E.T.007 komentáře u knih
Ja by som knihu zaradila do kategórie: neurazí, nenadchne. Dalo sa to prečítať, ale nijako zvlášť ma to nechytilo. A hrozne mi liezlo na nervy, ako hlavná hrdinka o sebe furt zmýšľala: princezná Mima to, princezná Mima hento. Normálne som až začala byť alergická na slovo princezná. Je totiž poriadne trápne, ak o sebe niekto takto premýšľa - už nie som sivá myška, som princezná Mima. Blé.
A to "my sme elita školy" bolo tiež otravné, večne som pri tom gúľala očami. Lebo... hovno elita, len nafúkané decká pracháčov.
No a ten záver... autorka asi nechcela, aby sa príbeh skončil happy endom, tak tam šupla akože dramatický zvrat, ktorý sa skončil tragicky. Na mňa to však nespravilo nijaký dojem, skôr ma to otrávilo, lebo to bolo totálne nezmyselné konanie jej bývalého. Oveľa spokojnejšia by som bola, ak by len s Tobiasom odišli do Čiech - Mima sa zbavila svojej masky a začala nový život. Koniec. Bodka.
V prvý deň som dala 100 strán, potom som knihu odložila na poličku a ďalších desať dní som vôbec nemala chuť po nej siahnuť, takže ju vraciam do knižnice nedočítanú.
Príbeh je zdĺhavý, v podstate dosť nezáživný. Mám dojem, že sa tam omieľa dookola to isté, a aj keď mám rada, keď môžem vidieť do hláv hlavných hrdinov, v Jasmininom prípade ma jej neustále myšlienkové pochody, ktoré sú vlastne stále o tom istom, unavujú až otravujú - to je asi dôvod, prečo ma vôbec neláka pokračovať v čítaní.
A ani Ivan ma neberie, takže fakt nie je dôvod premáhať sa.
Jedna hviezda za krasokorčuliarske prostredie.
Vôbec nechápem, ako môže mať tento brak také vysoké hodnotenie. Ja som to nezvládla ani dočítať. Jednoznačne neodporúčam!
Kniha sa začala celkom fajn, aj keď čo sa únosu týka, nebolo to nič dramatické a pomerne rýchlo sa táto epizóda skončila, čo ma v konečnom dôsledku dosť sklamalo. No zároveň ma to navnadilo a bola som zvedavá, čo sa bude ďalej diať - kto za tým je a prečo.
Asi od polovice ma to už však akosi prestávalo baviť. Hlavní hrdinovia boli síce sympatickí, ale prišlo mi to zbytočne naťahované, dialógy boli miestami dosť o ničom, romantická linka ma tiež nijako zvlášť neohúrila, takže som rada, že som to dočítala.
Skvelá oddychovka. Ja osobne nemám knihe čo vytknúť. Príjemná romantická linka, úžasné prostredie ostrova, sympatickí hlavní hrdinovia. Až mi je ľúto, že som ju už dočítala.
Zaujímavý príbeh, ktorý vďaka extra krátkym kapitolám zlupnete za jeden večer. Nemôžem povedať, že by som bola z príbehu odvarená už od prvej strany, zhruba prvá tretina knihy je taká skôr oťukávacia, ale potom to naberie spád a posledných asi osemdesiat strán som otáčala so zatajeným dychom.
Musím uznať, že autor sa s tým popreplietaním jednotlivých udalostí a životov postáv pekne vyhral, hoci toho jeleňa a králika mi bolo hrozne ľúto.
Nečítalo sa to zle, stránky celkom pekne ubiehali, ale vzhľadom na tému, ktorú autorka v knihe rieši (šikanu), som očakávala, že sa ma príbeh nejak výraznejšie dotkne, že mi miestami prebehne mráz po chrbte a podobne. Nič z toho sa však nestalo.
Situácia medzi Evou a spolužiakmi mi vôbec neprišla dramatická (nepríjemná áno, ale určite nie dramatická) a ani sa s pribúdajúcimi stránkami nijako zvlášť nevyhrocovala. Vlastne som ani celkom nepochopila, prečo sa k Eve správali tak, ako sa správali.
No, autorka rozhodne vie, ako čitateľovi zabrnkať na city. Trom súrodencom toho totiž naložila až-až. Ibaže menej je niekedy viac, občas sa mi to zdalo až príliš pritiahnuté za vlasy a tým pádom to už na mňa malo skôr efekt otrávenia, ktoré sa prejavovalo gúľaním očami. Zvlášť ten spôsob, akým si Ondro zarábal – to si fakt nedokázal nájsť vhodnejšiu brigádu, musel sa nechať trtkať do zadku zvrátenými sviňami?
Čo sa romantickej linky týka, tak tá nie je ničím zaujímavá, proste taká klasika – princ, čo zachraňuje princeznú v núdzi a akýmsi zázrakom je vždy poruke a pripravený okamžite pribehnúť.
Nie je to zlý príbeh (stránky pekne ubiehali), ale ani ničím výnimočný. Človek proste od samého začiatku vie, akým smerom sa to bude celé uberať.
Príjemná romantika doplnená fantasy linkou - za mňa fajn oddychovka.
Nebolo to zlé pokračovanie, určite stojí za prečítanie, ale nechytalo ma to tak ako prvá časť. Príbeh mi prišiel miestami zbytočne naťahovaný a tým pádom ma až tak nebavil.
Táto kniha nie je klasická YA plná trápneho klišé, takže ak máte chuť na niečo neotrepané, určite si ju nenechajte ujsť. Príbeh je svojský, svojím spôsobom originálny (aj čo sa týka deja, aj pokiaľ ide o spracovanie) a má čitateľovi čo ponúknuť.
Štyri hviezdy dávam preto, lebo miestami sa mi to zdalo trochu zdĺhavejšie a žiadalo by sa mi tam trochu viac akcie. Ale inak to bolo fajn.
Nedočítala som. Príbeh je taký stupídny, že už len pri predstave, že by som mala knihu dočítať až do konca, ma striasa odporom, takže končím na strane 85. Tých zvyšných vyše 200 strán proste nedám.
Dej je úplne o ničom, dialógy sú totálne od veci. Aj tu máme hlavnú hrdinku, ktorú každú chvíľu niekto sexuálne obťažuje, a hlavného hrdinu, ktorý ju zachraňuje. Zaujímalo by ma, či má autorka zlú skúsenosť s dotieravými mužmi, alebo či proste sníva o tom, že ju každú chvíľu budú muži sexuálne obťažovať a pokúšať sa ju znásilniť.
A najstupídnejšie na tom všetkom je, že keď Alex zachráni Karinu pred znásilnením, o pár minút jej povie: „Máš pekné prsia. Nepredpokladal som, že budú až také pekné.“
A fakt hrozne čudné je, že Karina je akosi úplne v pohode vzhľadom na to, že sa takmer stala obeťou znásilnenia.
Ďalej som vôbec nechápala, načo sa Alex pri Karine pristavuje furt, keď sa im skrížia cesty, keďže o ňu nemá záujem a dokonca jej sám povedal, že nestojí o babu, ktorá nevie čo so sebou, lebo sa jej búria hormóny. Vzápätí ju označil za fľandru, ktorá zohrieva posteľ kadekomu. Ale napriek tomu sa pri nej zas a znova pristavuje, hoci by mohol na tom svojom bicykli okolo nej len tak bez povšimnutia prefrnknúť. Alebo ju pokojne zďaleka obísť.
Toto ma fakt nebaví, takýto guláš totálnych hlúpostí.
Priemerná oddychovka. Dejová linka nebola zlá, ale na druhej strane nebola ani ničím originálna. Až príliš sa tam riešilo jedlo a varenie - niekomu možno práve to príde originálne, mňa to dosť otravovalo.
Zaujímavý, aj keď v podstate tragický príbeh. Zachytáva Tomášovo detstvo aj dospievanie, počas ktorého začal holdovať alkoholu a neskôr sa dostal aj k drogám. Túžba vyliečiť sa však nestačila - ono je to vždy ťažký boj, nech ide o akúkoľvek závislosť.
Druhá polovica knihy väčšmi zachytáva jeho vnútorný svet a obsahuje zopár pekných myšlienok - už len kvôli nim sa knihu oplatí prečítať. Mňa osobne zaujali tieto:
"Život je taký, akým si ho človek urobí. Život človeka je vlastne obrazom jeho duše." (str. 125)
"Ak niekoho nezávislosť závisí od peňazí, potom je to závislosť, a nie sloboda." (str. 158)
"... cez utrpenie sa človek stáva človekom. Kto netrpel, nevie si vážiť vlastné šťastie. Považuje ho za samozrejmosť. Zem je drahšia stroskotancovi, ktorý k nej musí plávať, ako tomu, kto na nej žije." (str. 161)
A s týmto som sa obzvlášť stotožnila: "Cítim, že nepatrím do tohto sveta. Nie je mojím domovom. Mojím domovom je príroda." (str. 159)
Veľmi príjemná oddychovka. V príbehu sa striedajú kapitoly zo súčasnosti s kapitolami z minulosti. Obe dejové linky ma bavili a ani trochu som sa nenudila. Páčilo sa mi sledovať, ako sa Sam a Percy zbližujú, ako sa ich kamarátstvo mení na lásku. Bolo to také milé, nenásilné a pôsobilo to veľmi prirodzene, uveriteľne.
Začiatok bol fajn, ale potom (už počas druhého dňa v rekreačnom stredisku) to začalo ísť dolu vodou. Ľuboš mi bol vyslovene nesympatický – to, ako sa Izabely furt dotýkal a ako jej neustále pchal ksicht rovno pred tvár. A napriek tomu, že ho nezaujímali baby, ktoré sa pretŕčajú a správajú sa ako štetky, sa zachoval ako totálny idiot, keď ho Izzy pobozkala. Nedá mu vášnivý bozk a on sa jej doslova vysmeje, že je neskúsená a kladie jej pridrbané otázky? To mi jeho osobu ešte viac znechutilo, hoci autorka v nás chcela vzbudiť dojem, aký je zdržanlivý a trpezlivý a skrátka úžasný, a pokúšala sa ho vykresliť ako stelesnenú dobrotu (asi mám inú predstavu o super chalanoch).
A keď sa po odlúčení opäť stretli... To čo malo byť akože v tom kníhkupectve? Čo za divadlo to tam Ľuboš akože hral? Neskôr sa to Izabele pokúsil vysvetliť, ale to bola taká kravina, že som len neveriacky dvíhala obočie a znechutene gúľala očami.
A potom už autorka asi nevedela, ako rozvinúť zápletku, tak všetky ich interakcie prebiehali ako cez kopirák – on ju ignoruje, ju potom niekto obťažuje, tak hneď uteká za ním, nech ju zachráni, on sa hrá na veľkého macha a potom ju zas oblbuje sladkými rečami. A to isté stále dookola.
Keby Izabelu otravoval len jeden chalan, tak je to v poriadku (pochopila by som taký zvrat), ale aby sa to dialo takmer na každom jej kroku? Podľa autorky po svete očividne behajú len chalani, ktorí nechápu, čo znamená slovko NIE.
A Ľuboš sa zas neustále rozháňal päsťami a vkuse by niekoho prizabíjal – podľa mňa to nie je celkom normálne a chalan má fakt vážny psychický problém. Ja osobne by som sa od takého násilníckeho typu držala čo najďalej.
A ešte by som sa rada vyjadrila k Heni a Mare – to čo boli za kamošky? Nabalia si chalanov, privedú ich do stanu, aby si s nimi užili, a vôbec ich nezaujíma, čo bude s ich kamoškou? Kde strávi noc? Kde bude spať? Sorry, ale ja by som sa na také kamarátky okamžite vysrala.
Zaujímavé sci-fi s fakt originálnym nápadom a skvelým spracovaním. Taká jednohubka, ktorá sa číta v podstate sama. Možno by som trochu viac rozviedla záver - viac detailov zo života 0.4 aj 1.0.
Ja osobne nemám knihe čo vytknúť – čítala sa vynikajúco.
Príbeh je zaujímavý, zápletka skvelá a ako bonus dostanete zopár pekných myšlienok. A tiež pár zaujímavostí o Thomasovi Edisonovi.
Tegan aj Mac mi boli sympatickí a obidvaja mi prirástli k srdcu. Ich charaktery autor vykreslil veľmi reálne. V Teganinom prípade (myšlienky, pocity, správanie) vôbec nič neprikrášľoval a aj vďaka tomu je v závere vidieť zmenu v jej zmýšľaní.
Napriek tomu, čo Tegan vykonala, nedokázala som voči nej cítiť nič negatívne a už vôbec nie ju za to odsúdiť. V podstate som jej počínanie chápala. Lebo kto z nás nikdy nemal pocit, že život je nespravodlivý? A kto nikdy v živote netúžil vziať spravodlivosť do vlastných rúk? Aspoň takým spôsobom, že poukáže na nedokonalosť iných?
Zbožňujem knihy od Kasie. Ešte ani raz som neoľutovala, že som sa do nejakej pustila. Jej príbehy majú svoj vzorec, ale vždy sú svojím spôsobom originálne. A táto patrí medzi tie lepšie.
Je to veľmi milá, zaujímavá a svieža oddychovka s príjemnou romantickou linkou. A až po odhalenie záhady týkajúcej sa Heatha Halla to bolo dokonca aj celkom napínavé.