Evaho73 komentáře u knih
Prečítala som....ok, ale vracať sa ku knihe už nebudem a radím ju do kategórie raz stačilo.
Určite ma kniha veľa zaujímavosti, kde som najviac oceňovala rozprávanie o počiatkoch stomatológie, kedy sa okrem trhania zubov začal klásť dôraz aj na ich liečenie a prevenciu. Vyplachovať ústa vlastným močom, ktorý považovali za účinný dezinfekčný prostriedok, by som asi neskúšala...
Inak mi celkovo nesadol štýl rozprávania, kde som mala pocit, že autor išiel niekedy až za hranu a určité násilné a sexuálne scény boli na mňa priveľa.
Hlavná hrdinka bola asi všetko od lesby cez prostitútku, manželku, milenku...
Vyfabulovaný príbeh na pozadí reálnych dejín týmito prvkami akoby u mňa stratil tú pravú čitateľskú hodnotu.
Ľahké, osiežujúce, nenáročné síce trochu "klišoidné" čítanie na letné dovolenkové chvíle.
Príbeh troch bratov - staviteľov ma bavil, od knihy som nemala veľké očakávania, vedela som do čoho idem, a preto nie som sklamaná.
Myslím si, že od tohto žánru sa nedá očakávať, že to bude literárne veľkodielo a tu je iba rozhodujúce, či sa zápletka čitateľovi zapáči alebo nie...
Mne celkom sadla a idem na ďalší diel tejto modernej akože rodinnej ságy.
(SPOILER) Opätovné stretnutie s čudáckym Fredrikom Welinom som si znovu užívala.
V tejto časti si musel siahnúť až na samé dno vystlané popolom z jeho domu, kt. sa stal akoby symbolom jeho premrhaného života.
Čítanie o jeho nešťastí, komplikovanom vzťahu so svojou dcérou, nenaplnenej túžbe po láske, ale aj veľkej zrade bolo pre mňa strhujúce a veľmi som si príbeh užívala.
Zdá sa, že kvalitné talianské topánky ušité na mieru, boli dostupnejšie ako poctivé švedské gumové čižmy...
Mankellov štýl prerozprávania príbehu o človeku, ktorý sa okrem vysporiadania so životom, musí naučiť akceptovať a prijať aj svoju starobu je osobitý, do istej miery až depresívny a nemusí sadnúť každému. Mne osobne tento štýl "lahodí" môjmu čitateľskému vkusu a za mňa je to na plný počet.
Pochádzam z dediny a život na dedine v podaní autorky tejto knihy má určite vierohodne zachytenú atmosféru.
Nepochybne k tomu prispieva aj rozprávanie v nárečí, čo hodnotím ako skvelý nápad.
Škoda, že my dedinčania vyznievame iba ako závistlivé, vypočítavé, slaboduché, ohováračske, neverné, ochlastané a neviem ešte aké stvorenia...
Keby tam bola autorka zakomponovala aj trochu dedinskej dobrosrdečnosti, súdržnosti, poctivosti alebo ústretovosti, bolo by to odo mňa na plný počet, takto je to iba za štyri.
Moju pozornosť si kniha získala najskôr svojou obálkou, a potom aj samotnou anotáciou.
Chcela som si prečítať niečo nenáročné a oddychové, čo som v príbehu o netradičnom priateľstve medzi paňou a jej komornou nakoniec aj našla.
Nevadilo mi ani, že to bola klasická romanca a celkom dobre som pri čítaní pútavého príbehu zrelaxovala.
Fantasy žáner nie je moja šálka kávy a potvrdilo sa mi to aj pri čítaní tejto knihy.
Možno by sa mi príbeh dvoch ústredných postáv, nemej upratovačky a neznámeho tvora, celkom pozdával ako zaujímavá rozprávka pre dospelých, nebyť pre mňa nezaživného spracovania celého príbehu.
Nudné a zdĺhavé pasáže prevyšovali tie zaujímavejšie a ja som sa musela veľmi premáhať, aby som knihu dočítala.
Hádam, že neskôr si pozriem aj ospevovaný film a možno si ním poupravím celkový dojem z knihy.
Knihu som prečítala behom jedného popoludnia, takže je určite čitateľný atraktívna.
Je napísaná pomerne jednoduchým a zrozumiteľným jazykom, kde si svojím presvedčivým prerozprávaním príbehu získava nejedného prívrženca.
Rozohratá napínavá šachová partia medzi troma hlavnými postavami čitateľa núti sledovať ich ďalšie ťahy až do samého konca (PAT, aspoň za mňa).
Môj pocit po prečítaní je trochu rozpačitý, lebo nie som úplne stotožnená touto zvrátenou fikciou so silne erotickým podtónom.
Nezlomný.
Veľmi výstižný názov útlej knižôčky obsahujúcej veľmi kruté a znepokojujúce svedectvo.
Silná výpoveď človeka, ktorý sa dostal zo dna, odkiaľ zvyčajne niet návratu, aby mohol pomáhať podobným osudom stíhaným deťom.
Deti z Kene vyrastajúce na ulici, ktorá je ich spálňou aj záchodom zároveň...
Útek od hladu, zimy, samoty, poníženia, akéjkoľvek beznádeje im poskytuje fľaštička lepidla...
Kruté pravidlá, na základe ktorých zažívajú šikanu od polície, úradov, ale hlavne od svojich vrstovníkov z ulice...
Vzdávam hold všetkým, ktorí pomáhajú týmto deťom !!!
Všetky superlatívy, ktoré by som chcela ku knihe uviesť sa nachádzajú v nižšie uvedených komentároch a nechcem sa opakovať.
Potvrdzujem, že je to skvelé čítanie s perfektne vyprofilovanou hlavnou postavou, ktorá má bavila najviac a navyše s veľmi autentickým príbehom zo života.
Tak trochu hulvátskemu a cynickému doktorovi s dobrým srdcom a nadaním pre svoju prácu, som držala všetky palce až do samého konca.
Podľa mňa kniha spĺňa všetky kritériá, ktoré má mať kvalitné literárne dielo, a preto ju vrelo odporúčam.
Priznám sa, že k prečítaniu tejto knihy ma inšpirovalo najskôr jej rozhlasové spracovanie, ktoré som počúvala v ČRo.
Príbeh Charlotte, jej manžela a ich detí na mňa zapôsobil tak, že som dychtivo začala čítať aj knižné spracovanie.
Kniha je napísaná veľmi pútavo, a keď som si ju porovnávala s dostupnými životopismi, zistila som, že aj realistický.
Obdivujem, akou oporou bola Charlotta pre svojho manžela TGM a ich deti.
Američanka, ktorá sa stala češkou bola veľmi nadaná a verila v génia nášho národa, ktorému všemožne pomáhala ako politický, tak aj tým, že prevzala starostlivosť o výchovu ich detí.
Jej manžel o nej povedal:
"Byla to nejlepší, čím může být žena muži v rodině."
Myslím si, že toto tvrdenie vystihuje všetko.
Ďalšie veľmi inteligentným spôsobom spracované literárne dielo, zachytávajúce rodinnú ságu, ktorej dej sa sústreďuje okolo prevádzky malého rodinného hotela.
Opäť oceňujem bravúrne vyprofilovanie každej jednej postavy, ktoré skvelo zapadajú jednak do celkového príbehu a jednak dosť reálne odzrkadľujú vtedajšie spoločenské pomery, ku ktorým sa všetci prispôsobovali aj na základe svojich povahových vlastností.
Páči sa mi, ako autorka cez každú jednu postavu nastavuje zrkadlo, v ktorom sa odrážajú reálne životy mnohých podobných ľudí poznamenané osobnými tragédiami, ale aj ich spoločenskými postaveniami.
Svoje kúzlo má aj celková atmosféra príbehu, ktorá vo mne vyvolávala pocit skutočnosti, a to ja osobne pri čítaní kníh oceňujem asi najviac.
Minútové modlitby pre ženy považujem za vydatné každodenné duchovné vitamíny.
Podobne ako biblia, tak i táto knižôčka patrí u mňa do kategórie "každodenná duchovná potrava".
Častokrát som bola prekvapená, ako som sa náhodným výberom modlitby trafila do momentálneho rozpoloženia a krátke rozjímanie ma dokázalo vždy duchovne posilniť.
(SPOILER) Zveršovaná povesť, ktorá mi prirástla k srdcu.
Najskôr pri tureckých vpádoch unesú matke trojročného synčeka, aby on sám po rokoch podobne uniesol otrokyňu - svoju matku.
Láska k rodnej zemi nakoniec preváži aj materinskú lásku a matka vysloví túžbu vrátiť sa domov...
Knihu som zhĺtla ako jednohubku.
Prečítala som už niekoľko kníh o ženách v podobných kultúrach a stále ma rovnako dokážu fascinovať.
Čo vlastne môžu afganské ženy?
Nemôžu skoro všetko a môžu skoro nič...
Nepochopiteľné rozdiely, práva, postavenie, burky častokrát ukrývajúce "vlastnícke a vlastnoručné označkovanie" od manželov v podobe modrín alebo jaziev, strata dôstojnosti...
Najnepochopiteľnejší je asi fakt, že mnohé ženy to príjmajú ako prirodzenú súčasť ich života vychádzajúcu z ich náboženstva alebo tradícií.
Frišta je kniha, ktorá zaujímavým spôsobom čitateľom približuje aj takýto kúsok ženského sveta.
Baletky z príbehu, tak milovali balet až ho nakoniec nenávideli ?
Taký pocit som z knihy nadobudla a celkom výstižne mi ju charakterizujú texty D. Patrasovej:
...Baletí baletka, baletí,
Pozor, ať do kulis nevletí
Špatně se v baletu učila
Teď neví, kam by dřív skočila…
... Baletí baletka, baletí,
hrůza, co udělá vzápětí,
jezero právě teď rozlila,
protože v dětství moc baštila...
Balet je pre mňa nádherné umenie, kde dobré baletky považujem priam za etérické bytosti.
Byť dobrou baletkou je poslanie, pre vykonávanie ktorého dostane do vienka predpoklady a talent iba zopár vyvolených, ktoré sa dokážu tomuto umeniu úplne odovzdať a podriadiť mu všetko - svojho ducha, svoj život, bolesť, drinu, vyčerpanie, zdravú rivalitu...
Baletky z príbehu sa trápili, a preto rebelovali opíjaním sa, drogovaním, neviazaným sexom, vzdorom a neviem čím všetkým ešte... Evidentne v sebe nenašli to výnimočné poslanie, ktorému by podriadili všetko, a autorka to svojím spôsobom poníma ako krivdu, z ktorej sa musí pred svetom vykričať...
Žiaľ aj takéto odvrátené strany má baletné umenie, lebo prirodzený talent a poslanie pre jeho rozvíjanie, nedostane do vienka úplne každý...
"Človeka je možno zničit, ale nie poraziť."
Asi tento citát mi najviac vystihuje podstatu príbehu.
Osobne však oceňujem krásny a dojemný vzťah chlapca k starcovi, kde jednoduchosť príbehu priam zdôrazňuje ako si jeden druhému vzájomne prospievali. Chlapec čerpal múdrosti a skúsenosti starca, ktoré mu oplácal svojou príkladnou starostlivosťou a to by mala byť prirodzená, žiaľ dnes už veľmi výnimočná, súčasť života.
Úcta a pomoc starším je pre mňa azda to najkrajšie nadčasové posolstvo, ktoré kniha okrem iných dokáže odovzdať.
Steinbeckova Perla je krásnym podobenstvom o tom, ako dokáže vidina bohatstva zaslepiť oči a zdravý úsudok.
Pieseň rodiny bola najskôr pokorená piesňou perly, a napokon aj piesňou zla...
My ľudia zaslepení honbou za mamonou, často nevidíme to najkrajšie a najvzácnejšie bohatstvo, ktoré máme ukryté v svojich deťoch, v svojej rodine!!!
Mnohokrát si to uvedomíme, až príliš neskoro.
Perla je síce rozsahom krátke, ale svojím významom vystížne memento o tom, aké hodnoty sú pre nás najdôležitejšie.
Príbeh je napísaný štýlom mexickej telenovely, kde sa jednotlivé dejové línie posúvajú až priveľmi pomalym tempom.
Za necelý mesiac sa toho udeje toľko, že vzhľadom na prežité traumy obidvoch hlavných postáv, celý príbeh svojim podaním nevyznieva vôbec reálne. Charakteristika hlavných postáv mi nesadla, ako aj mnoho protichodných reakcií v ich chovaní.
Rada sa odreagujem pri čítaní podobných žánrov, ale táto kniha má neskutočne nudila, pri čítaní som musela preskakovať strany, kde čuduj sa svete, som o nič neprišla.
Určite by som knihu druhý krát nečítala a hodnotím ju ako veľký prešľap pri mojom výbere.
Fúha!!! Veľmi zvláštna kniha, ktorú ešte trochu predýchavam...
SPOILER
Rozprávanie o osudoch troch hlavných hrdinov - klonov predurčených k dárcovstvu orgánov, bolo podávané monotónne a bez emócii.
Zo začiatku som mala pocit, akoby rozprávanie bolo iba o bezstarostnom živote študentov v škole, ktorá má svoje zvláštne pravidlá. Postupne sa však síce náznakovo odhaľujú skutočnosti, ktoré predúrčujú ich osudy vedúce k jedinej istote ľudského bytia, a to k smrti. Najdesivejšie na tomto príbehu je tá skutočnosť, že klony boli vychovávané iba k tomu, aby zomierali pre záchranu iných. Mali to byť bytosti predurčené svojmu poslaniu - bez emócií, neschopné lásky.
Niekde však nastala chyba a...
Neopúšťa ma je príbeh o láske – priateľskej, mileneckej, ale v prvom rade o láske obetavej.
Donútil ma premýšlať o podstate ľudskej bytosti, o jej existenčných otázkach v čase a podmienkach, keď si viac ako ostatní uvedomuje, čo ju na konci života čaká.
Zatúžila som trochu po oddychovej literatúre a povedala som si, že skúsim dať ešte jednu šancu NR.
Napodiv ma tentokrát príbeh inteligentného zlodeja a doktorky histórie celkom zaujal. Dej mal spád, dobre vystupňovanie okorenené napätím, romantikou ale aj vtipom. Počas čítania som sa nenudila a celkom dobre pobavila na niektorých scénach.