eLeR komentáře u knih
Jednoduchým spôsobom vyrozprávaná časť života 24ročnej Tami Oldham. Tá časť, ktorú prežila s Richardom, a samozrejme aj časť kedy bojovala o prežitie. Richard bol veľký dobrodruh, otvorený všetkému a vždy sa mu podarilo na všetko prehovoriť aj Tami. Život to musel byť úžasný, na papieri to ale trošku strácalo cveng. Miestami je to veľká romantika, miestami fajn bedeker a miestami survivor. Aj napriek tomu, že je kniha plná výrazov a činností spojených s jachtingom, číta sa veľmi rýchlo.
"Lili chtěla dokázat světu, a především sobě samé, že je skutečně žena, že její dosavadní život a mužík jménem Einar byl pouze vážny omyl přírody, který se povedlo jednou provždy napravit."
Námet je naozaj zaujímavý. Príbeh, ktorý napísal Ebershoff sa od skutočnosti odlišuje, čo priznal aj samotný autor. Štýl, ktorým je kniha písaná mi celkom sedel. Osobne sa mi páčilo, ako sa mu podarilo dostať na papier vnútorné myšlienky a pocity hlavných hrdinov .. hlavne Einara a Lili. Už menej sa mi páčili tie rozsiahle opisy mimo tému, ktoré ma v prvej polovičke nútili knihu odkladať častejšie, akoby som chcela. Strata času to ale rozhodne nebola.
Príbeh je jednoduchý, napísaný odľahčeným a svižným štýlom, skoro dokonalý, ba až rozprávkový, aj napriek tomu, že nerieši jednoduchú vec. Mňa osobne asi najviac bavila komunikácia medzi Simonom a Blueom a aj tá štipka romantiky v nej. A to ostatné v knihe je len taká teen klasika, ktorá smeruje ku tomu, že všetko zlé sa na dobré obráti ... ak to teda bolo vôbec zlé.
PS: Mladí v Amerike počúvajú skvelých spevákov ... či to spisovatelia?
Bez veľkých emócií, stroho, miestami až depresívne. Ale čo čakať od antiutopie. Príbeh zaujme, aj napriek tomu, že dej sa pomaly odvíja. Núti čitateľa čítať stále ďalej a ďalej, nakoľko svet, v ktorom sa odohráva je pre nás veľkou neznámou, takže nevieme čo nás čaká na ďalšej stránke. Autorka v tom 1985-om napísala celkom nadčasovú knihu, ktorá má kopec skvelých postrehov a myšlienok. A najstrašidelnejšia je tá, že človek si asi naozaj zvykne na všetko ... teda mnohí z nás. A koniec? ... mne osobne sadol.
Neskutočný príbeh, nad ktorým sa Vám niekedy aj rozum pozastaví. Je písaný s takou ľahkosťou, že detstvo hlavnej hrdinky Vám bude pripadať ako jedno skvelé dobrodružstvo, aj keď pravda je taká, že žiť taký život nie je vôbec ľahké ... ale stalo sa. Príbeh je dynamický a výborne sa číta. Odporúčam.
Byť obyčajný niekomu nestačí. Treba nabrať odvahu, ísť proti prúdu sám a vyčkať, či sa niekto odvážny pripojí ... knihu prečítate na jeden šup, je krátka a má kopec krásnych fotiek. Príjemné a obohacujúce čítanie, aj napriek tomu, že túto literatúru nevyhľadávam.
13 dôvodov prečo ... ani jeden nestál za to, aby si dievka siahla na život. Mne totiž Hannah neprišla ako svätá (nebola ani škaredá, ani hlúpa, ani odstrkovaná, ani zakríknutá) a v polovičke tých dôvodov mala prsty aj ona samotná. Už dávno mi knižný hrdina neliezol na nervy tak, ako Hannah ... rozmýšľam, či vôbec niekto. Hlavnú ideu knihy, ale beriem ... mali by sme byť opatrní, pretože svojim konaním a rečami môžeme ovplyvniť životy iných. Lenže život je boj, treba bojovať, netreba sa vzdávať.
Detektívky skoro vôbec nečítam, takže nemám s čím porovnať kvalitu tejto. Pre mňa je podstatné to, že sa dobre čítala. Dokonca pred koncom som knihu skoro vôbec nepustila z rúk. Či tam boli nejaké nejasnosti, prípadne veci, ktoré sa nedali uskutočniť, mne je úplne jedno. Aj to, že vrah sa dá časom odtušiť. Mám rada, keď časť príbehu vidím aj očami samotného vraha. Takisto mi absolútne nerobil problém v orientácii ten veľký kopec mien a udalostí. Harry H. je veľký sympaťák, kľudne by som s ním zašla na jeden do jeho obľúbenej krčmy, ale či sa niekedy pustím do jeho ostatných príbehov, povedať neviem ... však píšem, že detektívky skoro vôbec nečítam.
Obyčajná tvár je skoro rozprávkový príbeh, lebo dobro v ňom vyhrá nad zlom. Príbeh, ktorý sa ale v skutočnosti žije asi veľmi ťažko. Je to písané podľa zaužívanej šablóny, kde viete kde to všetko bude smerovať ... ale pre deti to musí byť úžasné čítanie. Netradičné na knihe je to, že je rozdelená do častí a každú tú časť rozpráva iný rozprávač. Vďaka tomu môžete vidieť jednu situáciu očami viacerých zúčastnených. A o čom to všetko vlastne je? ... že krása nie je všetko a pozerať sa nestačí len očami, ale aj srdcom.
Výborné oddychové čítanie ... opakujem, oddychové.
Kniha mi bola darovaná hlavne kvôli tomu, že chlapec chodil často do kina a filmy boli jeho vášňou ... presne ako u mňa. Paradoxne časti týkajúce sa filmov ma extra nezaujali, skôr ma bavilo všetko to okolo, ten jeho obyčajný život. Apropo, dvorný textár mojej obľúbenej Björk, takže nie je o čom :-).
Etgar Keret ma zatiaľ nesklamal ... poviedky veľmi svižné a čítajú sa super, výborné postrehy a nápady, šikovný je ten chlap ... už menej ma ale bavila tá jedna dlhšia .. na konci.
Agota nás šokuje spôsobom vyrozprávania príbehu, drsnosťou a strohosťou viet. Číta sa to veľmi ľahko, človek má potrebu vedieť, kde to všetko speje. V tretej časti to tá Agota ale tak zamotala a domotala a klamala, a potom klamstvo vyvracala, že som absolútne stratila niť, a smutné na tom je, že mi to vlastne bolo jedno ... čo je pravda a čo je výmysel ... čítala som to totiž už len zo zotrvačnosti.
V každom prípade knihu odporúčam, môže sa vám páčiť.
Šúsaku Endó napísal knihu Čimmoku, akoby ani nebol Japoncom. Úžasne. Všetky tie myšlienkové pochody kňaza, jeho stavy, kedy sledujeme, že ho opúšťa viera. Kedy pochybuje, pretože nechápe, ako sa Boh môže pozerať na všetko to zlo. Stavy, kedy je zase silný, ba dokonca vidí podobnosť v jeho ceste a v poslednej ceste samotného Ježiša. Jasné, že sa natíska otázka, na čo v tak odlišnej zemi, akou je Japonsko, išli Európania šíriť vieru, keď samotní Japonci svoju vieru už mali. Veľa, veľa by sa o tom dalo napísať, ale na čo ... prečítajte si knihu. Je tenká, a aj napriek tomu, že túto tému absolútne v literatúre nevyhľadávam, bola naozaj prudko a ľahko čitateľná, spisovateľ sa pevne držal histórie, zachovaných písomností a zmenil len veľmi málo .
Výborne napísaná kniha. Chválim toho Ransoma ako to napísal. A musím pochváliť aj preklad (v mojom prípade český). Pútavý príbeh a veľkým bonusom sú tie podivné fotografie. Kniha sa číta jedným dychom, a ak niekto očakával niečo viac, tak by som chcela len dodať, že je to kniha písaná pre mládež. Ja osobne som sa ale v tomto podivnom svete ani chvíľu nenudila.
V prvom rade musím uznať, že Bruno Apitz ako spisovateľ u mňa celkom obstál aj napriek tomu, že do príbehu začlenil strašne veľa postáv a miestami som sa strácala. Všetky udalosti, ktoré sa odohrávali v tábore boli naozaj dobre opísané - neľudské podmienky, otrasné zaobchádzanie s väzňami, mučenie väzňov, samotný život v tábore. Aj samotné čakanie na koniec, pod hrozbou nechcenej evakuácie, bolo napínavé. Ale všetko to zrážali dole tie strojené komunistické reči súdruhov, ktoré mi prišli umelé a nezáživné a vtedy moja pozornosť opadala. Aj napriek tomu si myslím, že je to obohacujúce svedectvo o Buchenwalde.
Tak trochu disfunkčná rodina, to je niečo pre mňa. A ešte je to aj fantasticky napísané. Veľký dom, štyria súrodenci, bez rodičov, každý z nich má nejakú menšiu, či väčšiu úchylku, spolu majú veľké tajomstvo ... a ešte to má aj výborný koniec, ktorý som tak trochu odtušila. Skvelá kniha!
Film trochu slabší, ale knihe hanbu nerobí.
Ja naivná som si myslela, že tento tanečný maratón si Horace vymyslel. Ale kdeže, takéto niečo existovalo. Celkom ponižujúca záležitosť. Ale tie "decká" tam boli len z troch dôvodov. Prvý: jedlo a pitie zadarmo. Druhý: zviditeľniť sa pre niekoho z filmového priemyslu. Tretí: kde inde by boli ... kríza, po vojne, žiadna robota. Hlavný hrdina Robert aj napriek všetkému optimista. Hlavná hrdinka Gloria je deprimovaná životom, túži po smrti. Všetci vieme ako príbeh končí, vlastne hneď na začiatku knihy sa to dozvedáme. Bohužiaľ ten ich vzťah nebol pre mňa dostatočne popísaný, a preto mi prišlo dosť zvláštne, že sa Robert podujal na to, čo urobil. Viem, že ju pochopil, že jej chcel pomôcť ... ale to všetko napísané a rozpovedané predtým, o ich vzťahu, všetky tie ich rozhovory, ale predovšetkým myšlienky samotného Roberta o Glorii, to bolo pre mňa málo ... veľmi slabý dôvod. Kniha je útla, číta sa rýchlo.
Film je ďaleko lepší ako kniha ... čo sa mne stáva málokedy - skoro nikdy. :-)
Keď čítať, tak jedine český preklad. Klobúk dole prekladateľovi. A teraz ku knihe. Kultový na tejto knižke je hádam ten slang. Musela som síce pri čítaní spomaliť, ale číta sa to výborne. A asi až v 3/4 knihy som zistila, že to má na zadných stranách slovník "cudzích slov". Žiaden problém ale. Kniha je plná násilia, divných týpkov a situácií. Lenže tú červenú krv nevidíte a Alex o všetkom rozpráva s takou ľahkosťou a prirodzenosťou, že som sa nad tými všetkými znásilnenými ženami, dobitými ľuďmi a vyrazenými zubami nejako nerozpakovala. V druhej časti ma to bavilo ešte viac, keď Alexov sklon k násiliu začali liečiť zvláštnou metódou. Tretia časť tiež výborná, len koniec tak trošku vyšumel do stratena. V podstate všetko, čo sa tam udialo, máte aj v obyčajnom živote, väčšinou v inej forme, ale máte.
Kniha sa naozaj ľahko číta. Je určená predovšetkým pre mládež. Prvá časť knihy pojednáva o detstve hlavných detských hrdinov ... o ich živote, zážitkoch a dobrodružstvách. Neskôr sa do popredia dostane prípad obvineného černocha, ktorý im zasiahne do životov nielen súdnym procesom, v ktorom ho obhajuje ich otec, ale aj neskoršími udalosťami. Všetko to je rozprávané hlavnou hrdinkou Scout (takže z detskej perspektívy). Je to príbeh o ľudskosti, ale aj o tom, akí vedia byť ľudia zlí a zákerní. O sile rodiny a nádhernom súrodeneckom vzťahu. O tolerantnosti, ale aj o predsudkoch ... že život skrátka nie je vždy dokonalý ... ak vôbec.