Evaho73 komentáře u knih

Kniha "Narodili sa, aby prežili" je veľmi silná hlavne pre jej autenticitu.
Pre mňa osobne je veľmi ťažké čítať o skutočných osudoch ľudí, ktorí prežili holokaust a vždy radšej čítam fiktívne príbehy na pozadí reálnych dejín.
Napríklad Denník Annny Frankovej som dokázala prečítať iba do jej jednej tretiny a viac už nevládzem.....
Pre túto knihu som sa rozhodla kvôli jej optimistickému názvu, no mne bolo ťažko už len pri čítaní o všetkých trýzniach života v koncentračných táboroch, ale tri hlavné hrdinky to naozaj prežili a dokonca tam priviedli na svet svoje deti !!!
Nedokážem si to predstaviť, žeby sme mali prežiť niečo podobné...
Dnešná generácia už má tendenciu spochybňovať existenciu holokaustu, a iba tieto autentické výpovede nám pomáhajú dokázovať krutú minulosť.
ODPORÚČAM !!!

103 01.03.2020

Neviem.
Mám strašne zmiešané pocity.
Možno, keby som s podobnou seniorkou nemala osobnú skúsenosť, bola by som aj ja unesená, ale...
V knihe sú opísané iba tie ľahšie a prívetivejšie príznaky demencie a láskavý prístup najbližších.
Mám obavu, že realita je úplne iná.
Vo vyšom štádiu tejto choroby sa z postihnutého stáva človek so stratou osobnosti a správania, neovláda svoje potreby, odchádza a stráca sa...
Najbližší ho môžu milovať ako najviac dokážu, ale strach, vyčerpanosť a únava im zaslepuje srdiečko a v tom čase je veľmi ťažké vždy prejavovať láskavý alebo trpezlivý prístup.
Príbeh mne osobne pripomína iba rozprávku, ako by to malo prebiehať pri podobnej diagnóze.

99 25.02.2020

Markéta Lazarová nie je obyčajná kniha. Je to literárne umenie a na tento post ju posúva predovšetkým umelecký jazyk, ktorým je napísaná.
Priznávam, že na čítanie je vďaka tomu náročnejšia, a preto veľa čitateľov nedokáže tento literárny skvost doceniť, o čom svedčí aj pomerne nízke celkové hodnotenie.
Ja som si po rokoch opäť zgustla a príbeh Markéty a Mikoláša mi trochu pripomína Romea a Juliu, ale na český spôsob.
Krásne poetické literárne dielo.

106 24.02.2020

Nespadám do vekovej kategórie, pre ktorú je kniha určená, ale po prečítaní anotácie som jej dala šancu a to z dôvodu, že som matka tínedžera v podobnom veku a mám aj päťročnú dcéru.
Nie som (aspoň si to myslím) despotická matka, ako matka hlavného hrdinu a prečítaný príbeh mi na jednej strane potvrdil, aká je zraniteľná duša dospievajúceho dieťaťa a na druhej strane mi pomohol zamyslieť sa nad touto skutočnosťou a prehodnotiť priority aj prístup k svojim deťom.
Zaujal ma aj vzťah brata a sestry, ktorý bol krásne a citlivo opísaný.
V konečnom dôsledku to bola pre mňa celkom poučná knižka, i keď opísaný vzťah matky k synovi mi prišiel nereálny. Nedokážem si pripustiť, že takto by sa mohla chovať matka pre svoje nenaplnené ambície k svojmu dieťaťu. Život mi však ukazuje, že i také sa nájdu....

76 23.02.2020

Autentický príbeh o živote ženy v sekte FLDS, kde dominovala polygamia, znásilňovanie a vymývanie mozgov vymyslenými pravidlami.
Viacnásobné manželstvá mali byť základným životným pravidlom, podľa ktorého sa určoval osud žien alebo mužov po živote.
Ženy žili v presvedčení absolutného podriadenia sa svojmu "manželovi" , ktoré znamenalo stratu dôstojnosti, úcty, slobodného rozhodovania, manželom slúžili iba na sex a rodenie detí....
Ani neviem opísať pocity, ktoré som zažívala pri čítaní tohto skutočného príbehu, ale bol to jedným slovom hnus, lebo život sekty mi pripomínal život zvierat hmiriacich sa na jednej kope a iba silnejší predátori profitovali na úkor tých slabších.
Plný počet bodov odo mňa dávam hlavne za statočnosť a odvahu autorky.

79 22.02.2020

V tomto prípade, aj podľa môjho skromného názoru, filmové spracovanie predčilo to literárne... Žeby Sofia Loren ? :-)))
Príbeh sa dosť vliekol a miestami rozsiahle opisy sa strácali v jednotlivých dejových líniach, čo akoby uberalo na celkovej "dramatickosti". Poviem to inak, dej z toho dôvodu nebol spávne vygradovaný.
V každom prípade sa autorovi na pozadí vojnových hrôz počas druhej sv. vojny podarilo zachytiť určitý druh egoizmu, ktorý bol istým spôsobom dôležitý k samotnému prežitiu. Zvlášť vinikala bezmezná obetavosť matky pre svoju dcéru, ktorá ju aj tak nedokázala ubrániť....
Napriek drobným výhradám, Horalku zaraďujem medzi moju obľúbenú klasiku.

97 18.02.2020

Jeden poctivý novinár, v ktorého OH verila sa našiel a vznikla táto reportáž o veľmi závažnom tresnom čine, ktorý otriasol vtedajším celelospoločenským vnímaním.
Musím priznať, že reportáž je spracovaná a napísaná veľmi pútavo a celkom objektívne.
Pri čítaní mi veľmi často naskakovali zimomriavky, a opäť sa mi potvrdila jediná skutočnosť o tom, že tie najdesivejšie a najtragickejšie príbehy píše sám život.
Nedovoľujem si súdiť ani odsudzovať, ale po prečítaní výpovedí a svedectiev mám pocit, že OH postrádala tú najdôležitejšiu ľudskú emóciu - lásku a to z nej urobilo vraždiace monštrum...
Tragický a smutný príbeh, ktorý nemá víťazov ani porazených a všetkým jeho obetiam prajem "Odpočinutie večné daj im Pane a svetlo večné nech im svieti, nech odvočívajú vo svätom pokoji. Amen."

94 16.02.2020

Kedisy som čítala rozhovor so SB, kde povedala, že koliečko od kávy alebo škvrna od opaľovacieho krému na knihe ju potešia viac, ako čestné miesto na poličke medzi váženými klasikmi.
Presne tak vnímam jej tvorbu, ako ľahké odpočinkové čítanie, bez nejakej hlbšej výpovednej hodnoty. Jej príbehy sú písané vždy podľa určitej šablóny, a preto odporúčam čítať jej knihy na striedačku s inými.
Tento príbeh sa nesie v obdobnom duchu a celkom fajn som sa odreagovala.

82 14.02.2020

Moja zvedavosť, ako dopadnú vzťahy medzi otcom a synom, mužom a ženou, svokrom a nevestou bola touto poslednou časťou zodpovedaná.
Jedno veľmi silné svetlo zatienilo druhé, a keď prvé vyhaslo to druhé sa pomaly rozblikalo, aby svietilo ešte oveľa jasnejšie a intenzívnejšie.
Dohorelo príliš skoro, ale stíhlo ešte prehodiť iskru ďalej, ktorá sa pomaly začala rozjasňovať a ja len dúfam, že sa stačila preniesť aj na ďalšie generácie...

Celú trilógiu si dovolím zhrnúť citáciou jedného slovenského literárneho kritika, ktorý o nej napísal:
"Je tu všetko, ako v dobrom románe má byť: vzdor i láska, viera i povera, ľudia i zvieratá. Boh i mocnosti pekiel, rodenie i umieranie, skaza i vykúpenie; a ako býva len vo vynikajúcich románoch, všetko sa odohráva netraktátove, v rovine rozprávania."

88 12.02.2020

Krásne myšlienky, úvahy a rozjímania sú aj v tejto časti. Oproti tej prvej, sa dej trochu spomalil a miestami bol i viac akčnejší.
Autorovi sa veľmi dobre podarilo na postavách vyprofilovať rôzne ľudské charaktery, ktoré odrážali ich zmýšľanie a konanie.
Aké "malichernosti" dokážu zviesť človeka z tej pravej cesty a kvôli ktorým dokáže zbytočne premárniť podstatnú časť života...
Stačí iba prekročiť svoj tieň, priznať si chyby, pochopiť konanie iných a hlavne odpustiť a ísť ďalej...
Obohacujúce literárne dielo, ktoré som prečítala jedným dychom.

91 11.02.2020

Krásny príbeh s veľkými výpovednými hodnotami!!!
Najskôr si ma dostali bájne opisy krásnej nespútanej, ale drsnej severskej prírody.
Ďalej som pri čítaní niekedy mala pocit, že čítam niektoré podobenstvá z biblie.
Áno, dostala ma aj opísaná viera a pokora k Pánu Bohu.
Nakoniec sa mi neskutočne páčili úvahy hlavného hrdinu o živote, skutkoch, akejsi spätnej rekapitulácii života, čo bolo vykonané dobre a čo sa priečilo Bohu, srdcu, svedomiu... Najkrajšie bol opísaný jeho vnútorný boj, keď nadobudol pocit a presvedčenie, že musí skloniť hlavu pred svojím zásadami, pýchou a pokoriť sa, ponaučiť sa zo svojich chýb, naučiť sa odplácať lásku k bližným, naučiť sa milovať nepriateľov, pomáhať tam, kde sa pomôcť oplatí, usmerniť iných a pomôcť im vykročiť na správnu cestu....
Skrátka v tejto knihe je toho veľmi veľa, čo si môžem odniesť, alebo k čomu sa budem chcieť vrátiť.

100 09.02.2020

Knihu Jozova Hanule vnímam ako pohladenie pre dušu.
Citlivo napísaný príbeh o sebaobjavovaní a pochopení, hľadaní a nájdení či už miesta na zemi, zmyslu života alebo životnej lásky si ma dostal.
Výstižne zachytená atmosféra rázovitej dediny bola vítaným bonusom.

117 05.02.2020

Úžasné, geniálne, dychberúce, úderné....
Všetky tieto súperlatívy ma napádajú po prečítaní tohto diela.
Celú knihu vyjadruje hneď jej úvodné motto:
„Táto kniha nechce byť ani obžalobou ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna-i keď unikla jej granátom.“
Odlúčenie, hlad, hrôza, strach, vši, krysy, nebezpečenstvo, zranenia, smrť boli na obidvoch stranách bojujúcich a obidve prežívali dôsledky a nezmyselnosť vojny rovnako.

Nadčasové dielo k čomu možno prispelo aj rozprávanie v 1. osobe prítomného času, kedy som pri čítaní veľmi často mala pocit, že celý dej sa odohráva v súčasnosti a o výpovednej sile celého rozprávania už ani nehovoriac.

156 04.02.2020

Odpustite mi moji čitateľský priatelia, som iba človek, ktorý občas celkom rád siahne aj po rozprávkach :-))).
Táto o novodobej popoluške bola pre mňa príjemným relaxom, a ako správna rozprávka mala aj morálne ponaučenie. Keby skončila o niekoľko desiatok strán skôr, odo mňa by mala aj o jednu hviezdu navyše.
Dočítaním príbehu mi prudko stúpla hladina cukru v krvi a musím rýchlo siahnuť po účinnom protilieku. Žeby Remarque ?

80 02.02.2020

Kniha sa číta dobre, dej je dobre vystupňovaný s niekoľkými zvratmi, avšak celkom predvídateľnými. Prelínanie minulosti s prítomnosťou, krátke kapitoly, striedanie rozpráčov, to všetko prispieva k jej čítanosti.
Napriek tomu mne osobne príbeh nesadol...
Možno to bolo tým, že ani jedná postava mi nebola úplne sympatická, čo sa mi pri čítaní kníh už dlho nestalo a uvedomila som si, aké je to dôležité k tomu, aby čitateľ mal s knihy ten pravý pôžitok.
Súdiac podľa komentárov a hodnotení, čo nesadlo mne, sadlo iným čitateľom, a tak by to malo byť :-).

74 01.02.2020

Priznám sa, že detektívky veľmi nemusím a rovnako mi k srdcu neprirástol ani televízny Hercule Poirot, takže do čítania som sa pustila s miernym odstupom.
Aké bolo moje prekvapenie po zistení, že tá knižná podoba je oveľa lepšia a potom som už hltala jednú stránku po druhej.
Vyšetrovanie šestnásť rokov starej vraždy s piatimi potencionálnymi vinníkmi rozpútalo zaujímavý kolotoč vypovedí a svedectiev, kde som mala každú chvíľu podozrenie na niekoho iného. Samozrejme záver bol veľkým prekvapením aj pre mňa.
Odporúčam ako čitateľskú delikatesu všetkým milovníkom detektívok !!!

117 29.01.2020

Žánrovo ťažšie knihy niekedy striedam s tými ľahším tak, ako v tomto prípade.
Od LH som už niekoľko kníh prečítala a túto radím k tým menej vydareným.
Dej príbehu je posadený do celkom príjemného prostredia amerického malomesta, ale neskutočne sa naťahoval, nebol dobre vystupňovaný a celá prvotná zápletka sa začala zvrhavať na prehnanú romantiku.
Škoda malo to potenciál aj na celkom slušný thriller nielen na klasickú červenú knižnicu.

73 28.01.2020

Napriek závažnej a ťaživej téme je kniha po literárnej stránke napísaná bravúrne a nútilo ma ju čítať takmer bez prestávky hoci aj dlho do noci. Teraz som nevyspatá a pod očami mám kruhy, ktoré spôsobila nielen nespavosť, ale hlavne uvedomenie si na aké cynické obludy "bez zmyselnosti" sa môžu zmeniť ľudské bytosti !!!
Je neuveriteľné ako "dômyselne" bola vybudovaná továreň smrti a pri čítaní mi behal mráz po chrbáte.
Som znepokojená i z toho dôvodu, že v poslednej dobe opäť fašizmus výrazne narastá aj u nás a...
Pane Bože pokorne prosím, aby sa už podobné zverstvá neopakovali !!!

113 26.01.2020

Tiché roky.
Výstižný názov knihy.
Výstižná a dokonalá obálka knihy.
Výstižne podaný životný príbeh rodiny.

Za mňa opäť dokonalá kniha a moja tretia prečítaná od tejto autorky. Všetky superlatívy k nej sú napísané v nižšie uvedených komentároch, preto sa nebudem opakovať.
Jediné, čo chcem vyzdvihnúť je skvelá charakteristika postáv vo všetkých autorkiných knihách, ktoré sú vykreslené ako "čiernobiele", t. j. aj so svojimi kladnými i zápornými povahovými či fyzickými črtami častokrát s určitým hendikepom. Týmto ma dostala, lebo všetky jej príbehy potom vyznievajú veľmi ľudský a skutočne.

154 25.01.2020

Aj Plavovláska je po literárnej stránke skvostné minidielko.
Vnútorná spoveď krásnej prostitútky je podaná veľmi presvedčivo, kedy jej osamelosť, zúfalstvo a sklamanie sa dalo pri čítaní doslova pociťovať.
Zaujala ma aj tá skutočnosť, že v čase vydania (1948) bola novela Plavovláska považovaná za veľmi šokujúce a poburujúce dielo.
Každopádne ma Waltari zaujal a rada si od neho prečítam aj jeho ospevované historické romány.

79 22.01.2020