bosanoha komentáře u knih
Skôr asi ***a1/2.Tak ako v Kronike vtáčika na kľúčik mám s Murakamim jeden problém - ono sa to rozbehne, ale časom sa to zabrzdí (aspoň u mňa :-)) a ďalej už len bojujem a bojujem. Pre mňa by v tomto prípade čo sa týka rozsiahlosti diela "menej bolo viac".
Záhadný hlas ženy v telefóne, tajomné sestry Malta a Kréta Kanóové, veštba pána Hondu, rozprávanie nadporučíka Mamiju a veľa ďalších až mystických vecí prichádza do života Tórua Okadu keď začne pátrať po stratenom kocúrovi.
Táto knižôčka ma sklamala, ako keby to nebola osobná skúsenosť autora s p. Hrabalom ale len nejaký prepis z "druhej ruky". A opakujúce sa myšlienky a vety, nielen v jednotlivých kapitolách ale aj na jednej strane.
Alessandro Baricco o svojom diele: Toto nie je román.A ani poviedka. Toto je príbeh.......Dalo by sa povedať že je to príbeh lásky. Ale keby išlo len o lásku, nestálo by za to vyrozprávať ho. Sú v ňom túžby a sú v ňom aj bôle, veľmi dobre vieš, o čo ide, ale skutočné slovo, ktorým by si to pomenoval, nenachádzaš.
"Náčelník" má všetky tie cesty, cestičky a chodníky československých hôr nie len v nohách a hlave, ale hlavne v srdci. Len zbaliť batoh a vydať sa po jeho stopách.
Asi sa z tohto diela nedozvieme žiadne nové historické fakty (tie všeobecne známe sú v knihe spomenuté), ale o to zrejme autorovi ani nešlo. Ako už napovedá anotácia diela dôležité sú osudy ľudí a ako sa vyrovnávajú s novými situáciami. Možno to nie je naj... literárne dielo, ale dokázal som sa v cítiť do príbehov jednotlivých postáv.
Romáb je zábavný aj ironický ale nie posmievačný, ale hlavne je v tom ľudskosť - všetci máme svoje klady aj zápory, malé aj väčšie slabosti s ktorými sa snažíme žiť svoj život tak ako najlepšie vieme.
Knihy pána Kadlečíka sú neveľké formátom ale o to väčšie obsahom. Vo svojich textoch apeluje na našu morálku, vzdelanie, kultúrnosť, uvedomovanie si svojej histórie ale bez zbytočného moralizovania a "hejnárodniarstva". Aby sme po totalite štátnej moci neprepadli totalite konzumu.
To ako dokázal pán Hesse opísať atmosféru a náladu v jednotlivých poviedkach a esejách, vo mne vyvolávalo pocit že nie som čitateľ ale priamo účastník deja.
Aby som bol objektívny, nebudem hodnotiť. Knihu som len prelistoval, asi som čakal niečo iné. A skôr by som ju asi nazval Mágie v řemeslách.
Prečítate prvú knihu od Matkina, druhú knihu od Matkina (v profile je poznámka že to je žena, v tom prípade od Matkinovej :-)) a zistíte že tretia už nie je potrebná.
Obdivujem ľudí ktorí sa otvorene dokázali postaviť demagógii režimu - a zvlášť ženy - za cenu straty osobných slobôd a občianskych práv. Pani Ponická, okrem konfrontácie s vládnou mocou, musela čeliť nepriateľovi ktorý je v každom z nás - vlastnému strachu.
Smutné čítanie o duchovnom, morálnom aj fyzickom úpadku jedného (a viac) etnika, vďaka strate tradičného spôsobu života.
Kerouaca mám rád, ale toto mi celkom nesadlo. Možno je to prekladom, možno som nebol na to naladený, neviem...Tak len za dve hviezdičky, prepáč Jack :-)))
Moje prvé stretnutie s dielom Amélie Nothomb a vravím že dobré :-)) Japonská mentalita je teda fakt zvláštna. Skúsim aj iné diela autorky.
"Expedície" asi budú skôr o pocitoch ako o literárnych kvalitách (tým ich samozrejme neznevažujem) :-)), ale ako sa vraví "u mně dobrý" a za Veporské vrchy, citujem "Prudko krásny kraj. Alpy môžu ísť do r...." (pardón za výraz, tak je to v knihe) dávam plný počet.