E.T.007 komentáře u knih
Nápad celkom originálny, kniha obsahuje aj zopár zaujímavých myšlienok, no vzhľadom na nosnú tému by som očakávala viac akcie. Nečítalo sa to zle, ale ani ma to nezaujalo natoľko, aby som sa od knihy nedokázala odtrhnúť alebo z nej bola doslova hotová.
Príjemné pokračovanie. Atlasa som si zamilovala už v prvej časti, takže čítanie tejto druhej som si užila.
Potešilo ma, že príbeh je písaný aj z jeho pohľadu a že autorka do jeho života pridala takú zápletku, akú pridala, aby to nebolo len o láske k Lily. Josh bol skvelý ťah a hrozne som si obľúbila aj "terapeuta" Thea, pri ktorého hláškach som sa neraz nahlas rozosmiala.
Čo sa týka Ryla a Lily, čakala som väčšiu drámu - ale nesťažujem sa. Aspoň mi to nekazilo zážitok z čítania.
Kniha sa napriek ťaživej téme, ktorú autorka do príbehu zakomponovala, čítala veľmi dobre. Lilina minulosť, ktorú zachytávali jej denníky, ma bavila o čosi viac než súčasnosť – aspoň, kým sa na scéne nezjavil Atlas. Rylovi som akosi nedokázala prísť na chuť – nebol mi ktovieako sympatický už od ich prvého stretnutia na streche, a keď Lily povedal svoju holú pravdu: „Chcem ťa pretiahnuť.“, ešte viac v mojich očiach klesol. A chcela by som navyše vidieť takého špičkového doktora, ako žobre o sex. Cha-cha.
A práve za Ryla strhávam jednu hviezdu.
Lebo nielenže mi nebol sympatický, ale vôbec nič som jeho postave neverila. Muž, ktorý preferuje jednorazovky, nechce vzťah, nikdy sa nechce oženiť a nikdy nechce mať deti, sa zrazu zmení o stoosemdesiat stupňoch a nielenže chce vzťah, ale onedlho vhupne do manželstva a je celý hotový z dieťaťa? Tomu skrátka neverím.
Samozrejme, to je už chyba na strane autorky – mohla Ryla vykresliť ako normálneho chlapa, ktorý v sebe nosí temnotu. Príbeh by nestratil na svojej hodnote len preto, lebo by to, ako strašne sa do Lily akože zamiloval, nebolo až také presladené. Podľa mňa by mu to skôr na hodnote pridalo.
(SPOILER) Začiatok bol fajn, no potom...
To, že Sunshine šla opatrovať kreténa, ktorý ju znásilnil, by som ešte pochopiť dokázala – potrebovala prácu a táto bola navyše dobre platená, aj keď neviem, či ja osobne by som sa na to dala (asi iba ak by som chcela Damienovi do niečoho primiešať kyanid :)). Ale ako inak by mohol vzniknúť príbeh, že? Aj keď to, za akých podmienok sa tam dostala – WTF?
A potom sa to celé posralo. Jedno trápne klišé za druhým. Stále som čakala, ako sa to zvrtne, ibaže nič prekvapujúce či výnimočné sa v knihe nestalo. Len klišé, klišé, samé klišé. A ja navyše nikdy nikomu neuverím, že bezcharakterný idiot a kurevník sa dokáže zmeniť na úžasného a milujúceho chlapa. A toto bola láska ako hrom! Teda mala byť, pretože ja som to autorke nezožrala, takže som len gúľala očami a priznávam, že som popreskakovala poniektoré pasáže.
Takže keď to zhrniem: minimálne polovica knihy ma brutálne nudila a ten zvyšok... no, neviem, či to stálo za ten čas, ktorý som knihe venovala.
Táto kniha má dobre prepracovanú zápletku, ktorá čitateľovi poskytne slušnú dávku napätia. Bolo to zaujímavé a bavilo ma to, takže odporúčam.
Tak toto bolo fakt výborné!
Autorka vytvorila skvelé prostredie príbehu, aj zápletka bola super, atmosféra zas perfektná. Čítalo sa to parádne a hrozne ma to bavilo. Romantická linka je len taká okrajová, tajomný traper sa v príbehu objavuje len sporadicky a nikdy (až na záver) sa príliš dlho nezdrží, ale aj bez prílišnej romantiky mal príbeh svoje čaro a neustále sa tam niečo dialo, takže človek sa ani trochu nenudí.
Odporúčam!
Napriek vysokému hodnoteniu musím skonštatovať, že mňa kniha dosť nudila. Príliš veľa postáv, príliš veľa zbytočných opisov kadekoho a kadečoho, sprostosti okolo svadby a tá hra na Asasína ma neskutočne nudila (fakt som nepochopila, ako niečo také môže byť pre nich zábava). Romantická linka ma tiež veľmi nebrala, takže za mňa slabé dve hviezdy.
Zdá sa, že nie som jediná, komu tento príbeh pripomínal Papierové mestá. Ibaže Papierové mestá sa mi páčili, zatiaľ čo toto vôbec. Jednu hviezdičku dávam za to, že som tam našla asi dve pekné myšlienky, inak to bola totálna kravina. Asi od druhej tretiny som preskakovala pasáže, čo ma to tak brutálne nudilo, a po Sharinom vyhlásení som knihu zavrela. Zistiť, prečo zmizla, bol jediný dôvod, prečo som s čítaním nesekla hneď na začiatku - a môžem povedať, že ten dôvod vôbec nestál za tú námahu. Neodporúčam.
Príbeh, pri ktorom už od začiatku viete, že nebude mať happy end. Napriek ťaživej téme sa v ňom občas vyskytli situácie, pri ktorých som sa zasmiala. Inokedy mi zas zrak zastreli slzy. Kniha rozhodne stojí za prečítanie.
Začiatok vyzeral sľubne, aj mi vyčaril úsmev na perách, ibaže potom to už šlo viac-menej dolu vodou. Liezlo mi na nervy, že Mia sama o sebe furt uvažovala a hovorila, aká je divná, vôbec nie ako ostatní, vôbec nie normálna (teda autorka na to vkuse kládla až prehnaný dôraz), akoby to bolo nutné vkuse zdôrazňovať, akoby sme si to podľa jej správania a výčinov, ktoré boli, mimochodom, podľa mňa občas prehnané, priam až neuveriteľné (pripomínalo mi to Margo z Papierových miest) nedokázali uvedomiť aj sami.
Navyše, dookola sa tam omieľalo to isté - musím Viole pomôcť, ale netuším ako; chcem Tomáša, ale on a Peťa určite potajme tvoria pár, takže nesmiem, lebo je to moja kamoška a nechcem rozbiť partiu. A to isté stále dokola: Viola-Tomáš a Peťa-Viola-Tomáš a Peťa-Viola... a do toho neustále: som taká divná, úplne iná než väčšina ľudí.
Druhá polovica knihy ma teda už šialene nudila a priznávam, že niektoré pasáže som už len preletela a sústredila sa prevažne na dialógy, ktoré boli tiež zväčša o tom istom.
Nuda, nuda a ešte raz nuda, takže v polovici končím. Everly mi lezie na nervy, je ufňukaná, sebecká a trápna. Jej matka nemôže mať vážny vzťah, lebo ten muž ju určite opäť sklame, hoci Dawnin otec je milý chlapík, ale ona sa zamilovať môže a môže sa zbližovať so svojím učiteľom - na to, že neverí na lásku, je akosi až príliš ochotná hneď sa vrhnúť Nolanovi do náručia. O Nolanovi sa zas do polovice knihy v podstate nič nedozvieme, takže ma ani nemá prečo zaujímať, čo za bolesť (podľa anotácie) v skutočnosti za svojím optimizmom ukrýva. Jeho postava (hoci je v podstate jednou z hlavných) mi tu pripadá taká nemastná-neslaná, absolútne nezaujímavá, takže mi je maximálne ukradnutá.
Na jednej strane sa mi kniha páčila - veľmi pekne vykreslené rodinné vzťahy (aj keď v tomto prípade poväčšine nie veľmi závideniahodné), Audenino opúšťanie komfortnej zóny -, na strane druhej mi tam niečo chýbalo. V podstate aj keď sa tam vkuse niečo dialo, vlastne sa tam nič významné neudialo. Romantická linka je slabá, len taká okrajová, medzi Auden a Elim nebolo cítiť žiadnu chémiu, žiadnu vzájomnú príťažlivosť. Pripadali mi len ako dve osamelé duše, ktoré spolu v noci trávia čas, ktorý bol vykreslený tiež len tak zbežne. Tie ustavičné návštevy práčovne a hlavne supermarketu mi pripadali divné. Načo Eli toľko nakupoval, keď žil sám? Ja by som šla na nákup možno dva razy do týždňa (ak nie len raz) a hotovo, zbytočná strata času. A to, ako sa údajne s nikým nebavil, no napriek tomu šiel na Cíp aj na tú párty. Nechápala som načo sa tam trepal, keď sa s kamošmi nerozprával a o zábavu mu očividne tiež nešlo. Napriek tomu si myslím, že kniha stojí za prečítanie.
Hodnotenie celej trilógie.
Po trochu rozpačitom začiatku, kde sa autor pokúša vykresliť svet, v ktorom vládnu upíri, sa z tejto série vykľul celkom vydarený príbeh, ktorý ma rozhodne dokázal zaujať.
Slabé a gýčové. Autorka si síce zvolila ťaživú tému, no myslím, že to mala byť len nejaká barlička, ktorou sa chcela v písaní tohto príbehu odraziť a dodať mu väčšiu výpovednú hodnotu. Ibaže tú príbeh nemal - to by musela ísť viac do hĺbky, no ona len kĺzala po povrchu.
Navyše, nedokážem si predstaviť, že by sa nejaké dievča desať mesiacov po znásilnení správalo tak, ako sa správala Ava. To, že sa vrátila do školy, lebo sa nemienila vzdať svojho kvôli nejakým debilom - to pochopím. Aj to, že si na hodine sadla vedľa Knoxa, nech vidí, že sa ich nebojí. Ale to, aké dialógy s ním viedla hneď od začiatku... to sa vymyká mojej logike. Príliš intímne aj na komunikáciu s človekom, ktorého sotva poznáte, nieto s človekom, pri ktorom navyše uvažujete, že vás možno znásilnil práve on. Nehovoriac o tom, že častokrát ich konverzáciám akákoľvek logika chýbala. Začali sa spolu baviť o niečom a zrazu tam padali vety, ktoré sa vymykali kontextu a vôbec som nechápala, na základe čoho sa to zvrtlo týmto smerom. Neraz som mala dojem, akoby si autorka proste povedala, že: toto by mohol povedať Knox, toto by mohla povedať Ava, lebo jej to práve napadlo a chcela to tam mať, pretože jej to pripadalo bohovsky super, a tak ich na riadky hádzala bez ladu a skladu.
Aj správanie postáv bolo niekedy poriadne nelogické a neraz mi pripadalo neuveriteľné. Rovnako ako aj mnohé situácie v knihe (napríklad: párty-kúpeľňa-masturbácia). A tých posledných asi tridsať strán... uf, tak to bolo šialene sladké a neskutočne trápne klišé. Poriadne grcky.
(SPOILER) Hlavná dejová línia bola fajn, avšak aj pri tomto príbehu od CoHo sa mi zdalo, že je to miestami zbytočne zdĺhavé. A občas mi to pripadalo pritiahnuté za vlasy a zvlášť pri tej osudnej noci mi Kennino správanie prišlo úplne nelogické. Havarujú, ona usúdi, že jej frajer je asi mŕtvy, a tak odíde preč? To fakt? Lebo sa nevie dostať k mobilu a zavolať pomoc? To po tej ceste medzitým neprešlo ani jedno auto? Určite áno, lebo párkrát sa cestou domov údajne pokúsila skočiť pod kolesá okoloidúcich áut... Namiesto toho sa ich radšej mala pokúsiť zastaviť normálnym spôsobom a potom požiadať vodiča o pomoc. To by bolo podľa mňa logické konanie - aj keď je človek pod vplyvom alkoholu a navyše v šoku.
A ten urýchlený záver, kde sa všetko tak pekne vyriešilo... To na mňa tiež nespravilo ktovieaký dojme. Ľudia, ktorí ju celé roky nenávidia a obviňujú zo smrti svojho syna, ktorí jej nedovolia stretnúť sa s vlastnou dcérou, si prečítajú jeden poondený list a tak veľmi ich dojme, že jej hneď všetko odpustia... No, akosi sa mi tomu nechce veriť.
Zápletka by aj bola zaujímavá, ibaže príbeh bol hrozne rozťahaný. Začiatok ma celkovo vôbec nechytal (sex, sex a ešte raz sex - ale určite šlo o osudovú lásku) a potom sa posunieme k bodu B (konečne!), lenže potom sa to tiahne a tiahne a ja mám dojem, že čítam dookola to isté. Keby kniha mala o takých sto strán menej, možno by sa mi páčila viac.
Fajn príbeh. Síce je istým spôsobom dosť smutný, keďže obaja hlavní hrdinovia boli vlastne decká s doráňanou dušou, ale zároveň je o nádeji, že aj keď život človeka zlomí, nemusí to byť definitívny stav.
No, vyzerá to tak, že pôjdem málinko proti prúdu, ako tak vidím to vysoké hodnotenie...
Hlavná téma bola fajn, rozhodne aktuálna, jednoznačne poučná, a ani zápletka nebola zlá, no príbeh ako celok ma až tak nenadchol ani nijako hlbšie nezasiahol. Je však super, že autorka mladých upozornila, na čo si majú dávať pri komunikácii cez sociálne siete pozor, a poskytla im návod, ako v podobných šlamastikách, v akej sa ocitla Blanka, postupovať.
Príbeh je dosť prvoplánový a fakt vyznieva ako poučovanie, čo je možno dôvod, prečo sa ma až tak nedotkol, ale má svoje posolstvo, takže určite stojí za prečítanie.
3,5 *
Tento diel sa mi páčil zo všetkých troch najviac. Sawyer som si obľúbila už v predošlej časti, kde dostala viac priestoru ako v prvej, a teraz moje sympatie ešte vzrástli - skrátka postava podľa môjho gusta. A to isté platí aj pri Isaacovi - konečne milý a citlivý chalan, nie poondený mačo, čo strčí vtáka do každej diery.
Dejová linka bola fajn, páčilo sa mi, ako sa tí dvaja postupne zbližovali. Žiaľ, ani tu sa to nezaobišlo bez hlúpych klišé, ktoré môj celkový dojem z príbehu znížili, takže na štyri hviezdičky to u mňa nakoniec nie je, hoci to tak asi do polovice knihy vyzeralo.