Evaho73 komentáře u knih
Vrkoč je počtom strán skromnejšia kniha, ale veľmi bohatá vzhľadom na svoj obsah.
Mne osobne štýl, akým je napísaná veľmi sadol.
Autorka ma môj obdiv, ako dokázala čitateľom priblížiť všedný život troch žien z troch kontinentov, kde až neuveriteľne vyznieva rozdiel súčasného životného štýlu žien v Indii oproti Kanade.
Pri čítaní som mala pocit, že tieto dva kontinenty delí minimálne 200 rokov !!!
Ďalej sa autorke slušne podarilo poukázať na diskrimináciu alebo túžbu po slobode, ktoré spájajú všetky ženy na svete, hoc v odlišných sférach života.
Nakoniec oceňujem aj spôsob prepojenia osudov troch hlavných hrdiniek.
V tomto prípade mi nevadil ani feministický podtón tejto knihy, lebo je uveriteľne prezentovaný na spôsobe všedného života všetkých troch hlavných postáv.
Upírov vnímame ako nebezpečné
tajomné bytosti, a tým sú asi atraktívne i pre autorov kníh. Priznám sa, že mňa upíri nefacinujú, ale chcela som si prečítať nejakú upírsku story a zistiť, či jej prídem na chuť.
Možno som si zvolila nie práve najvhodnejšiu knihu s touto tematikou alebo chémia medzi mnou a upírmi dostatočne neučinkovala, ale skrátka ďalšie časti už čítať nebudem.
Nesadla mi charakteristika postáv, ktoré boli ťažkopádne a naivne. Paranormálne scény boli málo popísané a tým sa tajomná príchuť v príbehu vytratila v krátkom časovom rozmedzí, v ktorom sa zápletka odohrávala.
Výborná kniha z prostredia lekárskej vedy a výskumu, kde peniaze víťazia nad rakovinou, navzdory vynájdenej účinnej kombinácii látok pre jej liečbu.
Prečo mám taký pocit, že kniha svojim obsahom potvrdzuje aj časť verejnej mienky, že sa niečo podobné vo farmaceutickom priemysle skutočne deje a nemusí to byť práve v súvislosti s rakovinou.
Moje sympatie si získala “inakosť“ hlavného hrdinu, ktorý svojim charakterom prevyšoval ostatné postavy a príbehu dodával istú dávku výnimočnosti.
Rudá volavka je z môjho pohľadu dobre vykreslený špionážny román. Prišlo mi, že autor sa dobré vyzná vo fungovaní amerických i ruských spravodajských agentúr.
Opisy boli celkom realistický vykreslené či už z pohľadu politického diania alebo z pohľadu činnosti špionážnych jednotiek.
V príbehu bola i príslušná dávka napätia, ktoré primerane stupňovalo jednotlivé dejové línie.
Ústredná dvojica hlavných postáv si každou kapitolou viac získavala moje sympatie.
Mám však dve výtky a to, že celkovo príbeh vyznieva neobjektívne, kde bolo zrejmé, že autor viac inklinuje k americkým spravodajským službám ako k tým ruským. Osobne uprednostňujem objektívny nadhľad autorov, kde sú všetky strany vykreslené rovnako. Nemôže byť predsa jedna iba biela a druhá iba čierna.
Druhá vec kt. mi nesadla boli recepty na konci kapitol, ktoré mi prišli ako totálny úlet a trochu mi to kazilo pomyselný punc vážnosti celého príbehu.
Možno práve to bolo zámerom....
Kroniky prachu sú knihou s krásnou obálkou a ešte krajším príbehom určeným predovšetkým pre nenapraviteľných romantikov, medzi ktorých sa radím i ja.
Dostal ma tento jednoduchý pomaly plynúci príbeh z viktorianského Londýna, a to hlavne svojim spracovaním, ktoré pripomína starú dobrú klasiku napríklad od Jane Austen.
Autorka čitateľom líčí kľudný a ničím nerušený život jednej rodiny, ich všedné radostí, zábavu i starostí.
Rodinný kľud obzvláštni až jedno na tú dobu pokrokové rozhodnutie hlavnej hrdinky.
Potom sa už začína odohrávať krásny príbeh s jednoduchým dejom, ale s pútavým dobovým stvárnením, kde som miestami v správaní postáv pociťovala aj moderné charakterové črty. Musím uznať, že mi táto "fúzia" charakterov učarovala a od knihy som sa nedokázala odpútať...
Dámy z Grand Avenue sú malou sociologickou štúdiou každodenného života žien - matiek, manželiek, dcér, priateliek...
Veľmi oceňujem psychológiu postáv, kde každá jedna zo štyroch hlavných postáv vyznieva autentický aj vzhľadom na prostredie, do ktorého boli umiestnené.
Príbeh má všetky prvky, o ktorých sa domnievam, že sú v knihách skutočne dobré - priateľstvo, jedinečné postavy s bežnými životnými problémami, trochu romantiky, nevery, ale i vraždu, či domáce násilie, a to všetko umne poprepájané do jednotlivých dejových línii s prekvapivým rozúzlením.
Po knihe Alicina sieť som dostala chuť na ďalšie knihy s podobným námetom a siahla som po Dívke, která spadla z nebe.
Príbeh o mladej Angličanke, ktorá bola vycvičená ako agentka (špiónka) počas druhej svetovej vojny a zoskom z lietadla sa dostala do Francúzska, aby tam vykonala tajnú misiu v podzemí nebol pre mňa tak uchvacujúci, ako kniha Alina sieť.
Myšlienka, ktorú autor Simon Mawer zachytil, nevychádza z jeho predstavivosti, ale bola založená na skutočných udalostiach. Britská tajná služba vyškolila na túto život ohrozujúcu misiu asi päťdesiat žien SOE, výkonných agentiek špeciálnych operácií. Tie, ktoré boli zatknuté Nemcami boli zvyčajne popravené bez ďalších okolkov. Niektoré prežili a mohli podávať svedectvá o svojich skúsenostiach, iné zostali dodnes neznáme a ich osud je nejasný. Podľa námetu akoby chcel autor odvážnym mladým ženám postaviť pamätník.
Žiaľ, z môjho pohľadu sa mu to dostatočne nepodarilo, lebo k vykresleniu pozadia postáv ich náboru a výcviku venuje veľa priestoru, kde hlavnú postavu skôr vykresľuje ako mladé dievča, ktoré si začína uvedomovať viac svoju sexualitu ako dôležitú misiu agentky.
Samotný dej je svojim spôsobom pútavý, ale taktiež ma nedokázal zaujať spôsobom, ktorý som očakávala. Bolo to také monotónnne i napriek milostnému príbehu odohrávajúcemu sa na pozadí. Až na konci vzniká dlho očakávané dejové napätie a je schopné celkový obraz trochu vylepšiť.
Kniha ako celok určite nie je zlá, ale bohužiaľ ju z môjho pohľadu nemôžem dostatočne oceniť, pretože okrem perfektne popísanych špionážnych postupov je príbeh podávaný priemerným spôsobom.
Od spisovateľa, ktorého dva romány boli nominované na prestížnu Bookerovu cenu, som mala asi trochu iné očakávania.
Kniha Alicina sieť je brilantne napísaná a jej hodnotu zvyšuje fakt, že čitateľom približuje skutočné postavy ako napr. Lousie de Bettignies alias Lilli, ktorá existovala a jej ďalší osud je historicky zdokumentovaný tak, ako je popísaný v tejto knihe.
Veľmi oceňujem spôsob, akým autorka v príbehu prepojila postavu Eve s touto reálnou postavou, kde som týmto i Eve vnímala ako skutočnú.
Páčil sa mi aj vývoj vzťahu postáv Eve a Charlie, kde sa nakoniec ukázalo, že sú si podobné, hoci na začiatku tomu nič nenasvedčovalo.
Kniha sa končí podrobným epilógom vysvetľujúcim, ktoré z postáv skutočne existovali, a do akej miery sa príbeh odchyľuje od skutočných udalostí.
Musím povedať, že Alicina sieť na mňa veľmi zapôsobila aj svojimi popismi okupovaného Francúzska počas prvej svetovej vojny, ktoré sú veľmi pôsobivé a zanechávajú pocit silného znepokojenia. Popisy udalostí počas 2. svetovej vojny sú tiež vykreslené veľmi realistický a vháňajú slzy do očí.
Autorka opisom udalostí nešetrila, a zároveň ich zbytočne nedramatizovala.
Túto knihu môžem len odporučiť, je skvelým svedectvom jednej doby v našej histórii a dokonale vyjadruje aj náladu tej doby. Okrem toho je tu vykreslená téma žien špioniek počas 1. i 2. sv. vojny, s ktorou sa väčšina pravdepodobne ešte nestretla.
Julie Caplin si ma získala svojím úžasným popisným písaním. Aktuálny únik bol venovaný japonskej kultúre, ktorá vyniká dokonalým zladením tradícii s modernými technológiami. Autorke sa podarilo zachytiť všetky pamiatky a zvuky rušného mesta, jedlá, tradície a aktuálny životný štýl obyvateľov, ktoré prezentovala na úžasne vyprofilovaných vedľajších postavách.
Hlavná postava má povolanie a hobby, ktoré sú trendové a páčia sa mi.
Jediný mínus dávam romantickej zápletke, ktorá mne osobne nesadla.
Prečo som Denník Anny Frankovej dokázala prečítať až na tretí pokus ?
Zatiaľ ani jedná prečítaná kniha na mňa nepôsobila tak emocionálne, ako táto. Možno je to tým, že som vopred vedela, aký osud Annu čaká a bolo mi nesmierne zaťažko čítať dôverné myšlienky a opisané pocity tejto mladej talentovanej dievčiny. Možno prispel k tomu aj fakt, že som počas pandémie v karanténe viac chápala Annu Frankovú a jej rodinu, keď som zistila, aké je ťažké zostať doma...
Rodina Frankovcov sa musela dlhé dva roky skrývať v tajnom úkryte na pozadí druhej svetovej vojny a holokaustu. Následne musela táto mladá dáma v koncentračnom tábore Bergen-Belsen prežiť mnoho hrôzostrašných vecí. Vo svojom denníku s názvom Kitty Anna Franková poukazuje na hrôzy jedného z najbrutálnejších činov krutosti vo svetovej histórii a dôležitosti slobody v živote človeka. Je to kniha, ktorú by si mal prečítať každý, aby si dokázal vážiť to najcennejšie, čo má, a to svoju slobodu.
Smutný, zvláštny, no pre mňa veľmi fascinujúci príbeh...
Zpěv velryb je psychologickou sondou do duše najskôr dievčaťa, a potom ženy, ale tiež do osudov dalších, vzájomne prepojených postáv. Autora obdivujem za to, ako sa dokázal vcítiť do postavy Dolores - zničeného dospievajúceho dievčaťa a napísal neľahký príbeh o pocitoch, o bolesti, o neporozumení, o strachu, o traume, o hľadaní pravdy, o zničujúcej láske, o otázkach a odpovediach, ktoré se všetci snažíme v živote nejako nájsť. Aby som neuvádzala iba samé pesimistické veci, v príbehu je i odpustenie a nádej.
DNA je inteligentný detektívny román s pomaly plynúcim dejom, so sympatickými ústrednými postavami, podrobnejšie zameraný na policajné postupy, ktoré metodicky odhaľujú vrstvu po vrstve dômyselné sprisahanie zahŕňajúce záhadné, kódované správy, temné rodinné tajomstvá a niektoré nové hrôzostrašné metódy vrážd obetí, o akých som ja osobne zatiaľ nečítala.
Teším sa na ďalšie časti.
Krátky pôsobivý román o dvoch dospievajúcich chlapcoch z rôznych rodín, z ktorých každý má svoje problémy a spôsoby, akými sa ich pokúšajú zvládnuť. Ďalej v príbehu vyznieva i svedectvo o tom, aké ťažké môže byť pomáhať si navzájom, keď „lojalita“ znamená mlčať o problémoch, ktoré môžu ohroziť život.
Autentický napísaný príbeh s údernou zápletkou a veľmi závažnými posolstvami, ktoré by nás mali vyburcovať k tomu, aby sme si viac všímali svoje okolie a problémy svojich blízkych.
Svetlo medzi oceánmi je román, ktorý ma úplne emočne vyčerpal.
Ústredným motívom je morálna diléma, kde aj ta nesprávna voľba sa javí ako dobrá, ale...
Jednoduchý príbeh o hľadaní zmyslu života po prežitej traume počas vojny, o šťastí v manželstve, o bolestných stratách, o nádeji a nesprávnom rozhodnutí, o výčitkách svedomia, o zrade, o láske, o odpustení, či nádeji.
Ako čitateľka musím vyzdvihnúť opísané prostredie ostrova Janus, ktoré dodávalo príbehu dokonalú búrlivú atmosféru. Ďalej boli hlavné postavy vykreslené tak, že s každou som sympatizovala, každú som chápala, s každou som prežívala bolesť, bolo i pre mňa ťažké rozhodnúť sa, ktorá je tá dobrá a zlá.
Po prečítaní môžem iba konštatovať, že túto knihu tak skoro znovu čítať nebudem, lebo prežité emócie budú vo mne rezonovať ešte veľmi dlho.
Je to dobre alebo zle ???
Knihu hodnotím ako celkom dobré oddýchové čítanie, ale mam zopár pripomienok. Kladne hodnotím prostredie horský hotel v zapadnutom mestečku so snehovou kalamitou odrezaný od sveta, ako aj celkom slušnú psychológi postáv. To, že námet nebol originálny mne osobne neprekážalo. Jedinú výtku mám k vystupňovaniu zápletky, kde sa všetko dlho točilo iba medzi postavami, ale celkové rozúzlenie zápletky bolo na môj vkus príliš urýchlené a odhalenie vraha mi prišlo dosť "lacné"...
Vzdávam hold pani autorke za Kyselé třešně, ktoré sú výnimočné obsahom i formou literárneho spracovania.
Pár dni som bola virtuálnou pozorovateľkou malej dedinky Lověšice a sledovala osudy jej obyvateľov krátko pred koncom 2 sv. vojny i po jej bezprostrednom ukončení.
Ocitla som sa tak uprostred kolobehu života niekoľkých postáv, ktoré si ma získali svojim presvedčivo vykresleným, či už kladným alebo zápornym charakterom. Každá z nich totiž dokonale zapadla do reálneho obrazu ďôležitých historických udalostí, ktoré sú veľmi závažné...
Ako čitateľka musím iba obdivovať autorku, ako sa jej autentický podarilo zachytiť život obyčajných ľudí počas vojny a prepojiť ho s niekoľko hodinovým nočným masakrom na Švédských šancích.
Okrem toho ma zaujali aj iné "nerovné" medziľudské vzťahy, ktoré sú v knihe zachytené a v tedajšej spoločnosti boli považované za tabu.
Viac neprezradím a knihu odporúčam prečítať hlavne milovníkom našej histórie.
Zimomriavkovo krásna a emotívna kniha s úžasným psolstvom.
Dostal ma tento jednoduchý romantický príbeh s komplikovanou otázkou, ktorá dáva zmysel nášmu bytiu.
Takto si predstavujem rodičovskú lásku, ktorá presahuje všetky dimenzie...
Prečo sa mi páči séria Akta Enzo ? Moje hlavné tri dôvody sú:
1. Hlavná postava, ako i všetky ostatné, je veľmi dobre vykreslená a sympatická.
2. Zápletky sú rozmanité a napínavé.
3. Autorov štýl písania je veľmi zručný, obzvlášť sa mi páčia opisy a bohatá slovná zásoba.
Teším sa na ďalšie časti !
Nezdielam všeobecné nadšenie. Osobne sa mi nepáči, keď autori chcú ťažiť z predchádzajúceho úspechu a čitateľský oblúbené postavy hádžu do pomyselnej práčky, aby ich poriadne vymáchali a vrátili ich tam, kde boli na začiatku. Presne taký pocit som mala po prečítaní. Dokonca mi to pokazilo dojem aj z predošleho príbehu...
(SPOILER) Zdá sa, že ľudská chamtivosť, krutosť a bezcitnosť sú nevyčerpateľnou studnicou pre písanie obdobných kníh, akou je aj román Kým sme boli vaši.
Tento román sa zameriava na detskú spoločnosť v Tennessee, ktorá ublížovala tým najbezmocnejším a najzraniteľnejším medzi nami, a to chudobným deťom, ktorých rodičia nemali zdroje potrebné pre ich záchranu...
Dva alternatívne príbehy, jeden z minulosti, ktorého rozprávačom je od rodiny odlečené spolu s ďalšími štyrmi súrodencami mladé dievča. Opisuje krutý život v sirotinci, kde sa s deťmi nezaobchádzalo dobre... za drobné nerozvážnosti boli prísne trestané, tŕpeli hladom, nevedomky čakali na osvojenie.... blond deti boli obzvlášť cenné, pretože sa ľahšie osvojovali a majiteľke prinášali väčšie zisky.
Jej príbeh je srdcervúci a hoci je jej postava vymyslená, tento príbeh reprezentuje mnoho iných skutočných.
Príbeh zo súčasnosti sleduje dospelú ženu z prestížnej rodiny, ktorá chce nájsť pravdu o svojej milovanej babičke, ktor trpí demenciou, ale po celý život pred rodinou ukrývala bolestné tajomstvo.
Osobne sa mi viac páčil príbeh z minulosti, lebo bol napísaný pútavejšie, postavy boli prepracovanejšie a dej bol vzhľadom na historické fakty zaujímavejší. Páčilo sa mi však, ako sa príbehy nakoniec spojili.