dzejnyka
komentáře u knih

Ťažká téma, ale námet aj spracovanie ma veľmi oslovili. To, ako je tu vykreslený Boh, je možno mierne provokatívne, ale aj inšpirujúce. Drvivá väčšina z tých, ktorí v neho veria (alebo prinajmenšom pripúšťajú jeho existenciu) si ho zrejme predstavujú ako stašieho muža bielej pleti. Mňa osobne by tiež nikdy nenapadlo vidieť ho vo svojej fantázii ako černošku pečúcu neodolateľné lievance, ale priznávam, že tá predstava mi je dosť sympatická... :-)


Úžasná kniha, zábavná a svojím spôsobom revolučná. Nik pred Pišťankom nebol tak priamočiary v štýle a vyjadrovaní. Mnohí mu vyčítali priveľa takzvaných vulgarizmov, ale len s nimi to bolo autentické a šťavnaté. (A vôbec, kto si osobuje právo určiť, ktoré slovo je vulgárne a ktoré nie?)


Kniha ma nepobúrila ani nešokovala, podľa mňa Humbert a Lolita si nemali navzájom veľa čo vyčítať. Napísaná je však majstrovsky a okrem toho bola aj úžasne sfilmovaná - pre mňa budú už navždy synonymom týchto postáv Jeremy Irons a Dominique Swain.


Moje prvé zoznámenie so strašidlami sa konalo asi v r. 84, keď som si tú knihu tajne požičala z tetinej knižnice a ešte tajnejšie som ju čítala v noci pod perinou. Vydesila ma vtedy tak, že dnes môžem byť rada, že sa nepomočujem a nekokcem.
Opätovné stretnutie už bolo príjemnejšie, sprevádzané väčším čitateľským zážitkom s menšou porciou strachu. Súkromné Top 3: Smrť v rodine, Osudná cesta, Troll.


V jednoduchosti je krása. Inšpiratívna a zábavná, ale predovšetkým veľmi ľudská knižka sa dnes nenápadne (ale plným právom) votrela medzi moje súkromné TOP.
Na konci môjho života bude asi riadne opotrebovaná a poznačená častým braním do rúk, cestovaním, požičiavaním dobrým priateľom a podobnými udalosťami. Verím, že mi to s radosťou odpustí :-)


Agátku milujem a dúfam, že budem žiť dosť dlho na to, aby som prečítala všetko, čo kedy vytvorila. Spomedzi toho, čo som zatiaľ stihla, ma najviac dostali práve černoušci. Absolútna klasika na jeden dúšok, okorenená príjemnými zimomriavkami pri dopracovaní sa ku konštatovaniu "...ale v tom případě ... kdo ty lidi zabil?"


Pôvodne som ju neplánovala čítať (a už vôbec nie kúpiť), ale opäť sa mi potvrdilo, že neplánované akcie patria v živote k najvydarenejším :-)


Najskôr som čítala knihu a s miernym časovým odstupom som si pozrela film, uchvátilo ma oboje, je to silný príbeh...

Fullove ilustrácie milujem, a preto aj vo svojom veku často siaham po takýchto kultových záležitostiach, hoci ich obsah som už intelektuálne prerástla (alebo sa v to aspoň odvažujem dúfať).


Neználek, to je krásne :-)) V mojich spomienkach sa volá Nevedko :-)


Myslím, že toto je môj rekord v počte repríz čítania jednej knihy bez negatívnych následkov. Na základke to bolo povinné čítanie, čo je asi trochu škoda, pretože táto nálepka spravila v histórii moderného školstva medvediu službu mnohým dobrým knihám vrátane tejto. Ja som si ju však obľúbila pre príjemný rozprávačský štýl, ktorým autor vykresľuje búrlivú dobu, neprajúcu naplneniu vzťahu slovenského dejateľa Ľudovíta Štúra a zemianskej dcéry Adely Ostrolúckej. Oboch tu spoznáme ani nie tak ako historické postavy, ale skôr ako ľudské bytosti, a to ma na tom bavilo.


Nádherná óda na slobodu ... Motýlka podozrievam z toho, že ma infikoval nevyliečiteľnou láskou ku knihám (Král Krysa mi neskôr diagnózu potvrdil).


Takže sexy mozek je aj spisovateľ? :-))))) To som netušila, že až takto naplno využíva svoj intelektuálny potenciál.

Nejedná sa o žiadne literárne veľdielo, ale ako zamyslenie sa nad konzumným spôsobom života, hromadením veci a nezmyselnosťou uprednostňovania kvantity nad kvalitou to splnilo svoj účel.


Skvelá kniha ... ak by som nemusela chodiť do práce, prečítam ju asi naraz :-)


veronique:
Či je nejaký priamy vzťah medzi neviazaným životným štýlom a možnosťou stať sa známym spisovateľom, to nedokážem až tak dobre posúdiť, ale minimálne to nepovažujem za vylúčené. Dekadentnosť priťahuje.
Musím však otvorene priznať, že mňa zas sklamali Básne I a II, takže s odstupom času dokážem Tvoj názor trochu viac pochopiť. Nejkrásnější ženská si ale odomňa zaslúži päť kúskov, nadšenie sa nemení ani po druhom prečítaní :-)


S každou ďalšou prečítanou knihou od Agatky vzrastá moja úcta a obdiv k nej ... a jej sa čím ďalej tým menej darí utajiť predomnou pravdu do poslednej strany :-)


Bukowski určite "trpel" v živote mnohými silnými pocitmi... skôr ako na menejcennosť by som to však tipovala na silnú nadržanosť, kocoviny, absťáky a podobne. Ako žil, tak písal, a preto nenachádzam v jeho textoch nič, čo by mi pripadalo umelé alebo nútené.
Ja uznávam, že jeho štýl nevyhovuje každému, avšak myslím, že nie je žiadnym tajomstvom, o čom je jeho tvorba a tak čitateľ vopred aspoň tuší, čo môže očakávať (pričom chlast a porno sú neoddeliteľnou súčasťou ponuky).
"Nejkrásnější ženské" však nemožno uprieť aj výskyt zaujímavých myšlienok. Veľmi ma oslovila najmä jedna dobrá rada do života: "...nenabírejte si víc než sníte: lásky, vášně, nenávisti."
Je na tom niečo.
