dikara
komentáře u knih
Hodina hromu
Lenka Poláčková
tak toto sa mi páčilo viac ako ten prvý diel
je to voľné pokračovanie, o jednej z postáv prvej knihy a, myslím, že veľmi vydarené
rodinná kliatba ..... vznikla naozaj ? alebo to bol len sen babičky hlavnej hrdinky ?
takto je to podané aj v knihe, nie je to úplne #fantasy príbeh, skôr sa zameriava na povery starých ľudí, no zároveň je inšpirovaný rozprávkou Martinko Klingáč, čo mi prišlo veľmi milé a dobre zakomponované
no príbeh zároveň opisuje jeden zo závažných problémov tej doby, a vlastne stále aj dnešnej doby, nečakala som, že práve o tomto to bude, smutné a veľmi pravdivé, aké malé práva mali ženy na prelome storočí
Pani Tall Acru
Laura Frantz
knihy tejto autorky sa tak dobre a ľahko čítajú
a aj tento príbeh bol krásny, možno trochu zdĺhavý, ale aj to prispelo k priblíženiu si situácie a vzťahov tej doby
Sophie si prostredníctvom malej susedovej dcéry "našla cestu" k jej otcovi a uznala, že zamilovaná bola doňho už dávno, nechce v takomto jednosmernom vzťahu pokračovať, kedy ona nemá nič, ako dcéra zradcu Ameriky, stráca priazeň obyvateľov mestečka a dokonca jej hrozí vysťahovanie z rodinného sídla, v rámci konfiškácie a on, ako sa zdá, je stále pripútaný k svojej mŕtvej manželke
každý si proste o tom druhom myslí, že nemajú u seba šancu
až to, že Sophie by mala prísť o majetok a Seamus by mohol prísť o dcéru, ich dá dohromady a uzavrú manželstvo z rozumu
následné problémy s minulosťou, či už jedného alebo druhého, im vo vzťahu len sťažujú situáciu, aby nakoniec pochopili, že sú pre seba súdení
Trnitá kletba
Anežka Kočová
Convallaria skrátene Elin, je potomok Traviča, ktorý chcel zavraždiť kráľovskú rodinu a len jej rodina je postihnutá tým, že nemôžu vykonávať túto činnosť, aj keď na to majú predpoklady, ostatné z anotácie už celkom sedí
a aby sa teda dostala z väzenia a bola ušetrená popravy, uzavrie dohodu s "nenávideným" guvernérom, aby mu našla denník bohyne Flory a zároveň spoločne hľadajú 4 časti kľúčov k jej knižnici
zo začiatku je to naozaj len práca, no časom, ako spolu fungujú a musia si vzájomne pomáhať, sa rodí priateľstvo /zatiaľ len to, nie je tam žiadna romantika/
guvernér Západu pochádza z oblasti, ktorú ostatní obyvatelia nemajú radi, veria čudesným poverám o ich živote a guvernér ich v tom necháva, postupne sa aj Elin dozvedá, čo je pravda a čo nie, nielen o živote na Západe, ale aj o fungovaní celej krajiny, čo výrazne sklame jej nadšené predstavy
príbeh bol fajn, je to, myslím, prvotina autorky a napísala to veľmi dobre, opis územia a fungovania krajiny, vymyslený fantasy svet, to bolo niečo nové, originálne a zaujímavé
mne to zo začiatku pripomenulo osídľovanie Ameriky, kedy nové národy postupne vytláčali Indiánov z ich územia a opovrhovali ich životom /nie príbeh v knihe, ale dejiny krajiny, ktorá je v knihe popísaná/ a v závere je autorkin dodatok, že sa inšpirovala Aztéckou kultúrou, jazykom, poverami ....
príbeh má pokračovanie, teda bude mať /hádam/ a ja som sa to dozvedela až po prečítaní, lebo nikde to spomínané ako séria nie je, až v závere knihy, kde je anotácia na pokračovanie ...
ale určite odporúčam
Jak přežít vlastní vraždu
Danielle Valentine
tento príbeh by bol fakt dobrý, aj napriek trochu chaotickému začiatku, no úplne to pokazil záverom, možno to niekomu vadiť nebude, no ja som zostala zaskočená a vyslovene sklamaná
začiatok príbehu bol mierne nudný, skoro ma až prestával baviť, ale fakt to bol len začiatok, neprispelo k tomu ani to, že je v knihe použité veľmi malé a natesno písané písmo, čo ma dosť vyrušovalo
našťastie sa hlavná hrdinka prenesie v čase, kedy je znova nažive jej sestra a príbeh začína byť dosť výrazne akčný a zaujímavý, presne v štýle teenegerských hororov z 90tych rokov /Vreskot ... Viem, čo ste robili minulé leto ... a podobne/
fakt to bolo dobré, aj napriek tomu, alebo možno preto, že autorka zabíjala svoje postavy jedna radosť a tak sa vlastne míňali možnosti, kto by mohol byť tým vrahom, doplietla aj hlavnú postavu a teda aj mňa
no a nakoniec prišiel záverečný zvrat, kedy som JA nepochopila, čo sa vlastne stalo, nechápala som, načo toto takto autorka urobila, lebo tým príbeh stratil svoju logiku, teda pre mňa
ja mám rada uzavreté konce, znesiem aj otvorené, keď majú svoju logiku alebo príčinu, ale toto ???
čiže pre mňa to tým záverečným rozuzlením úplne pokazila a príbeh stratil svoje opodstatnenie
Pieseň sirény
Alexandra Christo
prerozprávaný príbeh Malej morskej víly, ale dosť krutý príbeh, niečo ako česká sfilmovaná verzia https://www.csfd.sk/film/4959-mala-morska-vila/... , nie doslova, len mi to proste vôbec nepripomínalo tie milé, šťastné rozprávky
hlavné postavy boli protivné, teda protivné k sebe, Lira vedela, kto je Elian, ale on to nevedel, "Skaza princov" proste ako dievča vyzerala inak
na tom celom sa mi veľmi páčilo, že Eliana autorka nevykreslila ako neohrozeného bojovníka-piráta, ale mal aj svoje slabé chvílky, dokonca ho Lira na začiatku skoro zabila a Lira bola ako dievča až príliš sebavedomá, nejako stále zabúdala, že ako siréna mala viac schopností a vo svete ľudí pôsobila komicky
vzťahy medzi postavami boli napäté, rozhovory boli sarkastické, vtipné, ironické, neustále sa doťahovali a zapárali do seba, hlavne čo sa Liry týka, nikto z Elianovej posádky jej neveril ... proste si ich musíte obľúbiť
.... a preto som ani nevedela, čo mám očakávať na konci, koho smrť mi bude na konci viac vadiť, alebo ako vlastne to chce autorka vyriešiť, keďže obaja toho druhého na smrť nenávideli
mne sa to veľmi páčilo a to ten príbeh ani nebol nejako výrazne romantický, aj keď láska v ňom hrala dosť veľkú úlohu
Zprávu nelze doručit
Dante Medema
ja som čakala, že mi z toho príbehu bude smutno ... no nebolo ... obvykle mi pri týchto príbehoch je tých detí ľúto a tak trošku to s nimi prežívam, ale toto vôbec, no nebolo to tým, že by to bolo zle napísané, práveže to bolo veľmi dobré, to ako bolo všetko utajené, ako sa k tomu postavili ostatní a hlavne, ako to prežívala hlavná hrdinka
v prvom rade, Vanessa, tá čo umrela, mi bola hneď od začiatku nesympatická, asi to bolo tým, že ju každý opisoval v superlatívoch a tu mi už niečo nesedelo, naozaj som ju nemala rada a "dúfala som", že ten problém bude ona a nie niekto iný
Bailey začala dobre, no postupne ten svoj smútok ako keby potlačila tým fanatickým zisťovaním, čo sa naozaj stalo a úplne sa upla na umelú inteligenciu, aj za cenu "zločinu", bola tým až posadnutá, a aj keď si to uvedomovala, nemohla už prestať
a ku koncu sa už moje sympatie skoro otočili
ja som v určitom momente prišla na to, čo je veci, ale nedávalo mi to zmysel, kto je vlastne ten podvodník, klamár a ten, čo zatajuje pravdu
veľmi pekný príbeh, naozaj
Darling Venom
Parker S. Huntington
toto bolo tak smutné, romanticko neuveriteľne smutné, lebo na jednej strane sa skončil šťastne, no vznikal na pozadí niečoho, čo sa v minulosti vyvíjalo tragicky
dvaja hlavní hrdinovia, každý z nich si nesie problémy z minulosti, obaja rodinné a ich cesty sa pretnú, začne to na tej streche, a tam to aj končí, každý trpí iným spôsobom a niekto chce len trestať samého seba, lebo si nevie odpustiť chyby minulosti
nechcem o tom veľa písať, aby som neprezradila podstatné, lebo ja som nevedela, do čoho presne idem a tak to bolo fajn, všetky tie prekvapenia a zvraty na mňa čakali, áno, chceli sa zabiť, ale skončilo to inak ....
no napriek tomu, že príbeh bol napísaný dobre, mohol byť o niečo kratší, hlavne o erotické scény, ktoré mne to deja nejako nepasovali a ani tam nemuseli byť, zbytočne to natiahlo príbeh a neprispelo to k ničomu, hlavná hrdinka, na to, že bola panna, prišla mi celkom skúsená a až príliš eroticky vyzretá, toto ma veľmi nepresvedčilo
ale postavy boli sympatické, či už hlavné, alebo tie vedľajšie, aj napriek tomu, ako sa chovali, dalo sa to pochopiť
ak knihe odpustím tieto zbytočnosti, je to naozaj príbeh, ktorý stojí za prečítanie
PS: a ešte knihe treba odpustiť dosť veľa preklepov a chýb
Rapsodie
Laura Thalassa
tak toto bolo pre mňa také menšie sklamanie, čakala som niečo iné, viac fantasy, viac akčné a asi viac zaujímavé no dostala som príbeh, kde sa skoro celú dobu rozoberal vzťah medzi dvoma hlavnými hrdinami a celé to chcelo byť eroticky nabité, čo mi neskutočne prekážalo, už som chcela, aby sa čo najskôr spolu vyspali a bol pokoj
v príbehu skoro stále vystupovali len títo dvaja, fakt len veľmi mááááličko sa objavila nejaká iná postava
kapitoly sa striedajú súčasnosť - minulosť, no a keďže tam boli stále len tí dvaja, niekedy som nevedela, čo sa kedy stalo, či je to teraz alebo pred 7 rokmi
fantasy zložka je veľmi chabá, skoro celý dej sa odohráva v našom svete a až na konci sa konečne niečo začne diať a má to nejaký akčný spád, prípadne vyzradené tajomstvá
a ani hlavné postavy mi veľmi nesadli, Callypso sa tvári ako drsniacka siréna, ktorá dokáže vábiť mužov, ale pritom plače pri každej možnej príležitosti a víliemu kráľovi odpustí všetko, s tým, že sa na neho "hnevá"
vílieho kráľa zas opisuje ako neľútostného vyjednávača, ktorý plní priania za nejakú inú odplatu, ktorú sa vyberá nečakane, je krutý a drsný, no podľa jeho správania som mu toto vôbec neuverila, pri Callypso sa správal ako strašný slaboch, bolo tam síce vysvetlené, čo je asi vo veci, ale aj tak, takýto typ mužov /ak keď vílích si predstavujem inak /
nebolo to teda zas tak úplne hrozné, čítam aj pokračovanie, ktoré zatiaľ vyzerá byť lepšie, takže šancu tomu dávam, no to sklamanie proste bolo
Srdce slnečnej bojovníčky
Sue Lynn Tan
nedočítané
vôbec ma to nebavilo a keďže aj postavy mi boli skoro až nesympatické, vzdala som to asi v tretine, lebo ma už ani nezaujímalo, ako to dopadne
škoda ....
Dcéra bohyne mesiaca
Sue Lynn Tan
ak si pamätáte jeden starší seriál, ktorý dakedy bežal na našich obrazovkách, tak tak som si to celé predstavovala - Opičí kráľ - to bolo proste prvé, čo mi napadlo pri čítaní, cestovanie po oblohe, na obláčikoch, po rôznych kráľovstvách, samé kvetinky, bojovanie s príšerami a podobne
lenže tento príbeh bol pre mňa nudný, nejako ma to vôbec nebavilo, a čítala som tak-nejak zo zotrvačnosti /popri knihe som prečítala ešte dve iné, ktoré ma bavili viac/
ku koncu nastával zvrat a prekvapenie, ja som bola prekvapená a už som myslela, že to konečne naberie nejaké tempo, no bohužiaľ autorka sa vrátila znova k tej nudnej časti, všetko bolo krásne, nádherné, úchvatné, všetky tie zámky, kráľovstvá, ubytovania, všade samé kvetinky a pastelové farby
postavy som si nejako neobľúbila, Singjin mi prišla ako príliš neohrozená hrdinka, ktorá všetko zvláda a do toho tam mal byť akože milostný trojuholník, ktorému som vôbec neuverila, nemalo to žiadnu chémiu, príbeh ako pre "škôlkárov"
Neobyčajná žena
Laura Frantz
autorka sa zamerala na život priamo v centre diania bojov a nepokojov s Indiánmi
na jednej strane mi tých osadníkov bolo ľúto, čo všetko si museli vytrpieť, kým vôbec vytvorili nejakú usadlosť, mestečko, či niečo ako dedina ... no potom sa zameriate na Indiánov, ktorí si vlastne len bránili svoje územie, z ktorého ich čím ďalej tým viac vytláčali "novoprišelci", ktorí ich neboli ochotní akceptovať
jedna pevnosť, ktorá bola schopná sa ubrániť pred nájazdami, no v okolí veľa usadlostí, ktoré boli neustále napádané a smrť tu ľudia brali ako záležitosť bežného dňa ... takto to asi prebiehalo v rokoch, kedy do Ameriky prichádzali noví a noví ľudia z Európy
Indiáni unášali malé deti, aj mladých ľudí, ktorých potom vychovávali ako svojich a tí sa neskôr, keď ich náhodou vrátili k svojim, už nevedeli začleniť do "bežnej" spoločnosti, tak vlastne dopadla aj Tessina kamarátka
Tessa naozaj nebola vykreslená ako slečinka tej doby, tým, že vyrastala medzi 5 mužmi a v odľahlej divočine, bola iná, vedela sa ubrániť, strieľať, pracovať na poli
Clay sa vedel vžiť do myslenia a správania Indiánov, lebo bol tiež jedno z unesených detí, ktoré sa ale dokázalo vrátiť, čo mu dosť výrazne pomáhalo
romantika a dvorenie tej doby bolo hlavne o nájdení si ženy, nakoľko tých tam bolo veľmi málo
autorka píše veľmi pútavo a hlavne, čo sa mňa týka, dozvedela som sa veľa vecí, o ktorých som vôbec netušila, teda z Ameriky tej doby, koniec 18teho storočia
Tidewaterská nevesta
Laura Frantz
tak tentokrát sa autorka zamerala na rok 1634 a osídľovanie Ameriky, hlavne "prísun" neviest, nakoľko na už osídlenom území ich bolo málo
hlavná hrdinka ale nebola jednou z nich, ona sa v Amerike už narodila, len ich mala na starosti, privítanie, umiestnenie do rodín a následné dvorenie nápadníkov, či neskôr kontrola po svadbe
dievčenské roky na vydaj, v tej dobe, už mala dávno za sebou a ani nepočítala, že by o ňu prejavoval záujem jeden z domácich, ich rodinný priateľ, ktorý zas neveril, že by ho chcela, nakoľko mu jeho práca a farma boli tým prvoradým
táto autorka je prvá, pre mňa, ktorá opisuje tieto roky v Amerike, ak nepočítam Karla Maya a Winettoua , lebo vlastne to mi to pripomínalo, len teda viac romantická linka
boje a spolužitie s Indiánmi, zaberanie ich území, rozmach poľnohospodárstva a celkové osídľovanie ... a aj sa dozviem niečo nové z histórie
a hlavne ak to porovnám s Európou, 17te storočie ? veď tu akurát "prebiehal" stredovek, nie ? ... 30 ročná vojna ... a Francúzsko čakalo na svoju revolúciu ...
Ruža a bodliak
Laura Frantz
už dlho som nečítala tak krásne romantickú knihu nie presladenú a tiež nie sexuálne ladenú, proste len tá cesta k sebe u dvoch ľudí, ktorí sa museli znášať ... ona, lebo inú možnosť nemala a on, lebo chcel dodržať otcov sľub ... autorka to naozaj krásne opísala
u autorky som ale zvyknutá na zaujímavé príbehy, no príbehy z osídľovania Ameriky a tento sa celý odohrával v Škótsku, počas jakobitského povstania a tak som sa zároveň aj niečo nové z histórie dozvedela
Blythe nebola žiadna krásavica, hlavne v porovnaní so svojou spoločníčkou a keďže nápadníkov ako prvé upúta krása, nemala veľká šancu na vydaj, jej krása spočívala vo vedomostiach a povahe, konaní a v úcte aj k obyčajným ľuďom, takže aj preto bolo dobré, že musela byť nasilu v sídle Everarda, ktorý na jej "krásu" musel prísť časom
väčšina príbehu ide kľudným tempom, riešia sa len bežné problémy v domácnosti, ten podstatný problém nastáva až skoro na záver, kedy sa prezradí totožnosť Blythe a Everard robí všetko pre jej záchranu
príbeh je písaný ako keby nárečím, nie všetko ale také, pravdepodobne, typické výrazy pre Škótov, bolo to zaujímavé a kým v iných knihách mi vadí hovorové slovo, tu to krásne zapadalo do celého príbehu
Unášané srdce
Laura Frantz
krásne, z tohto príbehu príbehu až "sálala" dobrota, autorka to napísala vyslovene kladne, záporné postavy sa skoro vôbec nevyskytovali a vzťahy medzi postavami boli ľudské
jasne, že to malo aj svoje "muchy", neverila som, že by všetko tak krásne klapalo, ale chcela som lebo ten príbeh je tak milý ....
doba bola zlá, vojna o územie Ameriky s Francúzskom, do toho Indiáni, aj keď tí sa tu vlastne nevyskytovali, len to bolo v tom čase osídľovania, no a hlavne choroby, v tomto prípade to boli kiahne
Henri je námorný kapitán, v istom zmysle pirát, prepadáva lode nepriateľa v mene kráľa, má na to aj povolenie, nielen kvôli bohatstvu, ale hlavne kvôli informáciám, a toto je jedna zo zápletiek príbehu, lebo nie každý to tak berie ... nechce, alebo nechcel sa viazať, lebo jeho život je neustále v nebezpečenstve, ako mu pred 10 rokmi povedala jeho snúbenica, a ich cesty sa rozišli
Esmée po mame zdedila čokoládovňu, úspešnú, no napriek tomu neustále neprestáva premýšľať o majáku, ktorý by ochraňoval lode na pobreží, no jej sen sa rozplynul, lebo Henri sa nepreniesol cez jej obavy
teraz, po 10 rokoch sú obaja stále voľní, Esmée Henriho stále miluje a vďaka svojej odvahe sa dostáva do jeho blízkosti, aj keď on jej neprejavuje svoju náklonnosť
autorka ju vykreslila, takú trošku vlezlú , no keby neurobila to, čo urobila, na tú dobu dosť odvážnu vec, príbeh by neskončil romanticky