípadne ľadovému ginfizzu. Konkrétne túto WESTLAKEovu knihu najmä znalcom filmového umenia, pretože narážkami na kultových režisérov, slávnych hercov a herečky sa to tu len tak hemží. Hlavne za to ftipné hemženie a čierny sarkazmus dávam 78%

13.09.2019 4 z 5


Tady byla Britt-Marie Tady byla Britt-Marie Fredrik Backman

Naklaďme si otázku, prečo dávam Backmanovej prvej knihe 5* a jeho tretej knihe iba 3*?
Prečo Britt-Mary nefunguje rovnako ako Ove v sukni? Veď má podobnú schému, rovnaké črty, podobného outsiderského a navonok nepríjemného hlavného hrdinu...

Má dokonca všetkého VIAC: viac efektov, viac postáv, viac zápletky, viac citov, viac hlášok a hlavne – viac jedlej sódy!

Odpoveď by vo futbalovom žargóne bola jednoduchá:
Backmanov team, sa tentokrát precenil, začal príliš opatrne a hoci v prvom polčase mal slušne našliapnuté, nedokázal zápas doviesť do úspešného konca. Určite nepomohol ani rozhodca, ktorý hru nezvládol, ale domácich zlomil až gól do vlastnej siete v druhej polovici 2.polčasu. Psychický tlak už neuniesli a dohrávalo sa v oddychovom tempe. V závere mali síce ešte na kopačkách vyrovnanie, ale stredný útočník opäť nedokázal prelomiť streleckú mizériu... Otázka kaučovi je teda jasná: Postaví sa váš tým znova na nohy a dostanete ho do formy? Odpoveď poznáme: "Tak určitéééé!"
Môj podrobnejší komentár k tomuto zápasu najdete tu na DK:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/ove-britt-mary-velka-laska-az-postel-praska-6840

ODPORÚČANIE:
Pre rodičov školopovinných detí, bývajúcich v okrajových štvrtiach alebo na vidieku, ktorí majú radi futbal, málo zarábajú, zároveň nemajú už vlastných rodičov (čiže ich deti nemajú starých rodičov) a majú radi opakujúce sa frázy a koktavých ľudí – tak presne pre túto cieľovú skupinu je táto kniha vhodným vianočným darčekom. Ostatným ľuďom, nespĺňajúcim ktorúkoľvek podmienku, kúpte radšej predchádzajúce autorove knihy. Ku knihe odporúčam pribaliť aspoň kilo jedlej sódy a balíček prášku do pečiva. Dostanete zľavu vo výške môjho hodnotenia: 60%

20.11.2016 3 z 5


Kouzelná skříňka pro Gwendy Kouzelná skříňka pro Gwendy Stephen King

Nerozumiem tak nízkemu hodnoteniu, veď to bolo úplne chrumkavé a svižné dielko. Malo to celkom slušný nápad, ultrarýchly dej a solídne finále. Za takýto poviedkový debut v rámci Anasoft Litery alebo inej lokálnej poviedkovej súťaže by som tlieskal. Dokonca aj keby tam bol podpísaný KING ... Ale musel by to byť jeho 16-ročný vnuk! Alebo skôr jeho bratranca krstnej mamy koňa syn legendárneho Stephena Kinga, ktorý práve odmaturoval a tento výtvor poslal na posúdenie lektorovi tvorivého písania.

No a teraz dosť srandy. Mňa totiž rýchlo prešla a to som človek pomerne triezvy. Alebo trpezlivý tam malo byť, však? Mám všetky Štefanove diela a tak som kúpil aj túto útlu 160-str. knižôčku, aj keď z ohlasov a hodnotení som tušil, že orgazmus si budem musieť zaistiť inde. Zahodil som predsudky, no aj tak musím konštatovať, že som zas a opäť sadol na lep autorovým agentom, vydavateľom alebo jeho ďalšiemu experimentu. Zrejme všetci spolu testujú, koľko značka „S.K.” dokáže ešte predať...
A možno to bolo takto: Pri družnom rozhovore a siedmom poháriku whisky sa vydavateľ Riško Chizmarovie sťažoval Števkovi, že má celkom ppč nápady, no jeho poviedky sú obyčajné a ani pes po nich neštekne. Štefan ho ukľudňoval, no zrejme nie veľmi presvedčivo, načo si úplne zúfalý Richard povzdychol, že jemu sa machruje, keď mu stačí podpísať nákupný zoznam a predá ho. Tak sa vyhecovali, až došli k stávke, že teda Pišta sa podpíše pod tú jeho infantilnú blbosť a keď sa toho predá 10mil ks, tak mu za to poseká trávnik alebo kúpi kartón Budweiseru, poťažmo aj Plzne. Neviem zatiaľ, kto z nich vyhral, tipujem na toho blbca R.T.Ch, ale viem kto prehral: my, nezaslepení fanúšikovia starých kingoviek!

Aby sme sa rozumeli: ja nie som na Štefana nasratý za obsah jeho diela, lebo človek jeho veku, ešte k tomu po prechode, má právo na svoju potenciu len spomínať. Už Růženky naznačili, že časy jeho kraľovania sú preč, len ma mrzí, že si musí pomáhať takýmito hlúpymi trikmi, aby naplnil rodinný rozpočet.
Po otvorení jeho kúzelnej skrinky som totiž spolu s Gwendy cestoval v čase. Písmo, odsadenie, riadkovanie aj grafika - to všetko vo formáte a veľkosti, za aké by sa nehanbilo detské leporelo. Keď k tomu prirátam niekoľko celostranových obrázkov a ozdobné iniciálky každej kapitoly - takéto knihy som čítal hneď po šlabikári. Všetky tieto vydavateľské triky nafúkli 40-stranovú novelu na 160 strán. Samozrejme k tomu nezmyselná pevná väzba, aby sa dala ospravedlniť cena 12 €. Colorado Kid v paperbacku zrejme účel nesplnil.

Samotný dej je rozprávka, ktorá ohýba jednu epizódu z Kingových „Nezbytných věcí”. Hlavnú hrdinku, 12-ročné dievča, stavia do nevydržateľnej pozície, ktorú by nezvládlo ani 95% dospelej populácie. Mať dar neskutočnej moci a nemôcť ju nikdy vyskúšať… Je jasné, že na tak malom rozsahu sa podpísala skratkovitosť a postavy sú iba naskicované. Na ich vyfarbenie si nik z autorskej dvojice nenašiel čas. Prisahám, mal som celú dobu pocit, že som si namiesto farebného katalógu kúpil iba predlohu a už tam chýbal len nápis: VYMAĽUJ SI SÁM! Aj tu som bohužiaľ dostal polotovar, ktorý hodnotím na 2* a 2x 12%.

ODPORÚČAM: Deťom vo veku 12 rokov, 12-tim mesiačikom, 12. hlavému drakovi a iným rozprávkovým postavám. Kingofilom radšej odporúčam 12x pivo 12° alebo sa môžu o 5 minút 12 zaradiť medzi 12 rozhnevaných mužov (a žien).

30.05.2019 3 z 5


Tma Tma Ondřej Neff

Kniha TMA z roku 1998 to mala vzdať po 100 stranách, lebo to, čo nasledovalo potom až do konca, bolo čisté trápenie. Pritom úvod a prvé dni po „elektrickej smrti“ bol vynikajúci a atmosféra v Prahe úžasná. Tam sa ukázala Neffova silná stránka aj roky skúseností.

Horšie to bolo s charaktermi hlavných postáv, ktoré postupne skĺzli iba do popisu ich jednania na základe dejových zvratov ako v military románoch. Aj Kulhánek a Kotleta dokážu naservírovať sympatickejšie postavy a logicky popísať ich motívy. Absolútnym vrcholom autorovej nemohúcnosti, bola príčina a vysvetlenie katastrofy a ani prílišné politikárčenie a karikatúry vtedajšej vlády ČR (Havel, Klaus a.i.) mi neprišli zábavné.

Samotná pointa a záver, ktoré celé dielo degradovali o 2 stupne, boli ako zo slohového cvičenia žiaka základnej školy. Smutné je, že od nikoho z toho množstva ľudí, ktorých autor uvádza (vrátane editorov) – evidentne neprišiel aspoň kamarátsky feedback: „Hele vole, vždyť v celý poslední třetině máš tolik oslích můstků jak v Hamburgu a Benátkach dohromady!“ alebo taký od sklamaného Bilkyho s tromi slovami: „Lacný brak Ondro!“
Hodnotím 2* a 45%

Svoj názor k obom verziám TMY som si dovolil tu na DK v recenziách:
https://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/2x-tma-11292

ODPORÚČAM: tým, čo obľubujú nihilistické dystopie, uprednostňujú akčný dej pred hodnovernosťou postáv, aj tým ktorým netrhajú žily diery v logike, všetkým ktorí nemali radi Klausov či Biľakov kabinet, ale hlavne “náplave” ktorá nemá rada pŘahu, aby si v úvode ktorejkoľvek TMY splnila sen a predstavy o jej skaze ;)

14.03.2019


Podivuhodný případ Benjamina Buttona / The Curious Case of Benjamin Button (dvojjazyčná kniha) Podivuhodný případ Benjamina Buttona / The Curious Case of Benjamin Button (dvojjazyčná kniha) Francis Scott Fitzgerald

Ani veľmi dobre načítaná audiokniha ma nepresvedčila, že toto dielo je niečo viac ako priemerná poviedka. Síce s geniálnym nápadom a krásnym jazykom ale nedopracovaná, s nelogickým príbehom. A v tomto prípade aj keď ide o autorovu obľúbenú tému v poviedkach - prchavú krásu života - mi vadilo množstvo zjednodušovaní a skratiek. Chápem, že ako alegória života je to originálne, no podľa mňa autor jeho kvalít potenciál námetu zúfalo premrhal. Ba napíšem to priamo: odflákol.

A nie je to zďaleka jeho jediný prešľap. V ešte väčšej miere sa nepomer medzi bravúrnou štylistikou a slabým príbehom prejavil v poviedkach: Myslí si, že je báječný + Polapený stín + Náfuka. Tieto, ktoré obsahoval audiovýber ma už vyslovene nudili.

A tak musím len konštatovať, že pre mňa je F.S.Fitzgerald lepší románopisec ako poviedkár. Lebo podobných tém sa lepšie zhostili W.Saroyan alebo R.Dahl.

ODPORÚČAM: film s rovnakým názvom od geniálneho D. Finchera, ktorý si od autora požičal len námet. Prerobením príbehu ale docielil, že paradoxne je lepší film ako predloha. 56%

09.03.2019 3 z 5


Pytel kostí Pytel kostí Stephen King

Priznávam, že som troška v rozpakoch, lebo sa radím ku KINGofilom a táto kniha je napísaná so všetkými jeho trademarkami. Napriek tomu som jej celkom neveril. KINGove knihy zaberajú v mojej knižnici skoro 2metre a to mám väčšinu v češtine, kedže Ikar dokáže objem knihy nafúknuť aj o 20% aby ospravedlnil tie ceny. Okrem série PISTOLNÍK som čítal všetky jeho knihy a patrí k mojím top autorom. Ale to čo som na jeho dielach obdivoval, sa mi v tomto diele javilo umelé, odkukané z béčkových duchárskych hororov.

Celý román sa skladal z 3 rôznych rovín, a musím s úľavou potvrdiť, že tá hlavná bola absolútne brilantná. Popisovala skutočný život spisovateľa vyrovnávajúceho sa so stratou milovanej manželky a s autorským blokom (v jemných obmenách často používaný autorov prvok) - to bolo vskutku dokonalé. Expozícia je ale tradične KINGova silná stránka.

Druhá rovina, ktorá mala byť osou príbehu bola romantická línia nového vzťahu s mladučkou matkou a jej malou dcérkou a problémy spojené so zverenectvom či adopciou v štáte Maine (kde inde, však?) - tá bola stále veľmi dobrá, tradične geniálne zapracované detaily z minulosti postáv do ich charakterov. Dôkladné budovanie napätia, skvelo využitá tenzia a pomaly sa odkrývajúca história miesta deja, ako predzvesť zápletky. Zato právnická časť celého problému sa mi zdala dosť zjednodušená, pritom netvrdím že GRISHAM je znalec ;) Problémom tohto románu podľa mňa bolo to, že túto rovinu dávala do úzadia rovina tretia.

Treťou a pre mňa najslabšou rovinou bola paradoxne tá, ktorá je u KINGa najdokonalejšia: kde buduje napätie z tajomna a čistej hrôzy. Tentoraz to u mňa bohužial vôbec nezafungovalo :( Jednak duchárska téma, či strašidelné domy nie sú môj šialok zacapy, ale hlavne som bol prekvapený z vlažného a nereálneho prístupu hl.hrdinu k okolitým javom. Dráždila ma nelogická komunikácia medzi jednotlivými svetmi, pridlhé snové výjavy a záverečné finále nechcem spoilerovať, tak len skonštatujem ťažký návrat k 70tym rokom a brakovej literatúre. Napriek tomu historické súvislosti a motívy jednotlivých postáv zapadli dokonale do KINGovho kaleidoskopu :) Rozuzlenie ako ma byť - je to proste kráľ!

PS: Užasol som, lebo pri jednom snovom výjave KINGov hrdina prekonávajúci časové dimenzie uvidel 3 sekundy atentátu na JFK - čo je námet autorovej knihy "22.11.63" (čes.Dalas 63), ktorá vyšla až o 13 rokov po tomto románe!

ODPORÚČANIE: špiritistom bez špiritusu, vyvolávačom duchov aj puchov, ale aj všetkým romantickým dušiam a priaznivcom nádherných metafor, sem tam oxymorónu, ktorý stojí zato ;) 79%

20.04.2016 4 z 5


Temná půle Temná půle Stephen King

"The King is dead, long live The King!"
Možno podobné motto by mohlo tróniť v tejto morbídnej hre na mačku a myš, kde samotného KINGa chce dostať jeho vlastný BACHMAN.

A práve preto mám tento román od "kráľa" tak rád - poodhaľuje tu viac ako v iných prózach - čosi z vlastného života, zo svojich nočných mor. Lebo nielen KINGov pseudonym a jeho drsnejšia tvorba (paralela s jeho hrdinom Tedom BAUMONTom a jeho alter ego Georgom STARKom) presvitá cez písmena tejto knihy: aj zážitky z alkoholickej minulosti a drogovými excesmi sú mu vlastné. V tomto diele mu však paradoxne pomohli dotvoriť tak uveriteľný náhľad do spisovateľskej mysle a rozdvojenosti. A KING dobré pozná nástrahy v mozgu románopiscov! Veď sú hlavnými hrdinami jeho diel OSVÍCENÍ, MISERY, PYTEL KOSTI, TAJEMNÉ OKNO, LUNAPARK,...

"Spisovateľ je človek, ktorý dovolí svojej mysli robiť neprístojnosti" - cituje G.B.SHAWa sám KING v knihe "Pytel kostí", ale zrovna v "Temnej půly" sa to jeho hlavnému hrdinovi dôkladne vypomstilo. Mimochodom v tom istom diele je aj odkaz na ďalší osud Teda BAUMONTa - aj takéto hračičky ktoré vniesol do svojich románov, že sa vedľajšie postavy z jedného románu prelínajú v iných jeho dielach, alebo sa rozprávajú o tragickom konci hrdinov z predchádzajúcich noviel a románov - tak takéto fjučúry ma vždy pobavia. Je to také literárne cameo ;)

Samotný príbeh je jednoduchosť sama, ale nebol by Pišta Kráľom nadarmo, keby z toho neurobil jazdu ako Q.Tarantino z westernu The Hateful Eight, komorné krimi alá Agatha CHRISTIE ;) Osobne ma viac bavila BAUMONTova rovina, ako gangsterský slasher v podaní jeho horšieho ja G.STARKa, lebo byť "hajzel par excellence" nie je žiadne umenie ;) Stačí sa pozrieť dnes večer na Správy v TV...

ODPORÚČAM: elévom pisateľského remesla, ktorí stále netušia ktorý žáner si vybrať, vymáhačom a hrubokrkým vydieračom so špecializáciou na mokrú prácu, ornitológom so zameraním na bežné vtáctvo a prevozníkom, čo sa zaujímajú o imigrantské záležitosti na hranici Peklo-Zem. 90%

PS: Ak by ste si mysleli, že "VRABCE ZASE LETIA!" sú len KINGov výmysel, kľudne si kliknite na českú wiki, heslo "vrabec domácí" a prečítajte si posledný riadok prvého odstavca! Snáď pochopíte že Pišta nekecá a veľmi dobre vie, kde väčšina zmizla ;)
https://cs.wikipedia.org/wiki/Vrabec_dom%C3%A1c%C3%AD

30.03.2016 5 z 5


Adresát neznámý Adresát neznámý Kathrine Kressmann Taylor

Tak pôsobivé a realistické až z toho mrazí!

Skláňam sa nad formou a silou slova, ktoré autorka zvolila a na tak malej ploche dokázala poskytnúť výpoveď svojej doby. Dva svety, dve duše, dva prístupy, dva charaktery - to všetko formuje spoločnosť a zvrátenosť doby....

Ultra protitotalitné epištolárne dielo spolu s FARMOU ZVIERAT (podobný aj rozsah) ktoré nádherne odkrýva slabiny ľudského charakteru.
btw: Audioverzia je skvelo, pritom jednoducho zrežírovaná a prednes Ivo Trojana i Mareka Erbena stojí za posluch.

ODPORÚČAM: ako povinnú literatúru na školách - zásadné protivojnové dielo. A v dnešných časoch imigračného šialenstva aj pre všetkých okolo. 96%

24.11.2015 5 z 5


Konečná diagnóza Konečná diagnóza Arthur Hailey

Aj trocha zo sentimentality dávam o hviezdičku viac, kedže to za socíku bola moja prvá kniha z lekárskeho prostredia a na strednej škole to bolo o to vzácnejšie, že tam bolo aj kúsok erotiky :)

Príbeh bol napínavý, vrstevnatý, vecný aj dojemný a i keď väčšina kníh A.HAILEYho má identickú štruktúru a vykráda sám seba - tak stále to boli ľahko stráviteľné príbehy so zaujímavým dejom, lebo zmenou prostredia vždy docielil, že svojich čitateľov aspoň trochu "privzdelal" populárno-napínavou formou ;)

ODPORÚČANIE: pre začínajúcich a najmä čerstvo zaľúbených patológov to pravé orechové! 78%

17.10.2015 4 z 5


Tak to bylo, tak to je Tak to bylo, tak to je Lou Fanánek Hagen (p)

Nikdy som Tři sestry doma nepočúval, jedine tie Čechovove. A hoci vlastním rozsiahlu zbierku zväčša rockovej a džezovej hudby a nájde sa tam aj Daniel Landa - punk nie je môj šialok kávy. Z českej klubovej/pubovej scény mám radšej Echt! alebo ETC Vladimíra Mišíka či Garage Tonyho Ducháčka. Zato na niekoľkých festivaloch som kapelu počul a ževraj aj videl. Aspoň tak mi kamoši tvrdili... No poznáte fesťáky: kopec zážitkov a žiadne spomienky ;) Ale medzi nami: tá ich muzika...nič moc.

Napriek tomu ma Fanánkove príbehy veľmi dobre pobavili. Sám som totiž podobným pitkám, zbesilým víkendovým pařbám a nihilistickým úletom začiatkom 90. rokov holdoval. Niektoré príbehy som v podobnom prevedení zažil a len anjel opitých ma ochránil od úrazovky či záchytky. Na druhej strane boli niektoré výčiny jeho partie už hardcore a končili nejednou katastrofou a bohužiaľ aj tragédiou. Holt mladosť je bláznivá!

V každom prípade mi na tomto autobiografickom kaleidoskope bolo po chuti, že hoci Fanánek nie je žiadny lumen, na nič také sa ani nehrá. Férovo priznáva aj veci, na ktoré nie je práve hrdý. Čo sa týka samotného diela: jeho štýl je priamy, jednoduchý, ťaží z vypointovaných príbehov a zažitých škandálov. Navyše prednes Davida Matáska v audioverzii dal niektorým popisovaným udalostiam ďalší rozmer, keďže pôsobil v konkurenčnej grupe Orlík s Danielom Landom.

Jednou vetou zhrniem: všetko bolo o muzike a bohapustých chlastačkách, no bolo to s vtipom, nadhľadom, sebairóniou a prijateľnou mierou nostalgie. Preto dávam 1* naviac a 71%

ODPORÚČAM: nielen pankáčom, ale všetkým, ktorí vyrastali v 80.-90. rokoch a ocenia spomienky na kazeťáky, letné aktivity, chmelové brigády, lacné pivo a zelenú, ale aj cenzúru, policajné buzerácie, celý ten nezmysel okolo povinnej pionierskej i zväzáckej organizovanosti a podobné dejinné bludy. Na zdravie!

03.06.2019 4 z 5


Rothschildova flaška Rothschildova flaška Petr Šabach

Petr Šabach tu už nie je, ale zopár jeho postavičiek v českých, moravských aj slovenských šenkoch ešte stále posedáva. Schválne: Niekedy len nastažte uši a dobre počúvajte - pár historiek hravo spoznáte! Fajn je aj to, že Šabachova tvorba sa masívnejšie spopularizovala vďaka Hřebejkovi a Jarchovskému. Tí síce povyberali iba hrozienka z jeho knih, ale urobili to veľmi dobre. Dva filmy zo štyroch sa stali česko-slovenským kultom.

Hovno hoří aj Opilé banány som čítal ako jednohubky pred 15-timi rokmi a nadchli ma. Bolo to presne ako v krčme: Síce sa dobre pobavíte, ale na druhý deň vám to z hlavy vyfučí a keď o pár týždňov/mesiacov budete sedieť s tou istou partiou - budete počuť rovnaké príbehy. Možno trošku zmenené, niekto niečo vynechá, iný zas pridá. A vy sa stále dobre bavíte aj napriek tomu, že kdesi vzadu v mozgu vám ide film ako ste toto už kdesi počuli, videli a možno veľmi podobné aj zažili.
Aj preto rád - tu by malo byť napísané “čítam Šabacha”, ale ešte skôr mi napadlo: “chodím do krčmy” :)

Rothchildova fľaška spĺňa všetky atribúty Šabachovej tvorby, no podľa mňa nedosahuje úroveň spomínaných kníh. V nich boli totiž hrdinovia typickí čecháčkovia so všetkým, čo k tomu patrí a bolo to uveriteľné. V tomto diele je ale príbeh rozbitý a aj keď sa tvári ako novela - sú to len pozliepané príbehy, sem tam anekdota. Prevláda sebairónia a srandovanie na vlastný účet. Možno tomu chýbala tá nostalgia z detských čias, ktorú nám približujú Šakalí léta, Pelíšky, Pupendo, Občanský průkaz - keďže tu je rozprávačom autorove 60-ročné alter-ego - problém bol asi inde. Postavám som neveril. Už boli až príliš švejkovsky parodované a v druhej časti z Anglicka zas bondovské. Pri hodnotení filmu by som napísal “herci prehrávali”. Napriek tomu je tu pár momentov, ktoré si zapamätáte. Otázkou je len to, či vám to bude stačiť. Mne len tak na 66%

ODPORÚČAM ako dovolenkovú literatúru k vode a špeciálne kvôli autorovi skôr k pivku. Všetkým, ktorí sa radi zabávajú na cudzí účet ale aj tým, ktorým nevadí krivé zrkadlo. A nakoniec aj všetkým krčmovým Grimmovcom, Andersonom, barónom Prášilom a jednému Čuleňovi ;)

04.04.2019


Marco Marco Jussi Adler-Olsen

Vlastne netuším ako som sa (po mojej dvojitej! neslávnej skúsenosti) s týmto autorom ocitol v jednom aute. Asi darovaná audiokniha, alebo mi ju ktosi podstrčil z čírej zlomyseľnosti... Neľudské!

Prekvapenie sa však nekonalo, naopak: OLSEN ma ani tentoraz nepresvedčil. LARSSONovi nestíha hlavne v charakterovej zložke postáv, ako aj v dejovej línií, ktorá je opäť dosť ťažko uveriteľná. Autorove postavy sú ploché a stále viac zaváňajú klišé. Oddelenie Q je síce jedinou ako tak funkčnou zložkou príbehu, no úplne marginálnou. Zato primárna - gangsterská rovina je úplne mizerná. Jediným pozitívom knihy je excelentný prednes. Ale ani ten nezaistil, aby som nahrávku dopočúval. Mám totiž zakúpených priveľa hodnotnejších diel aj z tohto žánru, aby som strácal čas takýmto polotovarom.

Teraz zovšeobecním: Stále nerozumiem tomu nadšeniu okolo škandinávskych autorov. Som presvedčený, že mnoho českých aj slovenských spisovateľov napätia je lepších. Ukončím paradoxom: Počúval som dve autorove knihy a na 100% viem, že táto tretia bolá prvá aj posledná.

ODPORÚČAM: len pre fundamentalistických Olsenovcov alebo Oblomovcov, ďalej pre rómsku komunitu, ktorá bude hl.hrdinovi držať palce a nakoniec pre všetkých....svätých? 21%

12.06.2018 1 z 5


Noční pád Noční pád Nelson DeMille

Po dlhšom čase celkom originálne krimi, aj keď samozrejme ani tu nechýba klišé, tak časté v tomto žánri. Osamotený vlk proti celému systému. Cynizmom naplnené hlášky starého psa z FBI. A samozrejme sex náš každodenný. Skrátka a dobre, celkom slušné nadviazanie na americkú drsnú školu, či skôr škôlku, lebo toho sexu a sexizmu tam zas toľko nebolo ;)

Samotný príbeh má niekoľko amplitúd a veru som sa pristihol, že niektorá odbočka ma nudí. Zato charaktery aj životné osudy hrdinov boli vykreslené veľmi uveriteľne. Záver, ktorý tu niektorí užívatelia tak pranierujú bol pre mňa naopak veľmi podarený a nebojím sa napísať priamo až rovno - originálny. A to aj napriek tomu, že niektoré indície ma k nemu viedli už od polovice románu. Čiže záverom len toľko, že z knihy sa neodpadáva, nečíta sa sama (ako je tu dobrým zvykom tvrdiť) a nepadnete z nej na zadok, ale ani na hubu. Proste je to remeselne zručne napísane dielo s jemne nadštandardným vykreslením postáv, solídnou zápletkou a origoš koncom. Ďalším plusom sú ftipné a sarkazmu plné hlášky hlavného hrdinu.

ODPORÚČANIE:
Čítať v úplnej tme alebo len so zavretými očami: Niektoré komentáre prítomných užívateľov vyzrádzajú pointu a aj obálka je dosť polopatistická, keďže zobrazuje jednu z vyšetrovaných variant. 75%

09.06.2017 4 z 5


Vášeň života Vášeň života Susan Qulliam

To, ako som sa k nej dostal, by bolo na samostatný článok, ale podstatné je, že som sa s ňou ocitol sám. Užili sme si svoje. Len ja a ona. Bez prístupu k netu, mobilu – ostali sme sami a tak sme si intímne chvíľky vychutnali do dna. Začal som predohrou a potom som sa o nej dozvedel všetko. Úplne všetko. Lebo na obálke bola holá a v anotácii zas pravda: "Každá žena je erotická bytosť, túžiaca po milovaní.”

A tak, kým cesta k uspokojeniu a porozumenie muža ide cez žalúdok, táto publikácia ma mala presvedčiť, že u ženy to bude úplne iný orgán. A keďže ja som chlapec vnímavý došlo mi, že ani klitoris to zrejme nebude, o bode G ani nevraviac – ten hľadajú vedci doteraz a je o ňom už podobná průpovídka ako o Colombovej žene ;)

Samotná kniha bola obohraté dielko a každý profesionál ako ja, pozná ženskú dušu spredu, zozadu, zboku aj zvonku. Ale najmä zvnútra. O sexualite môžem smelo povedať to isté - holky moja adresa je...(cenzúrované adminom). Prínos tejto publikácie je ale rozporuplný: podľa mňa je určená asi 12 ročným dievčatkám, ktoré si tam nájdu, čo si „dole“ nájdu. A ešte aj krásne ilustrované. A ako bonus dostanú podobné rady: „Pri použití toalety sa utierajte spredu dozadu, aby ste do vagíny nezaniesli baktérie z konečníka.“ Na druhej strane kapitoly „Sex v starobe“ alebo „Klimaktérium“ by im prišli vhod asi tak o 50 rokov. Zrejme autorka predpokladá, že každá žena, bude na ceste životom - od puberty až do prechodu, (okrem biblie) - mať pri sebe aj túto knihu. A čo názor nejakej 13-14 ročnej pubišky? Snažil som sa ho zachytiť v mojej recenzii:
http://www.databazeknih.cz/recenze-knihy/sex-je-vasen-nebot-7017

ODPORÚČAM: V 19.storočí zaradiť do povinnej literatúry dievok na vydaj; v 20.storočí ako povinnú literatúru na špecifických predmetoch pre dievčatá na 2.stupni (hneď po varení); v 21.storočí zaradiť už asi len do antikvariátov. Ale ak hľadáte návod, ako správne robiť felatio, potrebujete to mať ilustrované a nikdy ste nevideli redtube, porntube, ani iné tuby, tak si knihu kľudne zožeňte, ja ju nepredám – je tam totiž ilustrovaný návod aj na cunnilingus ;) Viem, že práve tejto knihe by sa hodilo hodnotenie 69, nechám si však zájsť chuť: 55%

25.12.2016 3 z 5


Netopýr Netopýr Jo Nesbø

Tak a 4.severan za mnou! A JØ, musím priznať, že tento ma oslovil. Po KEPLERovi, LARSSONovi a OLSENovi, ktorých si už teraz pletiem, sa mi tento JoJø dostal pod kožu.

Jednak to bolo hlavným hrdinom, ktorý mi veľmi verne pripomenul postavy z americkej drsnej školy, jednak spojením edukatívnych vložiek v spojení s dedukciou a forenzným pátraním detektívov. A v protiklade s tým ma prekvapilo pomalšie tempo príbehu. Neviem, či je táto kniha len výnimka, alebo autor vždy takto zabieha do popisov miesta deja, či historických súvislostí, ale mne to presne sadlo. Oceňoval som nenásilné prepojenie príbehov jednotlivých postáv s históriou krajiny, ale aj s ich charakterom a motiváciou, čo mi u OLSENA napríklad chýbalo.

Drobné výtky mám k mluve niektorých postáv, ktoré vzhľadom na svoj pôvod, vzdelanie a životné skúsenosti majú až prekvapivo kvetnatý rozprávačský štýl plný metafor. A samozrejme ani NESBO sa nevyhol centralizácií skoro všetkých dejotvorných udalostí k hlavnej postave. Ale to už k tomuto žánru patrí ako teplošské oblečky ku komixovým postavám ;)

ODPORÚČANIE: Nečítať po opici ani počas ramadánu či odvykacej kúry na Prednej hore, lebo množstvo alkoholu na každej stránke vás spoľahlivo prinavráti k tomuto česko-slovenskému sprostonárodnému zvyku č.1
Naproti tomu odporúčam toto dielo priaznivcom multikulturálnej Austrálie, transvestitom a ľuďom ktorých heterosexualita už nudí ;) 73%

08.03.2016 4 z 5


Svědkyně ohně Svědkyně ohně Lars Kepler

Po OLSENovi je toto druhý škandinávec, ktorého som opáčil v snahe zistiť, prečo sú kníhkupectvá plné najmä týchto autorov. A nepochopil som to doteraz.

KEPLER je rovnako ako prvý zmienený autor príliš zahľadený do formy a vypiplávania svojich postáv, že mu uniká to, čo je na krimirománe pre mňa najdôležitejšie: príbeh. Nie filmové kotrmelce, kopec zavádzajúcich náhod a vedlajších postáv. Ani prekombinovaný záver a hollywoodske finále v pompéznom štýle a so svetelnými efektami (v tomto prípade s ohňovou show) Ale azda najviac mi vadilo, že skoro každá druhá postava mala nejakého kostlivca v skrini, alebo mala nejakú úchylku, či strašné tajomstvo minulosti. Akokeby všetci švédi boli pošahanci... A tie odbočky a falošné línie, ktoré mali len nabalovať počet strán a tým cenu diela sa mi javili dosť vykalkulované

Na druhej strane jeho psychologické popisy a charakteristika postav boli tak prepracované a tak rozdielne, hlavne pri popise ženských postav a ich konania. Až tu som zistil, že autorom sú manželia a všetko do seba zapadlo ;) Ale to hodnotím pozitívne. Ťažko však hodnotiť ich odlišný, nezúčastnený rozprávačský štýl, v televízií by som to nazval dokudramatický - mne tento odosobnený pohľad na konanie svojich postav prišiel zaujímavý, ale možno pre niekoho bol prekážkou sa zžiť s jednaním či myšlienkami hlavných hrdinov. A možno aj preto mne hlavná postava Joona Linna veľmi nesedela a nie som si istý, či sa ešte niekedy stretneme...

ODPORUČANIE: Priaznivcom RENČovej prvotiny Requiem pro panenku, kde si mladé holky tiež prežili svoje, ale aj schizofrenikom lebo postavy tu nie su len čiernobiele a nakoniec priaznivcom okultizmu a fakírom-amatérom ;) 66%

08.03.2016 3 z 5