Deia
komentáře u knih
Stín bohů
John Gwynne
Na túto knihu som bola veľmi zvedavá, má zaujímavý názov, skvelú obálku a sľubuje epický fantasy príbeh. A bolo to fajn, len nie až tak skvelé. Spočiatku ma bavili všetky tri linky, najviac tá Orkina, v ktorej sa síce toho veľa nedialo, ale nejak ma to bavilo naozaj najviac, bolo to o takom tom prežívaní v divočine. Potom sa jej príbeh trochu zvrtol a už to pre mňa nebolo až tak ono. S príbehmi Varga a Elvy som to mala ako na hojdačke - niekedy ma ich kapitoly bavili, niekedy menej. A ku koncu začalo, bohužiaľ, prevládať to menej. Ani neviem prečo, proste ma už ich osudy až tak nezaujímali. Taktiež mnohé z tých udalostí sa dali predvídať, aj keď nie všetky. Ale veľmi ma bavilo to prostredie, vidno, že kniha je výrazne inšpirovaná vikingskou kultúrou a to sa mi páčilo, celé to dýchalo severom a atmosféra bola skvelá. Takisto aj rôzni tvorovia, ktorí tam vystupovali, mi prišli zaujímaví, hlavne Vesli, škoda, že tam nebola častejšie. Záver bol mierne neočakávaný a na ďalšiu časť, ako aj na ďalšie knihy od autora, sa teším.
Príbeh vdovy Lisey
Stephen King
Túto knihu som prvý krát čítala, keď som mala 14 rokov. A nepáčila sa mi. Myslela som si, že je to hlavne kvôli veku, predsa len, čítať o vdove, ktorá spomína na svojho muža... Ale nepáči sa mi ani o 15 rokov neskôr a dosť ma to mrzí, keďže King patrí medzi mojich najobľúbenejších spisovateľov. Príbeh sa mi nepáčil od začiatku. Prvých cca 50 strán som sa vôbec nemohla začítať a absolútne ma to nebavilo. Lisey len spomína a spomína a spomína a ešte pri tom spomínaní robí nepotrebné odbočky... V strede príbehu ma to chytilo aspoň trošku, keď sa aspoň časť knihy odohráva v prítomnosti, ale bohužiaľ, pre mňa je to veľmi malá časť.Potom Lisey znova... spomína. A prišlo mi, že je to stále o tom istom, príbeh sa len točil dookola, nikam sa veľmi neposúval a ja som len dúfala, že čoskoro príde koniec. Ale kniha má cez 450 strán, takže to tak skoro nebolo. Taktiež ma strašne vytáčalo slovo “híha, ktoré tam bolo každú chvíľu. No nevadí, zistila som, že kniha sa mi nepáčila nie kvôli veku, ale preto, že je v podstate o ničom. Možno by to fungovalo ako krátka poviedka, ale takto za mňa nie. Keby to nebol King, tak dám snáď ešte o hviezdičku menej, už dlho som nečítala knihu, ktorú by som si až tak neužívala.
Krámek s fantazií
Tabitha Bird
Táto kniha patrí medzi tie, ktoré schovávajú veľmi milý príbeh, ktorý pohladí na duši. A navyše má krásnu obálku. A aj mňa príbeh pohladil na duši, ale tiež musím priznať, že som mala predsa len trošku väčšie očakávania. Síce sa mi všetky príbehy postáv páčili a boli naozaj smutné, len nezanechali vo mne až taký hlboký dojem, aj keď kniha má úžasnú melancholickú atmosféru a plno zaujímavých myšlienok hodných zamyslenia. Taktiež nápad mi príde skvelý, putujúci obchod, ktorý pomáha ľuďom prekonať ich stratu a zármutok. Pritom sa nemusí jednať len o stratu blízkeho človeka, ale aj o stratu príležitosti. A mágia obchodíka mi prišla fascinujúca, všetky scény, ktoré sa odohrávali v ňom sa mi páčili. Predpokladám, že ku knihe sa ešte niekedy vrátim, možno keď sa sama budem potrebovať vyrovnať s nejakým zármutkom. A dúfam, že od autorky sa ešte ďalších kníh dočkáme.
Kosenie: Poviedky zo sveta série Žatva smrti
* antologie
Séria Žatva smrti v podstate patrí medzi moje obľúbené, všetky tri knihy sa mi veľmi páčili, aj keď posledná kniha sa mi páčila zo všetkých najmenej. Na poviedky som bola zvedavá, ale mala som aj trochu obavy, pretože to naozaj nie je môj obľúbený žáner. Ale kniha sa mi čítala dobre, nebola tam jedna jediná poviedka, ktorá by mi prišla vyložene slabá, aj keď niektoré ma bavili menej. Najviac oceňujem rôznorodosť poviedok, ktoré sa odohrávajú všade možne - v Španielsku, na Marse, na Antarktíde... Niektoré sú o koscoch, o tých, ktorých poznáme, ale aj o nových a niektoré nie, je tam aj jedna napríklad o podivínoch alebo o ľuďoch, ktorí často majú smrteľné nehody (ktoré v danom svete až tak smrteľné nie sú). Čo ma akurát mrzí je to, že si trilógiu a hlavne jej postavy nepamätám lepšie :D. A taktiež viem, že aj keď sa mi kniha páčila, tak si čoskoro z nej veľa pamätať nebudem, už teraz sa mi niektoré poviedky pletú. Ale najviac sa mi asi páčila práve Romantika a smrť (o nehodách), prišla mi najvtipnejšia, najmenej zas Spať, azda snívať, tá ma bavila úplne málinko, celkovo námet snívania veľmi nemusím. A ešte veľmi podarená mi prišla Nikdy sa nezahrávaj so zvieratami, tá ma dosť prekvapila. Ale prekvapilo ma ich viac, v mnohých boli zvraty či odhalenia, ktoré som vôbec nečakala. Rozhodne je to skvelá doplňujúca kniha k sérii a niekedy sa k nej určite vrátim.
Obětina
Sharon J. Bolton
Na nejakú knihu od tejto autorky som sa chystala už dlho a túto som si vybrala ako prvú. Ale možno som radšej mohla inú :D. Príbeh ma spočiatku bavil, páčila sa mi tá tajomnosť - nájdená mŕtvola o ktorej nikto nevie kto to je, prepojenie na akýsi rituál a do toho prostredie Shetlandských ostrovov, ktoré je ponuré a upršané. Len neskôr to pre mňa trošku začalo strácať šťavu a aj keď mi bola Tora sympatická, tak niektoré jej rozhodnutia a myšlienkové pochody ma strašne rozčuľovali. Lenže potom som sa dostala do polovice a zrazu sa to rozbehlo, prišlo mi, že príbeh nabral úplne iný smer a bola som veľmi zvedavá, ako to celé skončí, čo všetko je za tou vraždou a hlavne kto, aj keď svojich podozrivých som mala. Nemohla som sa od knihy odtrhnúť a strany mi utekali jedna za druhou. Lenže ako som sa dostávala ku koncu, tým menej ma to opäť bavilo a posledných približne 70 - 80 strán mi prišlo ako utrpenie a normálne som nemala chuť to dočítať. Veľmi rozťahané, strašne zamotané, prekombinované a hlavne zbytočné, príbeh mohol skončiť oveľa skôr. Správanie Tory mi taktiež prišlo na konci mimo a o tom, čo všetko sa jej akože podarilo zvládnuť ani nehovorím. Taktiež nie všetko mi pri tom rozuzlení sedelo. Škoda toho záveru, dovtedy sa mi kniha dosť páčila, námet, prostredie a prepojenie s legendami je naozaj zaujímavý. Ale autorke ešte jednu šancu určite dám.
Útočiště
Jérôme Loubry
Tento príbeh mal skvelý rozbeh, aj keď pre mňa nečakaný - tajuplný ostrov, kde to zabieha skoro až do nejakého hororu... Veľmi ma to chytilo. Čiže keď prišiel strih a druhá časť, kde sa Sandrine zrazu ocitá úplne niekde inde, tak to bol pre mňa celkom šok :D. Ale nie zlý, stále ma to veľmi bavilo. Počas čítania mi tam síce nesedelo viac vecí, ale keďže mi bolo jasné, že to celé nebude také ako sa zdá, tak som to až tak neriešila a hovorila si, že určite sa to nejak vysvetlí. Vyšetrovateľ bol fajn, páčili sa mi jeho myšlienkové pochody, ani mi teda nevadilo, že Sandrine už nie je až tak hlavnou postavou. Takže netrpezlivo som čítala jednu stranu za druhou a naozaj som chcela vedieť, ako to vlastne celé bolo a čo sa so Sandrine stalo. Lenže potom prišiel záver, cez ktorý sa neviem preniesť. Ešte asi po prečítaní žiadnej knihy som sa necítila tak sklamaná a nie len to, cítila som sa (a stále cítim!) strašne oklamaná a to sa mi naozaj nepáči :D. Ale príbeh mi ináč poriadne zamotal hlavu a pravdepodobne mi ešte nejakú dobu bude tkvieť v pamäti, len veľká škoda tých posledných pár kapitol. Nebyť nich, tak je to vskutku skvelý, originálny príbeh. Originálny teda je aj tak, len pre mňa nie v tom dobrom zmysle slova. Ale ak sa mi ešte nejaká autorova kniha dostane pod ruku, tak si ju rada prečítam.
Vesmír
Andrew Cohen
Sú iba dve možnosti: buď sme vo vesmíre sami, alebo nie. Obe sú rovnako desivé Arthur. C. Clark
Od autora už mám knihu Planéty, ktorá je skvelá, a tak ani táto nemohla v knižnici chýbať. A tiež je skvelá, len na mňa už asi trochu komplikovaná :D. Ale napriek tomu som sa ju snažila vychutnať, aj keď to niekedy nešlo ľahko a myšlienky mi často od knihy odbiehali. Opäť je úžasne spracovaná, je v nej obrovské množstvo dych berúcich fotiek aj s poriadnymi popismi. Dozvedela som sa obrovské množstvo nových informácii o vesmíre, ktorý ma asi nikdy neprestane fascinovať. A to, že niektoré z nich sú na môj mozog prináročné, za to už kniha nemôže :D. Ku knihe sa ešte určite niekedy vrátim a pretože určite stojí za to.
Ve víru
Rachel Caine (p)
Mne sa táto séria veľmi páči, pretože je taká netradičná. Aj v tejto časti je námet nezvyčajný. Gwen s rodinou sa dostávajú do malého mesta, v podstate zapadákova, kde sú všetci proti ním a od začiatku im ide o život. Atmosféra je podľa mňa skvelá, miestami mi to pripomínalo až nejaký horor o prežití a sem-tam som cítila zimomriavky. Ale napriek tomu mi už tentokrát veľa vecí prišlo pritiahnutých za vlasy a dosť nereálnych. Aj keď pri čítaní mi to vôbec nevadilo, bola som veľmi zvedavá ako to so všetkými dopadne a čo sa bude diať ďalej. Na ďalšiu časť série sa už teším.
Stín
Adam Przechrzta
Táto séria sa mi čítala vážne skvelo, veľmi som si to užila. Najviac ma oslovilo prostredie, z kníh na mňa pôsobila taká temná atmosféra, ktorá vychádzala jednak z blízkosti tajomných enkláv a jednak z prebiehajúcej prvej svetovej vojny. V knihách sa neustále niečo deje a to ma nútilo otáčať jednu stranu za druhou. Postavy sú stále sympatické, len Olaf už nie je tým skromným lekárnikom ako bol na začiatku prvej knihy. Čo mi na tom trošku vadilo je to, že hlavným postávam, Olafovi a Samarinovi, stále všetko vychádza. Ale všetky intrigy okolo nich ma bavili, aj keď radšej som mala Olafove kapitoly z Poľska, ako tie Samarinove z Ruska. Ale oboje malo čosi do seba, či už formovanie novej Varšavskej republiky alebo etiketa cárskeho dvora. A do toho neustála hrozba smrti pre obe postavy, pričom ani nevedia, kto po nich ide - teda okrem démonov z enkláv. Táto séria mi naozaj dobre padla a dúfam, že sa ešte dočkáme prekladu aj ďalších autorových sérií.
Prázdný trůn
Bernard Cornwell
Tak trošičku sme si oddýchli od neustálych bojov proti Dánom, aj keď aj tu sa pár takýchto šarvátok vyskytne, hlavne v závere knihy. V popredí sú ale tentokrát šarvátky medzi pánmi Mercie či Wessexu, kedy sa každý na trón snaží dosadiť toho svojho vyvoleného a neštítia sa pritom skoro ničoho. Uhtred spočiatku vyzerá, že veľa vody nenamúti, keďže sa stále zotavuje z vážneho zranenia, ktoré utrpel a popri politikárčení sleduje aj svoje vlastné ciele - nájsť meč, ktorý ho tak vážne zranil.
Ako obvykle, kniha sa mi čítala dobre, len musím priznať, že podľa mňa to už trochu stráca dych, alebo som možno len ja nebola v správnom naladení na príbeh. Stále ma to dosť baví, len čím ďalej tým viac mi príde, že je to stále dookola to isté. Ale užívam si hlavne to historické pozadie, to, ako sa formovalo Anglicko ma vážne zaujíma. Tiež sa tu do popredia konečne viac dostávajú aj Uhtredove deti - Uhtred a dcéra Stiorra. Obzvlášť u nej ma zaujíma ako jej príbeh bude pokračovať a pevne verím, že sa to raz dozvieme.
V údolí lišek
Charlotte Link
Túto knihu som si chcela prečítať už pár rokov, hlavne kvôli tej vetičke na obálke. Čakala som thriller z pohľadu uväznenej osoby, ale toho som sa nedočkala. Kapitola z pohľadu unesenej Vanessy tam nebola ani jedna jediná. Už to bolo veľké sklamanie, ale hovorila som si, že to predsa nie je až tak zlé a snáď sa mi príbeh nakoniec bude páčiť. Ale mala som pocit, že je to horšie a horšie. Myslela som, že to bude taký priemer a že autorke ešte dám šancu, ale čím viac som čítala, tým viac som bola z toho celého frustrovaná. Miesto očakávaných Vanessiných kapitol je tam snáď polovica kapitol z pohľadu páchateľa, ktorý síce nebol chladnokrvný, ale tak snáď ho nebudem ľutovať... Dosť mi vadilo, že bol štylizovaný do role obeti, mne ho teda ľúto nebolo. Ani ostatné postavy neboli žiadna výhra - Jenna, ktorá si začala s Vanessiným manželom mi bola spočiatku sympatická, ale potom sa mi už zdala príliš naivná. Taktiež jej myšlienkové pochody boli niekedy dosť rozvláčne a o ničom a v podstate sa mi rozťahaná zdala celá kniha. Postavy sa niekedy správali strašne hlúpo a vôbec som im nechápala a len som nad ich správaním krútila hlavou. Ale na druhú stranu bolo to čtivé, zápletka, aj keď nesplnila to, čo sľubovala bola tiež celkom zaujímavá, takže až taká strata času to nebola. Ale myslím, že táto jedna kniha od autorky mi bohato stačila.
Adept
Adam Przechrzta
Veľmi som dúfala, že sa mi táto kniha bude páčiť, keďže som si kúpila rovno celú trilógiu :D. A našťastie sa mi páčila. Hlavné postavy sú sympatické, či už Rudnicky, ktorý ale v priebehu prechádza zaujímavým vývojom, alebo Samarin, ktorý je taký klasický gentleman. Neskôr sa k nim pridá aj Anastázia, nie úplne typická žena, ktorá tomu dodá trochu šťavy. Aj prostredie v ktorom sa príbeh odohráva sa mi veľmi páčilo - Varšava okupovaná Rusmi, bolo to skvelo vylíčené. Celé to malo dosť temnú atmosféru, jednak sa príbeh odohráva v zime, takisto sa tam sem-tam objavia nejakí démoni, vraždy... Veľmi ma to bavilo čítať. Aj keď v priebehu čítania som stále mala pocit, že mi niečo uniká a nechápem tomu tak ako by som mala, ale aj tak ma to veľmi zaujímalo a strany mi ubiehali jedna za druhou. Záver bol možno trochu uponáhľaný a otvorený, ale to vôbec nevadí, keďže druhá časť už čaká.
Arcižár
Eoin Colfer
Artemisa Fowla som nikdy nečítala, takže som vôbec nevedela, čo mám od príbehu čakať. A spočiatku mi to prišlo také rozpačité, Petarda si najprv moje sympatie nezískal, Vern vlastne tiež nie, humor mi úplne nesedel... Ale časom sa mi dostali pod kožu a nakoniec ma to celkom bavilo, na konci som bola veľmi zvedavá ako to dopadne a čo s Vernom a Petardou bude. Na druhú stranu už dlho som nečítala žiadnu knihu, ktorá by mala tak príšernú zápornú postavu a príšernú myslím správaním. Hooke bol proste hrozný a pri čítaní kapitol z jeho pohľadu som trpela a priala mu hnusnú smrť. Nakoniec teda môžem povedať, že napriek ťažšiemu začiatku ma kniha celkom bavila, aj keď príbeh je v podstate jednoduchý, a som rada, že som jej dala šancu :).
Ztraceni na Everestu
Milan Vranka
Mňa príbehy takýchto expedícii fascinujú, aj keď nemám ich zas prečítaných nejak veľa. Tak som si povedala, že nastal čas aj na túto. Kniha o tomto ťažkom výstupe obsahuje snáď všetko - od plánovania expedície, cez prípravu horolezcov, až po to, čo sa dialo potom. Zakaždým ma prekvapí, aké v tej dobe muselo byť ťažké naplánovať takúto expedíciu. Ale najviac ma prekvapí odhodlanie ľudí, ktorí sa do toho pustia a ktorí chcú niečo prekonať. Aj keď v tomto prípade sa im to stalo osudným. Spočiatku som sa strácala v menách, ale našťastie hneď na začiatku sú fotky s menami štyroch horolezcov, ku ktorým som sa v priebehu čítania často vracala. Prvá polovica príbehu sa mi miestami zdala rozťahaná, keďže popisovala kedy ktorý horolezec kam išiel, ale zas, asi to bolo potrebné. Hlavne to bola ich príprava k tomu, aby zvládli vyliezť na vrchol tou najťažšou cestou. Čo sa aj jednému z nich, Jozefovi Justovi, podarilo. Lenže po ceste naspäť ostali všetci nezvestní... A tak aspoň táto kniha pripomína ich odhodlanie, skvelý výkon a poslednú cestu.
Kladivo
Peter Derňár
Túto knihu som si chcela prečítať hlavne preto, že sa odohráva v Zamagurí, v mojej rodnej oblasti. Ale v podstate bolo jedno, kde sa to odohráva, pretože celý dej sa točil iba okolo chaty a lesa okolo nej. A navyše sa mi príbeh až tak nepáčil, na môj vkus to bolo veľmi nelogické. Hneď na začiatku spoznávame väčšinu aktérov, pričom idú oslavovať narodeniny najstaršieho z nich. Hneď je jasné, že skoro nikto ho nemá rád, takže som veľmi nechápala, prečo tam vôbec idú, ešte keď niektorí z nich majú byť v karanténe. Ďalej mi prišlo, že okrem pitia postavy nič iné nerobili. Našli mŕtvolu svojho dlhoročného kamaráta, veď nevadí, nikto to nejak neriešil, pilo sa ďalej. Našli mŕtvoly ďalších kamarátov, pilo sa ďalej. Ako nikto sa nesprával na svoj vek a navyše tam mali autá, vôbec som nechápala prečo už po prvej vražde nešli po pomoc, nie to ešte po ďalších. A aj keď má príbeh málo strán, tak sa mi to zdalo rozťahané, rýchlo to strácalo šťavu, dej sa veľmi nehýbal. Záver mi prišiel potom čím ďalej tým viac bizarnejší, motív vrážd nedostatočný. Ale na druhej strane sa to čítalo dobre, má to málo strán a prečítanie knihy zaberie pár hodín. Nápad to bol taktiež zaujímavý, len mi prišiel nedotiahnutý.
Vrahovia mesiaca kvetov
David Grann
Túto knihu som si chcela prečítať odkedy vyšla a konečne som sa k nej dostala. Príbeh ma chytil v podstate od prvej strany, ktorá začína opisom jednej osažskej rodiny, v ktorej dôjde k tragédii. A aj keď na začiatku sú iba dve vraždy, čoskoro to naberie obludné rozmery, toľko úmrtí som vôbec nečakala. A to ani nie sú všetky. Vyšetrovanie v tej dobe skoro ani neexistuje a bola som veľmi zvedavá, či sa to celé rozlúskne alebo nie. Našťastie sa prípadov neskôr ujíma schopný, sympatický vyšetrovateľ a ako tak na to príde, aj keď niečo ešte doplní aj autor knihy skoro po vyše storočí. Toho, kto je za tým celým som vôbec neupodozrievala. Aj keď za príbehom je toho oveľa viac, nie len kriminálny prípad. Ide o potlačovanie ľudských práv, keď Osagovia nemohli so svojím majetkom narábať tak ako by chceli a ktorí boli niekoľkokrát presídlení. Ide o vnímanie (nielen) Osagov v tej dobe, keď belosi ich ešte stále brali akosi druhorado. Je to veľmi fascinujúce čítanie, aj keď pár chybičiek by sa našlo. Občas som sa strácala vo veľkom množstve mien a navyše mi prišlo, že vzťahy v rodinách neboli stále správne napísané (raz to bola sestra, raz matka...). Niektoré kapitoly sa mi informačne zdali veľmi hutné, niektoré možno trošku zbytočné. Ale v rámci celku to boli len také drobnosti, je to vskutku skvelý, aj keď smutný príbeh z našej histórie.
Mrtvé hlasy
Katherine Arden
Spočiatku sa mi príbeh veľmi páčil. Malo to skvelú atmosféru - skupinka ľudí uväznená na horskej chate, za oknami snehová búrka, žiadna elektrina, iba oheň v kozube a do toho rôzne podivné javy... To sa mi naozaj páčilo, viac ako prvá časť, keďže mám radšej duchov ako strašiakov. Lenže druhá polovica sa mi už až tak nepáčila. Trošku som dúfala, že decká do toho zatiahnu aj dospelých, ale nevyšlo. Taktiež ten hlavný zvrat mi úplne nesadol, nejak sa mi nepáčil a ani to prepojenie s prvom časťou. Ale inak to bolo čtivé, atmosférické a mladší čitatelia si to určite užijú viac. A na tretiu časť sa teším.
Vlku zaslíbená
Hannah Whitten
Toto je opäť jedna z tých kníh u ktorých viem, že ma nenadchnú, ale aj tak stále dúfam, že áno :D. Ale opäť nič. Ako bolo to celkom zaujímavé, ale nejak ma to nechytilo, nemala som väčšinou ani nejakú chuť pokračovať v čítaní. Hlavne postavy sa väčšinou správali zvláštne. Nei aj Reda majú mať 20 rokov a hlavne Nei sa tak vôbec nesprávala, jej správanie som poväčšine nechápala. A Vlk, ktorý má stovky rokov sa tiež na to veľmi nesprával, hlavne sa hral na príliš veľkého mučeníka. Mágii som väčšinou nechápala, nedávalo mi to úplne zmysel. A hlavne to celé bolo veľmi predvídateľne, nejakých nečakaných zvratov tam bolo veľmi málo. Ale miestami to bolo fajn, páčilo sa mi to prostredie Divého lesa a vedľajšie postavy Lyra a Fife. Celkovo to nejak neurazilo ani nenadchlo, ale do ďalšej časti sa určite púšťať nebudem.
Uštvaný
Kevin Hearne
Tento diel sa mi páčil asi najmenej, ale celkovo má u mňa séria skôr klesajúcu tendenciu. Príde mi, že ide dookola o to isté - Atticus niekoho naštve, ten niekto sa ho snaží zabiť a je to také kto z koho, pričom vieme, že Atticus to vyhrá (lebo sú ďalšie časti :D). A stále mi neprirástol k srdcu, hnevá ma to jeho správanie, keďže má mať cez 2 000 rokov a stále sa správa ako by mal čerstvých 16. Ale veľmi sa mi páči to všetko okolo neho - prostredie, množstvo rozličných kultúr a ich bohov, to si naozaj užívam. Lenže pri tejto časti ma to celé nejak nudilo, neviem prečo, väčšinou som vôbec nemala chuť pokračovať v čítaní. Ale veľmi ma prekvapilo, že v knihe je spomenutá aj naša Domaša :D. Záver bol celkom fajn, stali sa tam nejaké veci, ktoré ma zas navnadili na ďalšiu časť, aj keď Atticus zas pôsobí ako neporaziteľný superhrdina. Keď si to porovnám s prvou časťou, tak ani tá mi neprišla úplne skvelá, ale na rozdiel od tejto ma to bavilo oveľa viac, tu to bolo naozaj hlavne o utekaní. No ale do ďalšej časti sa určite pustím a snáď sa dočkáme dovydania celej série.
Dům tajemných stínů
Darcy Coates
Dosť ma prekvapilo, že dej sa odohráva kedysi v dávnej minulosti a celý čas som si myslela, že v istom bode sa to prehupne do prítomnosti, čo sa nestalo, ale vôbec mi to nevadilo. Príbeh začal veľmi dobre, sídlo malo celkom desivú atmosféru. Sophie tiež vyzerala ako rozumná žena, ale od začiatku mi vadil nedostatok komunikácie, hlavne medzi Sophie a jej manželom - myslím, že veľa veciam sa dalo predísť, keby sa len porozprávali a takisto by to miestami nebolo tak rozťahané, pretože Sophie by si kopu veci nemusela domýšľať. Romantická linka mi úplne nesadla, Sophie sa mi zdala mierne naivná a takisto tam tej romantiky časom začalo byť veľa, na predchádzajúcich domoch sa mi práve páčilo to, že nejaké takéto vzťahy sa tam neriešili. Kniha je rozdelená na dve časti a prvá časť sa mi páčila o dosť viac, druhá sa mi už zdala veľmi rozťahaná a navyše bolo jasné, že ako to skončí. Takisto nejakých živých mŕtvol tam už bolo potom na môj vkus priveľa. Ale ja od tejto série nikdy nemám vysoké očakávania, je mi jasné, že je to (aspoň pre mňa) oddychové čítanie, vyložene také jednohubky (aj keď táto bola teda dlhšia), od ktorých človek presne vie, čo má čakať, takže nemôžem povedať, že som sklamaná. A páčila sa mi viac ako predchádzajúca časť. Len mi príde, že každý ďalší dom je rozťahanejší a rozťahanejší, tak snáď to takto nebude pokračovať.
