eLeR komentáře u knih
Gizela a Ľudovít .. a ich príbeh. Na tému koncentračných táborov som toho čítala a videla naozaj dosť. Hrôzy, ktoré sa diali za bránami týchto zariadení mi nie sú neznáme. Dokonca pár mesiacov dozadu som bola v Osvienčime/Brezinke a mnoho miest spomínaných v knihe som si vedela vybaviť. Asi prvý raz som sa ale stretla s tak rozsiahlou romantickou linkou. Ako som sa dozvedela, tak samotný Lale si prial, aby človek, ktorý vyrozpráva jeho príbeh nebude Žid, bude nestranný a nikomu nebude nadržiavať. Heather pôvodne písala scenár (ku knihe sa odhodlala až neskôr) a myslím, že je to viac než zjavné. Je písaná s odstupom, stroho, jednoduchým štýlom, akoby kĺzala po povrchu a nešla viac do hĺbky. Aj napriek smutnému obsahu sa číta veľmi rýchlo a ľahko a mne samej nevypadla počas čítania ani jedna slza. Až epilóg ma dokázal dojať. 3,5*
Myslím, že nie ja na škodu si túto časť histórie pripomínať a nezabudnúť. Som zvedavá na britskú minisériu.
Noc a den, ďábel a bůh, zlo s dobrem a nevědomost s poznáním, to všecko plnilo lidský život a sen, živilo zkazky a báje, pohádku, baladu, pověst a vyprávění.
Vyštudovaný zememerač Alfred je nielen študovaný odborník na podzemné zákutia a zem ako takú, ale je aj majstrom pera. Jeho hutné opisy toho všetkého sprevádzajú obyčajné ľudské príbehy, ktoré dokáže neobyčajne a majstrovsky dať na papier. Vaša predstavivosť musí fungovať na plné obrátky, ale aj tak sa jeho kniha číta výborne .. dokáže vás preniesť do Janovho mlyna, spolu s ním spoznávate prírodu a žijete životy jeho hrdinov. Výborné čítanie, odporúčam.
Firemné zvyklosti, kultúrne rozdiely, rasové predsudky, pohŕdanie, nepochopenie, netolerancia ... s týmto všetkým sa v tejto tenkej knižke stretnete. Hlavná hrdinka si z toho ťažkú hlavu nerobí a prijíma to tak, ako to stojí a padá. Človek len rozmýšľa, či je to všetko naozaj pravda. Čítať o jej strastiach vôbec nenudí, ale čakala som lepší príbeh. Ak sa chcete zoznámiť s japonskou mentalitou, smelo do toho.
David Grann je reportér a na jeho knihe to cítiť. A šikovný reportér, svoju prácu odviedol na 1*. Áno, kniha je skôr literatúra faktu ako detektívny román, ale je tak dobre napísaná, že ani na moment som nemala chuť knihu odložiť. Hutný príbeh, kvalitne spracovaný, množstvo informácii prehľadne podaných ... kľudne z toho mohol byť aj seriál, nielen film. Mne osobne vôbec nevadili malé odbočky mimo tému, lebo vlastne k téme boli a nestrácala som sa ani medzi množstvom postáv. Čítala som slovenský preklad z vydavateľstva Absynt od Samuela Marca .. z mojej strany spokojnosť, chválim. A príbeh? Smutný, šokujúci, plný nespravodlivosti a chamtivých ľudí, v ktorom sa ale mihnú aj tí správni.
Na film som naozaj zvedavá, čo z toho ohromného množstva materiálu Scorsese a Roth vybrali, ale tak hádam ma starí páni nesklamú.
Dvaja mladí ľudia, ktorí nevedia byť spolu, ale ani od seba. Zaujímavý a pútavý príbeh síce absentuje, ale je to plné ich vnútorných pocitov, myšlienkových pochodov, životných názorov. Riešia svoje osobnostné problémy, rodinné traumy, vzájomnú príťažlivosť ... lenže vnútorné svety komplikovaných postáv už dali na papier iní spisovatelia, a rozhodne lepšie (spomeniem napríklad Osamelosť prvočísiel, Betónová záhrada, Smrť panien). Pre mňa značné sklamanie, knihu som odkladala častejšie akoby som chcela. A na posledných stranách to Sally všetko krásne zhrnula, ak by sme náhodou nepochopili o čo vlastne išlo, a prečo boli takí, akí boli. Som zvedavá na seriál, kvôli ktorému som vlastne po knihe siahla.
Romantika ako z červenej knižnice a aj zápletku s vraždou sme už niekde videli. O jeden level vyššie posúva knihu život samotnej Kyi .. tá osamelosť, smútok a ťažoba. A samozrejme netradičné prostredie, v ktorom sa to všetko odohráva. Delia je majsterka v opisoch krajiny (čítala som slovenský preklad), niekedy jednovetných, takže neotravujú, ale dokážu vás do tej bažiny preniesť. Kniha určená ženám .. jednoznačne .. číta sa rýchlo a ľahúčko. Som zvedavá na film.
Typická, prudko čitateľná, literatúra pre násťročných. Ako bonus beriem prostredie, v ktorom žila hlavná hrdinka. Koniec otvorený ... a to mám ja rada.
Našlo by sa pár pasáží, ktoré strácali moju pozornosť, ale to ostatné bolo prudko čitateľné. Mám rada Chuckov štýl.
Elena je slušná spisovateľka, jej príbeh je hutný, ľahko sa číta a ako tu bolo napísané má dušu. Bohužiaľ hlavná hrdinka mi vôbec nesadla ... žiť život neustále pod vplyvom svojej kamarátky, to ma po čase prestalo baviť. Určite nesiahnem po pokračovaní, ale možno dám šancu seriálu.
Niektoré príbehy by mali zostať na nete a nemali by uzrieť svetlo sveta ako knihy. Pani Todd nie je žiadna spisovateľka a na jej knihe/príbehu to strašne cítiť. Čítala som jednotku, a veľký kus dvojky, takže odpad nedám. 0,5*
Tri príbehy, ktoré sa na konci toho tretieho zlejú rádoby do jedného. Ten prvý teda nebolo žiadne terno, druhý boli vlastne preteky v snehu a ten tretí bola klasická romantika so šťastným koncom. Tieto jednoduché tínejč príbehy sa ľahko a rýchlo čítajú, takže nestihnú čitateľa otráviť. Na vypnutie mozgu a oddych slušná voľba. Jedno sa ale musí tejto knihe nechať, že zanechala vo mne pocit tony snehu za oknami .. aké sklamanie, keď som vykukla von oknom. Po snehu ani stopy.
Jasné, že je Doppler divný, buď ho takého beriete, alebo vám vadí. Mňa bavil od začiatku až do konca, aj keď v tejto časti to bolo o niečo menej ako v ostatných dvoch. Ale Erlendov štýl .. ten ja môžem.
Zbožňujem Erlendov štýl písania, mám rada jeho príbehy .. a tento tu patrí medzi tie najlepšie.
Po nudných Papierových mestách som si povedala, že Greenove knihy radšej nechám na pokoji. Názor som zmenila po zistení, že seriál podľa tejto knihy je celkom dobre hodnotený, tak hádam ani kniha nebude na zahodenie. A nebola. Postavy ma naozaj bavili, takisto aj dialógy, a dokonca ani príbeh pán Green v druhej polovici nezmrvil. Dostatočne zaujímavý od začiatku až do konca. Takže za mňa je to celkom slušná tínejč kniha.
Vila Tugendhat ma vždy fascinovala, páčila sa mi, preto som vlastne po tejto knihe siahla. Mawerov príbeh je naozaj košatý, nevyhne sa klišé a niekoľkým náhodným stretnutiam hlavných postáv po rokoch, ktoré mi vyvolali až úsmev na tvári. Na môj vkus je tam dosť romantiky, ktorá zabieha do miernej erotiky, ale práve v okamihu, kedy ma to začalo otravovať, Mawer začal rozprávať ďalší príbeh. Podarilo sa mu celkom slušne na papier pretaviť atmosféru vily a aj vnútorné pocity jednotlivých postáv. Kniha je prudko čitateľná, asi skôr pre ženy.
Apropo ... samozrejme, že som si naštudovala všetko o vile, o jej skutočných majiteľoch, ich príbeh, príbeh vily ... chápem, že Daniela Hammer-Tugendhat berie túto knihu ako pošpinenie pamiatky vily Tugendhat, ale ten príbeh je naozaj iný, úplne iný ... ani raz som si príbeh nespojila s ich rodinou.
A film? ... ako čitateľka literárnej predlohy som z kina odchádzala naozaj sklamaná. Je mi jasné, že 400 strán do 100 minút nenarveš ... chýbali tam celé príbehy, dosť vecí bolo pozmenených ... to všetko ale chápem. Mne to ale prišlo celé emočne a pocitovo prázdne, väzby medzi jednotlivými postavami povrchné, chýbala mi atmosféra a sila hlavnej postavy, t. j. sklenenej izby. Kamera, výprava a kostýmy na výbornú, herecky tiež celkom slušné.
Hjon-Hi nie je žiadna spisovateľka, ale aj tak dokázala zaujať. Hlavne svojim príbehom, ktorý určite trošku vyšperkovala, aby sa dobre čítal. A v podstate ani štýl nebol marný, dalo sa. Miestami to pôsobí ako zo špionážno-akčného filmu, miestami sa človek dozvie o živote v SK, ale aj JK. Mňa osobne najviac bavila časť s jej vypočúvaním ... to ako ju usvedčili a aj prechádzky Soulom. Zaujímavé a sčasti poučné čítanie.
Podľa rozhovoru pre BBC z roku 2013, ktorý sa dá na nete dohľadať, zostávajúci príbuzní v SK boli zatknutí a poslaní do pracovného tábora.
Kniha plná príbehov. Smutných a veselých. A tie príbehy nám vyrozpráva veľká kopa listov, sem-tam nejaký lístok podšuchnutý pod dverami, pár telegramov a pred koncom zápisky jedného detektívneho pozorovania. Úžasná forma. Dej hladko plynie, bez hluchého miesta. Človek sa dozvie veľa z histórie nemeckej okupácie Normanských ostrovov, pre milovníkov literatúry je to pohladenie po duši a ani tá romantická duša nepríde skrátka. O ľuďoch, o vojne, o láske, o priateľstve, o umení, o sile, o pomoci, o spolupatričnosti. Nič extra prevratné, ale prudko čitateľné a veľmi ľudské. Kniha, po ktorej zostáva dobrý pocit.
Stačí si prečítať obsah knihy a viete o čom presne kniha je. Nič viac, nič menej. Traja ľudia na pokraji spoločnosti so svojimi smutnými osudmi na ceste za svetlými zajtrajškami, ktoré aj tak neprídu. Rozpovedané priamočiaro a bez zbytočných odbočiek. A s koncom, aký si to zaslúžilo. A aj napriek štipke nádeje, že niekomu sa z tých sračiek vyhrabať podarí, je to depresívne a ponuré, možno trošku nezáživné a rozvláčne, ale prudko čitateľné. Teším sa na film, herecké obsadenie výborné a so správnou atmosférou to môže byť výborný film.
65 rokov stará kniha, ktorá je dnes viac aktuálnejšia než inokedy. Kniha o tom, že spoločnosť sa snaží ľuďom do hláv natlačiť nepodstatné sprostosti, zaujať ich nezmyslami a oni zabudnú na podstatu. Nebudú sa pýtať prečo sa to robí, ale ako sa to robí. Nie o pálení kníh, ale o snahe vytvoriť z ľudí stádo, ktoré sa ľahko ovláda. O tom celom to je. Čítalo sa to naozaj rýchlo, aj napriek tomu, že niektoré pasáže ma nudili, aj keď viem, že tam jednoducho museli byť ... ako celok, naozaj slušné dielo. Príbeh síce jednoduchý, ale obsah podstatný.