Deia komentáře u knih
Spočiatku som mala trochu obavy, že sa v tej zmäti mien úplne nevyznám a aj niekoľkokrát som musela listovať naspäť, aby som si overila kto je kto, ale rýchlo som si jednotlivé postavy zapamätala (a navyše niektoré tam naozaj dlho nepobudnú). Tiež som sa bála toho, že kniha je celkom krátka a že dej bude príliš zhustený, ale vôbec, kniha je skutočne prepracovaná (čo iné čakať od Agathy). Príbeh je úžasne premyslený, celý čas som bola v napätí, kto ďalší zomrie a kto z nich je vlastne vrah (tipovala som nesprávne). Atmosféra knihy je naozaj pochmúrna, už len tá predstava, že je človek uväznený na ostrove a v podstate čaká na smrť... no nechcela by som byť na mieste postáv. Knihu som v podstate prečítala na jeden záťah, naozaj sa nedalo prestať. Ku koncu to ešte k tomu chvíľu vyzeralo, že sa ani nedozvieme, čo sa tam skutočne stalo :D.
Ja som z knihy naozaj nadšená. Chápem, že to asi nemôžu povedať všetci tí, ktorí túto knihu čítali, prípadne ešte budú (asi hlavne veriaci teda nie), ale ja naozaj som.
Kniha je rozdelená do desiatich kapitol. Prvých pár kapitol sa mi čítalo trochu ťažšie, nie všetko som úplne chápala (ale to bude aj tým, že som to čítala rýchlo), ale aj tak mi prišli veľmi zaujímavé a dobre napísané, Dawkins sa v nich zameriava hlavne na hypotézu Božej existencie. Ďalšia časť sa mi čítala už lepšie, najviac ma zaujala kapitola 6 (Korene morálky: Prečo sme dobrí) a kapitola 7 („Dobrá“ kniha a meniaci sa morálny Zeitgeist). V poslednej časti sa zameriava na deti a náboženstvo (tiež skvelá kapitola).
Pri čítaní som často neveriacky krútila hlavou, hlavne pri prezentácii myšlienok niektorých ľudí – stále sa nájde veľa ľudí (aj vysoko postavených či vzdelaných), ktorí napr. veria, že naša Zem je stará 6 000 rokov (a ďalej to učia deti!) a ignorujú pritom všetky vedecké dôkazy.
Ako som spomínala vyššie, ja som naozaj nadšená (a čiastočne aj zdesená). Som rada, že som si túto knihu prečítala a určite ju budem čítať znova. Myslím, že toto je jedna z tých kníh, ktorú keby si všetci prečítali (viem, že je to nereálne), a mali by pritom otvorenú myseľ, tak by z tohto sveta mohla spraviť lepšie miesto.
Kniha sa mi čítala vážne dobre. V podstate viac ako 600 strán som zhltla za dva dni, naozaj som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Hlavné postavy mi prišli zaujímavé a sympatické, len škoda, že Tim sa tam nevyskytoval trošku viac. Bála som sa totiž, že detskí hrdinovia mi budú liezť na nervy, ale nestalo sa tak, naopak, prirástli mi k srdcu a veľmi som im držala palce, aby sa im z Inštitúcie podarilo dostať. Občas mi prišla kniha trošku zdĺhavá, ale dalo sa to zvládnuť. U Kingových kníh mám väčšinou problém s koncami, ale koniec tejto knihy sa mi páčil a vôbec by mi nevadilo nejaké voľné pokračovanie.
Autorku som objavila iba nedávno a aj táto jej prvotina sa mi veľmi páčila. Opäť som sa dozvedela niečo nové. História nie je mojou silnou stránkou a vôbec ma nenapadlo, že v gulagoch končili aj deti. A že sa to takto vo veľkom týkalo aj štátov ako Litva, Lotyšsko... Príbeh je to celkovo veľmi silný a miestami sa mi čítal naozaj ťažko. Už len tá cesta do Ruska vo vagónoch pre dobytok bola strašná a po príchode na miesto to nebolo o nič lepšie. Nechápem ako v týchto podmienkach ľudia vôbec mohli prežiť a majú môj hlboký obdiv, že to zvládli. Aj keď, bohužiaľ, nie všetci. Čo mi na knihe ale vadilo bol ten useknutý koniec. Rodina sa dostala na Sibír, kde boli podmienky príšerné a s prežitím sa nepočítalo. Podľa anotácie som čakala, že väčšia časť knihy sa bude odohrávať práve tam, nie len niekoľko kapitol, ktoré to vlastne ani neukončia. Ale napriek tomu kniha rozhodne stojí za prečítanie, už len kvôli tomu, že o tomto sa veľmi nerozpráva a neučí (aspoň mne to tak príde). A určite si od autorky prečítam aj ďalšie jej knihy.
Väčšina Kingových kníh patrí medzi moje srdcovky a ani táto nie je výnimkou. Kniha človeka chytí a nepustí, pri čítaní som často mala zimomriavky, King vie vážne skvelo vykresliť atmosféru. Páčili sa mi "výlety" do minulosti (rozhovory Louisa a Juda), kde sme sa dozvedeli, ako Zlo pôsobilo na mestečko aj predtým. Čo sa mi nepáčilo, je ten koniec. Kingove knihy zbožňujem, ale jeho otvorené, resp. nedotiahnuté konce fakt nemám rada! :D
Knihy v tejto sérii som chcela prečítať rýchlo za sebou, aby som nezabudla dej, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Do tejto časti som sa teda púšťala s tým, že z tej predchádzajúcej si pamätám veľmi málo. Ale to vôbec nevadilo. Rozbieha sa to hneď od začiatku a dôležité je, že ľudstvo sa ocitá tvárou v tvár invázii, ktorej zjavne nemá šancu čeliť . Jediná výhoda je tá, že lode Trisolaranov dorazia až za 400 rokov, čo vyzerá ako kopa času (ale asi nebude). Hneď ma to vcuclo do deja, aj keď som mala problém s postavami - je ich tam veľa, majú podobné mená a strašne sa mi plietli. Ale postavy tam sú skôr len ako taká kulisa, ide hlavne o dej a ten je parádny. Bola som veľmi zvedavá, ako sa ľudstvo s hrozbou popasuje a mnoho vecí ma prekvapilo. Hlavne skákanie v čase (ľudia môžu podstúpiť hybernáciu), kvôli ktorému len veľmi málo postáv vydržalo celú knihu. Ale tie naozaj nie sú (až tak) dôležité. Celé sa mi to čítalo veľmi dobre a často krát som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Najväčší skok v čase ma riadne prekvapil a musím povedať, že autor si ľudí v budúcnosti a celkovo život na Zemi predstavuje veľmi zaujímavo. A taktiež ma veľmi prekvapilo to, čo sa tam stalo, to som vôbec nečakala a ostala som z toho dosť v šoku. Som veľmi zvedavá na záverečnú časť a hlavne na to, ako ľudstvo dopadne.
Kniha ma pohltila od prvej strany. Pred čítaním som trošku mala obavy, či sa mi bude páčiť, keďže má trošku mierne zavádzajúci názov a takisto aj ilustrácie, ale bola to pecka. Hneď som sa začítala a nemohla som prestať (ale treba aj spať a do roboty chodiť). Charlie je veľmi sympatický, ako aj jeho otec a taktiež aj pes Radar (je to ona). Pán Howard už pomenej, ale aj k nemu sa dá nájsť cesta. Spočiatku sa tam toho veľa nedialo, príbeh len tak plynul, ale bolo to tak úžasne popísané, že mi to vôbec nevadilo. Bola som si istá, že celá kniha bude skvelá, ale nakoniec menšie výhrady mám a tie začali vtedy, keď sa Charlie rozhodol preskúmať kôlňu a vojsť do druhého sveta. Hlavne mi vadil motív jeho výletu - ako dal sa pochopiť, ale mne prišiel nedostatočný a navyše som celý čas myslela na jeho chudáka otca. Taktiež ten svet sa mi až tak nepáčil - viem, že by som si ho mala pamätať z iných kníh (čo si teda nepamätám) a niektoré veci na mňa boli až príliš zvláštne. Ale okrem toho je príbeh vynikajúci. Je dobrodružný, napínavý, s množstvom dobrých postáv, ale aj s množstvom tých zlých. Užila som si snáď každú stranu a veľmi sa mi páčila tá rozprávkovosť, respektíve prepojenie s inými príbehmi. Určite sa k tomuto príbehu ešte niekedy vrátim.
Od tejto knihy som mala vysoké očakávania, čo bolo asi len na škodu, pretože sa tak úplne nenaplnili. Taktiež bolo pre mňa čítanie tejto knihy plné paradoxov. Príbeh ma zaujal hneď, teda hlavná téma, že ľudstvu kvôli vesmírnym mikroorganizmom hrozí vyhynutie. Bavilo ma postupné odhaľovanie toho, čo sú tie potvorky zač, čo robia, celkovo ich výskum. Ale dej vo vesmírnej lodi ma až tak nebavil. Ryland je síce fajn postava, ale niečo mi chýbalo, nejak ma nezaujal a miestami ma ten príbeh dosť nudil. Najviac ma bavilo Rylandovo postupné rozpamätávanie sa a napríklad udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa práve on ocitol ďaleko vo vesmíre ma dosť prekvapili. Taktiež tých technických záležitostí občas bolo príliš veľa a aj keď som s tým počítala, že tomu asi nebudem rozumieť, tak niekedy som mala pocit, že mnoho vecí sa vyriešilo veľmi ľahko, proste sa lusklo prstami a bolo to. Koniec sa mi potom z jedného pohľadu aj celkom páčil, ale v podstate ma aj dosť sklamal :D. A je podľa mňa škoda, že tam nebolo aspoň pár kapitol o tom, že čo sa deje na Zemi, to by ma dosť zaujímalo. Ale aj napriek tomu, že mi tam v podstate mnoho vecí vadilo, tak príbeh ma zaujal, čítal sa mi dobre a počas čítania som bola zvedavá, že ako to celé dopadne. Len moje očakávanie boli predsa len trochu vyššie.
Kniha ma chytila od prvej kapitoly, keďže tá začína Eileen stratenou v lese a dosť ma navnadila na celý zvyšok knihy. Len potom chvíľku trvá, kým sa to rozbehne. To, že sa Eileen neozvala, si ako prvý všimol Todd, jej kamarát, ktorý sleduje každý jej krok. Jeho kapitoly boli strašné, keďže on bol strašný – stalker, ktorý vedel o každom Eileeninom kroku, navyše si o sebe veľa myslel a veľmi rýchlo som začala dúfať, že to, čo sa stalo Eileen sa stane aj jemu. Príbeh sa poriadne rozbehne až keď sa Chris s kamarátmi dostanú do lesa, čo im trvalo pár desiatok strán, ale keď už tam boli, tak to bolo poriadne napínavé. Ich kapitoly sa potom striedajú s kapitolami Carly, detektívky, ktorá má na starosť Eileenin prípad a ktorá si spočiatku nepripúšťala, že na jej zmiznutí má byť niečo divné, ale nejak to v nej začalo hlodať. U nej ma sklamalo, že je to ďalšia policajtka, ktorú prenasleduje jej minulosť, ako keby iní policajti ani neboli. Jej kapitoly ma ale tiež bavili, aj keď samozrejme, na dianie v lese to nemalo. Po istom zvrate som si ani nevedela predstaviť, že by som knihu mala zavrieť a nedočítať, takže v podstate som ju prečítala na jedno posedenie.
Veľmi som bola zvedavá, že ako to so štvoricou kamarátov v lese dopadne, pretože mi boli sympatickí a to aj napriek tomu, že niekedy sa správali hlúpo. Aj so záverom som spokojná, aj keď asi mal nejaké nedostatky, ale páčilo sa mi, že ako sa to nakoniec vyvŕbilo. Priznám sa, že z knihy som mala trochu obavy, pretože v autorkinej sérii o strašidelných domoch mi nie všetky príbehy sadli, ale tento sa mi naozaj páčil, zmena prostredia rozhodne prospela.
No tak táto kniha sa mi čítala vážne skvelo. Je to síce náučná literatúra, ale je napísaná tak, že tú stránku po stránke proste chcete otáčať. V knihe je o spánku spracované proste všetko, čo je to spánok, aké má fázy, spánková deprivácia, choroby spojené s nedostatkom spánku, čo s nami robí káva, alkohol a tabletky na spanie... Každá strana prináša veľa nových informácií a všetky sú strašne zaujímavé a od knihy som sa niekedy skutočne nemohla odtrhnúť. O spánku a o jeho prepojení v podstate na všetky procesy v našom tele som sa dozvedela fakt veľa – ako napríklad súvisí spánok a prejedanie sa, spánok a očkovanie alebo spánok celkovo, akým rytmom sa riadi naše telo. Všetky tieto súvislostí sú dokazované množstvom štúdií a výskumov. Niektoré výsledky niektorých štúdií ma dosť prekvapili, napríklad že dlhodobý šesťhodinový spánok (čo je pre väčšinu ľudí v podstate normou) po istom čase (týždeň) spôsobuje takú spánkovú depriváciu ako keby sme noc predtým ani nespali – a to už nás v našom živote dosť ovplyvňuje (napr. v USA je prevažná väčšina dopravných nehôd spôsobená nedostatkom spánku). Tiež je tam skvelo popísané, ako sa napríklad ukladajú počas spánku nové informácie, ktoré sa počas dňa naučíme – škoda, že knihu som nečítala už počas študovania na vysokej škole. Ja som z tejto knihy skutočne strašne nadšená a určite ju odporúčam každému prečítať – po prečítaní budete na spánok určite pozerať ináč.
Jedno negatívum by som ale našla – v knihe je veľmi veľa preklepov, ktoré mi vážne vadili – myslím, že je veľký rozdiel medzi zubným a zhubným nádorom alebo slovami späť a spať.
Aj túto časť som už predtým čítala a tak ako aj vtedy, tak ma pohltila aj teraz. Príbeh napreduje, zamotáva sa, neustále sa tam niečo deje. Vzťah Ilan s mužmi, hlavne s kapitánom, je ako na hojdačke, hlavne keď sa toho dozvedá viac o ich minulosti, ale aj napriek tomu si Ilan uvedomuje silu priateľstva. Svet, v ktorom sa príbeh odohráva, sa mi veľmi páči, je skvelo vymyslený, aj keď viac ako o živote v nížinách ma bavilo čítať o putovaní skrz Duvalské pohorie, ktoré skrýva veľa tajomstiev. Síce mi trošku vadilo, že stále som sa nedozvedela v podstate žiadne odpovede, napríklad kto/čo zač sú tajomné príšerky alebo prečo na otortenskom území miznú ľudia, ale tak predpokladám, že v ďalšej časti sa to dozviem. Koniec je opäť taký, že nutne treba ďalšiu časť (aspoň sme sa jej už konečne dočkali :D).
Kniha mi toho veľa dala, veľmi mi rozšírila obzory. Priznám sa, že o mnohých veciach, ktoré sa počas vojny diali som nevedela. Prišlo mi neskutočné, čo ľudské telo dokáže zvládnuť a čo zvládli tri hrdinky tejto knihy – prežiť tie strašné podmienky a porodiť dieťa, keď sami mali okolo 30 kíl. Skutočne si to vôbec neviem predstaviť, čo všetko si vtedy ľudia museli zažiť, aké neľudské podmienky dokázali zvládnuť. Toto nikdy nepochopím, ako sa ľudia takto dokázali správať k iným ľuďom. Oveľa oveľa horšie ako k zvieratám. Toľko bolesti a utrpenia, toľko zmarených životov.
Napriek tomu ťažkému obsahu mi v knihe niečo chýbalo. Nedokázala ma chytiť za srdce a bolo v nej až príliš veľa faktografických odbočiek, občas som mala pocit, že čítam učebnicu dejepisu a príbeh troch žien mi prišiel až veľmi v úzadí. Obdivujem ale prácu, ktorú si autorka s napísaním tejto knihy musela dať, hlavne so zozbieraním a spracovaním veľkého množstva materiálu. Som rada, že som si knihu prečítala a myslím, že takéto knihy sú veľmi potrebné, aby sme nezabudli, aké zverstvá sa nedávno diali a aby sme si uvedomili, ako dobre sa vlastne máme.
Naozaj som knihu začínala čítať s veľkými obavami, že ma to baviť nebude. O ruskej politike toho totiž viem veľmi málo. Kniha ma ale chytila v podstate od prvej strany, štýl písania je naozaj veľmi čtivý, až ma to prekvapilo (neviem prečo, na zlú knihu z edície prekliati reportéri som ešte nenatrafila). Každá strana je nabitá zaujímavými informáciami, ale priznám sa, že občas som sa v tom dosť strácala, hlavne v tom veľkom množstve mien, pričom niektoré sú si veľmi podobné. Keby tam bol nejaký menný zoznam so stručnou informáciou o danej osobe, tak myslím, že by to veľmi pomohlo (mne teda určite). Napriek tomu ma kniha veľmi vtiahla a bavila a dozvedela som sa strašne veľa nových a zaujímavých vecí (napr. niečo viac o ruských dodávkach plynu, o Kryme, o Ukrajine a podobne). K tejto knihe sa raz určite ešte vrátim, čítala som ju totiž v dosť hektickom období a myslím, že si zaslúži, aby som si ju prečítala ešte raz a v kľude.
S Kyou som prežívala úplne všetko a bolo mi jej veľmi ľúto - malé dieťa, ktoré je zrazu ponechané samé na seba. Nevie čítať, nevie počítat, nikto jej nenechal žiadne peniaze, nemá skúsenosti vôbec s ničím. Keď ide do mesta, ľudia sa jej posmievajú. Jediné čo má je bažina okolo nej a v nej žijúce zvieratká. Mňa na knihe veľmi bavili aj opisy prírody, som biológ, tak mi to bolo veľmi blízke. Ale myslím, že to zaujme aj osobu, ktorá biológiu veľmi nemusí.
Je to kniha, ktorá sa vám vážne dostane pod kožu a na Kyin príbeh budete musieť myslieť ešte dlho po prečítaní.
Túto knihu som si už chcela dlho prečítať a konečne som si povedala, že idem na to. Musím povedať, že som čakala, že bude o niečom inom, že rovno začíname v koncentračnom tábore. Ale autor to vzal pekne od začiatku, od detstva. Spočiatku mi bolo Rudolfa ľúto, pretože rodina, v ktorej vyrastal bola strašná, hlavne jeho despotický otec. Pravdepodobne kvôli nemu si nevedel nájsť miesto vo svete a dlho sa v podstate len tak túlal, až kým sa nestal členom SS. Potom to už išlo rýchlo. Bolo celkom zaujímavé čítať príbeh z obdobia druhej svetovej vojny z tej druhej strany a vlastne sa dozvedieť, aký “kariérny postup viedol k tomu, že sa človek stal veliteľom koncentračného tábora. Ale čítať už o Rudolfovom pôsobení v Osvienčime bolo veľmi náročné, keďže jeho úlohou bolo postarať sa o splyňovanie veľkého množstva jednotiek. Čítať o tom, ako rozmýšľal o zvládnutí pre neho ťažkej úlohy bolo naozaj ťažké. A stále dookola tie slová - jednotky, splyňovanie... Ako keby sa vôbec nejednalo o ľudské životy a to robilo čítanie ešte horším. Napriek tomu, že je to silný príbeh, ktorý určite odporúčam, tak sa tam našlo pár vecí, ktoré mi vadili. Začiatok mi prišiel dosť rozťahaný, do koncentračného tábora sa Rudolf dostáva až za polovicou knihy a tiež mi vadili neustále nemecké výrazy - na jednu stranu síce dolaďovali atmosféru, ale na druhú stranu sa tam ale vyskytovali až príliš často.
Kniha je rozhodne zaujímavá, čítala sa mi veľmi dobre a veľa som sa toho z nej dozvedela. Je rozdelená do štyroch častí, všetky sú svojím spôsobom zaujímavé. Spočiatku som si myslela, že budem z knihy vážne nadšená. Ale prišla mi neskutočne rozťahaná. Otázka, prečo sa práve obyvatelia Eurázie rozšírili tak, ako sa rozšírili je tam vysvetlená niekoľko krát, stále dookola to isté vysvetlenie, asi aby sme nezabudli. Ku koncu knihy som už vážne často pretáčala očami :D. Napriek tomu ma to ale bavilo, dozvedať sa jednotlivé dôvody takéhoto vývoja (aj keď sú vcelku jednoduché, ale nikdy ma nenapadlo sa nad tým zamýšľať), ako aj rôzne zaujímavosti okolo, napríklad ako si žili (a žijú) obyvatelia Austrálie, Tasmánie či Novej Guinei. Vysvetľovanie vývoja z pohľadu fyzickej geografie sa mi veľmi páčilo, tieto časti ma bavili, naopak, vysvetľovanie vzniku jazykových rodín už zas menej. Celkovo mi kniha veľa dala, určite sa k nej v budúcnosti ešte vrátim, len škoda, že nemá o niekoľko desiatok strán menej.
Väčšinu kníh od Kinga zbožňujem, ale do tejto sa mi až tak nechcelo, pretože obálka ma vôbec nelákala a názov vlastne tiež nie :D. Ale chytila ma od prvej strany a nepustila, až kým som ju neprečítala, na jeden záťah, naozaj som sa od nej nevedela odtrhnúť. Jamie je veľmi sympatická postava, takisto ako aj jeho maminka, veľmi sa mi páčil ich vzájomný vzťah a ich rozhovory. Tiež sa mi páčilo, že žili celkom obyčajný život, teda až na to, že Jamie vidí duchov a že do toho vstúpi maminkina priateľka Liz, ktorá hrá trochu zápornú postavu. Napriek svojej schopnosti sa Jamie snaží žiť čo najnormálnejšie a to sa mu aj celkom darí, až kým nedôjde k jednej udalosti. Kniha potom naberie celkom spád, ale zas mi prišlo, že ten motív tam predsa len mohol byť trochu viac využitý. Ako ja viem, že odo mňa nie je pekné, že chcem aby duchovia malého chlapca viac strašili, len to mohlo byť trošičku viac hororovejšie, aby to vo mne viac zarezonovalo. Tiež je celkom škoda, že je to len tak krátka kniha, mám pocit, že toto by som zvládla čítať donekonečna. Ako veľmi dúfam v nejaké pokračovanie, pretože čítalo sa mi to extrémne dobre.
Na túto knihu som sa veľmi tešila, veď druhá kniha skončila tak, že nutne som potrebovala ďalší diel. No a po pár rokoch som sa dočkala a... trochu (viac) ma sklamal. Hneď na začiatku knihy, v úvode, sa dozvedáme, že Ilan sa nachádza na popravisku v meste. Hneď potom sa ale v deji presúvame do podzemia Duvalského pohoria, kde je Ilan väznená nastereami. A táto časť mi prišla strašne zdĺhavá a veľmi ma nebavila, pretože som sa veľmi chcela dozvedieť, prečo Ilan skončila na popravisku a ako sa tam dostala a čo s ňou bude. Presne kvôli tomu mi dej prišiel veľmi rozťahaný, nevedela som nejak udržať pozornosť a myslím, že by sa mi to čítalo oveľa lepšie, keby tá úvodná kapitola v knihe nebola. Celkovo mi dej prišiel dosť zamotaný, v podstate bol celý o riešení hádanky a občas som sa v tom dosť strácala. Tiež sa mi nepáčilo, čo sa začalo diať s pětadvacítkou, aj keď po istých vysvetleniach sa to dalo (čiastočne) pochopiť. Koniec knihy ma opäť pohltil, aj keď aj tam mi niektoré veci prišli trošku cez čiaru. Svet je to ale ináč úžasný, originálny, samotná kniha je opäť napísaná veľmi čtivo a aj keď táto časť nebola tým, čím som čakala, že bude, tak na ďalšiu časť som veľmi zvedavá a dúfam, že sa jej dočkáme skôr ako tejto.
Knihu som už raz dávno čítala, ale až nedávno sa mi podarilo dostať sa k tretej časti tejto série, tak som si tie predchádzajúce chcela osviežiť. Koniec koncov, z prvého čítania si toho veľa nepamätám, len to, že kniha mala veľmi zvláštnu atmosféru a že sa mi páčila.
Páčila sa mi aj teraz. S Danielom prežívame niekoľko rokov, počas ktorých sa snaží prísť na to, kto bol tajomný Julián Carax a postupne pri tom dospieva. Situácia okolo jeho knihy sa zamotáva, Daniel pri pátraní spoznáva mnohých zaujímavých ľudí, ktorí mu povedia mnohé tajomstvá a niektorí z nich sa konca knihy nedožijú. S hľadaním pravdy mu pomáha aj Fermín, bývalý špión a bezdomovec, ktorý začal pracovať v antikvariáte. Na scéne sa objavuje aj inšpektor Fumero, Fermínov nepriateľ, ktorý je tiež do príbehu zapletený.
Kniha má naozaj krásnu štylistiku a úžasnú atmosféru. Príbeh je napínavý, tajomný, miestami až hororový. Prostredie povojnovej Barcelony je vykreslené úžasne. V knihe nájdeme všetko, humor, lásku, silu priateľstva, nenávisť... a celý tento mix vytvára jedno skvelé dielo. Knihe nemám čo vytknúť a som rada, že som sa rozhodla si ju prečítať znova (a asi to nebolo naposledy).
Kniha sa mi čítala veľmi dobre, pri čítaní mi strany plynuli jedna za druhou a to väčšinou takéto knihy nevyhľadávam. Príbeh Maie ma vtiahol a celý čas som jej pri jej pátraní držala palce. Páčil sa mi aj príbeh Isabely, aj keď o trošku menej, na môj vkus bol až príliš romantický a bolo ho tam príliš veľa, viac sa mi páčila súčasná linka, aj keď aj tá mohla byť trošku dobrodružnejšia. Na knihe sa mi tiež veľmi páčilo zakomponovanie histórie, ako sa stavala socha Krista, ktorú dnes každý pozná (aspoň z obrázku :D). Takisto ma veľmi zaujíma príbeh tatka Slaného, čo ho viedlo k tomu, že si adoptoval šesť dievčat (aj keď pôvodne chcel sedem), dúfam, že sa to v ďalších knihách dozvieme. Som rada, že som si knihu nakoniec prečítala a už sa teším na príbeh ďalšej sestry, do ktorého sa snáď čoskoro pustím.