Evaho73 komentáře u knih
(SPOILER) Od začiatku mi nesadol tak trochu hybridný charakter hlavnej postavy, ktorá si vôbec nezískala moje sympatie.
Trištvrtina knihy bola pre mňa nezáživná, kedy som bola hlavnou hrdinkou a jej správaním úplne znechutená. Sem - tam sa objavila nejaká indícia a určitý spád to začalo mať až v poslednej štvrtine knihy, kedy sa konečne detektívna zápletka začala niekam posúvať, ale napokon aj celkom rýchlo skončila.
Neviem, ale asi je teraz taká všeobecná móda, že ženy vyšetrovateľký autori dosť často prezentujú, ako životom poznačené alkoholičky s neurčitou sexuálnou orientáciou, pri ktorých sa rozplačú aj najtvrdší chlapi a ja som zistila, že tieto charakterové črty mňa osobne nijak zvlášť neohurujú.
Pre čítanie knihy Karanténa aj mňa inšpirovala momentálna svetová pandémia spôsobená vírusom COVID 19. Údajne knihu autor napísal pred 15 rokmi, čo sa vzhľadom na aktuálny stav môže javiť ako slušný vizionársky počin, ale už vtedy sa mohol inšpirovať napríklad vírusom SARS.
Celkovo kniha na mňa zapôsobila trochu nedôveryhodne hlavne z pohľadu detektívnej zápletky, kde za najväčšie slabiny považujem krátky časový úsek, v ktorom sa dej odohráva a nereálny priam zázračný koniec.
Naopak, núdzový stav spôsobený pandémiou bol až na jeden extrém opísaný tak, akoby kopíroval našu momentálnu situáciu.
Hoci kniha nedosahuje kvalitu iných autorovým diel, ktoré som čítala, nepovažujem ju ani za najhoršiu a hodnotím ju skôr ako priemer, teda za 3.
Mám už prečítanych niekoľko kníh od SB a vopred som tušila, čo môžem očakávať aj od tohto príbehu. Prekvapenie sa naozaj nekonalo, kniha nevyčnieva z predurčenejl šablóny, ale tentoraz na mňa akosi dostatočne neučinkovala chémia medzi postavami. Nakoniec príbeh hodnotím, ako priemer a najcennejšou trofejou po prečítaní je pre mňa samotný názov knihy.
Keď som sa pokúšala knihu Quo vadis čítať ako sedemnásťročná, nevedela som "kam kráčam" ani ju patrične oceniť.
Teraz som sa k nej po rokoch vrátila a som z nej unesená.... Je veľmi zaujímavé, ako sa nám rokmi mení aj náš čitateľský vkus alebo názor na prečítanú knihu.
Quo vadis nesie to najúžasnejšie posolstvo o tom, že láska a dobro dokážu poraziť zlo a prekonať mnohé rozdiely.
Veľmi sa mi páčila opísaná atmosféra starovekého Ríma, ktorá kopíruje reálne historické skutočnosti, kde napríklad krutovláda Claudiusa Caesara Nera bola podaná vierohodne.
Samozrejme som romantička a celý čas som fandila láske rímskeho patrícia Vinicia a kresťanky Lýgie, ale nemenej zaujímavá bola pre mňa i postava Petroniusa, z ktorého som mala v dobrom slova zmysle veľmi zmiešané pocity.
Práve tieto postavy významne oživili dej, čo zároveň oslovilo oveľa širšie okruhy čitateľov, nielen náročných fajnšmekrov.
Vrelo odporúčam tento literárny skôst, ktorý sa právom pýši aj Nobelovou cenou.
Matka a jej každodenné bolestí spojené s obavou o svoje detí je určite nadčasové a stále to najaktuálnejšie posolstvo v každej dobe.
Toto dielko okrem hlavného protivojnového posolstva však ukrýva ešte mnoho ďalších a dnes už veľmi vzácnych odkazov. Bolo by pre mňa zbožným prianim, keby aspoň polovica dnešných manželských párov k sebe prechovávalo vzájomnú úctu a rešpekt doslova až za hrob, tak ako to krásne K. Čapek podal v tejto hre. Tiež znázornená pokorná úcta k rodičom, hlavným autoritam pre svoje detí, je dnes už pomaly tabu.
Matka sa môže každodene strachovať o svoje detí a dávať si predsavzatia, že ich uchráni, ale ani táto najväčšia a najprirodzenejšia sila lásky naše detí neuchráni pred "krásnou neznámou" jedinou istotou nášho ľudského bytia.
Aby bola smrť pre nás naozaj tá krásna neznáma, poučme sa, aký život viesť napríklad aj z tohto diela, kde je dosť úžasných a názorných príkladov...
Úprimne ?
Zaujal ma autorov štýl, kde oceňujem prepojenie úplne absurdných situacií s reálnymi historickými faktami a reálnymi významnými postavami. Prvoplánovo toto dielo vyznieva ako poriadný nonsens, alebo ak chcete nezmysel. Nedajte sa zmýliť, lebo tento humorno-satirický román je podľa môjho názoru dosť úderný a nastavuje zrkadlo, v ktorom sa výrazne odrážajú predsudky spoločnosti k otázkam ako je rasizmus, spoločenské postavenie, ľudská hlúposť alebo nadradenosť mužov voči ženám...
"Analfabetka" Nombeko svojim excelentne vykresleným charakterom dokáže otvoriť oči mnohým (ne)uvedomelým čitateľom.
Ľahké oddychové čítanie, ktoré vrámci žánru hodnotím ako dobre, t. z. na 3.
Po dlhšom čase ďalšia kniha, od ktorej som čakala úplne niečo iné, ako som dostala.
Prvá tretina príbehu bola celkom fajn, ale potom sa dej posunul mimo zónu môjho záujmu.
Niekedy si prečítam aj infantilné romantické príbehy namiesto rozprávky, ale tento bol pre mňa jednoducho "nestráviteľný"...
Prečítala som si anotáciu a hneď som vedela, ako táto časť skončí... Celá séria je písaná podľa určitej šablóny a priznám sa, že už pomaly pre mňa stráca svoje čaro. Mierumilovná komunita Amišov sa pomaly medzi sebou vraždí a "supermanka" Kate, vždy všetko pohotovo vyrieši aj za cenu najvyšších obetí.
Škoda, že nie je viac ženská, lebo niekedy už ani neviem určiť, kto v ich vzťahu nosí sukňu.
Napriek tomu, sa kniha opäť veľmi dobre čítala a priznám sa, že sériu dočítam už iba zo zvedavosti, či vôbec v tom malom meste nakoniec ostane nejaký Amiš pri živote.
Nostalgia je mojou najväčšou emóciou po dočítaní tejto úžasnej kriminálnej trilógie. Jednak si už nebudem môcť prečítať ďalšie pokračovanie ani iné diela od tohto skvelého autora a jednak mi trochu vadilo, že ešte niektoré tajomstvá okolo Lisbeth navždy pre mňa ostanú nezodpovedané... Ďalšie pokračovania od iného autora som sa rozhodla nečítať, lebo si nechcem kaziť jedinečnosť úžasného čitateľského zážitku, ktorý mi celá trilógia priniesla.
Zvrátené vzťahy, mocenské boje a intrigy, porušovanie ľudských práv a slobody, sila médií ovplyvňujúcich spoločenskú mienku, alebo šokujúce odhalenia boli hlavné témy naprieč celou sériou a ich spracovanie v podaní Stiega Larssona bolo pre mňa obdivuhodné.
Skvelý vyprávačský štýl v súlade s bohatou fantáziou autora a trochou historických skutočností hlavne ohľadom významného stredovekého českého teológa, kazateľa alebo náboženského reformátora Jána Husa, mi opäť priniesli úžasný čitateľský zážitok.
Možno bol príbeh a celá zápletka jednoduchšia a predvídateľná, ale atmosféra drsného stredoveku s vtejšími spôsobmi bola opísaná veľmi dôsledne a tento štýl oddýchovej literatúry považujem za viac ako vyhovujúci.
Napriek tomu dávam o bod menej za miestami trochu stagnujúci dej.
Pekárová dcéra je viacrozmerný román, ktorý u mňa vzbudil záujem hlavne svojím spracovaním, kde autorka zaujímavym spôsobom spracováva minulosť s jej dôsledkami prelínajúcimi sa do súčastnosti.
Najviac ma oslovili zmienky o nacistickom reprudukčnom programe Lebensborn, ktoré autorka spracovala dosť objektívne.
Ďalej chválim celkové vystihnutie nemeckej mentality, kde vyniká hlavne nemecký perfekcionizmus, vlastenectvo, chladnosť alebo odťažitosť v prejavovaní citov, záujem o nastolenie a udržanie poriadku, ako v samotných rodinách tak aj v celej spoločnosti i na úkor najvyšších obetí.
Vina a trest za dôsledky fašizmu zatieňujúce aj obyčajných nemeckých občanov s ušlachtilými skutkami si rovnako zaslužili svoj priestor v tomto románe.
Ďalšou nemenej závažnou témou bolo aj spomenutie problematiky mexických utečencov.
Nakoniec nesmiem opomenúť úžasne zachytenú atmosféru malej rodinnej pekárne, kde som pri čítaní doslova pociťovala vôňu a lahodnú chuť pečiva.
Prekvapenie na záver v podobe receptov, kde niektoré určite stoja za vyskúšanie sú príjemným bonusom.
Ani biela ani čierna..... Asi takto na mňa pôsobí postava záhadnej Lisbeth Salanderovej, ktorá vo mne vyvoláva zmiešané emócie.
Chvíľu jej držím palce, aby som o chvíľu zase pochybovala o jej počinoch a zmýšľaní, ale i napriek tomu jej fandím a obdivujem jej inteligenciu.
Musím uznať, že maloktorá literárna postava má dokáže takto opantať, a to svedčí o kvalite aj tejto druhej časti zo série.
(SPOILER) Ako som písala v komentári k prvému dielu, Jake a True ma nepresvedčili o sile ich akože životnej lásky, lebo celý ich príbeh od opätovného stretnutia po dvanástich rokoch až po spoločnú svadbu sa odohral iba behom jedného roku. To je dosť málo na tvrdenie, že ich láska všetko prekoná...
Keby tam boli väčšie časové rozostupy, vyznelo by to oveľa reálnejšie.
Autorka to poňala dosť prvoplánovo, čo je na škodu, lebo príbeh rockovej lásky mal veľký potenciál na jeho dôveryhodnejšie stvárnenie.
(SPOILER) Rocková rozprávka, ktorú zaraďujem do police s názvom relaxačná literatúra.
Autorka sa asi motivovala reálnym životným príbehom Johnna Casha a jeho životnej lásky June, ktorých cez pieseň Hurt do príbehu zakomponovala.
Na môj vkus však jej príbeh lásky Jaka a True vyznel nedôveryhodne, lebo sa odohrával v krátkom časovom slede kedy behom troch mesiacov sa hlavna hrdinka stíhla znovu zamilovať do priateľa z detstva, ktorý bol akože svetoznámou rockovou hviezdou, podviesť s ním súčasného priateľa, rozísť sa s ním, začať žiť so staronovym priateľom, zistiť o jeho pretrvávajúce drogovej závislosti, rozhádať sa s ním, odísť od neho, smútiť nad rozchodom, nakoniec sa ešte aj zasnúbiť a medzitým riešiť ešte všeličo iné, ako napr. stratu súkromia v dôsledku popularity, žiarlivosť alebo nedôveru vo vzťahu... Hotový uragán citov a pocitov, na základe ktorého som nebola presvedčená o sile lásky medzi hlavnými postavami.
Zatiaľ mám za sebou prvý diel a musím konštatovať, že ide naozaj o veľmi kvalitné spracovanie detektíneho románu.
Svojím objektívnym a nenuteným rozprávaním si autor dokázal udržať moju pozornosť od začiatku až do konca a ja som doslova hĺtala stránku za stránkou, aby som sa dozvedela o ďalších počinoch nesúrodej dvojice pátračov, a to investigatívneho novinára a anorektickej asociálky s nadpriemernou inteligenciou.
Práve excelentná charakteristika postáv u mňa posúva toto dielo na vyššiu úroveň, oproti žánrovo podobným dielam.
Kniha ZlatovláSSka je romantický príbeh, ktorého pozadie a dejové zápletky sú umiestnené do obdobia počas druhej sv. vojny.
Prečítala som už veľa kníh s obdobnou tematikou a môj "čitateľský barometer" je veľmi citlivý na kvalitu spracovania, kde napríklad oproti knihám Na smrť alebo Smrť je mojím remeslom, vyznieva táto ako slabý čajový odvar.
Oceňujem autorkinu snahu napísať príbeh z iného uhla pohľadu, a to mladučkej nemeckej skoro učiteľky sympatizujúcej so židovskými rodinami a nemeckého lekára, akože príslušníka odbojovej protifašistickej skupiny. Páčila sa mi aj celkom pravdivá myšlienka, že bez ohľadu na to, na ktorej strane bojovali niektorí nemeckí občania, vždy budú ich skutky hadzané do jedného vreca s nemeckými fašistami, lebo všetci sú skrátka Nemci.
Autorka sa v knihe okrem iného zamerala hlavne na morbídne sadistické a nehumánne experimenty fašistických lekárov.
Opísané dejové zápletky mi však vôbec nevyznievali reálne, boli na hrane mojej uveriteľnosti, vyplývajúcej z plochých opisov, ktoré postrádali hĺbšie prepracovanie s historickými faktami, a táto skutočnosť mi v celej knihe vadila asi najviac.
Nevedela som sa už do príbehu namotať tak, aby som tú po prečítaní na jeho adresu skladala obdivné ódy....
Zaujímavé povolania hlavných postáv, celkom reálne vykreslené príbehy, ale najviac obetavý prístup k hendikepovanej sestre s poukázaním na spoločenské predsudky vo vzťahu k obdobne postihnutým sú moje plusové body smerom k tejto knihe.
Nesadol mi však štýl, akým je napísaná, bolo tam veľa nudných, alebo skôr nezáživne opísaných pasáží, ktoré výrazne uberajú na kvalite príbehu.
Vzťahový trojuholník dvoch žien a jedného muža ovplyvnených určitými udalosťami v ich živote, ktoré so sebou zdanlivo nesúvisia, ale nakoniec sa prepoja a odhalia prekvapivé vyústenie zápletky.
Celkom som si užívala nečakané dejové zvraty, ktoré ničili moje predpoklady pri odhadovaní ďalšieho vývoja tohto vzpletitého vzťahu.
Každá postava bola zároveň svojím spôsobom aj obeťou a nevedela som sa rozhodnúť, ktorá si svojim či už dobrým alebo zlým charakterom, získala moje čitateľské sympatie.
Nakoniec nie je to cieľom dobrého psychologického thrilleru ?
Asi áno, ale predsa bol koniec z môjho pohľadu až príliš prekombinovaný...
Jednoduchý dobrodružno-romantický príbeh, kde jeho najväčším bonusom je atraktívne prostredie Afriky.
Nemôžem poprieť fakt, že kniha sa dobre číta, ale je napísaná takým akoby amatérskym spôsobom.
Nechcem tým autorke nič vyčítať, no počas čítania som mala neustály pocit, že jej ani nešlo o dôveryhodné vylíčenie osudov hlavných postáv, ale akoby chcela na pozadí ich príbehu hlavne poukázať na "bolesti" Afriky, medzi kt. patria aj únosy detí rôznými radikálnymi skupinami a ich zneužívanie, či už v prípade chlapcov ako detských bojovníkov alebo dievčat na prostitúciu.
To, že potavy mi vôbec neboli sympatické a nepresvedčili ma o možnej reálnosti ich konania, však neuberá na dôležitosti posolstva tejto knihy.