eLeR komentáře u knih
Kniha podľa skutočnej udalosti. Silný príbeh. Nepredstaviteľná vec, že niekoľko rokov dozadu, niekoľko kilometrov od nás sa niečo takéto dialo. Bola som naozaj pohoršená väzením a podmienkami v ňom.
Výborná kniha, výborný štýl ... človek akoby putoval s pani lekárkou. A priznajme si, skoro každému by takáto cesta pomohla.
Druhá časť série ma bavila trochu menej ako jednotka. Stále sa tam všetko opakovalo ... boj o život, prežitie, veriť, či neveriť protivníkovi ... stále to isté, ale aj tak to bolo v pohode čítanie.
Knihu som mala na zozname kníh, ktoré mám prečítať, od jedného kamaráta. Na zoznam som zabudla, po niekoľkých rokoch sa objavil a ja som sa do nej pustila. Neskutočná záležitosť. Odporúčam všetkým!
Firemné zvyklosti, kultúrne rozdiely, rasové predsudky, pohŕdanie, nepochopenie, netolerancia ... s týmto všetkým sa v tejto tenkej knižke stretnete. Hlavná hrdinka si z toho ťažkú hlavu nerobí a prijíma to tak, ako to stojí a padá. Človek len rozmýšľa, či je to všetko naozaj pravda. Čítať o jej strastiach vôbec nenudí, ale čakala som lepší príbeh. Ak sa chcete zoznámiť s japonskou mentalitou, smelo do toho.
Typická, prudko čitateľná, literatúra pre násťročných. Ako bonus beriem prostredie, v ktorom žila hlavná hrdinka. Koniec otvorený ... a to mám ja rada.
Tri príbehy, ktoré sa na konci toho tretieho zlejú rádoby do jedného. Ten prvý teda nebolo žiadne terno, druhý boli vlastne preteky v snehu a ten tretí bola klasická romantika so šťastným koncom. Tieto jednoduché tínejč príbehy sa ľahko a rýchlo čítajú, takže nestihnú čitateľa otráviť. Na vypnutie mozgu a oddych slušná voľba. Jedno sa ale musí tejto knihe nechať, že zanechala vo mne pocit tony snehu za oknami .. aké sklamanie, keď som vykukla von oknom. Po snehu ani stopy.
Zbožňujem Erlendov štýl písania, mám rada jeho príbehy .. a tento tu patrí medzi tie najlepšie.
Hjon-Hi nie je žiadna spisovateľka, ale aj tak dokázala zaujať. Hlavne svojim príbehom, ktorý určite trošku vyšperkovala, aby sa dobre čítal. A v podstate ani štýl nebol marný, dalo sa. Miestami to pôsobí ako zo špionážno-akčného filmu, miestami sa človek dozvie o živote v SK, ale aj JK. Mňa osobne najviac bavila časť s jej vypočúvaním ... to ako ju usvedčili a aj prechádzky Soulom. Zaujímavé a sčasti poučné čítanie.
Podľa rozhovoru pre BBC z roku 2013, ktorý sa dá na nete dohľadať, zostávajúci príbuzní v SK boli zatknutí a poslaní do pracovného tábora.
Agota nás šokuje spôsobom vyrozprávania príbehu, drsnosťou a strohosťou viet. Číta sa to veľmi ľahko, človek má potrebu vedieť, kde to všetko speje. V tretej časti to tá Agota ale tak zamotala a domotala a klamala, a potom klamstvo vyvracala, že som absolútne stratila niť, a smutné na tom je, že mi to vlastne bolo jedno ... čo je pravda a čo je výmysel ... čítala som to totiž už len zo zotrvačnosti.
V každom prípade knihu odporúčam, môže sa vám páčiť.
V prvom rade musím uznať, že Bruno Apitz ako spisovateľ u mňa celkom obstál aj napriek tomu, že do príbehu začlenil strašne veľa postáv a miestami som sa strácala. Všetky udalosti, ktoré sa odohrávali v tábore boli naozaj dobre opísané - neľudské podmienky, otrasné zaobchádzanie s väzňami, mučenie väzňov, samotný život v tábore. Aj samotné čakanie na koniec, pod hrozbou nechcenej evakuácie, bolo napínavé. Ale všetko to zrážali dole tie strojené komunistické reči súdruhov, ktoré mi prišli umelé a nezáživné a vtedy moja pozornosť opadala. Aj napriek tomu si myslím, že je to obohacujúce svedectvo o Buchenwalde.
Tak trochu disfunkčná rodina, to je niečo pre mňa. A ešte je to aj fantasticky napísané. Veľký dom, štyria súrodenci, bez rodičov, každý z nich má nejakú menšiu, či väčšiu úchylku, spolu majú veľké tajomstvo ... a ešte to má aj výborný koniec, ktorý som tak trochu odtušila. Skvelá kniha!
Film trochu slabší, ale knihe hanbu nerobí.
Naozaj zaujímavý, poučný, napínavý, akčný, miestami smutný, miestami veľmi veselý príbeh, ktorý takto podať, vie hádam len Roald. A akoby povedal Kámoš Obor, má to váječný koniec. Knihu čítali obe moje deti, a obom sa to veľmi páčilo.
Príbeh Jacka a jeho mamy nie je podľa skutočnej udalosti, ale skutočnými udalosťami inšpirovaný akiste je, pretože prvé poďakovanie autorky v knihe patrí trom ženám, ktoré podobné peklo zažili. Nepredstaviteľné peklo. Sabina Dardenn (väznená 80 dní), Natascha Kampusch (väznená 8 a pol roka) a Elizabeth Fritzl (väznená 24 rokov). Kniha nie je extra strhujúca, ale je to naozaj zaujímavý nápad a celkom dobré čítanie. Celý prípad sledujeme vlastne očami 5 ročného Jacka. Najlepšie na tom je, že aj tie najobyčajnejšie veci, ktoré si mi vlastne už ani neuvedomujeme, sú pre Jacka niečim novým, niekedy nepochopiteľným. Všetko je to písané jednoduchou rečou malého chlapca - na svoj vek veľmi rozumného a kľudného - a vlastne si ani neuvedomíte aké životné múdra čítate a aké skvelé postrehy mu do hlavičky vložila Emma.
Michael Fassbender a Alicia Vikander - moji obľúbení herci - začali natáčať film na motívy tejto knihy. Takto som sa vlastne ku nej dostala. No čo napísať. Na konci som mala oči plné sĺz. Asi aj preto, že Stedman ten koniec napísala, ale že úplne filmový. To bude na plátne veľká paráda, viem si to živo predstaviť.
Príbeh štyroch ľudí, na ktorý keď som sa pozerala každého očami, tak som im úplne rozumela a chápala som, prečo urobili to, čo urobili a nedokázala som ich za to nenávidieť. Kniha mi miestami prišla, ako veľký román o láske, rodine a deťoch - hlavne prvé dve časti - ale Stedman všetky tie ich pocity, myšlienky a emócie dala na papier tak skvelo, a o povojnových pocitoch Toma a o práci na majáku písala tiež zaujímavo, že som jej ten červenoknižnicový príbeh zožrala aj s navijákom. Nechcela by som byť v koži hlavných hrdinov ... mať pred sebou ťažké rozhodnutia, a potom žiť s následkami.
Po dlhej dobe som zase natrafila na knihu, ktorú som nepustila z rúk a prečítala ju za pár hodín. Tak strašne ma bavilo byť s hlavnými hrdinami. Je to príbeh dvoch osamelých duší, ktoré prežili v detstve traumatizujúci zážitok a ten si nesú so sebou po celý život, možno Mattiu viac ako Alice. Nedokážu sa zaradiť medzi rovesníkov, nedokážu komunikovať s rodičmi. Sú ako tie osamelé prvočísla medzi tými všetkými číslami. Jedného dňa na seba narazia, a začína ich príbeh. Príbeh, v ktorom sa ich životy spájajú a zase rozchádzajú, a aj keď nie sú spolu neustále na seba myslia. Na začiatku som si myslela, že sa mi zase do rúk dostala kniha pre teenage skupinu, ale z hlavných postáv sa stanú dospelí ľudia a vy sledujete ich životné príbehy. Samotný príbeh je celkom zaujímavý, ale čo je najlepšie na knihe je to, ako to všetko Paolo napísal, ako všetky tie ich pocity a myšlienky dokázal tak skvelo opísať. Tak parádne, že sa mi nechcelo rozlúčiť ani s Alice a ani s Mattiu.
Je to kniha predovšetkým o láske. O tom, aké je to milovať, a aké je to byť milovaný, aké je to podvádzať, a aké je to byť podvádzaný. Výpoveď o myšlienkach, pocitoch a činoch všetkých štyroch hlavných postáv. Veľmi intímna výpoveď. Okrem iného je aj o živote v bývalom režime a aký dopad to malo na jednotlivých ľudí. Je to fantastická kniha, ktorá sa výborne číta a ja ju vrelo všetkým odporúčam. Vrelo.
Ja ako žena som si myslela, že príbeh budem prežívať spolu s Bathshebou, ale mýlila som sa. Omnoho viac ma bavilo sledovať chovanie a činy Oaka, Boldwooda a ku koncu aj Troya. Všetci traja ju milovali, ale každý iným spôsobom. Vnútorné rozpoloženie a pohnútky jednotlivých postáv Hardy spracoval naozaj výborne. Na začiatku ma kniha až tak nechytila, ale potom ma to bavilo čím ďalej viac. Ku koncu sa toho udialo veľmi veľa a aj koniec bol na môj vkus prirýchly. Niektorým činom hrdinov sa povenoval viac, nádherne ich vysvetlil, úplne ste chápali, prečo sa zachovali, tak ako sa zachovali, ale inokedy akoby niečo poriadne nevysvetlil a prešiel ich len tak po povrchu. Verím ale, že na tú dobu (rok 1874) to musela byť vskutku moderná kniha. A ja? Ja by som si vybrala Gabriela. :-)
Kniha sa mi dostala do rúk celkom náhodou, tak som sa do toho pustila. Ak si chcete oddýchnuť, smelo do toho. Číta sa to sakramentsky rýchlo. Je to typická romantika, kde viete ako sa to bude vyvíjať, ako to všetko asi dopadne a celé je to písané podľa šablóny na romantické knihy. Miestami mi to pripomínalo Dying Young, The Intouchables a dokonca aj Pretty Woman. Mne to teda nič extra nové neprinieslo, snáď len tip na jeden animovaný japonský film, ktorý si možno pozriem :-).
Chystá sa aj film. Som zvedavá.