Evaho73 komentáře u knih
Ak neveríte, že na svete skutočne existuje zlo, kniha "Nájdite ma" vás určite presvedčí...
Naozaj nemám pocit, že by som túto knihu mala ohodnotiť hviezdičkami.
Michelle rozpráva svoj príbeh otvorene a úprimne, kde zbytočne nezachádza do podrobnosti, ktoré by ešte viac sťažovali čítanie. Obdivujem Michellinu schopnosť zotaviť sa z toho, čím si prešla a jej nezištnú lásku k svojmu synovi. Obdivujem jej odvahu a úprimnosť.
Celkovo však táto kniha naozaj nie je knihou, ktorá vo vás môže zanechať iný pocit než znechutenie a rozhorčenie nad tým, že sa takéto veci vo svete dejú.
Moje prvé zoznámenie s Natashou Lester a jej tvorbou, ktorá na mňa zapôsobila naozaj veľkolepým spracovaním udalostí počas druhej svetovej vojny.
Túto strhujúcu historickú fikciu o odvážnej skupine letkýň a tajných agentoch som prečítala počas troch večerov.
Príbeh prerozprávaný v niekoľkých časových rámcoch ma preniesol do Francúzska, Anglicka a Austrálie. Je to rodinná sága o vojne, láske, prežití, móde, priateľstve a predovšetkým o tajomstvách. Autorka v tomto diele vzdáva poctu k nezlomnej sile ľudského ducha, čo vyjadrila dokonale vyprofilovanými fiktívnymi, ale i skutočnými postavami, ktoré pre lepšiu budúcnosť dokázali obetovať naozaj všetko...
Knihu môžem iba odporučiť všetkým priaznivcom historických románov.
Knihu vnímam ako jeden z mojich ďalších úletov do rozprávky pre dospelých.
V tomto príbehu mi bolo asi najviac sympatické, že ona bola iba polovičná kráska a on nebol nechutne bohatý :-).
Inak je to obvyklé klišé, ale čo na tom záleží, keď sa pri tom dobre relaxuje.
Obrovské prekvapenie.
Nečakala som od tohto diela až takú autentickosť a hlavne pre čitateľa tak atraktívne spracovanie, ktoré i mňa pohltilo od prvej po poslednú stranu.
Na to, že Tichý Don I. obsahuje skoro 670 strán, nenašla som v ňom jediné hluché miesto, ktoré by ma nebavilo alebo nudilo.
Najviac ma zaujal opísaný spôsob života kozákov, ich tradicií, mravov alebo obyčajov. Autor na mnohých miestach opisuje prácu na poliach, lebo kozáci boli v prvom rade roľníci s hlavnou túžbou pracovať na poliach. Veľkolepé opisy prírody alebo napríklad odevov, tancov a piesní, rovnako uchvátili moju čitateľskú dušičku.
Nečudujem sa, že autor za toto dielo obdržal Nobelovú cenu.
Dúfam, že III a IVdiel, na ktorý sa po krátkej prestávke chystám, bude obdobne spracovaný.
Fantastické čítanie s množstvom napätia, ktoré vrelo odporúčam.
Páčil sa mi nápad dať do kopy skupinu neurotikov, kde každý má svoje dôvody pre túto diagnózu.
Príbeh o šialenstve a nešťastí v liečebni, kedy sa ľudia, ktorí majú málo spoločného, ocitnú v okolnostiach, v ktorých si vytvárajú nečakané putá a prechádzajú nečakanými premenami, je plný štipľavého humoru. Postavy sú podľa mňa veľmi dobre vykreslené, zreteľné a hlavne sa ďalej, vzhľadom na pobyt v liečebni, vyvíjaja ich charakter, čo mňa bavilo asi najviac. Za niektorými postavami, sú srdcervúce príbehy, pri ktorých sa ku koncu odhalia ich dôvody. Osobne mi tento román veľmi uspokojil moje čitateľské chuťky.
Ďalšia časť zo série, v ktorej ústredná dvojica vyšetrovateľov skúma dlhodobé dôsledky traumy z detstva.
Skvelá kniha s atmosférou, ktorá si získala moju pozornosť od začiatku až do konca.
Autorkin štýl písania mi sedí hlavne v tom, že neopisuje brutalitu do detailov, vie včas tieto scény zastaviť tak, aby si čitateľ sám urobil predstavu, ako sa daný skutok odohral. Ďalším bonusom sú hlavné postavy, ktoré sú uveriteľné a s obyčajnými ľudskými slabosťami.
Teším sa na ďalší diel !!!
Mechanický pomaranč je dystopická fikcia o rebélii "hjumaníka" tínedžera Alexa, ktorého vášňou bola paradoxne vážna hudba.
V prvom rade som si najskôr musela privyknúť na vymyslený slangový jazyk, alebo akúsi skomoleninu ruského a anglického jazyka.
Osobne sa mi priečila do detailov opisovaná brutalita, hoci chápem, že to bolo autorovým zámerom, aby poukázal na vnútorne vyprahlý svet, v ktorom tínedžeri vyrástali.
Na záver som očakávala nejaké morálne ponaučenie, ale bola som sklamaná, že Alexa násilie "iba prestalo baviť" a nevnímal ho ako niečo zlé.
Za mňa je táto kniha tak trochu sklamaním...
Moje očakávania od tejto knihy neboli príliš vysoké, ale o to viac ma prekvapila svižným dejom, širokým spektrom rôznorodých postáv a slušným vystupňovaním napätia.
Amnézia je síce veľmi otrepanou témou, ale skoro vždy v čitateľovi dokáže vyvolať zvedavosť ako a prečo.
Samanta bola hlavná aktérka s amnéziou, a zároveň veľmi nedôveryhodná rozprávačka, ktorá u mňa vzbudzovala podozrenie skoro na každú z postáv.
Skutočného vraha som neupodozrievala ani náhodou, a preto bol pre mňa záver dosť šokujúci.
Niekedy sa cítim ako Joanna (hl. postava) pri návšteve rodnej dedinky.
Mám pocit, že sa tam ženy správajú obdobne, ako opisuje vo svojej knihe Ira Levin ;-).
Malomestský spôsob života, kde každý každého pozná, chtiac - nechtiac núti nových prisťahovalcov prispôsobiť sa sociálnemu stereotypu, aby zapadli do komunity. Často tak nevedome tieto osoby začnú meniť svoje návyky a ten, kto sa nedokáže prispôsobiť, vyčnieva z radu, je terčom pre ostatných...
Ja v tomto vidím istú nadčasovosť, ktorú sa autorovi podarilo zachytiť, hoc trochu extrémnym spôsobom.
Ospravedlňujem sa väčšine mojich knižných priateľov, že tentoraz nezdielam ich nadšenie.
Jak voní tymián som počúvala ako audioknihu, lebo pokiaľ by som ju mala čítať, tak ju odložím ako nedočítanú.
Po literárnej stránke jej nemôžem nič vytknúť. Krásny jazyk, nádherné opisy, z ktorých cítiť lásku ku konkrétnemu kraju, perfektné vcítenie sa do detskej mentality...
To všetko zatienili niektoré pasáže, ktoré vyznievajú príliš cynický, vychvaľovačne a zošmiešňujúco k ľuďom s odlišným svetonázorom. Chýbala mi tam hlavne určitá pokora a tolerancia...
Nad týmto by som sa ešte dokázala povzniesť (veď som predsa tolerantná;-)), ale najviac mi prekážala monotónnosť pri opisoch, ktorá spôsobovala, že ma kniha nudila. Chýbal mi tam nejaký náboj, ktorý by ma nutil dychtivo sa dozvedieť ako skončilo to, či ono huncútstvo alebo zážitok.
Neviem, čo spôsobilo tieto moje dojmy, azda som nebola príliš vnímaná, ale takto to bezprostredne po urputnom dopočúvaní cítim. Najhoršie je, že knihe nedám ani druhú šancu napraviť si u mňa reputáciu. Jednoducho raz stačilo.
Kniha Huslistka z Osvienčimu je jednou z mojich knižných vianočných darčekov, ktorá ma milo prekvapila dokonalým prepojením fikcie s historickými skutočnosťami.
Alma Rosé bola talentovanou huslistkou so zaujímavým životným poslaním, kde jej vášeň pre hudbu a čistá sila charakteru pomohli zachrániť mnohých jej spoluväzňov - amaterských hudobníkov v Osvienčime.
Touto charizmatickou ženou sa autorka nechala inšpirovať a napísala tento krásny román, v ktorom preukázala i dokonalú znalosť historických udalostí počas 2. sv. vojny.
Ako by to ani nepísala Sandra Brown. Pri tejto knihe si stačí prečítať iba anotáciu a dozviete sa všetko podstatné.
Samotný dej je vlastne jej rozšírenie o opisy sexuálnej príťažlivosti alebo sexuálnych scén a v tom sa ja až tak nevyžívam.
Za mňa veľké sklamanie, lebo i tento žáner si vyžaduje určitú kvalitu !!!
Chvíľu mi trvalo, kým som si privykla na literárny štýl jazyka akým je kniha napísaná.
Hlavná myšlienka na mňa zapôsobila veľmi znepokojujúco, lebo odhliadnúc od riešenia nemeckej otázky je svojim spôsobom nadčasová. Ľudská zbabelosť, závisť a chamtivosť bez akýchkoľvek zábran pôjdu ruka v ruke, čo svet svetom bude stáť.
Dej príbehu je zasadený do konkrétneho prostredia na severnej Morave s konkrétnými postavami, ktorého námetom sú chýry ohľadom zmiznutia tamojšieho mlynára nemeckého pôvodu a mňa napadá do akej miery je to pravdivé ?
Naopak historické fakty nám nedovoľujú zpochybňovať událostí spojené s odsunom Nemcov po ukončení druhej sv. vojny...
Televíziu nesledujem a po večeroch iba čítam knihy. Počas celého jedného týždňa som sa vždy tešila na večer, kedy som mohla otvoriť knihu Pád titánov a ponoriť sa do spletitých vzťahov nielen fiktívnych, ale i skutočných postáv na pozadí reálnych historických udalostí.
Autor oplýva schopnosťou zaujať pútavým štýlom jazyka a dokonalou znalosťou histórie, ktoré spolu dokážu udržať pozornosť čitateľa od prvej až po poslednú stránku.
Kniha sleduje životy postáv viacerých národností z rôznych spoločenských vrstiev počas udalostí, ktoré viedli k prvej svetovej vojne a následnej k hospodárskej kríze. Prostredníctvom toho čitateľ získava viacrozmerný pohľad na prvú sv. vojnu a lepšie dokáže pochopiť zmätok ohľadom jej vypuknutia z pohľadu niekoľkých národov.
Na záver veľmi oceňujem autorov neutrálny postoj, v duchu ktorého knihu napísal.
Pokánie je ľútosť nad spáchaným skutkom so snahou ho odčiniť, ale i veľmi výstižný názov tejto knihy.
Zatiaľ je to pre mňa najlepšia kniha od tohto autora, z troch doteraz prečítaných.
Príbeh pozostávajúci zo štyroch častí sa oproti iným dielam odlišuje atypickým literárnym prevedením, ktoré je u tohto autora charakteristické. Ani jedná z postáv si úplne nezískala moje sympatie, ale oceňujem ich dokonalú charakteristiku.
Rovnako ma pohltila atmosféra... hlavne opisy vojenskej ošetrovne so zranenými vojakmi, vo mne silne evokovali nezmyselnosť vojny.
Čerešničkou na torte bol pre mňa záver, ktorý vo mne zanechal ten pomyselný wow efekt...
Odporúčam skôr náročnejším čitateľom, ktorí dokážu dielo oceniť z viacerých perspektív.
Dávam iba jednu hviezdu za literárne spracovanie, ktoré má svoju kvalitu.
Nemôžem sa však stotožniť s obsahom, lebo hlavná postava nie je skutočná. Diderotov výtvor je desivý vymyslený vtip, ktorý sa iba použil na oklamanie priateľa, aby sa vrátil z vidieka do Paríža.
Svedomie mi v tomto prípade nedovoľuje tolerovať zosmiešňovanie katolíckej morálky.
Túto knihu odporúčam ako príjemné oddýchové čítanie so zaujímavými postavami, ktoré sa ocitnú v rôznych neočakávaných situáciách, postupne sa vysporiadavajú so svojimi problémami, aby sa vyrovnali s minulosťou a tým dospeli k poznaniu, kým skutočne chcú byť.
Dokonale opísaný predvianočný, zasnežený a mrazivý Paríž, dodáva tomuto príbehu kúzelnú sviatočnú atmosféru.
(SPOILER) Slušný debutový psychologický thriller, ktorý som naozaj prečítala jedným dychom.
Bod uberám za úvod, ktorý mi prišiel trochu nezáživný, a preto odporúčam nevzdávať to hneď v začiatkoch.
Dej príbehu je inšpirovaný tragédiou Alcestis od Euripida a odohráva sa v prostredí psychiatrickej liečebne. Ústrednou postavou je pacientka, ktorej mlčanie sa stalo jedinou zbraňou. V určitom okamihu je jej ticho opísané ako zrkadlo, odrážajúce sa späť k... a práve tento zlom ma priviedol slušným vystupňovaním napätia naozaj k šokantnému záveru.
Skvelý umelecký zážitok !!!
Čitateľ tonysojka napísal k tomuto dielu úžasný komentár, ktorý ma najskôr inšpiroval a po prečítaní knihy sa s ním aj úplne stotožňujem.
Osobne ma naviac zaujal uhol pohľadu, ktorým sa autorka vo svojom diele pozerá na legionárov počas prvej sv. vojny, kde ich vidí ako dezerterov, či dokonca zradcov. Na tomto aspekte postavila rodinnú drámu s kvalitne vykreslenou psychológiou všetkých postáv.
Je to moja druhá kniha od pani Tajovskej a určite nie posledná, lebo jej tvorba stojí za prečítanie.
Poslední bitvu som počúvala ako audioknihu.
Musím uznať, že autor zachytil pád Berlína s nadhľadom a celkom objektívne. Ťažko sa mi počúvalo o tom, čo nás v škole za socializmu neučili, že počas útoku a bezprostredne po ňom v mnohých oblastiach mesta pomstychtivé sovietske
jednotky masovo znásilňovali, drancovali a vraždili tie najnevinnejšie a najbezbrannejšie obete ženy, deti a starých ľudí...
Pád Berlína bol strategický významný a priniesol sovietske víťazstvo, koniec druhej svetovej vojny v Európe, koniec nacistického Nemecka, ale aj zbabelú samovraždu Adolfa Hitlera a smrť ďalších vysokých nacistických predstaviteľov.
Som rada, že som sa prostredníctvom tejto knihy dozvedela o všetkých okolnostiach, ktoré bitku o Berlín sprevádzali.
Rovnako som rada, že som ju počúvala ako audioknihu, lebo prečítať ju by som asi nezvládla, čo týmto úprimne priznávam.