freejazz komentáře u knih
můj první kontakt s Markem Váchou, knížka plná krásných obrázků a slov a vět k zamyšlení. navíc ji mám i s věnováním a i když se mi rozpadla (neházel jsem s ní, špatná vazba), patří mezi mé oblíbené
ano, vědec je svým způsobem umělec. pan Holub měl dar zhmotnit myšlenky do smysluplného celku a potvrdil, co je známo už leta – že přísná řehole vědy dává prostor i pro rozlet ducha.
i když je tato knížka „stará“ už 55 let, je v ní hodně inspirativných myšlenek a oplatí se ji prolistovat.
suchý anglický humor v českej mutácii. nevedel som si Mladý svět bez Jiránka ani predstaviť.
kúzelná knižka s perfektnou atmosférou, dobre vygradovaná. radosť čítať. až som dostal chuť na staré vikingské ságy. úplne iný svet ako tá naša umraučaná precitlivená precivilizovanosť v ktorej nič nie je a nesmie byť jednoznačné.
to boli časy, keď sa Nobelova cena dávala za kumšt a nie za stupídnu politickú korektnosť...
btw - Karl Ove je dôstojným pokračovateľom severskej literárnej tradície.
neveril by som, že sa do knihy o dejinách jedla a stolovania dá zamontovať ideológia, ale ide to. aj tu som našiel celú stať od Lenina, ódu na ruský samovar a ruskú kultúru pitia čaju, ale autorky akosi pozabudli na národ, ktorý v Európe dostal čaj na najvyššiu úroveň - ani slovo o Británii a Britoch. informácie o japonskej kuchyni výhradne z jednej knihy sovietskeho autora...
chvíľami som šiel do kolien:)
a s tou ruskou - sovietskou kultúrou pitia čaju sa to má asi tak:
kamarát robil začiatkom 80. rokov v Bratislave sprievodcu. dostal raz výpravu sovietskych ľudí a začínali raňajkami. tak, ako je v civilizovaných krajinách zvykom, dostal každý čajníček s vodou, šálku a zabalený čaj. rusi nevedeli, čo majú robiť, aj si uliali horúcej vody, ale iste im nechutila. kamarát pako rozbalil čaj, vložil si vrecúško do úst a napil sa vody. keďže ho rusi úchytkom pozorovali, o chvíľu už celej výprave visela z kútika úst nitka s logom výrobcu čaju a všetci veselo uchlipkávali z šálok...
rád si na tému dejín jedla a stolovania prečítam naozaj dobrú knihu. poraďte!
tieto nádherné verše som prvýkrát čítal niekedy pred štyridsiatimi rokmi, podsunula mi ich šéfka Íverov. Wernish ma chytil za srdce a odvtedy ho mám rád a rád sa k nemu vraciam. preto ma potešila jesenná ponuka free e-kníh, v ktorej som našiel aj toto dielko a s radosťou som si ho - aspoň virtuálne - znovu prelistoval.
a teraz neviem - aj e-knihy patria do knihotéky?:)
veľmi dobre a zrozumiteľne napísané pojednanie o pandémii v širších súvislostiach. je fajn, že sa autorka nesústredila iba na notoricky známe udalosti, ale vyhrabala aj mnoho informácií zapadnutých prachom.
vďaka, obdiv a úcta všetkým, čo so „španielskou chrípkou “ bojovali bez toho, že by si vedeli čo len predstaviť dosah a silu svojho protivníka.
na druhej strane, už takmer norma - odfláknutá redaktorská a korektorská robota, čo ešte viac vyniklo v e-knihe, ktorú som čítal. a úplne ma dojalo, ako sa z Ann Reidovej stal akýsi Reid (možno v duchu Werichovej výzvy Rejděte rejdivý rej!), ktorý spolu s Jeffrey Taubenbergerom pracovali na rekonštrukcii smrtiaceho vírusu chrípky. ak by som bol vydavateľ, prinútim (ne)zodpovedného redaktora, aby si na stenu zavesil obrázok (https://www.cdc.gov/flu/pandemic-resources/reconstruction-1918-virus.html) týchto dvoch vedcov... ozaj, viete si predstaviť tú paseku, ktorá by tu nastala, keby sa prestalo s prechyľovaním ženských priezvisk?:)
ľahkým perom o ťažkej a búrlivej dobe. ak by sa našiel niekto, kto nikdy nepočul o histórii našej krajiny od polovice 19. storočia do súčasnosti (asi by musel spadnúť z Marsu:), po prečítaní by nadobudol pocit, že sa vlastne nič zvláštne nedialo, raz hore, raz dolu, každý, kto na to mal a chcel, dosiahol to, čo si zaumienil... nič nie je vzdialenejšie...
autor, príslušník slovenskej inteligencie, člen významného rodu, na ktorý by mala byť táto krajina výnimočne hrdá, podáva obraz života niekoľkých generácií, ako ich videl od svojho narodenia. pripravte sa na nálož známych a významných mien, na cestovanie svetom v dobách extrémne zložitých i ľahkých na miesta, kam sa dlhé desaťročia obyčajný našinec nemal šancu dostať, lebo predsa „hranica nie je korzo“...
pekné a príjemné čítanie. a to ťažké a zložité, život obmedzujúce ideologické ubíjanie si čitateľ uvedomí akosi podvedome, keď začne konfrontovať svet, v ktorom žil a žije.
Miloš Ruppeldt III. žil slobodný život. mohol by byť vzorom, ako takýto život žiť.
príjemná prechádzka dejinami a chuťami strednej Európy. kde sú tie časy, keď si národovci všetkých slovanských krajín rozumeli aj bez tlmočníka. dnes... v Košiciach na Hlavnej som sa s mladými Rusmi musel dohovárať anglicky.
kniha je plná radosti, chutí a lásky, či už k jedlu alebo blížnym svojim. v mnohom mi pripomína rozprávanie Angličana Petra Mayle (https://www.databazeknih.cz/autori/peter-mayle-5767), ktorý svojho času krásne spopularizoval Provence a francúzsku kuchyňu.
po chuťovke Česká babička (https://www.databazeknih.cz/knihy/ceska-babicka-aneb-cizinec-je-nasinec-91953), ktorú som mal v ruke nedávno, ma potešilo, že strednú Európu ako svoj domov vníma ďalší človek.
vzdal som to. nemám toľko času, aby som sa prehrýzal textami, ktoré riešia problém zmyslu svojej vlastnej existencie a toho, čo vlastne chcú povedať a o čom by mali byť. ale možno som len nebol naladený na tú správnu strunu. v každom prípade mi tu chýba v menu položka NEDOČÍTANÉ, teda NEDOČTENÉ (hoci to by mohlo zvádzať k hodnoteniu NEDOTČENÉ.
tak toto bol vždy zdroj dobrej zábavy. neskutočne nereálni pionieri, zblbnuté deti, pokus o naočkovanie tupej neľudskej ideológie do našich hláv. ak sa nájde niekto, komu sa táto blbosť páčila, odporúčam mu prečítať si Deti Arbatu. tam sú trochu iní hrdinovia a trochu iný raj na zemi
každý adolescent by mal podľahnúť čaru Kiplingovho humoru
ďalšia z mojich obľúbených kníh. ale povedzme si úprimne, vzali by ste dnes do ruky knihu s takým obalom? my sme sa museli ako deti učiť odhaliť krásu obsahu a nehodnotiť podľa prvého dojmu. a dnes? prvý dojem zvíťazí, krásny obal predáva... a obsah? často škoda slov.
prečítané niekoľkokrát
dokonca som si v nejakom múdrom multikulti indipendent inzine prečítal, že práve toto bola kniha, ktorá pchala deťom do hlavy ideológiu:)
aké osviežujúce je čítať o pochybnostiach a hľadaní cesty, o pochopení, že nie všetci sú stvorení na jeden obraz, ale že medzi ľuďmi a tým skôr medzi národmi sú veľké rozdiely. (a potom sa vrátiť do reality a sledovať, ako je cirkevná hierarchia uviaznutá hlboko v 19. storočí, nič nepochopila a za vrchol evanjelizácie a pastorácie považuje každodenné vysielanie – a takmer povinné sledovanie – sv. omše v televízii...)
je to zvlášť dramatické v súčasnosti, keď sú ľudia citlivejší na slová a posolstvá – zaujal vás niekto z tejto oblasti v poslednom čase?
„Pokud se ptáme, hledáme a zůstáváme živí. Kdo se ptát přestane, ten ve svém nitru ustrne.“ Anselm Grün
„Jako křesťané a telologové potřebujeme hluboké filozofické vzdělání, abychom se mohli bavit s nevěřícími naší doby pomocí argumentů. Nemůžeme odmítnout ateismus pomocí levných gest. Musíme se pokusit mu porozumět, vystihnout jeho námitky a současně je rozvíjet dál.“ Tomáš Halík
„Bibli je možné brát buď doslova, anebo vážně.“ Tomáš Halík
Vrelo odporúčam, je to 200 strán na premýšľanie.
prvý diel bol ako rampáš, druhý diel mladé víno, tretí diel už dobrý ležiak, ale toto už vyzerá ako zrejúci koňak. je to čím ďalej lepšie. a tá terminológia? všetci žijú len preto, aby sa opíjali. dosť smutné na krajinu, ktorá zatiahla záchrannú brzdu proti alkoholu v poslednej chvíli. ale asi to majú jej obyvatelia v krvi.
občasné odskoky od súkromných záležitostí k reáliám, krajine, podnebiu sú fajn, človek vie, že to nie je príbeh z vymyslenej krajiny.
ale život s mladým Knausgardom musel byť riadne namáhavá túra:)
už sa teším na piaty diel.
v prvom rade – anotácia k tejto knihe nesedí, je obludne zavádzajúca a teda zavadzajúca. žiadne vzťahy v Bellevue sa postupne nezhoršujú, žiadne napätie v pozliepanej partii nenarastá.
prejsť čo len takto, virtuálne, peklom, ktorým prechádza chorý človek je poriadna nálož. príbeh Blanky je podaný tak šťavnato a presvedčivo, až si po dočítaní hovorím, či vôbec existuje nejaký Peter, či tá vysnívaná kamarátka Svelana je z reálneho sveta.
vynikajúca kniha.
a v celom rozsahu súhlasím s tým, čo napísal egan.
myslím, že na Slovensku sa opäť objavila nová a naozaj dobrá spisovateľka.
pochúťka. výborný pocit z knihy, ktorá nejde prvoplánovo po senzáciách a pikoškách, ale svedomito buduje svet, v ktorom sa básnik pohyboval. samozrejme, od čitateľa sa aj tu očakáva, že „niečo vie“:)
neviem, čo by som tejto knihe vyčítal. snáď len to, že by sa sem hodil ešte tretí príbeh, aby nebola taká krátka – predsa len u Murakamiho som si zvykol na iné flákoty, 200 strán je úplná oddychovka.:) ale zároveň má všetko, na čom autor postavil svoj nádherný literárny svet.
bonus – našiel som na nete funkčnú verziu pinballu a hneď som si zahral...
aha – a fajn preklad a vôbec úprava knihy, pekná remeselná robota vydavateľa.
siahol som po knihe, aby som sa odreagoval od ťažkých a zložitých diel...
a našiel som skvelého autora, ktorý ťažké a zložité životné situácie dokáže podať excelentne dramaticky, s citom pre slovo a dej. opäť sa mi potvrdilo, že kvalitná detektívka je ďaleko viac než rodokapsy písané na zaplátanie diery v čase a hlave:)
odporúčam, je to nadčasové témou aj spracovaním, ozajstná lahôdka.