Evaho73 komentáře u knih
Báječne, vtipné a osviežujúce čítanie !!!
Geniálne zobrazená destská spontánnosť a naivita, v ktorých sa čiastočne odzrkadľujú aj vzťahy v spoločnosti počas totality.
Viac k tomu nemám potrebu dodávať a odporúčam si toto dielko prečítať.
Zvláštny príbeh, alebo snáď štýl prerozprávania na mňa osobne zapôsobili.
Opäť téma z obdobia druhej sv. vojny, tentokrát podaná z pohľadu rádovej nemeckej učiteľky, s ktorou súvisia ostatné postavy i dej príbehu.
Autorka čitateľom ponúka akési rodopisné bádanie potomka - vnučky objavujúcej tabuizované rodinné vzťahy zo strany jej otca, dôsledkom ktorých boli udalostí a dopady druhej sv. vojny na nemeckých občanov žijúcich v českom pohraničí.
Bolo mi veľmi sympatické, ako autorka poukázala na vzájomnú vojnou spôsobenú nenávisť dvoch národov, ktorá sa prenášala aj do obyčajných rodinných životov a pretrvávala ešte dlhé roky.
Uzmierenie a priateľstvo učiteľkinej dcéry a vnučky vnieslo do mňa nádej, že nikdy nie je neskoro na odpustenie starých krivd a vykročenie do budúcnosti s pocitom oslobodenia sa od pút minulosti.
Pravdupovediac po dočítaní knihy mám rozporuplné pocity.
Na jednu stranu som rada, že i povojnová autorka napísala príbeh o genocíde najhoršej katastrófe v dejinách ľudstva, ktorú nemôžeme len tak vymazať z našich životov.
Na druhej strane som sklamaná, ako "lacno" ho podala nám čitateľom.
Môj úsudok by bol možno iný, keby som nemala prečítaných množstvo autentických vypovedí priamych účastníkov koncentračných táborov počas 2. sv. vojny, alebo iných fiktívnych príbehov, ktoré však niesli skutočné historické stopy o ich fungovaní.
Pokiaľ chcela autorka napísať ľubostnú romancu z tohto prostredia, mala si zodpovednejšie naštudovať dejiny, aby príbeh vyznel uveriteľnejšie a dôveryhodnejšie.
Teraz po prečítaní pociťujem iba veľké sklamanie nad znevážením dôležitých historických udalostí k napísaniu nejakej lacnej vojnovej romance a to voči tomuto žánru vo všeobecnosti nemám námietky, len sa mi skrátka v takomto podaní nehodila do tohto prostredia.
Žasnem nad umením tohto pána spisovateľa. Neuveriteľné ako dokázal vyprofilovať každú jednú postavu tak, že vcelku jednoduché dielo vytvorilo dokonalý obraz celej spoločnosti a hlavne dokázal postaviť na piedestál silu priateľstva.
Myšlienková sila tohto diela je nadčasová a stále aktuálna v jednoduchosti konania všetkých postáv, ich myslenia síce v obsahovo skúpom deji, ale v kontraste s hlbokou myšlienkou, z ktorej si môžeme aj v dnešnej dobe vziať ponaučenie. Pre mňa malý literárny skvôstík.
Pri čítaní som sa opäť preniesla o dvadsaťsedem rokov späť kedy u nás rezonovali udalosti ohľadom zavlečenia prezidentovho syna.
V tejto knihe je fikcia vylíčená až mrazivo autentický, kde perfektne zachytená politická atmosféra a panujúce vtedajšie spoločenské pomery dodávajú knihe aj úplne inú dimenziu.
Absurdný a miestami vtipný príbeh, ktorý má tie hlavné posolstvá ukryté medzi riadkami.
Tri odludštené mužské postavy sú až príliš surové k svojej nevinnej obeti starej dáme Linnee Ravaskovej. Otázkou je, či je naozaj až taká bezmocná a nevinná :-) ?
Práve tieto absurdné kontrasty poukazujú na čoraz viac sa prehlbujúcu absenciu úcty mladých k starším naviac podceňujúc ich životné skúsenosti a rady.
Nerešpektujúc toto dôležité pravidlo si každý varí svoj jed, ktorým sa skôr neskôr otrávi...
Milujem knihy ako je táto s dômyselne ukrytými posolstvami, hoci nie vždy každému sadnú.
V podstate príbeh skončil tam, kde začal...
Navzdory dnešnej situácii, kedy nám hrozí 3. svetová vojna, majú postavy v príbehu "iba" banálne problémy.
Zaujímavý poznatok, ako i spoločenská situácia dokáže ovplyvniť názor na prečítané knihy.
Inak autorka veľmi dobre vykreslila charakteristiku postáv, ktoré boli reálne a zo života. Trochu mi prekážala stagnácia deja, ktorý sa výraznejšie posunul asi až v poslednej tretine.
Nie je to literárne veldielo, ale kniha má svoju čitateľskú atraktivitu vďaka témam zo života, veď vzťahové stereotypy alebo krízu stredného veku prežíva skoro každý z nás.
Ešte vo mne doznieva krásny čitateľský žážitok z pútavého rozprávania o troch charizmatických ženách a ich životných cestách, ktoré na seba nadväzujú...
Zo začiatku ich životy pripomínali pomyselnú "slepu mapu" - územie bez vytýčených hraníc, ktoré akoby nikomu nepatrilo... Presne tak, ako územie, kde sa začal odohrávať spoločný príbeh ich rodinnej histórie.
Následne sa pod tiahou rôzných životných a historických udalostí začali postupne rysovať aj hranice ich bytia a územie nikoho zapĺňať...
Veľmi sa mi páči štýl, akým autorka túto knihu napísala. Historické udalostí ako prvú a druhú svetovú vojnu opísala jednoducho, bez zbytočného politického zaťažovania a dramatizovania presne tak, ako vojnu vnímali obyčajní ľudia, ktorí nemali dostatočné informácie a skôr ju prežívali z tej ľudskej strany. Aj mne to pripomenulo rozprávanie mojej starej mamy...
Páčilo sa mi, ako sa postupne profilovali charaktery hlavných hrdiniek ako aj vedľajších postáv. Dejové línie boli dobré vystavené, vzájomne sa prekrývali aj doplňovali a na čitateľa sa postupne prenášali rôzne emócie. Kniha, ktorú som opäť precítila a dlho bude vo mne rezonovať.
Ďakujem databáze kníh a jej používateľom, lebo ma nasmerovali okrem iného aj k prečítaniu tohto klenotu, ktorý následne odporúčam prečítať aj ja.
Fantastické čítanie s množstvom napätia, ktoré vrelo odporúčam.
Páčil sa mi nápad dať do kopy skupinu neurotikov, kde každý má svoje dôvody pre túto diagnózu.
Príbeh o šialenstve a nešťastí v liečebni, kedy sa ľudia, ktorí majú málo spoločného, ocitnú v okolnostiach, v ktorých si vytvárajú nečakané putá a prechádzajú nečakanými premenami, je plný štipľavého humoru. Postavy sú podľa mňa veľmi dobre vykreslené, zreteľné a hlavne sa ďalej, vzhľadom na pobyt v liečebni, vyvíjaja ich charakter, čo mňa bavilo asi najviac. Za niektorými postavami, sú srdcervúce príbehy, pri ktorých sa ku koncu odhalia ich dôvody. Osobne mi tento román veľmi uspokojil moje čitateľské chuťky.
Kroniky prachu sú knihou s krásnou obálkou a ešte krajším príbehom určeným predovšetkým pre nenapraviteľných romantikov, medzi ktorých sa radím i ja.
Dostal ma tento jednoduchý pomaly plynúci príbeh z viktorianského Londýna, a to hlavne svojim spracovaním, ktoré pripomína starú dobrú klasiku napríklad od Jane Austen.
Autorka čitateľom líčí kľudný a ničím nerušený život jednej rodiny, ich všedné radostí, zábavu i starostí.
Rodinný kľud obzvláštni až jedno na tú dobu pokrokové rozhodnutie hlavnej hrdinky.
Potom sa už začína odohrávať krásny príbeh s jednoduchým dejom, ale s pútavým dobovým stvárnením, kde som miestami v správaní postáv pociťovala aj moderné charakterové črty. Musím uznať, že mi táto "fúzia" charakterov učarovala a od knihy som sa nedokázala odpútať...
Pochádzam z dediny a život na dedine v podaní autorky tejto knihy má určite vierohodne zachytenú atmosféru.
Nepochybne k tomu prispieva aj rozprávanie v nárečí, čo hodnotím ako skvelý nápad.
Škoda, že my dedinčania vyznievame iba ako závistlivé, vypočítavé, slaboduché, ohováračske, neverné, ochlastané a neviem ešte aké stvorenia...
Keby tam bola autorka zakomponovala aj trochu dedinskej dobrosrdečnosti, súdržnosti, poctivosti alebo ústretovosti, bolo by to odo mňa na plný počet, takto je to iba za štyri.
Všetky superlatívy, ktoré by som chcela ku knihe uviesť sa nachádzajú v nižšie uvedených komentároch a nechcem sa opakovať.
Potvrdzujem, že je to skvelé čítanie s perfektne vyprofilovanou hlavnou postavou, ktorá má bavila najviac a navyše s veľmi autentickým príbehom zo života.
Tak trochu hulvátskemu a cynickému doktorovi s dobrým srdcom a nadaním pre svoju prácu, som držala všetky palce až do samého konca.
Podľa mňa kniha spĺňa všetky kritériá, ktoré má mať kvalitné literárne dielo, a preto ju vrelo odporúčam.
Príbeh na motívy skutočnej udalosti o žene čakajúcej na svoju verejnú popravu odohrávajúci sa na Islande v roku 1829 je z môjho pohľadu po literárnej stránke veľmi solídne spracovaná prvotina od tejto autorky.
Je zriedkavé objaviť debutový román, ktorý by bol tak sofistikovaný a strhujúci, ako práve tento.
Fascinujúco zachytená ponurá atmosféra útočí na čitateľa a jeho emócie doslova z každej stránky, kde napríklad opísaná bezútešnosť krutej islandskej prírody je cítiť až v kostiach. Takisto zachytené pocity zúfalstva a hĺbky strachu väzenkyne mi miestami nedovolili takmer ani dýchať.
Nakoniec musím iba zkonštatovať, že Hannah Kent ohlásila svoj príchod do literárneho sveta absolútnym knižným skvostom, ktorý sa len tak prelieva od prvej strany až po poslednú.
Pôsobivé literárne dielo.
Kniha Dva proti Říši nebola pre mňa ľahkým čítaním, ale bola som zvedavá na Šulcovo spracovanie tohto kontroverzného aktu odvahy, ktorý sa zapísal do dejín udalostí počas druhej svetovej vojny.
Udalostí okolo atentátu na Reinharda Heydricha, tretieho najmocnejšieho muža nacistického Nemecka s tým, čo všetko mu predchádzalo sú popísané podľa historických faktov a autor ich obohatil aj o domnelé myšlienkové pochody a pocity dvoch hlavných atentátnikov Kubiša s Gabčíkom, ako aj všetkých ostatných účastníkov odboja.
Spracovanie je kvalitné, ale nebudem tu teraz ochkať nad významom tohto atentátu, lebo nie som presvedčená vzhľadom na jeho následky a množstvo nevinných obetí, že bol nevyhnutný.
Kubiš s Gabčíkom preukázali veľkú odvahu, lebo vopred vedeli, že tento čin bude mať pre nich fatálne následky. Ale urobili by to vzhľadom na následky zvovu ? Asi nie a svedčia o tom aj niektoré svedectvá.
Podľa mňa boli iba obeťami politických hier a za to si zaslúžia uznanie, ale ospevovať tento atk sa mne osobne akosi prieči a navyše je zahalený ešte mnohými nevyjasnenými okolnosťami...
Drsné, brutálne a zvrátené scény, pri čítaní ktorých mi naskakovali zimomriavky.
Opäť som dostala 2 v 1, čiže sa tu riešili dve zápletky, vyšetrovanie ktorých sa presúvalo od jedného detektíva k druhému.
Postavy sú celkom dobre psychologický vykreslené a práve tento aspekt ma nútil prevracať stránky jednu za druhou, o čom svedčí aj fakt, že som knihu prečítala za dva dni.
Skvelá história, veľké umenie, nezištná láska a veľká odvaha v príbehu založenom na faktoch o žene, ktorej odvaha umožnila zachrániť tisíce umeleckých diel ukradnutých nacistickým Nemeckom.
Román Natashe Lester oživil tak trochu zabudnutý príbeh Rose Vallandovej, pochovanej v historickom toku udalostí. Autorka pomocou zdrojov a archívov oživila tieto roky, vojnový Paríž a postavy spôsobom, ktorý by mohol podporovať Roseine tajné aktivity. Je to šikovná zmes fikcie a skutočnosti, zdramatizovaná a vyfabulovaná tak, aby podnietila záujem čitateľov nielen o túto knihu, ale aj históriu s ňou spojenú.
Odporúčam.
Trýznivý príbeh o bolesti, prežití a nových začiatkoch.
Celkovo túto knihu vnímam, ako dobrý atmosferický a napínavý thriller. Dej sa odohráva v Kanade, uprostred riek a lesov, kde zlo a násilie vytvárajú kľúčovú zápletku.
Postavy boli realistické a dobre vykreslené aj vďaka životným šrámom, ktoré si väčšina z nich niesla so sebou.
Ide o thriller s pomerne klasickou štruktúrou, ale obsahuje to, čo od tohto žánru očakávam: intrigy, napínavú zápletku, postavy s nedôveryhodným charakterom a rozuzlenie, ktoré ma v tomto prípade ani neprekvapilo. Akosi som už od začiatku cítila, kto za všetkým stojí, no bavilo ma to neustále spochybňovanie každého z možných podozrivých.
Chvíľu mi trvalo, kým som si privykla na literárny štýl jazyka akým je kniha napísaná.
Hlavná myšlienka na mňa zapôsobila veľmi znepokojujúco, lebo odhliadnúc od riešenia nemeckej otázky je svojim spôsobom nadčasová. Ľudská zbabelosť, závisť a chamtivosť bez akýchkoľvek zábran pôjdu ruka v ruke, čo svet svetom bude stáť.
Dej príbehu je zasadený do konkrétneho prostredia na severnej Morave s konkrétnými postavami, ktorého námetom sú chýry ohľadom zmiznutia tamojšieho mlynára nemeckého pôvodu a mňa napadá do akej miery je to pravdivé ?
Naopak historické fakty nám nedovoľujú zpochybňovať událostí spojené s odsunom Nemcov po ukončení druhej sv. vojny...
(SPOILER) Slušný debutový psychologický thriller, ktorý som naozaj prečítala jedným dychom.
Bod uberám za úvod, ktorý mi prišiel trochu nezáživný, a preto odporúčam nevzdávať to hneď v začiatkoch.
Dej príbehu je inšpirovaný tragédiou Alcestis od Euripida a odohráva sa v prostredí psychiatrickej liečebne. Ústrednou postavou je pacientka, ktorej mlčanie sa stalo jedinou zbraňou. V určitom okamihu je jej ticho opísané ako zrkadlo, odrážajúce sa späť k... a práve tento zlom ma priviedol slušným vystupňovaním napätia naozaj k šokantnému záveru.