Evaho73 komentáře u knih
Trochu prepracovanejší koniec prvého dielu by úplne postačoval iba na jednú knihu.
Mám pocit, že sa autorka dopustila zásadnej chyby a napísala druhý diel, ktorý iba zhoršuje kvalitu a renomé toho prvého.
Nič nové som sa nedozvedela, iba som si prečítala trápnu snahu napodobniť alebo rozšíriť originalitu toho, čo už raz bolo vypovedané, ale na tomto sa už spálilo mnoho aj skúsenejších autorov.
Čítanim tejto knihy som sa opäť ocitla na prechodovom moste medzi literatúrou mladých a literatúrou pre dospelých, ako sa zvykne YA literatúra označovať.
Keď som sledovala rieku dejových liniek, objavila som tam sebazničujúci smútok nad stratou blízkych, rodinné problémy, ťažkú diagnózu, depresie, hľadanie seba samého, ale aj naopak vykupujúcu lásku, zmierenie alebo ponaučenie z prežitého, teda odhodlanie a optimizmus zmeniť smer života k lepším cieľom.
Toto sú aj základné charakteristiky pre tento druh literatúry, ktorú neodsudzujem iba ju vďaka svojmu veku vnímam inak, lebo mladosť dáva krídla prekonať aj to neprekonateľné a nič iné sa v tomto veku nepripúšťa.
Inak to nebolo ani v tomto príbehu a palec dole dávam iba za totálne spackaný koniec....
Ako som sa tešila na túto haileyovku, tak som nakoniec ostala sklamaná.
Od knihy som čakala úplne niečo iné, ako som dostala v podobe nesympatického detektíva, ktorý viac ako vyšetrovanie riešil bibliu a otázky viery. Detektívna línia bola nemastná neslaná, kde som mala pocit, že tvorila iba kulisu pre filozofovanie o svetonázore hlavného hrdinu alebo autora ?
Pán Arthur Hailey, nemôžem si pomôcť, ale tentoraz ste si u mňa poriadne pokazil renomé !!!
Žiadne slová nedokážu zachytiť tie pravé pocity, ktoré mnohí prežívali v getách alebo koncentračných táboroch počas holokaustu.
Osobne prežívam mučivé pocity už iba pri čítaní každého jedného vypovedaného svedectva, takže prežitie tohto pekla pokladám za zázrak.
Prejavujem uznanie autorke tejto knihy, a okrem nej mnohým ďalším autorom, ktorí zažili holocaust a dokážu o tom vydávať tie najvierohodnejšie kruté pravdy, lebo okrem vytetovaného čísla boli alebo ešte sú celý život poznačení najhoršou stigmou v dejinách ľudstva a žiť s ňou si vyžiadalo ďalšiu silu aj odvahu.
Na tejto výpovedi mi je sympatické aj to, že autorka okrem utrpenia opísala aj malé krehké záblesky šťastia vychádzajúce najskôr zo sily rodinej súdržnosti, od blízkych príbuzných, neskôr priateľov a dokonca aj od nepriateľov, ktoré jej pomáhali prežiť možno aj navzdory jej povahe a optimizmu.
Po prečítaní ma napadá jedna otázka: "Dokázal by dnes učiteľ Braithwaite svojou inteligenciou a prístupom prevychovať súčasných tínedžerov?"
Možno trochu naivný príbeh, ale plný jednoduchých posolstiev, hlavne o sile osobnosti, hoc aj s čiernou farbou kože, ktorá prirodzeným spôsobom dokáže presadiť toleranciu, slušnosť a predovšetkým vzájomnú úctu.
Perličkou príbehu bola aj odvážna láska "čierneho" učiteľa a bielej učiteľky.
Krásny sentimentálny príbeh, ktorý som si vybrala do výzvy pre jeho "kvalitnú jednoduchosť" a len nechápem, prečo má doteraz na DK menej ako 20 čitateľov....
Dávno som nečítala príbeh, ktorý by vo mne dokázal vyvolať kopec tak rozporuplných emócií ako Krutá voľba.
Nevedela som sa rozhodnúť komu patria moje sympatie, kto bol vlastne najväčšou obeťou a kto vinníkom...
Naozaj vynikajúcim spôsobom spracovaný pseudo život hlavnej hrdinky plný duševnej trýzne, ktorú spôsobila jedná kvázi ešte detská nerozvážnosť.
Doslova som sa vyžívala v opisoch vnútorných pocitov či už Eve alebo jej dcéry, ktoré sa čoraz viac zamotávali až vyústili do veľkolepej katarzie.
Skvelá kniha !!!
Román Búrlivé výšiny si buď zamilujete, alebo naopak vás dokáže poriadne deprimovať o čom svedčia aj nižšie uvedené komentáre.
Čítala som ho už viackrát a stále ho vnímam rovnako aj po tomto poslednom prečítaní.
Osobne tento román hodnotím ako veľkolepé literárne dielo, ktoré ukrutným až depresívnym spôsobom odhaľuje silu a podstatu lásky.
Veď iba láska dokáže ušľachtilú dušu zmeniť vplyvom okolností na netvora bez kúska citu, alebo naopak temnú a na prvý pohľad bezcharakternú bytosť môže láska pretvoriť na lepšieho človeka.
Najviac oceňujem, ako sa podarilo autorke zachytiť pochmúrnu a tajomnú atmosféru, ktorá čitateľa neustále drží v napätí a očakávaní ešte temnejších dejových zvratov...
Až zrazu sa na konci začína cez temnotu rozjasňovať niečo žiarivo čisté a krásne v podobe lásky dvoch potomkov jej zatratencov.
Moje srdce zaplesalo nad touto krásnou historickou fikciou vsadenou do reálneho prostredia toskánskeho mesta Sieny počas 14. storočia, ktoré bolo poznačené hlavne čiernou smrťou alebo mortalitou, ako vtedy mor nazývali.
Cestovanie časom nie je mojím príliš obľúbeným čitateľský námetom, ale v tejto knihe bolo bravúrne stvárnené a ja som pri čítaní naozaj mala pocit, že som sa ocitla v stredoveku. Prispel k tomu jednak stredoveký jazyk, ale aj vyjadrovanie a zmýšlanie postáv, na charakteristike ktorých si autorka dala záležať. Čítanie o živote hlavnej hrdinky v prítomnosti bolo umne oddelené od jej spôsobu života v minulosti, kde má najviac bavili popísané rozdiely bežného života, ako aj správania a vyjadrovania sa ľudí so skoro sedemsto ročným odstupom.
Kniha je rozmanitá a okrem konšpiračného spiknutia jedného z najvýznamnejších rodov v Taliansku - Mediciovcov, som sa dočítala zaujímavosti aj o vtedajšej medicíne, spôsobe výroby papiera, o významnej a váženej profesii pisárov, o umení maliarov fresiek, o spôsoboch vtedajších obchodníkov alebo remeselníkov....
Veľmi ma dostal aj dôraz na poukazovanie o prechovávaní veľkej úcty vtedajších obyvateľov k Pannej Márii, ku ktorej mali naozaj veľkú dôveru. To sa už v dnešnej literatúre, pokiaľ sa nejedná o náboženskú, tak ľahko nevidí.
Naozaj veľmi slušný autorkinu debut a už sa teším na jej ďalšie knihy.
Divadlo a divadelné hry sú mojou vášňou, kde obzvlášť preferujem staršie klasické divadelné hry, medzi ktoré patrí aj táto realistická dráma.
Musím konštatovať, že vzhľadom na dobu, kedy bola táto divadelná hra napísaná, jej posolstvo bolo nadčasové a úderné, pričom je sympatický aj fakt, že túto mierne feministickú drámu písal muž.
Autor poukazuje na určitý vtedajší "chorý" model manželského života, ktorý sa prispôsoboval hlavne verejnej mienke, pričom táto pochovávala ten najkrajší cit - lásku.
V tejto dobe podobné klišovité rozprávky celkom dobre padnú...
Určite má autorka v repertoári lepšie historické romance.
Veľmi slušným a sofistikovaným spôsobom vystavaný príbeh aj celá zápletka.
Zatiaľ túto knihu hodnotím asi ako najlepšiu, akú som doteraz od tejto autorky prečítala.
Reálne zachytená atmosféra prostredia, dobre vyprofilované postavy, ale hlavne vnútorné sondy do myšlienkových pochodov, či už hlavného hrdinu s Aspergerovym syndrómom, jeho matky, brata a ďalších s príbehom súvisiacich postáv, spolu vytvárajú jeden kvalitný a čitateľský atraktívny celok.
Bonusom pre túto knihu je hlavne atraktívne prostredie Aljašky s celkom vystížnymi opismi jej fauny, flóry a spôsobu života s rôznorodými obyvateľmi, kde sú to vo väčšine prípadov čudáci alebo skrachovalci spolu však, až na pár jedincov, tvoriacich súdržnu komunitu.
Rovnako desivá téma domáceho násilia tiahnuca sa naprieč celým príbehom prispieva k jej pomerne vysokej čitateľnosti.
Pre mňa osobne bol mínusom nedobre vystupňovaný dej príbehu, ktorý je v prvých dvoch tretinách pomerne monotónny stále dookola točiaci sa, okrem malých vsúvok, o tom istom....
Až posledná tretina knihy bola bohatá na rôzne dejové zvraty, ktoré však boli naopak vzhľadom na ich závažnosť podávané vo veľmi rýchlom slede za sebou, čo zase celému príbehu uberalo na jeho celkovej uveriteľnosti.
Veľká samota nakoniec u mňa neprekonala svojou kvalitou spracovania Slávika, a preto ju z objektívnych dôvodov nemôžem ohodnotiť plným počtom hviezdičiek.
Opäť som siahla po knihe, ktorá je mimo moju vekovú kategóriu, ale tentokrát som bola príjemne prekvapená.
Veľmi ma zaujal sofistikovaný spôsob, akým je kniha napísaná. Hneď od začiatku som sa namotala na akúsi “inakosť“ hlavného hrdinu, a potom som už len postupne objavovala, čo ju spôsobilo.
Záhadu som vyriešila až na konci a poviem, že toto som vôbec nečakala... Trauma z detstva, ktorej príčina sa odhalila iba náhodne a nevinne...
Plusom bol aj kladný vzťah hlavného hrdinu k literatúre.
P. S. Chystám sa aj na kontroverzný Zdroj od Ayn Randovej.
Útla knižočka, ktorá má najskôr upútala svojím tajomným obalom vzbudzujúcim predzvesť nejakej tragédie, a potom aj samotným názvom. Vrana sa vraj pokladá za symbol osamelosti a jej krákanie sa doteraz u nás považuje za posolstvo zlých správ.
Po prečítaní príbehu musím priznať, že vzhľadom aj názvom knihy autorka síce bravúrne vystihla jeho podstatu, ale k úplnej dokonalosti mi tam predsa niečo chýbalo... Akoby ta podstata vedúca k fatalnému koncu nebola až tak závažne podaná, aby to nakoniec vyznelo trochu presvedčivejšie a aj uveriteľnejšie. Je fakt, že už iba to, ako to je napísané sa nečíta ľahko, ale predsa tam absentuje hĺbšia sonda do myšlienkových pochodov hlavnej hrdinky, aby som úplne mohla pochopiť jej konečné rozhodnutie.
Je mi ľúto, ale to je môj bezprostredný pocit po prečítaní.
Som skrátka žena a podobné rozprávky si vždy rada prečítam, lebo pri nich dokážem vypnúť a skvelé sa odreagovať.
Ťažšie žánre striedam s ľahším a tento spôsob mi zdá sa dokonale vyhovuje.
Sviatok žien som oslávila touto knihou s tuctový námetom, ale správne vyváženým pomerom dobrodružstva, napätia a romantiky, ktoré má dokážu vždy dokonalé zrelaxovať.
Príbeh o zúfalej situácii hlavnej hrdinky a spôsobe, ako sa ju rozhodla riešiť je možno tuctový svojim námetom, ale pre mňa bol originálny práve svojim spracovaním.
Začiatok príbehu sa rozbiehal pomalšie, ale potom som sa už od čítania nemohla odpútať. Najskôr ma zaujímalo, ako si hlavná hrdinka ešte viac môže skomplikovať život, a potom zase, ako z toho všetkého dokáže vykorčuľovať....
Odporúčam a už sa teším na ďalšie autorkine príbehy.
Drsný aj určitým spôsobom morbídny príbeh otca a syna, ktorý sa z väčšej časti odohráva v krásnej nespútanej prírode aljašského ostrova Sukkwan, vo mne vyvolal protichodné pocity.
Na jednej stane som si užívala prvú časť z pohľadu rozprávača - syna, obohatenú o krásne opisy panenskej no nehostinnej prírody vo väčšom rozsahu ešte nepoškvrnej civilizáciou. Hoci aj táto časť bola prešpikovaná akýmsi napätím, ktoré sa na mňa postupne nabaľovalo, obrat mojich emócií nastal na jej konci...
Druhá časť už bola podaná z iného pohľadu rozprávača - otca a ta ma emóčne úplne prevalcovala a čítanie o zbabelosti a šialenstve otca sa stávalo oveľa ťažším.
Áno súhlasím, že prvá časť trochu pripomína Cestu od Cormaca McCarthyho, ale druhá svojou morbídnosťou rozhodne skôr Dítě boží od toho istého autora.
Kniha "Narodili sa, aby prežili" je veľmi silná hlavne pre jej autenticitu.
Pre mňa osobne je veľmi ťažké čítať o skutočných osudoch ľudí, ktorí prežili holokaust a vždy radšej čítam fiktívne príbehy na pozadí reálnych dejín.
Napríklad Denník Annny Frankovej som dokázala prečítať iba do jej jednej tretiny a viac už nevládzem.....
Pre túto knihu som sa rozhodla kvôli jej optimistickému názvu, no mne bolo ťažko už len pri čítaní o všetkých trýzniach života v koncentračných táboroch, ale tri hlavné hrdinky to naozaj prežili a dokonca tam priviedli na svet svoje deti !!!
Nedokážem si to predstaviť, žeby sme mali prežiť niečo podobné...
Dnešná generácia už má tendenciu spochybňovať existenciu holokaustu, a iba tieto autentické výpovede nám pomáhajú dokázovať krutú minulosť.
ODPORÚČAM !!!
Neviem.
Mám strašne zmiešané pocity.
Možno, keby som s podobnou seniorkou nemala osobnú skúsenosť, bola by som aj ja unesená, ale...
V knihe sú opísané iba tie ľahšie a prívetivejšie príznaky demencie a láskavý prístup najbližších.
Mám obavu, že realita je úplne iná.
Vo vyšom štádiu tejto choroby sa z postihnutého stáva človek so stratou osobnosti a správania, neovláda svoje potreby, odchádza a stráca sa...
Najbližší ho môžu milovať ako najviac dokážu, ale strach, vyčerpanosť a únava im zaslepuje srdiečko a v tom čase je veľmi ťažké vždy prejavovať láskavý alebo trpezlivý prístup.
Príbeh mne osobne pripomína iba rozprávku, ako by to malo prebiehať pri podobnej diagnóze.