Ďumbierka komentáře u knih
Ja mám zatiaľ prečítanú prvú knihu, ktorú som čítala v češtine a počúvala pri ceste do práce v slovenčine ako audio a som spokojná.
Miestami je to naozaj neskutočne surové, drsné a bez príkras a ja som sa z toho musela vždy kus pozviechať, nečítali sa to ľahko - vtedy som bola rada za to, že som mnoho pasáží len počula a nečítala.
Ešte ma čaká druhá kniha a ja mám obavy ako príbeh skončí a či má kniha vôbec svojho hrdinu. Obávam sa, že skôr nie.
Je to však napísané tak, že čítate ďalej a ďalej a chcete poznať koniec, napriek všetkému a aj ja sama som sa takto tríznila, aj keď mi bolo ťažko z toho, čo sa v knihe deje, stránky mi mizli pod rukami.
Pred druhou knihou som si však dala na chvíľku pauzu a čítam niečo trošku oddychovejšie ;) a následne siahnem po druhej knihe a príbeh dočítam, ale nedala by som to naraz.
Prvá kniha: 4* / 5*
Búrková sestra, príbeh Ally.
Alkyoné, prirodzená vodkyňa, miluje more a aj hudbu a zisťuje, že v slabých chvíľach je práve jej sila najväčšia.
Príbeh Ally mi učaroval. Jej energia z príbehu bola takmer hmatateľná.
Ja som knihu počúvala z časti ako audioknihu. Bolo to spríjemnenie mojich ranných ciest do práce.
Hlas Zuzany Juringovej Kaprálikovej bol pre postavu Ally výborný a hneď som si ju vedela predstaviť o to lepšie.
Živá, realistka, ktorá je nohami pevne na Zemi, no zároveň sa snaží myslieť pozitívne. Tá, ktorá postupom času naozaj prekoná aj tie ťažké momenty a miluje život, nech už jej priniesol čokoľvek…
Každý z nás potrebuje svoj čas pokiaľ ho v živote zasiahne nejaká tragédia. Chvíľu trvá, kým to určitým spôsobom prekonáme a vieme postupne fungovať …nezabudneme, to ani Ally, ale zároveň sa nám vždy môže stať aj napriek ťažkým veciam niečo krásne.
Dejová linka s Ally, tá mi lahodila a užívala som si ju. Poplakala si, aj sa radovala…
Historická časť v tejto knihe mi nebola nejak osobne blízka a tak som sa do deja dostávala dlhšie.
Síce mám rada hudbu a klasiku, ale o mnohých skladbách v príbehu, som v tomto prípade počula prvýkrát (nuž, nevzdelanec).
Ale darmo, keď vyrastáte v rodine, ktorá fičí na ľudovkách = starkí a rodičia počúvajú veci ako tuc, tuc, tuc…ach tie 90. roky :D .
K niekomu ako je Edvard Gierg sa len tak nedostanete.
Avšak, ja som si cestu ku klasike našla, ale aj tak ma tento pán skladateľ nejak obišiel.
Som však rada (opäť) za rozšírenie obzorov.
Druhá dejová línka nám teda začína cca v roku 1875 príbehom mladej Anny.
Mala som to ako na hojdačke. Niektoré časti ma veľmi bavili a zaujímali a niektoré menej - tu bola naozaj záchranou forma audioknihy, aspoň pre mňa a tie pasáže čo ma až tak nebrali, som viete - len počúvala ;) .
Boli momenty, kedy ma Anna nazlostila. Kládla som si otázku prečo?! Prečo zostala a trpela, ale všetko sa nám vysvetlí a ja som bola sama z toho paf :O a v dobrom. Vtedy mi to docinklo a bolo z toho “Ahaaaa”.
Milé bolo, že sama Ally to mala s príbehom Anny veľmi podobne ako ja :) .
Čo ma však neskôr úplne pohltilo, bol príbeh Karine a Jadra. Ach. Ak budete čítať, pochopíte. Prezradím však, že ich príbeh sa začína v Nemecku, v roku 1936.
Hltala som slovo za slovom, neskôr stránku za stránkov a dúfala, že všetko bude v poriadku.
Po spracovaní aj tejto historickej časti veci do seba zaklapli ešte viac a čo sa nám ešte odhalí rozprávaním Ally.
Prežila si toho tak veľa v priebehu naozaj krátkej doby, ale ukázala nám svoju silu a aj to, že nezáleží na tom odkiaľ pochádzame geneticky, ale kým sa STANEME.
“Záleží iba na tom, že som dostala dar ŽIVOTA a že s ním - a so sebou - naložím podľa svojho najlepšieho svedomia.”
Milujem túto knihu a príbeh je opäť úžasný. Darmo, autorka bola pani spisovateľka a ja som rada, že jej knižky uzreli svetlo sveta aj u nás.
Sú plné lásky, nádeje a majú tam vždy aj to niečo viac, čo vás zahreje pri srdci.
Sama neviem ako mám hodnotiť tento horor, no rozhodne ide o horor.
V niečom sa zhodujem s hodnoteniami iných, v niečom nie.
Mne osobne sa napríklad páčili / pozdávali prvé dve časti. Bolo to tajomné a mysteriózne a sama som čakala na záver.
Ten však pre mňa nabral až príliž krvavé obrazy , kde padala hlava za hlavou a nielen to…padali ruky, nohy aj iné telesné ostatky až to nabralo na nechutnosti a nereálnosti, nelogičnosti a neviem čom a celé mystérium vystriedala u mňa nechuť.
Neviem.
Malo to dobre našliapnuté, ten začiatok, povery, renovácia starého domu, kde tušíte, že to nebude dobré…
A síce, som poitnu odhalila vlastne hneď na začiatku, tak nejak som nečakala toto. Záver ako taký - teraz myslím skôr to, kto ako a prípadne s kým skončil, to bolo v rámci žánru horor vymyslené dobre.
Nečakajte však jednorožce či romantiku.
Bolo tu temno, záhada, nejaké vzťahy aj erotika, no žeby išlo o lásku, ktorá by postavám roztopila srdcia, to nie.
Skôr išlo o túžby tela a mysle.
A teda ohňostroje a šťastné konce, veď ak ju budete čítať, uvidíte…ja ako romantická duša, ktorá má rada práve šťastné konce, som čakala do poslednej stránky.
Bolo od začiatku jasné, že keď sa partička ľudí začne tlačiť na také miesta ako bol opustený dom na cintoríne, nedopadne to dobre.
Avšak ťažko určiť podľa anotácie, či v tom majú prsty zlí ľudia, čarodejnice, duchovia…
Niekto tomu absolútne neverí a ide si tvrdo za zárobkom, lebo veď peniaze a potom príde halloweenska noc a je po srande.
Tretia časť knihy sa zmenila na naozaj nechutnú vyvražďovačku a ak ste typ, ktorý toto v knihách vyhľadáva, tak Dům u hřbitova by sa vám mohol páčiť. U mňa to boli palce dole. Je tam veľa krvi, popisov nechutných úmrtí a je to dosť bleeeah.
Ja toto nemám rada a časy, kedy som takéto knihy čítala či videla nejaký taký film sú dávno preč.
Práve preto, ma viac bavili tie prvé dve časti, prvá viac, kedy bol dej pomalý a popisný a mal proste v sebe to tajomno.
Myslím, že knižka si určite nájde svojich čitateľov, ja som ju dočítala, ale teda nie som jej cieľovka.
Toto bola taká pekná kniha.
Verím na LÁSKU a verím v LÁSKU. Veď čo je viac?
A preto som pokojne verila aj na tú v tejto knihe.
Nemala som žiadne očakávania, od autorky či od knihy. Tak nejak som po nej náhodne siahla a požičala si ju. Nakoniec som si ju išla aj kúpiť :) .
Asi aj to stačí, aby bolo jasné, že sa mi príbeh veľmi páčil. U nás vyšli od autorky zatiaľ len dve knihy. Táto je druhá, ktorá na Slovensku vyšla.
Nevedela som kam ju na začiatku zaradiť. Či to bude nejaký erotický román, alebo niečo iné. A po dočítaní, hmmm, je to podľa mňa romantický príbeh plný lásky s prvkami drámy, ale aj tá štipka erotiky tam je a aj také to iskrenie medzi hrdinami.
Všetko tam bolo a ja som si pri čítaní výborne oddýchla a zamilovala si tento príbeh.
Knižku by som odporučila všetkým romatickým dušiam.
Každému, kto má chuť si oddýchnuť, vypnúť, prežiť s hrdinami ich ľúbostný príbeh, ale aj strasti, ktoré život občas prinesie a zároveň jednoducho nestrácate počas čítania vieru v lásku a čakáte ako to celé skončí.
Samozrejme viem, že koniec sa dá pri takýchto knihách často predpokladať, no tak, či tak ja po takýchto knižkach veľmi rada siahnem a užívam si celé plynutie deja, spoznávanie postáv, a toho čo prežívajú. A tak to bolo aj s týmto príbehom.
Jednoduchá a prehľadná knižka , v ktorej je z každého rožka troška. Ja som nejaké časti však len preletela a iné ma zaujímali viac.
Toto bola tak brilantná záležitosť.
Perfektná kniha.
Čitateľ zostane zamotaný až do úplného konca a to sa mne osobne už dlho pri knihe nestalo.
Príbeh si udržal moju plnú pozornosť od začiatku až do posledného riadku - vrátane Poďakovania autora :)
Aj keď, priznám sa, po dočítaní prvej kapitoly som zostala poriadne otrasená a v šoku. Takýto úvod som vonkoncom nečakala.
Túto knihu som však nielen čítala, ale hlavne počúvala v audio forme - výborná spoločnosť po ceste do práce aj pri obede - a hlas Petra Kočiša je nezabudnuteľný.
Prepožičal ho v dabingu napr. aj môjmu milovanému Patrickovi Janeovi zo seriálu Mentalista a myslím, že o to viac sa mi kniha dostala pod kožu.
Hra s mysľou, psychiatrická klinika, chorí aj zdraví pacienti a takmer nič nie je tak, ako to vyzerá a my veci odhaľujeme zároveň s našim hrdinom.
Téma príbehu nie je vôbec ľahká. No ak vám smiem poradiť, nenechajte sa zmiasť a učičíkať anotáciou, čitateľ má možno pocit, že v nej bolo všetko povedané, ale nie je tomu tak. Ani zďaleka.
Fitzeka som nečítala už nejaký čas, budú to možno aj nejaké 2-3 roky, ale táto pauzička stála za to. Darmo, tento pán vie, ako na to a mne sa zatiaľ od neho páčila každá jedna kniha, ktorú som si prečítala - Balík, Terapia, Pasažier 23 a teraz aj Pacient.
Taký fajn a jednoduchý prehlad. O jeho dielach a z časti aj o živote. Neľutujem, že som si knihu prečítala.
Mne sa páčila a aj som sa čo to nové dozvedela :).
Za mňa teda spokojnosť.
Mne osobne sa táto kniha veľmi páčila. Je jednoducho a krásne spracovaná. Fotografie majú dušu a aj texty a popisky sa mi páčili.
Milá aj ako darček, alebo len tak sebe pre radosť.
Myslím si, že ak niekto naozaj žije veľmi hekticky, tak aj takáto jednoduchá knižka mu môže aspoň vnuknúť iný obraz a spôsob, ako sa dá spomaliť aj dnes. Či naozaj aj vďaka knihe spomalí, tak to už je na dotyčnom, každý na to musí aj tak prísť sám.
Minimálne vie však táto kniha pohladiť dušu a aj oči sa pokochajú.
Mala som ju ako počúvanie do ucha a bola som milo prekvapená, ako na mňa doľahla celá atmosféra vďaka hovorenému slovu. Aj preto som potom siahla po nejakých ďalších autorových dielach.
Outsider (počúvala som len túto jednu poviedku) sa mi páčil a za seba ju môžem pokojne odporučiť ako také ľahšie hororové čítanie s výbornou atmosférou.
Ďalšie príbehy/poviedky som potom čítala v knihe: Zjevení Cthulhu
Mňa osobne táto kniha veľmi bavila. Dej mal svoje osobité tempo. Nikam sa nik nenáhlil, iba ak na oslavu / párty pani Dallowayovej. Resp. to bola taká nejaká udalosť tohto dňa...
Páčilo sa mi opísanie jednotlivých postáv aj celá atmosféra mestečka. Každá postava si žije svoj život a my ako čitatelia sme mali možnosť nahliadnuť do ich dňa a dozvedieť sa aj čo to z minulosti.
Nič nebolo však ohraničené a jasne dané a mňa to bavilo. Jednoducho som si plynula tým dňom spolu s postavami a ich monológmi.
Virginiu ako autorku mám rada.
Táto kniha mi to len potvrdila. Jej denníky, ktoré som počúvala ako audio knihu ma totálne nadchli a chcela som skúsiť aj niečo ďalšie.
A skvelá správa je, že táto kniha (konečne po nejakej dobe) vyšla aj v slovenčine.
Ja som ju teda čítala v češtine, vlastne aj ďalšie Woolfovej knihy - Vlny a K Majáku mám v českom jazyku.
Niekedy čítame knihu a niekedy KNIHU.
A výnimočne prečítame aj knihy, na ktoré skutočne nezabudneme.
Slová, momenty a chvíľe, keď som túto knihu čítala. Stále je to vo mne a ja sa cítim vyživená.
Nemám pre to lepší výraz.
“Tvoja vízia predstavuje, čo si želáš, aby predstavovala. Bude tým, čo z nej urobíš.”
KNIHA TÚŽOB je jednou z kníh môjho života. Úprimne, tušila som to, už keď som si ju vyberala na recenziu (vyd. Tatran).
Je to príbeh, ktorého slová, postavy a myšlienky ma dokonale nasýtili a kde sama potrebujem čas, aby ku mne prišli tie správne slová, ktoré chcem posunúť ďalej.
Tento príbeh nie je o kresťanstve. Nie je ani o Ježišovi.
Je o Anne a jej živote. Dej sledujeme jej očami a po začítaní sa, som mala pocit, že jej oči sú aj mojimi. Vtiahlo ma to.
Je o Anne, ktorá mala svoje túžby.
O Anne, manželke Ježiša Nazaretského.
O Anne, žene, ktorá túžila po hlase a nakoniec sa ním stala.
Autorka tento príbeh napísala s veľkou úctou a citom ku každému. Bez rozdielu na to, kto v čo a v koho verí alebo neverí. Som za to vďačná.
Putovanie životom Anny od jej štrnástich rokov bolo nezabudnuteľným zážitkom a často som mala vďaka tomu, ako je kniha napísaná sama pocit, že čítam niečo viac ako historický román.
Našla seba, našla lásku, rodinu, našla silu. V sebe, iných aj v slovách.
Výnimočnou ženou v tejto knihe však nebola len Anna.
Nemôžem zabudnúť ani na Yalthu, Tabithu, Máriu, Phasaelis, Chayu, Skepsis…
“Tak dlho som sa usilovala zapadnúť, byť taká, akú ma chceli mať. Teraz chcem byť sama sebou.”
Naša autenticita je ten najväčší dar, ktorý môžme dať s láskou sebe aj svetu zároveň.
Keď som túto myšlienku, ktorú mám v srdci už nejaký čas, videla napísanú aj v tejto knihe dojalo ma to. Aj mnohé iné.
Nie je to len veselá kniha, je plná aj ťažkých chvíľ, smútku aj neprávosti, taký je však často aj život a je na nás, ako sa k tomu postavíme. Každý po svojom. A to nám ukazujú aj hrdinky aj hrdinovia v tomto príbehu.
“Život, ktorý vedieš sa môže rozbiť na malé kúsky, no z jeho úlomkov si môžeš poskladať nový. Časť tvojho ja možno odumrie, no na jej mieste povstane tvoje nové ja.”
Je to výnimočná kniha a ak vás láka, dajte jej šancu. Pre niečo vás zaujala a možno v nej objavíte také poklady ako ja ️.
Majte nádherný deň.
Príjemné prekvapenie.
Asi tak by som v jednoduchosti zhodnotila túto jednohubku, ktorá v sebe skrýva oveľa viac, ako sa možno niekomu na prvý pohľad zdá.
Je tenučká, na začiatku, keď mi kniha domov prišla, ma to celkom prekvapilo (nezisťovala som si vepred, koľko strán má kniha).
A aj keď, mám niekoľko zapísaných poznámok, čo mi tak nejak v knihe/ príbehu chýbalo, alebo nebolo nejak z môjho pohľadu dotiahnuté, nebolo to vôbec zlé čítanie.
Beriem do úvahy aj to, že je to autorkina prvotina a má moju veľkú poklonu a obdiv, že do toho išla. Ja mám všetko len po zošitoch a šuplíkoch.
Pri čítaní som sa nenudila. Hltala som každú stránku a bola vo mne zvedavosť.
To je vždy tak sakra dôležité, pri každom príbehu, že už len toto si ma získalo.
Och, a ešte tie pesničky v knihe a soundtrack, to je skvelé, nie všetka hudba z výberu je moja šálka kávy, ale aj tak sa to skvelo do príbehu hodilo a ja to mám v knihách veľmi rada.
Druhá polovica knihy bola pre mňa ešte lepšia, ako prvá a aj to nabralo hlbší význam.
Milovala som úprimne všetky pasáže, kde Vaja spomínala a kde bol aj Matt.
Popisy emócií, aj príbehu ako takého, v tej druhej polovičke, ma donútili vyroniť aj nejednu slzu a bolo to veľmi pekné a oddychové čítanie.
Príbeh však podľa mňa mal aj určitý presah a nebol teda typickou oddychovkou, aj keď tomu tá dĺžka a počet strán nasvedčuje, a určite sa nájde nejedna citlivá duša, ktorá tam objaví úžasné myšlienky a aj niečo navyše medzi riadkami.
Ak by som mala napísať aj niečo, čo by moje hodnotenie ešte zvýšilo, ale napr. mi to v knihe chýbalo, alebo niečo mi hneď nedalo zmysel, tak:
Všetko sa na začiatku dialo nejak rýchlo a chýbali mi tam také tie “vypchávkové” časti. Ja to mám v príbehoch jednoducho rada.
Viete, také tie časti, kde sa nie vždy deje niečo akčné, či podstatné, ale zároveň čítame ďalej, lebo to dopĺňa príbeh a spoznávame viac aj postavy.
Takže ja by som bola pokojne za dlhšie dialógy medzi Vajou a Maddenom, aj za viac opisov.
Vďaka nim si viem všetko viac predstaviť aj si vybudovať väčší vzťah k postavám.
Niekto písal, že mu vadili časté opisy oblečenia a toho, kto ako vyzerá - mne sa toto naopak veľmi páčilo a bavilo ma to, vždy :) .
Neskôr už príbeh nabral svoju štruktúru a bolo to super.
Pre mňa by mohla byť kniha pokojne hrubšia (300-350 strán), viac opisná, popisná a zameraná pokojne aj na viac detailov, kde by bol priestor napr. na vysvetlenie myšlienkových pochodov hlavných aj vedľajších postáv - tie boli mimochodom úplne super. Bavili ma.
Takto to bola viac-menej taká novela - vedela som si však úplne predstaviť, že by bol z toho urobený výborný film.
Tešila som sa na viac mesta Boston a viac hokeja, to mi tam chýbalo (ja som teda mala väčšie očakávania, takže to beriem na seba) - pokojne aj viac školy, keďže išlo o VŠ študentov, ale v konečnom dôsledku, to nebolo až tak dôležité.
Zároveň sú to však niekedy tie drobnosti, ktoré vedia príbeh a postavy posunúť ďalej :) .
Každopádne, na mňa príbeh fungoval aj takto a nesťažujem sa.
Úprimne som si príbeh užila, hrdinom som fandila a celkom by ma zaujímal ďalší vývoj vzťahu Vaje a Kat a či si to časom vyrozprávali a dali si šancu, ale aj ďalších postáv.
Príbeh ma roznežnil aj dojal a výborne som si oddýchla pri jeho čítaní.
Ďakujem.
Včera v noci som dočítala túto knihu. Bola som celá rozcítená a vlastne aj uplakaná, to jednoducho spôsobil záver tohto príbehu.
Nevedela som ju odložiť. Chýbal mi už len taký malý kúsok do konca a tak som čítala ďalej a ďalej. Už dlho som nedela prednosť knihe pred spánkom.
Autorka ma nepustila. Jej príbeh mal v sebe hĺbku aj ladnosť.
Nie je to len obyčajný triler. Nie je plný akcie či krvi. A nie je to LEN triler. Pre mňa to bolo viac komplexné čítanie, mixnuté s rôznymi žánrami, ale stále tam vyhrávalo také to skryté napätie, ktoré vo vás prebúdza zvedavosť. Zároveň ide o úžasnú psychologickú a rodinnú drámu.
Tie vymaznané charaktery postáv, na tie budem ešte dlho spomínať. Ich emócie a hlavne moje, ktoré som mala pri čítaní. Situácie, v ktorých sa ocitli. Prežívala som to s nimi.
Kniha sa čítala sama a ja som mala možnosť sa pýtať seba samej, - “Keby toto prežívam, čo urobím?” - úprimne, netuším. Avšak, bavilo ma sledovať to, aké myšlienky ku mne chodili.
Bola by som ako Hannah? Alebo by som vymyslela ešte niečo iné? Dostala by som sa vôbec tak ďalejo ako ona, alebo by som jednoducho nič neriešila?
Ako by to bolo dnes, teraz a ako by to bolo o rok?
Neviem.
Nikto to nevie s určitosťou povedať, pretože sa všetci meníme. Zmenila sa Hannah, Owen aj Bailey.
Niekedy v priebehu tých zmien vyhrá strach, ztrpknutosť či hnev…deje sa aj to.
A niekedy vyhrá LÁSKA a tá má veru úžasnú moc a my sme vďaka nej silnejší ️.
Po dočítaní som sa jednoducho len pozrela z gauča na môjho spiaceho muža a pocítila vďaku, lásku aj po tých rokoch, stále.
Pobrala som sa do postele, stočila sa do klbka pod perinu a pritúlila sa k nemu.
Ďakujem za tento skvelý čitateľský zážitok.
Nooo tak túto knihu som čítala celkom dlho. Niekto by povedal, že to je znakom, že ma nebavila.
Ale veru, je to úplne naopak.
Toto bol naozaj psychologický thriller na jednotku. Napínavý a teda moje nervy mali čo robiť.
Ja som si ho práve musela dávkovať postupne, lebo tá atmosféra v knihe, mňa to naozaj dostalo.
Dva úplne iné príbehy a na konci, to bolo prekvapenie aj pre mňa.
Veľakrát som stále dookola premýšľala, ako sa akože tieto dve linky dajú prepojiť, nakoľko moje verzie sa neuskutočnili.
Autorka to za mňa vymyslela úžasne. Koniec mrazivý a aj celý dej.
Nie je to asi jednoduché čítanie na jeden večer, aspoň pre mňa nebolo.
Dlhšie som sa dostávala do deja, nakoľko nám príbeh rozpráva veľa postáv.
V jednej linke je to ANNE, psychologička, ktorá sa vracia do minulosti a spomína na jeden prípad, na ktorom pracovala aj so skúsenejším kolegom, no zároveň sa dej odohráva aj teraz, vždy som sa tešila, čo nové mi Anne prezdradí.
A druhá linka, to boli kolegovia z jednej kancelárie - pohodová partička, aspoň na začiatku.
A potom sa to rozbehne.
Žiadne krváky ani takéto veci, ale tá temnota, ktorú v sebe skrýva a dusí občas každý a tu s ňou veru postavy nepracujú. Dusia a dusia ju v sebe, ventilujú ju zvláštnym spôsobom alebo vlastne vôbec. Každý tam ma to svoje a atmosféra hustne. Zrazu nie sú k sebe takí zdieľni a priateľskí, zrazu sa pozlátko trhá…
Všade tam na vás dýcha manipulácia, tlak, obavy, podvedomé strachy a tento dokonalý a veselý kolektív vďaka jednej “nevinnej” zmene skončí zruinovaný.
Toto sledovať, to bolo dosť náročné, hlavne po emočnej stránke.
Naozaj to na mňa prenieslo všetko, čo malo a bola z toho riadna psychologická zápletka.
Vždy som potrebovala kúsok pauzu a zároveň som chcela vedieť viac a ako to skončí.
Každá z postáv a rozprávačov mala svoj život a jedinečný charakter a ja som si túto knihu naozaj od začiatku do konca užila.
Je na nezaplatenie, keď nám slúžia ako majú, nosia nás celé hodiny a nebolia.
Nie každý má to šťastie a mnohokrát si za to vlastne môžeme sami.
Zle sa to číta, či počúva, ale je to tak.
Nikde nás len tak neučia správnej chôdzi - lekári, škôlky, školy. Takej, ktorá nezaťažuje kolená, bedrá či chrbticu.
Tej, pri ktorej využívame celé chodilo.
A tomu, aby sme čo najviac chodili naboso, ak je to možné.
Všade by sme mali mať podľa nejakých nepísaných pravidiel topánky a ak ich nemáme, ľudia sa na nás zvedavo pozerajú a príde im to divné.
Niekde nie je dovolené chodiť naboso - pre našu bezpečnosť, no často urobí najväčšiu škodu zlá obuv a zlá chôdza dokopy , ako keby sme mohli mať tie nohy bosé.
Mne príde divné, keď si niekto dobrovoľne ničí nohy v nevhodných topánkach a potom, čo sa z nich doma vyzuje, si nasadí tesné papuče a večer hodí sprchu a ide spať. Ale, každý podľa toho, čo má rád.
Ale viete čo? Pred rokmi som na tom bola podobne. Svoje nohy som vnímala len tak, že “hmmm, mám ich, chodím a asi sa mi páčia tieto tenisky - čo na tom, že sú úzke, veď sa to nosí.”
Trendy nám určujú čo si obujeme a aj to, aká široká bude topánka.
Mať možnosť hýbať v topánke pohodlne všetkými prstami - tak to som zažila len pri “žabkách” a mojich “berfútkach”.
Pre mňa je to na nezaplatenie, zvlášť vtedy, keď som na nohách viac ako 12 hodín.
Každopádne, autorka ponúka v tejto knihe zaujímavé riešenia, cviky a postupy.
A nie, nemusíte vyhodiť všetky vaše topánky teraz von oknom.
Dôležitá je správna chôdza a možnosť napraviť “pokazené” a tým predchádzať možných horším následkom neskôr.
Či už ide o vybočený palec, plantárnu fascitídu, prepadnutú klenbu…
Upraviť si chôdzu, využívať plnohodnotne celé chodidlo aj brušká prstov, správne našlapovať, nešuchtať - a nie nemáme vtedy lepšiu rovnováhu, to je mýtus.
Cvičiť s chodidlom a nohou, naťahovať ju, hýbať prstami. Dopriať si kúpeľ, masáž, pedikúru.
Máme len jedny nohy a kým nám dobre slúžia, je to krásne.
Je však krásne, keď im prejavíme vďačnosť aj my, aspoň takto.
Čítanie knihy aj cviky som si veľmi užila a naozaj je super čítať občas aj takéto knihy ️.
Vratila som sa späť do detstva a cítila sa ako jedenásť ročná.
Tešila sa na každú kapitolu - mimochodom, sú pomenované, nie očíslované - to bolo úžasné.
Dostala som skvelý dobrodružný a láskavý príbeh. Zasmiala som sa, aj si občas popokala a čítala so zatajeným dychom, ako to všetko dopadne.
Veľmi milo ma prekvapil tento príbeh o Vianociach, Elfhelme, Nikolasovi, lietajúcich sobíkoch a Elfoch ️.
Toľko nádherných myšlienok a právd sa tu ukrývalo, pár vám ich tu nechám a ak chcete nejaký iný vianočný príbeh, prípadne skúsiť iné čtivo, tak toto bola výborná voľba.
.
.
“A niekedy je to, že veríme, rovnako dobré, ako keby sme to ozaj vedeli.”
“Aby sme niečo naozaj uvideli, musíme v to veriť. NAOZAJ VERIŤ. Ak v niečo neveríš, nevidíš to.”
“Nemožnosť, je len možnosť, ktorú ešte nechápeš.”
“Nikdy nesmieme dovoliť, aby sa naším vodcom stal strach.”
“…pretože ľudí okolo seba najľahšie urobíme šťastnými, ak sme sami šťastní…”
Úžasná kniha ️. Som veľmi rada, že som si ju kúpila. V knižnici sa rozhodne nestratí a už som si ju čítala/listovala trikrát.
Veľa toho textu tam nie ne, ale tu text dopĺňa príbeh, ktorý rozprávajú ilustrácie.
Nádhera.
Lisa Aisato je srdcovka :)
Nádherná, čarovná kniha. Nielen pre deti, ale rozhodne aj pre nás starších.
Pretkaná veršami, ktoré pohldia po duši a zároveň nás dobúti sa zamyslieť.
️
Na túto knižku som sa veľmi, veľmi tešila.
Na celý New York ma nalákala už kniha Pekárna v Brooklynu, ktorú sol čítala predtým a tak som sa chcela ešte troška niesť na tej vlne.
V príbehu sa striedajú dve časové roviny. To je pre mňa vždy SRDCOVÁ ZÁLEŽITOSŤ.
Rok 1913, hrdinka Laura a rok 1993, hrdinka Sadie.
Laura je manželkou správcu knižnice a s rodinou žije v malom bytíku, ktorý sa nachádza priamo v NewYorskej verejnej knižnici.
Tá predstava - žiť v knižnici, bola pre mňa na začiatku knihy veľmi lákavá, ale časom som sa sama rozhodla aj uistila, že by to nebolo úplne pre mňa a že by ma viac lákal presne ten sever, kde žila Laura s rodinou predtým a ideálne by bolo tam len pracovať, ale žiť inde a tak to mala presne Sadie.
Sadie v knižnici pracuje už niekoľko rokov a postupne kariérne stúpa a teraz dostala šancu, ktorá sa neodmieta.
Do tohto všetkého sa príbeh o týchto dvoch ženách prepletá aj so zmiznutím vzácnych kníh, takže šup sem aj detektívna zápletka.
Deje sa to v oboch časových rovinách a táto krimi zápletka vo mne vzbudila veľkú zvedavosť a ja som chcela vedieť aké je to TAJOMSTVO a kto je tým zlodejom a aj PREČO?
Chcela som vedieť všetko a to bolo vlastne fajn.
Musím však povedať, že prvých cca 140 strán v knihe som sa nevedela do príbehu vôbec začítať.
Nič, iskra nepreskočila.
Pradoxne, príbeh ako taký ma zaujímal a bola som naozaj zvedavá, ako sa to skončí, ako sa ďalej rozvinú vzťahy hrdiniek v knihe, atď… Toto ma bavilo.
Síce som si až taký blízky vzťah k postavám nevytvorila, čo ma mrzelo, no asi to bolo aj tým, že mi úplne nesadol ten štýl písania, tak som stále chcela vedieť ako príbeh dopadne.
Počas čítania som chcela chvíľu knihu aj odložiť a dať jej šancu neskôr, ale vyhrala u mňa zvedavosť a nakoniec som sa do nej začítala a od tej druhej polovice to len tak svišťalo. Hurá!
Zrazu sa toho dialo tak veľa. Tam aj tam a dej odsýpal, striedal sa a zase niečo bolo na mňa až veľmi hŕŕŕ a chcela by som práve viac informácií a viac príbehu.
Takže mám s touto knižkou taký zvláštny vzťah.
Nemastný - neslaný.
Na začiatko som mala ten problém začítať sa a potom sa to zmenilo.
To isté postavy, niekedy boli tak skvelo a uveriteľne opísané aj ich emócie a pocity a potom som mala pocit, že autorka sa kĺže len tak po povrchu.
Po dlhej dobe som čítala knihu, ktorá u mňa nemala ten WOW efekt hned od začiatku a síce sa to potom pre mňa rozbehlo, no prvá dlhšia polovica ma nebavila.
Ale to nevadí. Koľko čitateľov, toľko názorov a možno som ju čítala v zlom čase.
Každopádne som sa tu aj čo to dozvedela, boli to zaujímavé informácie a príbeh na konci dostane aj rozlúštenie tej záhady miznutia kníh a tak som dostala aj ja to, čo som chcela a som rada, že som knihu čítala.
Tak tento Carter ma veľmi milo prekvapil a ja som nadmieru spokojná s príbehom, zápletkou a aj koncom.
Wau. Nečakala som to a aj preto to bolo skvelé.
Nočný lovec od tohto autora ma tak nenadchol a boli tam pre mňa rôzne momenty, kedy to škrípalo a chcela som knihu odložiť.
Tu nie.
Tu som si užívala každú kapitolu ako čitateľ, dábateľ a detektív v jednom.
Bavili ma aj tie akčnejšie pasáže a aj tie , ktoré mali tak trochu vyplniť priestor.
Všetko bolo tak, ako má byť.
Príbeh nášho zločinca/vraha v knihe nám opäť ukáže, čo vie aký moment u mnohých spustiť, čoho je kto schopný a my to len sledujeme a máme o čom premýšľať.
Čakala som na to PREČO celú knihu a keď sa to začalo postupne odkrývať, tak som len kukala, že fúha…
Robert Hunter a Garcia nesklamali, skvelá dvojka, dohadzovanie priateľky Hunterovi :) :) a jemná rekapitulácia ich života, to všetko bolo tak akurát a nerušilo ma to.
Alice, postava v knihe, ktorej meno autor vybral spomedzi základne fanúšokov jeho románov, to bolo tak milé.
Osviežilo to celý príbeh a Alice mi bola veľmi sympatická.
Spokojnosť a na tento jesenný čas, presne takéto detektívky môžem, aj keď teda počasie v knihe mali úplne opačné :D nám tu pomaly mrzne a tam sa potili…