Evaho73 komentáře u knih
Spletité osudy piatich súrodencov pokračovali i v tejto časti. Tajomstvom boli zahalené i nové postavy, ktoré sa objavili v živote hlavnej hrdinky a neustále si tak udržovali moju pozornosť.
Striedanie malých šokujúcich rozúzlení, či už vo vzťahoch medzi postavami, alebo vo vedľajších zápletkach naprieč celou ságou je ďalším čitateľský atraktívnym prvkom, ktorý musím vyzdvíhnuť.
Moja zvedavosť sa stupňuje a neostáva mi nič iné, iba sa tešiť na ďalšie diely.
Milujem knihy navodzujúce atmosféru, či už vzhľadom k prostrediu, kde sa dej odohráva, alebo k samotnej zápletke. Presne takou knihou je aj Nemilovaná vzbudzujúca rôzné pocity, či emócie.
Osamelá hlavná hrdinka so záhadným pôvodom, vyrastajúca so svojimi súrodencami v biede a v žalostnom depresívnom prostredí, vzbudzuje u čitateľov ľútosť, rozhorčenie nad jej neutešeným osudom, ale hlavne zvedavosť, ako sa jej život bude ďalej vyvíjať.
To všetko sú predpoklady, aby sa kniha stala čitateľský atraktívnou.
Jediné, čo mne osobne prekážalo, bola určitá podobnosť s knihou Kvety v podkroví, a preto dejové zápletky alebo postavy v Nemilovanej už na mňa nezapôsobili takým originálnym spôsobom, ako to bolo v spomínanej knihe.
Pretrhnutá niť sa dá zviazať, ale ostane uzlík, ktorý zadrháva.
Presne toto je podstatou knihy, kde sa za pomyselnú niť považujú rodinné vzťahy narušené neverou zo strany jedného z manželov.
Očarilo ma literárne stvárnenie, kde sú s odstúpom času konfrontované tri strany a tri názory na spôsobenú rodinnú krízu. Otec, matka a deti, kto z nich bol najväčšou obeťou ?
Odpoveď si po prečítaní musí nájsť každý samostatne...
Obdobný námet ako pri Trhačke zubov, kde sa zmenili iba rozprávačky a historické reálie !?
Nevadia mi fiktívne príbehy, na pozadí ktorých sú opísané historické skutočnosti, pokiaľ sú uveriteľné.
Za najväčšie negatívum považujem, že sa autorovi nepodarilo stotožniť s hlavnou postavou ako ženou. Jeho hrdinky konajú a uvažujú ako chlapi, a to predovšetkým svojím libidom. Muž, ktorý nebol tehotný a nikdy nerodil, nevie reálne posúdiť tehotenstvo a pôrod, a preto môže bez rozmyslu napísať taký blábol o pôrode na strome. Obdobných "(ne)ženských" úvah a činov tam bolo veľa, ale najviac ma nahnevalo, ako bolo vykreslené poslanie ženy-matky. Miestami som dokonca mala pocit, akoby boli navzájom vymené úlohy mužov a žien.
S určitosťou už ďalšie autorové knihy nevyhľadám, jeho štýl mne osobne nesedí.
Veľkým pozitívom knihy je prerozprávanie skutočného životného príbehu, ktorý vyniká opisom pre nás vzdialenej africkej kultúry. Štyri roky v primitívnych podmienkach, bez vymožeností, v biede, kde panuje hlad, zaostalosť, negramotnosť, zlá lekárska starostlivosť...
Azda sú to dôvody, aby som uverila láske, ktorá prekonávala aj neprekonateľné.
Nepochopiteľnou pre mňa ostáva poblúznenosť hlavnej hrdinky masajským bojovníkom, ktorá akoby ju zbavila zdravého úsudku a nechávala sa vmanévrovávať do mnohých nebezpečných až život ohrozujúcich situácií.
Z úspešnej podnikateľky sa vplyvom prostredia stala ustráchaná žena bez triezveho uvažovania...
Čítanie je to na každý pád zaujímavé a knihu som zhltla za dva večere.
Úplne ma očarilo prostredie vinárskeho regiónu, v ktorom sa dej odohráva. Vinice, výroba vína, jeho degustácia, konkurenčný boj medzi vinármi, to všetko bolo veľmi pútavo opísané.
Aj preto bola zápletka z môjho pohľadu oveľa zaujímavejšia, ako v prvej časti.
Partia amatérskych vyšetrovateľov okolo Enza si čoraz viac podmaňuje moje sympatie a ja sa teším na ďalšiu časť.
Kniha Cejch je unikátne literárne dielo nielen z pohľadu formy jeho spracovania, ako baladického románu, ale hlavne svojím obsahom zameraným na narodnostnú neznášanlivosť, ktorá je stále aktuálna aj v súčasnosti.
Zdeněk Šmíd to krásne zdokumentoval vo svojom diele, kde zachytil život a spolunažívanie niekoľkých generácii v jednej oblasti česko-nemeckého pohraničia.
Kniha sa mi čítala veľmi dobre nielen vďaka krásnym opisom jednoduchého dedinského života alebo nádhernej prírody, ale hlavne kvôli prepracovaným charakterom všetkých postáv, ktoré vyznievali veľmi realistický. Obdivujem i autorov nadhľad, kde si udržal svoju nestrannosť.
Nadčasovosť tohto diela spočíva v tom, že krivda, konflikt, nespravodlivosť alebo predsudky trápia od nepamäti všetky generácie národov, a vždy z toho vzídu morálne silný jedinci s pevným charakterom, alebo "prezliekáči kabátov", z ktorých príležitosť vždy urobí zlodejov.
K prečítaniu Irskej krásky ma navnadila skvelá anotácia, pozitívne referencie a moja slabosť pre historické romány.
Nemôžem povedať, že ma táto realistická rozprávka nezaujala, ale...
Určite sa mi páčilo spracovanie, kde autorka zaujímavo približuje Írsko počas 40. rokoch 20. storočia, kde ľudia umierajú dôsledkom hladomoru, nákazlivých chorôb alebo vzbury. Upútali ma i veľkolepé opisy írskej kultúry, tradícií alebo prírody.
Zadrheľ bol asi v tom, že všetky postavy si odo mňa držali odstup, "nepustili si ma k telu", v dôsledku čoho som sa úplne nedokázala stotožniť s ich pocitmi, názormi alebo konaním.
Po dočítaní cítim akési vutorné prázdno a možno rozpačitý pocit, ktoré ma však zatiaľ neodradili od čítania ďalšieho dielu.
Tie najpresvedčivejšie námety píše sám život. Svedčia o tom i tieto zdokumentované spomienky o pekle ruských gulagov.
Veľmi si vážim podobné svedectvá, lebo by sme na tieto udalostí nikdy nemali zabudnúť a mali by sa posúvať z generácie na generáciu, ako memento.
Hoci sa jedna o útlu knižôčku, za každým slovom je cítiť vlastnú skúsenosť, i keď v tomto prípade by som volila skôr fikciu, ako krutú realitu.
Veľmi závažná kniha so závažnou udalosťou, závažnými dôsledkami, závažnými výpoveďami, závažnou buducnosťou...
Okrem svedectiev uvedených v knihe, mňa osobne znepokojuje fakt, že nad nami neustále visí damoklov meč v podobe ďalších jadrových elektrárni, napríklad aj u nás...
Kto nám zaručí, že sa podobná katastrofa nemôže opakovať ?
V samotnej knihe ma veľmi znepokojil aj fakt, že Černobyľ sa stal "bezpečným" pre vojnových utečencov, vyhnancov, delikventov...
Kniha Modlitba za Černobyl mi ostane v hlave ešte dlhú dobu.
(SPOILER) Úžasné opisy s navodzujúcou atmosférou, pri ktorej som mala pocit, že sa ocitám uprostred diania a sympatický hlavný hrdina.
Asi toto sú z môjho pohľadu najsilnejšie stránky tejto série.
Konkrétne v tejto časti ma trochu sklamal štýl vyšetrovania, zaslúžilo by si to trochu sofistikovanejšiu metódu, ako iba prevažné brúzganie po internete...
Dúfam, že Enzo sa v ďalších dieloch posunie aj v tomto smere a môj zážitok bude ešte dokonalejší. Originalitu námetu osobne nerieším, ťažko už vymyslieť niečo nové, zohľadňujem však spôsob podania, a ten mne osobne maximálne vyhovuje.
Hanina hviezda ma upútala najskôr svojou obálkou, a potom i samotným námetom. Čítala som niekoľko kníh o holokauste počas druhej sv. vojny, ale málo kníh o období nasledujúcom bezprostredne po jej skončení.
Kochala som nad poetickými opismi malého slovenského mestečka, do ktorého sa vracia Hana - židovská sirota, okolo ktorej sa dej odohráva.
Veľa popísaných udalostí a ľudských charakterov, kopíruje aj prerozprávané zážitky mojich starých rodičov, a o to je pre mňa táto kniha hodnotnejšia.
Som rada, že sa i súčasnému slovenskému autorovi na pomerne jednoduchej dejovej zápletke, podarilo zachytiť rasovú neznášanlivosť, ale i rúcanie týchto predsudkov možno i prostredníctvom kňaza, ktorý svojimi dobre namierenými kazňami, dokázal otvoriť nejedno zaslepené srdce...
Krásna kniha !!!
Ako chutí moc nie je mŕtva kniha a určite patrí do živej knižnice, lebo sa autorovi z rôznych aspektov podarilo vytvoriť mozaiku ľudských charakterov, ktoré sú aktuálne v každej dobe, či dokonca režime.
Osobne mi je ľúto, že som sa ku knihe dostala až teraz. Viem si predstaviť, že zohnať a čítať túto knihu napríklad začiatkom osemdesiatych rokov, si vyžadovalo slušný adrenalín.
Pri čítaní som často mala pocit, že je to paródia, ale okúsila som totalitný režim a uvedomila si: Veď my sme tak naozaj žili s klapkami na očiach a s pretvárkou, ktoré nám nasadzovali masku akejsi nenápadnosti !!!
Pociťujem hrdosť na pána Mňačka, že ako slovenskému autorovi sa podarilo vytvoriť takýto malý, ale závoveň veľký knižný klenot.
Príbeh o stratenej rockovej princezne ma celkom zaujal a stal sa pre mňa akousi psychohygienou od žánrovo náročnejších kníh, i keď na úkor prínosu hlbších životných múdrostí a posolstiev, ktoré v knihách rada objavujem.
Knihu som si zvolila na odľahčenie posledných pár hektických dní.
Nejako som sa však nestotožnila s charakterom hlavnej hrdinky a k dočítaniu knihy som sa doslova premáhala.
V príbehu mi chybala nejaká "iskra", ktorá by vo mne viac dokázala prebudiť záujem a zajtra už isto nebudem vedieť v čom vlaste spočívala dejová zápletka....
Dovolím si použiť frázu: "To byla jízda !!!"
Strhujúci no drsný príbeh, od ktorého sa mi nedalo odpútať.
Namotala som sa hneď na predslov, ktorý načrtáva problematiku detských vojakov v citujem: "živej, farebnej a hlavne zmetenej Afrike".
Potom som sa už viezla na vlnách troch dejových línií s dobrou psychlogiou postáv priamo do excelentného finále.
Páčilo sa mi prepojenie reálnych pomerov v súčasnej Afrike s fiktívnym príbehom, ktorý sa zčasti mohol odohrávať i reálne, lebo som presvedčená o tom, že násilie plodí len ďalšie násilie a nenávisť k tomu.
Človek je najbohatší vtedy, ak je obklopený partiou dobrých priateľov, na ktorých sa môže spoľahnúť za každých okolností. To je azda to najväčšie šťastie, ku ktorému nepotrebuje peniaze alebo majetok.
Práve toto bolo pre mňa ústredným motívom románu Muž se srdcem kovboje.
Po dočítaní cítim smútok za partiou honákov z ranča Diagonala Y, ktorých strechou nad hlavou okrem ubytovny z nepálených cíhel bola častokrát iba hviezdná obloha so sedlom namiesto vankúša. Uchvátili ma krásne opisy prostredia, prostredníctvom ktorých som pri čítaní nasávala atmosféru nespútanej prírody. Najväčšia krása románu však spočíva v čistote vyjadrených myšlienok, na základe ktorých konšatujem, že tento román má SRDCE.
Kniha Mor bola pre mňa výzvou a v obdobnej situácii, ktorú práve prežívame, som si ňou chcela konfrontovať podstatu fiktívneho príbehu s aktuálnou skutočnosťou.
Po prečítaní žasnem, ako sa autorovi podarilo zachytiť to, čo je i teraz najväčší problém, a to ľudská ľahostajnosť voči okoliu alebo cudziemu utrpeniu, pokiaľ sa nás osobne nedotýka.
V príbehu nie je vôbec dôležité, že sa jedná o mor, mohla to byť akákoľvek iná život ohrozujúca diagnóza. Podstatou bola reakcia doktorov, úradníkov, kňazov, bežných ľudí...
Kniha obsahuje veľa krásnych myšlienok aj úvah a hoci sa nečíta ľahko, stojí o pozornosť.
Umne vymyslená zápletka ma namotala ihneď od začiatku, kde moja zvedavosť sa každou kapitolou stupňovala a bola som nútená čítať i napriek množstvu brutality a násilia.
Obaja vyšetrovatelia boli nenápadní rovnako ako pacháteľ, čo mi bolo celkom sympatické. Okrem toho sa v príbehu vyskytovalo ešte niekoľko postáv, ktoré sú svojim charakterom priam predurčené k pokračovaniu nových zápletok.
Autor rozhodne vie upútať pozornosť čitateľa, ale na mňa príbeh ako celok zapôsobil trochu vyumelkovane.
Kniha Dejiny lásky je svojou osobitou formou spracovania určená skôr pre náročnejších čitateľov.
Obyčajne si podobné knihy vychutnávam, ale v tomto prípade prelínanie rôznych prvkov, postáv, štýlov rozprávania alebo časových línii zapôsobilo na mňa prekombinovane a často som strácala orientáciu hlavne vo vzťahoch medzi postavami.
Inak je to román o nezabudnuteľnej láske, o rodine, priateľstve, o hľadaní, ale i o utrpení, či dokonca holokauste....