Evaho73 komentáře u knih
Umne vymyslená zápletka ma namotala ihneď od začiatku, kde moja zvedavosť sa každou kapitolou stupňovala a bola som nútená čítať i napriek množstvu brutality a násilia.
Obaja vyšetrovatelia boli nenápadní rovnako ako pacháteľ, čo mi bolo celkom sympatické. Okrem toho sa v príbehu vyskytovalo ešte niekoľko postáv, ktoré sú svojim charakterom priam predurčené k pokračovaniu nových zápletok.
Autor rozhodne vie upútať pozornosť čitateľa, ale na mňa príbeh ako celok zapôsobil trochu vyumelkovane.
Kniha Dejiny lásky je svojou osobitou formou spracovania určená skôr pre náročnejších čitateľov.
Obyčajne si podobné knihy vychutnávam, ale v tomto prípade prelínanie rôznych prvkov, postáv, štýlov rozprávania alebo časových línii zapôsobilo na mňa prekombinovane a často som strácala orientáciu hlavne vo vzťahoch medzi postavami.
Inak je to román o nezabudnuteľnej láske, o rodine, priateľstve, o hľadaní, ale i o utrpení, či dokonca holokauste....
Originálny námet, záhadná a dobre vyprofilovaná hlavná postava, atraktívne prostredie, nahliadnutie do inej kultúry a mentality jej obyvateľov, prekvapivé rozuzlenie zápletky, zaujímavý štýl jazyka akým je kniha napísaná. To všetko sú prvky, ktoré ma v tejto knihe očarili a spríjemnili môj celkový čitateľský zážitok.
Len vietor vie odpoveď je v podaní autora jednak veľmi trefný názov knihy z pohľadu jej obsahu, a zároveň i obľúbená osudová pieseň oboch hlavných postáv.
Pri jej počúvaní sa mi okamžite začali v hlave premietať niektoré scény z knihy, ako nejaký videoklip.
Čítanie som si veľmi užila, lebo kniha ma ihneď pohltila svojou atmosférou, obsahom, charizmatickými postavami i samotnou formou akou je napísaná.
Stala sa pre mňa jednou z nezabudnuteľných a do neba posielam jedno veľké ĎAKUJEM za úžasný čitateľský zážitok.
Môj úlet od reality všedného dňa, asi takto hodnotím túto knihu.
Tuctový príbeh, ktorý nikdy neomrzí nás skalné romantičky. Pri tomto žánri už nehodnotím reálnosť dejových zápletiek, ale príbehy vnímam iba, ako rozprávky pre ženy, kde o dva dni už neviem, o čom vlastne boli...
Ale krásne sa pri nich relaxuje ;-))).
Napísaním tohto románu autor prejavil svoj výnimočný literárny talent a je iba na škodu, že zomrel ako dvadsaťročný.
Príbeh je prerozprávaný s akousi prímesou nehy, krutosti alebo ľahostajnosti, na základe čoho som pri čítaní naozaj nadobudla pocit, že hlavný hrdina je nezrelý sám seba hľadajúci puberťák.
Čitateľ tu nie je šokovaný detailným opisom sexuálnych scén, ako to býva v obdobných súčasných dielách, ale opisom mýšlienkových pochodov hlavného hrdinu, ktoré sú podľa mňa excelentné.
Autorka svoje bohaté skúseností a zážitky zo svojej vlastnej praxe v pôrodníctve vo veľkej miere vyčerpala v prvých dvoch dieloch, ktoré boli úžasné, a v tomto ich už ostalo iba poskromne. Namiesto toho sa zamerala viac na vylíčenie udalostí ohľadom druhej sv. vojny a ich premietnutie sa do vzťahu hlavnej hrdinky a jej manžela.
Nebolo to zlé, ale rozprávanie nebolo až také pútavé a dynamické, ako v predchádzajúcich dieloch. Trochu ma sklamala aj "vatička" v podobe citácii textov rôznych piesní, ktorej tam teda bolo až požehnane.
Po knihe Vajce a ja, ktorá na mňa osobne až tak vtipne a optimistický nezapôsobila, som sa rozhodla, že dám Betty ešte jednú šancu.
Nemôžem si pomôcť, ale opäť som pri čítaní viac pociťovala skôr Bettyno zúfalstvo a smútok, ako humor a optimizmus.
Z jej rozpávania som nezaregistrovala, žeby bola až taká veselá kopa, ako o sebe prehlasovala... Mám to azda konštatovať iba podľa toho, že sa zopárkrát vyjadrila s nadhľadom o svojej hmotnosti ? Tam všetok jej humor skončil a ďalšie rozprávanie bolo iba vo forme vecného zhrnutia o fungovaní ústavu na liečbu tuberkulózy.
Tuberkulóza je vážna vec a písať o nej s humorom je naozaj ťažké. Možno keby kniha nebola zaškatuľkovaná ako humoristický román, by bolo moje hodnotenie o kúsok optimistickejšie.
Mylím si, že pani autorke sa sériou Šikmý kostel dokonale podarilo oživiť "miesto, ktoré už nie je" a nielen to, zároveň dokázala jedinečným spôsobom poukázať na dlhodobo zamlčovanú bolestivú históriu malého baníckeho regiónu v česko-poľskom pohraničí.
Z čitateľského pohľadu oceňujem, že za každou jednou vetou som pociťovala autentickosť, ktorú podporilo i unikátne dobové vykreslenie postáv a atmosféry príbehu. Veľkou mierou k tomu prispelo i nárečie, ktoré v knihách hojne využíva.
Moje najväčšie uznanie smerom k autorke však patrí za jej prerozprávanie reálnych historických událostí prostredníctvom fiktívnych postáv, ktoré tvorili obyčajní ľudia so všednými povahovými vlastnosťami, nepozerajúce sa na udalostí očami politikov, ale svojím srdcom, náturou alebo aktuálnym životným rozpoložením. Toto z nich urobilo ľudí z mäsa a kostí, ktorí sa častokrát v snahe zachraniť si svoju kožu stávali i zbabelcami alebo zradcami...
Ako zastankyňa tradičnej rodiny, som si cez príbehy jednotlivých postáv, vychutnávala i chvíľkový návrat k dnes už pomaly zabudnutým hodnotám, ako je každodenný prejav úcty otcovi či matke.
Nakoniec musím spomenúť fakt, že vykreslenie událostí počas druhej sv. vojny sa veľmi podobalo ich prerozprávaniu ústami mojej starej mamy... opäť tam bolo poodkrytie skutočností, ktoré sa utajujú a máloktorá kniha s obdobnou tematikou, ktorú som čítala, o tom takto otvorene pojednáva. Samozrejme beriem tú okolnosť, že povojnoví autori boli obmedzovaní cenzúrou komunistického režimu a o to viac oceňujem pani Lednickú, že ako súčasná autorka sa vierohodne chopila k pootvoreniu i tejto vtedajším režimom zakázanej 13. komnaty.
Moja prvá kingovka a pocity ?
Zmiešané...
Zhruba dve tretiny knihy boli fascinujúce, vychutnávala som si sympatického hlavného hrdinu i ostatné slušne vyprofilované postavy. Výborné opisy prostredia spolu s opismi aktuálneho politického alebo kultúrného diania v USA ma postupne vtiahli do deja a zo začiatku tvorili i slušnú kulisu pozvoľne rozvíjajúcim sa udalostiam okolo hlavného hrdinu. Páčil sa mi nápad zakomponovať do jednotlivých dejových línií jeho psychotronické schopností, vďaka ktorým som sa často ocitla i v jeho "mŕtvej zóne".
Potom nastal zlom. Rozsiahle opisy a rozvíjajúce sa udalosti ohľadom politického diania ma začali nudiť a k dočítaniu knihy som sa musela nutiť.
Ospravedlňujem sa všetkým "king" pozitívnym čitateľom, ale tejto knihe mi svedomie nedovolí dať plný počet bodov a u mňa je to iba za slušnú 3.
Práve som dočítala príbeh, z ktorého mám zimomriavky...
Žalostne mi v ňom chýbala tá najdôležitejšia a najzázračnejšia ingrediencia pre život: LÁSKA !!!
Drsná výpoveď o nezdravom vzťahu medzi matkou a dcerou, založenom na chorobnej túžbe matky začleniť sa do spoločenského diktátu, podľa ktorého by sa mali produkovať iba samé "dokonalé" ľudské bytosti. Azda jedinou chybou bolo, že si matka pre svoj zámer nezvolila práve najvhodnejšiu vzorku ľudskej rasy, a preto musel byť hneď od začiatku založený i na klamstve.
Osobne ma autorka svojím príbehom presvedčila o známej pravde, že bez lásky sa jednoducho nedá žiť.
Vzdávam hold jej odvahe v jednom príbehu poukázať na závažné témy, medzi ktoré patrí chorobná túžba a jej dôsledky, snaha podliehať spoločenskej mienke, rasizmus, násilie v rodine, závislosť, sebapoškodzovanie, šikana v školách...
Možno toho bolo na môj vkus až priveľa, ale vďaka tomu v nastavenom zrkadle dôraznejšie vyniká odraz absencie lásky.
Príbeh s ľahkými prvkami magického realizmu zaujme skôr užší okruh čitateľov, ktorí dokážu pochopiť i v reálnom živote "nepochopiteľné" veci alebo javy.
Páčilo sa mi, ako autorka prepojila legendu o nešťastnej láske s príbehom lásky súčasnej odohravajúcim sa medzi dvoma hlavnými postavami.
Je obdivuhodné koľkých literárnych, ale i filmových tvorcov neustále dokáže motivovať rozprávka Kráska a zviera.
Nebolo tomu inak ani v prípade tejto knihy, ktorú i ja osobne vnímam, ako modernú rozprávkovú romancu pre ženy.
Krásny historický román, ktorého dej autorka čitateľom podáva úžasným a strhujúcim štýlom prerozprávania.
Na pozadí burlivých časov v priebehu ťažkej hospodarskej krízy v 30. rokoch 20. storočia sa odohrávajú príbehy ľudí, ktorých jedinou nádejou na záchranu je vzájomná pomoc a solidarita.
Ďalším problémom, ktorý museli prekonávať bola nedostačujúca zdravotnícka starostlivosť, ktorá sa stala vodou na mlýn pre ústredné postavy tohto príbehu.
Opäť sa tu stretávame s pôrodnou bábou od rieky Hope, s jej mužom, ale hlavne s ich priateľmi zdravotnou sestrou Becky a doktorom, ktorý je zároveň poznačený aj vážnou osobnou krízou. Cez tieto postavy nám autorka podáva reálny historický obraz o živote ľudí v období ťažkej depresie, ako aj obraz o dôležitom poslaní, či už samotných pôrodných báb alebo zdrav. sestier.
Na čítanie podobných kníh musím mať to správne rozpoloženie.
Kniha Hodina mŕtvych očí je veľmi silná výpoveď o nezmyselnosti vojny, o "prebudení" mladých nemeckých vojakov, ktorí najskôr oddane verili Hitlerovým ideálom, ale postupne nimi začali byť vplyvom ich dôsledkov rozčarovaní, začali meniť svoje presvedčenie a prechádzali z jedného fanatizmu s názvom fašizmus, do druhého s názvom komunizmus ?
Aspoň ja som to tak vnímala, lebo v roku 1957, bola kniha naozaj skôr komunistickou propagandou.
Príbeh je však napísaný veľmi realistiký, kde skoro za každou vetou je cítiť vlastné zážitky a pocity autora.
"Bez nôh dokážeme žiť, ale bez nervov sa žiť nedá !!!" Aj takto sa prejavovali výčitky svedomia nad zodpovednosťou za množstvo životov.
Nakoniec mám z knihy veľmi zmiešané pocity a nedokážem sa úplne stotožniť s jej pravým posolstvom, ktoré je ukryté skôr medzi riadkami...
Podmanivý príbeh, v ktorom sú magické prvky majstrovký prepojené s tými reálnymi tak dôveryhodne, že som mala pri čítaní pocit úplnej reálnosti.
Prispeli k tomu dokonalé opisy krásnej a nespútanej Aljašky, ktorú si dokáže zamilovať nejeden dobrodruh. Rovnako musím pochváliť aj námet príbehu o nenaplnenej rodičovskej láske, ktorý v kombinácii s atraktívnym prostredím ponúkajú dokonalú symbiózu k úžasnému čitaľskému zážitku.
Za mňa zatiaľ najlepšia kniha zo žánrom magický realizmus, akú som doteraz čítala.
Zuzanin dech si podmanil aj moju pozornosť.
Predovšetkým je to kniha o charaktere človeka, ktorý má každý pevne daný, ale vplyvom prostedia a rôznych okolností sa môže ďalej vyvíjať a človek začne prehodnocovať svoj postoj k sebe samému, k ostatným, k prostrediu v kt. žije a podľa toho začne aj konať, aby zapadol, prispôsobil sa, prežil... prípadne inak využíval momentálne životné situácie vo svoj vlastný prospech.
Presne túto podstatu sa autorke v celku jednoduchým štýlom na pozadí najdramatickejších historických udalostí pred, počas a po 2. sv. vojne skvele podarilo zachytiť na osudoch troch priateľov.
Rozprávanie cez zážitky hlavných postáv, ktoré nám rozpráč podáva, nie je iba o holocauste a možno vyznieva neosobne až povrchne, ale presne vystihuje podstatu ľudského charakteru.
Skvelá kniha, ktorú odporúčam všetkym milovníkom klasických príbehov.
Myslím si, že svojim obsahom je nadčasová, lebo hoci sa lekárske metódy a teórie menia, bolesť a strach trpiaceho človeka zostávajú stále rovnaké, tak ako otázky lekárskej etiky, cti a zodpovednosti.
Autorovi sa to všetko podarilo zachytiť na jedinečne vyprofilovaných postávach, s ktorými som prežívala ich úspechy i pády, bolesti i radosti, sklamania či naplnené očakávania. Príbehy jednotlivých postáv boli prepracované a na ich pozadí boli popísané i vtedajšie spoločenské pomery, ktoré iba podčiarlovali ich reálnosť alebo uveriteľnosť.
Pre mňa osobne bol dokonalý i koniec, na ktorom chcel autor poukázať na nevyspytateľnosť medicíny, tam kde nezaberie trdičná medicína, môže pomôcť alternatívna, prípadne láska alebo zázrak z božej vôle...
Zvláštny príbeh, alebo snáď štýl prerozprávania na mňa osobne zapôsobili.
Opäť téma z obdobia druhej sv. vojny, tentokrát podaná z pohľadu rádovej nemeckej učiteľky, s ktorou súvisia ostatné postavy i dej príbehu.
Autorka čitateľom ponúka akési rodopisné bádanie potomka - vnučky objavujúcej tabuizované rodinné vzťahy zo strany jej otca, dôsledkom ktorých boli udalostí a dopady druhej sv. vojny na nemeckých občanov žijúcich v českom pohraničí.
Bolo mi veľmi sympatické, ako autorka poukázala na vzájomnú vojnou spôsobenú nenávisť dvoch národov, ktorá sa prenášala aj do obyčajných rodinných životov a pretrvávala ešte dlhé roky.
Uzmierenie a priateľstvo učiteľkinej dcéry a vnučky vnieslo do mňa nádej, že nikdy nie je neskoro na odpustenie starých krivd a vykročenie do budúcnosti s pocitom oslobodenia sa od pút minulosti.
Úprimne sa priznávam, že čítať túto knihu nebolo pre mňa vôbec jednoduché. Vyžadovala si moje maximálne sústredenie, lebo stačila mala nepozornoť a už som sa strácala v spleti jednotlivých dejových línií.
Prekvapuje ma, že som na živote jednotlivých postáv nenašla nič výnimočné, ale všetko bolo veľkolepo opísané až rozpísané do najmenších filozofických detailov. Našla som si tu veľa krásnych myšlienok a životných múdrosti.
Zaujal ma i akýsi neustály kontrast medzi postavami, prostredím, časovými líniami alebo štýlom prerozprávania.
Jediné, čo som nepochopila boli sexuálne vsuvky, ktoré boli dosť rušivé.
Nemala som ten pocit, že ich tam autor musel dávať, aby zaujal. Skôr som mala pocit, že je postihnutý nejakou úchylkou a to je na škodu, lebo to ochudobnilo môj celkový čitateľský zážitok.
Pravdupovediac po dočítaní knihy mám rozporuplné pocity.
Na jednu stranu som rada, že i povojnová autorka napísala príbeh o genocíde najhoršej katastrófe v dejinách ľudstva, ktorú nemôžeme len tak vymazať z našich životov.
Na druhej strane som sklamaná, ako "lacno" ho podala nám čitateľom.
Môj úsudok by bol možno iný, keby som nemala prečítaných množstvo autentických vypovedí priamych účastníkov koncentračných táborov počas 2. sv. vojny, alebo iných fiktívnych príbehov, ktoré však niesli skutočné historické stopy o ich fungovaní.
Pokiaľ chcela autorka napísať ľubostnú romancu z tohto prostredia, mala si zodpovednejšie naštudovať dejiny, aby príbeh vyznel uveriteľnejšie a dôveryhodnejšie.
Teraz po prečítaní pociťujem iba veľké sklamanie nad znevážením dôležitých historických udalostí k napísaniu nejakej lacnej vojnovej romance a to voči tomuto žánru vo všeobecnosti nemám námietky, len sa mi skrátka v takomto podaní nehodila do tohto prostredia.