deirdre
komentáře u knih

Nebolo to úplne márne, ale v tomto prípade by menej slov pre mňa bolo prijateľnejších. Niektoré obrazy vo mne už zostanú asi navždy, ale väčšina knižky mi pripadala nekonečne nekonečná, podobne ako prvá veta. Možno som ju však vzala do ruky v nesprávnom čase. Preto nehodnotím.

Aj na druhý raz kniha nadchla a zanechala silný dojem. S odstupom času ma akurát viac hnevá, že svoj boj so sebou samou vzdala taká mladá. Preveľká škoda, mala obrovský potenciál.


Silné, silné, silné....
"Město dýchá přes šálu. Nepřívětivý vítr zametá ulice, v lijáku bezbranně moknou domy, chodníky i vozovky. Za okny sedí stařeny, zírají přes lehké krajkové záclony do šera a srdce se jim svírá, když vidí, že se venku na všech tvářích postav, prchajících pod okapy, zrcadlí stejná vina a stejný smutek - pocity, které už nedokážou zaplašit ani doma rozpálená kamna ani teplý moučník."
.... a počas čítania si pripadáte presne ako jedna z tých starien za oknom.


Fakt dobré. Táto knižka ma preniesla do detstva hneď na dva razy : štýlom písania, ktorým mi silne pripomenula moju obľúbenú rozprávkovú knižku od Nataši Tánskej - Puf a Muf. A zároveň som sa vrátila na babkinu dedinu pri maďarských hraniciach, kde som trávila ako dieťa hodne času... Atmosféra a mentalita takmer dokonale vystihnutá, i keď s až takou patológiou som sa ja osobne nestretla :-) Ale to boli roky sedemdesiate. Určite si zoženiem aj ďalšie časti a určite nezostanem pri jednom prečítaní.


Tento príbeh rozhodne patrí medzi tie, na ktoré človek tak ľahko nezabudne. Dá sa do neho bez problémov ponoriť a nechať sa unášať osudmi hŕstky preživších po nevydarenom experimente americkej armády. Aj keď "upírske" knihy nečítam, toto bola výnimka, ktorú som neoľutovala.


Nadčasový príbeh, ktorý v človeku zanechá stopu a prinúti ho zamyslieť sa zase raz nad zmyslom života.


Kniha ma bavila aj na druhý raz. Zdá sa mi dokonca, že o čosi viac. Podľa niektorých zdĺhavé opisy mne nevadili, aj keď zdanlivo dej nikam neposúvali, boli zaujímavé, dobre napísané a prispeli k tomu, že ma príbeh pohltil a nepustil, kým som nebola na konci...


Určite je to zaujímavá a podnetná kniha pre všetkých, ktorí majú Murakamiho radi a chcú sa dozvedieť niečo zo zákulisia jeho tvorby. Nevadí mi, že o sebe prezradil tak málo, myslím si, že u spisovateľov to tak má byť. Spisovateľ podľa mňa si má uchovať svoje súkromie a aj má byť samotár a všetko to, čo Murakamimu vytýkajú, aby bol dobrým spisovateľom, aby dokázal osloviť SVOJ okruh čitateľov, "s ktorými sa niekde hlboko v temnotách prepájajú jeho korene s ich...". Preto mi príde veľmi nešťastné zadať napísať doslov človeku, ktorý jeho tvorbu nechápe, a ktorého s autorom vôbec nič v hlbinách nespája.


Autorom sa ich zámer jednoznačne vydaril. Veľmi dobre napísané dielo, obrovské množstvo informácií a pritom pútavé (veľa krát sa mi nechcelo knihu odložiť, lebo som bola zvedavá "a ako to bolo ďalej?"). Odporúčam každému, koho toto obdobie zaujíma, nielen z cirkevného hľadiska. Veď európsky stredovek si bez cirkvi sotva možno predstaviť. Oceňujem aj množstvo odkazov na literatúru, ktorá je u nás k tejto téme dostupná, pre tých, ktorých jednotlivé otázky hlbšie zaujímajú.


Ešte som sa nestretla s autorom, ktorý by dokázal tak geniálne nápady tak príšerne pokaziť (a toto sa týka, žiaľ, asi všetkých jeho kníh). Tieto poviedky vyšli v Rusku v roku 2010, nie je to teda žiadna Glukhovského novinka a odhliadnuc od miestami dosť ťažkopádneho prekladu (niektoré vety mi doteraz škrípu v ušiach), sú neuveriteľne plytké, prvoplánové a jednostranné. V anotácii sa dočítame, že v centre pozornosti autora sú okrem iného „naivní obyvatelia“, viac by sa však hodil výraz „naivní čitatelia“. Tzv. ruské paradoxy a javy, ktoré popisuje (najmä teda vplyv mocných na rôzne oblasti verejného života)sú všadeprítomné v celom dnešnom tzv. civilizovanom svete, nielen v Rusku. Súdny človek nielen Rusko nevie pochopiť rozumom (Rusko sa rozumom pochopiť nedá). Nechce sa mi veriť, že taký scestovaný človek ako on, to nevie. Prospelo by, keby tieto témy poňal s väčším nadhľadom. Vadilo mi, že v celej knihe sa takmer nevyskytovali pozitívne postavy - aj tie, ktoré mali vyznieť pozitívne, boli naivné alebo hlúpe. V originále vyšli tieto poviedky pod názvom „Rasskazy o rodine“ – nuž jeho „rodina“ je podľa jeho mienky asi plná hlupákov. Mrzí ma to, lebo určite aj v súčasnom Rusku možno nájsť nemálo krásnych, dobrých, inteligentných ľudí, ktorí by z tých pochmúrnych tém, ktoré autor v jednotlivých poviedkach načrtol, vyniesli na svetlo nejaké zmysluplné hlbšie posolstvo. Pretože ono tam je, len ide akosi mimo autorov zámer. Takto zahodiť obrovský potenciál všetkých tých skvelých nápadov, to je veľká škoda!


Krásna knižka, obsahom i formou... dokonalý zážitok z čítania.


Výborne napísaný príbeh, teda, jeho začiatok. Už teraz viem, že na Pištolníka a jeho svet nikdy nezabudnem. Teším sa na pokračovanie...


Posledné večery som teda trávila v moskovskom metre. Repete bolo rovnako uchvacujúce, ako keď som to pred rokom čítala prvý raz. A objavila som ďalší rozmer knihy, ten, ktorý je vidieť len z pohľadu neviditeľného pozorovateľa... Výborné postapo!


Zásah! Vychutnávala som si každú jednu stránku a trpela protichodnou túžbou čítať a nedočítať... Kniha naozaj o všetkom, o láske, o boji, o priateľstve, o moci, o utrpení, o šťastí, o úprimnosti, o zrade, o čistote uprostred špiny, prázdnota, zmysel, nezmysel - veľmi živo, až surovo, ale majstrovsky napísaná. Mimoriadne vnímavý človek, tento Gregory. Odporúčam každému, koho nejakým spôsobom esencia Indie priťahuje.


Murakamiho spôsob vnímania a opisovania "reality" - vonkajšej i vnútornej - je mne osobne veľmi blízky, kniha sa mi teda čítala veľmi dobre. Vcelku obyčajný príbeh dokáže jedným ťahom zmeniť na mnohorozmernú bohatú spleť udalostí, prežívaní, myšlienok, lebo: "Věci nejsou takové, jaké se zdají být." Mne sa to páči.
