Dani25 komentáře u knih
Čítala som ju pomerne dlho. Chvíľami ma nudila. Záver prekvapivý.
Toto sa veľmi ťažko čítalo. Musela som si dávať prestávky počas čítania. :(
Veľmi milá kniha, veľmi dobre sa čítala hneď od prvých stránok. Willow je geniálne dieťa s autizmom a číslo sedem je pre ňu dôležité. A aj ľudí, ktorí sú v jej živote oporou je sedem.
Ťažký život v diktatúre. V knihe nejde len o Franciskovu kómu, ale aj o kómu celej krajiny.
Dobre sa to počúvalo, ale podľa mna ta žena nebola psychicky celkom v poriadku. Ja som sa teda s ňou nevedela stotožniť.
Mám rada takéto knihy. Krásny príbeh. Opisuje ťažký zivot obyvateľov malej arménskej dedinky, ale pritom je to tak milá kniha.
Mna tento smutný, drsný príbeh Namiho zaujal. To tajomno okolo Jazera... A samozrejme som si tiež vyhľadala info o Aralskom jazere.
Kniha napísaná nezvyčajným štýlom. Poprehadzované príbehy rôznych časových období, vsunuté listy, SMSky, telefonáty. Táto kniha sa ma dotkla. Len to dieťa budúcnosti mi prišlo nasilu (môj subjektívny názor), preto 4*.
Na Južnom Cypre som bola 2x na dovolenke a preto som sa rozhodla prečítať tuto knihu. Príbeh lásky pred, počas a po konflikte. Ale bola som dosť prekvapená z niektorých veci napr. na prelome 60 tých a 70tych rokov ešte svietili petrolejových lampami, dievčatá sa nemohli pozrieť na mladých mužov? Manželov vyberali rodičia? To fakt? :o
Aj druha kniha autora ma bavila, ale nepobavila až tak ako prvá. Zdala sa mi menej vtipná. Chystám sa aj na Zlodejov medu.
Vynikajúca kniha. Prvých cca 30 strán som si zvykala na zvláštny štýl, vety bez veľkých písmen a bodiek. Akonáhle som si zvykla, dej plynul a prepletal sa ako rieka. Písala som si mená a ich prepojenia. Čo sa týka LGBT je to pre mna neznáma oblasť a možno aj preto ma tak zaujala. Lenže aj keď to tak vyzerá, nie je to , podľa mna, kniha len o tom. Je to kniha o životoch 12tich žien rôznych generácii , ich radostiach a hlavne starostiach. Viem, že táto kniha neosloví každého, ale skúste to.
Zvláštny štýl - priama reč bez úvodzoviek, dialógy , ktoré sa prepájajú s vnútornými monológmi, ale čítala sa mi výborne a bavila ma. 17 rokov života jednej rodiny z pohľadu každého člena rodiny. Je to taký náhľad do rodiny s dvoma deťmi, kde sa v podstate nič prevratného nedeje a napriek tomu je to napísané tak, že ma to ťahalo ďalej.
V každom vzťahu je dôležitá komunikácia, nikto nevidí druhému do hlavy. Aj keď žijeme hektický život, je nutné nájsť čas na rozhovory a aj počúvať čo ten druhý vraví a cíti.
Úprimne - veľmi som sa tešila na knihu, ale bola som sklamaná. Čakala som podľa anotacie aj podľa hodnotení, že to bude jedna z tých, z ktorej “padnem na zadok” :) Myšlienka výborná, ale slabo využitá. Aj štýl písania mi prišiel dosť jednoduchý. “Život neoklameš. Človek musí žiť so svojimi rozhodnutiami a poučiť sa z nich. Tento systém nemožno obísť.”
Práve som ju dočítala a sedím a slzy mi tečú. To sa autorovi podarilo. A pritom už v poslednom čase nevyhľadávam knihy z 2. svetovej vojny, ležala mi doma medzi neprečítanými dosť dlho a teraz prišiel jej čas. Bolo to pre mňa pozitívne prekvapenie.
Neoslovila ma táto kniha. V knihe Slnko nad Turinom som si všimla, že autorka obľubuje opis zvláštnych sexuálnych spôsobov no tam som to brala ako niečo čo patrí k príbehu, ale v týchto poviedkach mi to už vadilo.
V polovici knihy som sa rozhodovala, že ju odložím, ale nakoniec som jej dala šancu do konca. Úplne súhlasím s komentárom Mynny, takze sa nebudem púšťať do ďalších dielov.
Zaujal ma tento nezvyčajný námet. Prelínali sa dva dramatické príbehy, jeden ľudský a druhý medzi mravcami. Veľmi ma to bavilo, toľko informácií o živote mravcov podané ako thriller. A ešte som sa dozvedela ďalšie zaujímavosti o pavúkoch, termitoch, jašteričkách. Odteraz asi v prírode budem dávať pozor, aby tie ružové gule, ktorých je vždy 5, nestresovali mravcov. :)
Štyri poviedky z rôznych oblasti s otvoreným koncom. Čítalo sa to dobre, ale pre mna to nebola topka z tohoročnej desiatky Anasoft litera.
Silná psychologická kniha a to spočiatku som si myslela, že to bude taká "typická" kniha pre ženy. Boli chvíle, keď som ju musela na pár minút odložiť, ale nie preto, žeby ma nudila, ale preto, že to bolo náročné a trápila som sa spolu s Kristínou a jej deťmi. A o chvíľu som ju zase brala do rúk a čítala ďalej. Často som sa hnevala na Kristínu ani nie tak kvôli nevere ako kvôli tej sebeckosti a správaniu sa voči deťom.