Garik komentáře u knih

Mne, starému nepriateľovi Zeme a žoldnierovi Priemyslu, táto kniha naozaj sadla.

7 13.01.2013

Kolektívu vydavateľstva Fontána: Za trest prečítať desaťkrát!
Táto kniha je ďalší desivý príklad toho, ako sa dajú odfláknuť korektúry a poriadne „sprasiť“ práca autora. Mimochodom, sám prekladateľ si asi tiež nedal tú námahu, aby si to po sebe aspoň raz prečítal. Inak, po obsahovej stránke zaujímavá a pútavá kniha, ktorá čitateľa oboznámi s fabulačnými a „bájkotvornými“ schopnosťami ľudského ducha.

V tejto knihe Paul Copan odhaľuje omyly a povrchnosť niektorých, dnes už vžitých, myšlienok a názorov, nad ktorými sa už v tom našom tolerantnom, médiami ovládanom a politicky korektnom matrixe už ani nezamýšľame. Proste ich iba nekriticky „konzumujeme“ tak, ako sú nám naservírované a šírime ich ďalej ako samozrejmé, jediné možné, jediné prípustné a (ako inak?) jediné tolerované. Čo si, pravdaže, už samo osebe odporuje, ak berieme v úvahu, že prvým a najvyšším „prikázaním“ dneška je tolerancia.

1 12.01.2013

Určite sa nájde dosť publikácií zaoberajúcich sa Galileiho životom a prácou oveľa podrobnejšie, než je tomu u tejto útlej knižky. No ak vám ide o oboznámenie sa s podstatnými momentmi jeho konfliktu s úradmi Cirkvi, potom vás táto publikácia môže uspokojiť.
S osobnosťou Galilea Galileiho a jeho prípadom som sa oboznámil už skôr prostredníctvom viacerých prác a z rôznych uhlov pohľadu. Taktiež s dobovými kozmologickými predstavami aj s ich východiskovými bodmi. Osobne preto u tejto knižky najviac oceňujem možnosť zoznámiť sa aj s postojom a názormi Jána Pavla II. a pápežskej komisie pre štúdium prípadu Galilea Galileiho.
Slabinou knihy je jej prvá časť, ktorá je miestami trochu nekonzistentná, čo pôsobí rušivo. Je prirodzené, že spomínané udalosti nespájala iba časová postupnosť, ale aj osoby, ich vzťahy navzájom aj k udalostiam samotným. Tu si autor nie celkom poradil s kontinuitou deja a chronologickým usporiadaním jednotlivých udalostí. To ovplyvnilo aj moje hodnotenie. Napriek tomu knihu odporúčam.

4 05.12.2012

Guru Osho:
„Buďte zvířetem!
Začněte meditovat v noci. Ciťte se, jakoby jste vůbec nebyli lidskou bytostí. Můžete si vybrat jakékoli zvíře. Máte-li rádi kočky, dobře. Máte-li rádi psy, dobře... nebo i tygry; samce, samice, cokoli chcete. Jen si vyberte, ale pak se toho držte. Staňte se tím zvířetem. Pohybujte se v místnosti po čtyřech a staňte se tím zvířetem. Na patnáct minut pusťte uzdu fantazii. Jestli jste pes, štěkejte a dělejte věci, které psi dělávají - ale dělejte je doopravdy! Užijte si to. A nekontrolujte se, protože pes se nemůže kontrolovat. Být psem znamená absolutní svobodu, takže cokoli se stane, dělejte to. V tom okamžiku do toho nevnášejte lidskou kontrolu. Buďte tím nejpsovitějším psem. Patnáct minut pobíhejte po pokoji, štěkejte, skákejte. Pomůže vám to. Potřebujete trochu víc zvířecí energie. Jste příliš komplikovaní, příliš civilizovaní, a to vás mrzačí. Příliš mnoho civilizace ochromuje. V malé dávce je to dobré, ale příliš mnoho škodí. Člověk by měl vždy schopný být zvířetem. Musíte osvobodit své zvíře. Jestli se naučíte být trochu divocí, vaše problémy zmizí.
Začněte už dnes - a užijte si to!“

Teraz guru Garik:
Neospravedlňujte to. Nezastávajte sa majstra. Nesnažte sa interpretovať jeho slová, že veď ono to bolo myslené tak či onak, znamená to toto či tamto... Zamyslite sa. Skúste si to naozaj predstaviť. Predstaviť si tak seba a vlastne ešte lepšie – niekoho iného. Domyslite to. Domyslite to do všetkých možných dôsledkov, ktoré vás dokážu napadnúť.

Doba praje dielkam tohto zamerania. Takže tu máme znova nejakých „nadľudí“ (alebo inú, dokonalejšiu rasu – ako sa komu páči). V tomto prípade sú hlavný hrdina a jeho partička vlkodlaci. Nič svetoborné a vcelku dosť nudné. No musím poctivo priznať, že nezanedbateľný podiel na mojej nechuti mal aj ďalší (dnes už vlastne klasický) nešvár doby. Toto dielo malo, okrem iného, aj tú smolu, že jeho preklad bol zverený jednej z „rýchlokvasencov“ prekladateľskej branže.
Mnohí dnešní prekladatelia, zdá sa, nechápu jednoduchý fakt, že nestačí ovládať iba jazyk, z ktorého prekladajú, ale treba im poznať aj jazyk, do ktorého prekladajú – teda obyčajne svoju materčinu.
Tiež často zabúdajú na to, že je prinajmenšom vhodné poznať reálie a kontext doby, o ktorých sa v diele (ktoré im bolo zverené do rúk) pojednáva, či ktoré sú v ňom použité ako pozadie príbehu.
A keď potom človek každú chvíľu naráža na nejakú „reťazovú košeľu“ a podobné patvary, začína to byť s každou prečítanou stranou otravnejšie a otravnejšie.
Napokon som sa rozhodol, že nebudem zbytočne zabíjať svoj čas (a bolo mi tiež jasné, že nasledujúce diely už určite čítať nebudem) a knihu som odložil.

Najväčším nedostatkom tejto knihy je podľa mňa to, že čo mohlo a malo byť na začiatku, bolo na konci. Je príliš orientovaná do radov veriacich všeobecne a katolíkov zvlášť. Autor úplne premrhal veľký potenciál vysvetliť, o čo vlastne pápežovi a Cirkvi v tom-ktorom prípade ide aj ľuďom mimo cirkevného spoločenstva a motivovaných či už skutočnou snahou pochopiť problematiku alebo len obyčajnou zvedavosťou. Veď ani sami praktikujúci katolíci nezriedka vôbec nechápu doktríny svojej Cirkvi, nieto ešte neveriaci.
Čitateľ, ktorému kresťanská vierouka nič nehovorí (a nemusí byť ani nepriateľsky naladený), túto knihu odloží dávno predtým, než má vôbec šancu dostať sa k tomu podstatnému. Prečo? Pretože úvodné časti knihy jednoducho vôbec nepochopí, ba čo horšie, zrejme si všetko vysvetlí úplne inak a to jednoducho preto, že pochopiť nemôže – nepozná totiž kontext.
Až kdesi v druhej polovici knihy autor začne analyzovať a vysvetľovať problémy a postoje Cirkvi takým spôsobom, že je možné ich rozumovo uchopiť a prijať aj človeku, ktorý nie je dostatočne oboznámený s kresťanstvom a jeho učením.

1 01.12.2012

Na prebale: „Taková konkurence dá spisovateli zabrat.“ Bernard Cornwell
Tak neviem... Preslávený britský suchý humor? Nebodaj obyčajná irónia? Vydavateľský biznis? Zdržanlivá a slušná odpoveď - vyjadrenie gentlemana? Ale myslím si, že to pán Cornwell nemohol myslieť celkom vážne.

Pripadalo mi to ako taký dobrodružno-historický román s prvkami detektívky určený vyslovene pre mládež. Vlastne nevyslovene, dnes sa už také čosi neuvádza. A možno som iba ja na takéto niečo pristarý. Alebo mi to, nech už z akéhokoľvek dôvodu, proste nesadlo i keď celkove sa to, pravdupovediac, nečítalo zle. Ale bolo tam dosť rušivých momentov a každopádne ma pri tom chytali drobné záchvaty irónie a cynizmu. Skrátka, čakal som od toho asi príliš veľa.

6 01.12.2012

Nie je to vyslovene zlá kniha, ba dá sa s istotou povedať, že je v mnohom poučná. Osobne však mám problém s autorovým videním náboženstva všeobecne a kresťanstva zvlášť. Tým je, pravdaže, ovplyvnené moje vnímanie jeho teórie, tak ako aj celý môj komentár spolu s mojím hodnotením tejto knihy.

Je zaujímavé, že pri niektorých svojich hlbších psychologických analýzach – náhľadoch – často vychádza vlastne z kresťanského učenia, zrejme bez toho, že by si to uvedomoval (napr. čl. 70).
Na druhej strane, keď vedome, cielene a násilne aplikuje svoju teóriu na náboženstvo, dostáva sa až k absurdným tvrdeniam (napr. čl. 72).
V niektorých pasážach napáda až hanobí kresťanstvo ako celok, pričom obchádza pramene a dôvody svojho presvedčenia (čl. 77). A keď ich už predsa uvedie, dozvedáme sa, že sa vlastne odvoláva na sekty a hnutia fanatických reformátorov.
Zatiaľ čo, počnúc úvodom, väčšia časť knihy pôsobí dojmom dôslednej premyslenosti , čím viac sa blíži k záveru, tým viac badať rozpory a nezrovnalosti v autorovej teórii, akoby už nemal dostatok energie a chuti dotiahnuť to poriadne. Je možné, že tieto rozpory sú iba zdanlivé, spôsobené autorovou nedôslednosťou (a teda, že teória ako celok by bola vlastne správna), osobne si ale myslím, že sa jedná o rozpory a nedomyslenosti v tejto teórii skutočne obsiahnuté, ktoré sa objavujú stále častejšie, ako sa autor snažil nasilu podriadiť svojej teórii v čoraz pochybnejších príkladoch nielen kresťanstvo, najmä katolicizmus, ale vôbec celé dejiny sveta (napr. čl. 102 – exkomunikovaný kňaz, vylúčený komunista, alebo čl. 103 – celý).
Pre Hoffera je kresťanstvo a Katolícka cirkev v jednom vreci s nacizmom, fašizmom a boľševizmom. No z niektorých (ojedinelých) jeho viet je cítiť, že si predsa aspoň do istej miery uvedomoval význam kresťanstva pre západnú civilizáciu.
Myslím, že treba brať v úvahu aj to, v akom období získaval poznatky pre svoje dielo. Vtedajšia historiografia bola ešte plná osvieteneckých výmyslov 18. storočia a mystifikácií militantného ateizmu 19. a 20. storočia.

11.11.2012

Podľa môjho názoru vôbec najlepší Vonnegutov román.

6 10.11.2012

Najmä pre mladého človeka to môže byť veľmi príťažlivá „filozofia“. Ale je to iba šaľba.

Starý dobrý pán Pratchett aj s jeho svojským náhľadom na to, ako veci fungujú.
Mám radosť vždy, keď môžem zrelaxovať pri ďalšom príbehu zo Zemeplochy, dobre sa pobaviť, poučiť a poriadne sa zasmiať.
Mimochodom, o existencii (i keď dokonale zahalenej rúškom tajomstva a záhad) nepolapiteľného ponožkožrúta nemám žiadnych pochybností. :-)

Mnohé tvrdenia v tejto knihe môžu pôsobiť šokujúco. Najmä na tých, ktorí si doteraz vystačili s „naivným školským dejepisom“ a ešte si stihli osvojiť dnes také moderné idey európanstva, svetoobčianstva, všeobjímajúcej a všetko relativizujúcej tolerancie a politickej korektnosti, ktoré dnes nahradili niekdajšiu cenzúru, ktorá nedovolila zasahovať do citlivých tém a dbala o to, aby sa aj dejepis držal ideologickej línie strany a nijakým spôsobom sa negatívne nedotýkal našich susedov v socialistickom tábore.
Jerguš Ferko sa nebál do tejto citlivej a častokrát čierno-bielo vnímanej problematiky vniesť aj odtiene šedi. Jeho dielo vyvoláva otázniky a ponúka k zamysleniu.
Stretol som sa s názormi prirovnávajúcimi túto knihu k Mein Kampfu. Prečítal som ju celú a snažil som sa tvrdenia v nej obsiahnuté vnímať kriticky. Pritom som v celej knihe neobjavil žiadny konfrontačný tón, žiadne šovinistické štvanie. Naopak, autorova argumentácia je veľmi kultivovaná a s témou narába citlivo.
Pre každého, kto sa zaujíma o slovenské a maďarské dejiny, slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské vzťahy, bude užitočné sa s týmto dielom oboznámiť.

6 10.11.2012

Odpad! Ako inak možno nazvať (a ohodnotiť) dielo, ktorým jeho autor už od prvých riadkov dal všetkým jasne na známosť, že ak majú v jeho očiach za niečo stáť, musia byť pripravení stotožniť sa s jeho myšlienkami a názormi, lebo inak sú preňho iba odpadom? Stotožniť sa s myšlienkami, ktoré sa ostatne ani neunúval jasne rozviesť a ozrejmiť. Možno bol toho názoru, že každý, kto má byť vôbec hoden pochopiť čokoľvek z tohoto jeho dôležitého posolstva, sa má skloniť a pokorne preštudovať celú velikánovu (teda jeho) spisbu. Túto knižku preto, v snahe napomôcť pochopeniu myšlienok génia, prekladateľ Rastislav Škoda opatril 8-stranovým vysvetľujúcim úvodom a za 60-mi stranami samotného Nietzscheho textu ešte pridal 46 strán objasňujúcich poznámok (ku ktorým sa treba takmer neustále obracať).
Preto mi tento „Pokus o kritiku kresťanstva“ pripomína zbierky zákonov, ktoré si k plnému pochopeniu žiadajú haldy ďalšej literatúry. Alebo niečo z moderného umenia, kde zástupy kritikov ponúkajú vlastné interpretácie, vysvetľujúce nezasväteným, čo daným výtvorom autor vlastne myslel.

Z celého tohto spisku cítiť obrovskú túžbu slabého človeka byť silným, pretavenú do megalomanských snov o vlastnej veľkosti. Aby si dokázal silu svojho ducha (o slabosti vlastného tela sám nemohol mať žiadnych pochýb), musel dokazovať malosť a slabosť zvyšku ľudstva. Týmto je neprehliadnuteľne poznamenaná celá rétorika „Antikrista“, tohto agresívneho, jedovatého, paranoidného a velikášskeho pamfletu.
Je až zarážajúce, že takého zatrpknutého a zlostného nešťastníka, autora slaboduchých textov a hlásateľa takej hŕby nezmyslov, môže také množstvo ľudí považovať za „veľkého filozofa“ a ctiť ho.

Na str. 14 môžeme čítať:
„Slabí a nepodarení nech zahynú: to je prvá zásada našej lásky k ľuďom. A k tomu sa im má ešte dopomôcť.
Čo je škodlivejšie ako akákoľvek neresť? – Aktívny súcit so všetkými nepodarenými a slabými – kresťanstvo...“

– To je toto naozaj také úžasné a hodné obdivu? A takýmito skvostnými a hlbokými myšlienkami „veľkého intelektuála“ je toto útle dielko priam preplnené.


Ale možno by som sa tu mal hneď ospravedlniť. Veď ako si len ja – priemerný, čandala, navyše slaboch a naprostý dekadent – môžem dovoliť takto kydať na tohto výnimočného filozofa, tohto najslobodnejšieho a najdôstojnejšieho človeka, tohto aristokrata ducha, jeho nedoceniteľné dielo a týmto opovážlivým činom sa priečiť prírodnej zákonitosti prvého rádu, t.j. kastovému poriadku?
Snáď mi bude odpustené – veď, ako povedal sám génius: „Rozhorčovať sa je výsada čandalov.“

Knihu ako celok by som ohodnotil vyššie (práca prekladateľa), ale napokon som sa, podľahnúc svojim zbabelým, ľstivým a nízkym inštinktom, rozhodol „oceniť“ samotného „Antikrista“.

Tak nás zase jeden autor obšťastnil nekontrolovaným výlevom svojich úžasných myšlienok, pričom, chtiac nám toho povedať strašne veľa, si vôbec nevšímal časté rozpory vo svojich tvrdeniach. Bod za autorovu snahu odovzdať ľudstvu svoje posolstvo, dúfajúc, že je to už od pána Závodného všetko.
Na záver jeden myšlienkový „skvost“ za všetky alebo ako si autor predstavuje „cestu k inteligencii“: „Morálka čo najjednoduchšia, aby s ňou nemalo problémy právo.“ (str. 99)

06.11.2012

Vhodné ako úvodné, zbežné oboznámenie sa s náukou a z nej vyplývajúcimi postojmi Katolíckej cirkvi.

1 06.11.2012

Než sa Zem stihla raz otočiť, bolo dočítané. Nedalo sa inak.

Dynamika deja, psychológia postáv, opis spôsobu, akým vnímajú protagonisti príbehu realitu života a maličkého sveta okolo seba – to všetko ma doslova pohltilo a na niekoľko hodín pripútalo k tejto knihe. Ešte dlho po jej prečítaní som musel o tom všetkom premýšľať.
Niektorí možno budú autorovi vyčítať brutalitu, prílišný naturalizmus v opisoch niektorých scén (niektoré stránky sú skutočne iba pre otrlejšie povahy), tiež hojnosť hrubého výraziva, no títo, ak odmietajú vidieť realitu života a sveta, v ktorom žijeme, nech nabudúce siahnu radšej po dobrodružnej literatúre pre mládež alebo po červenej knižnici a nie po thrilleri z dnešnej (postkomunistickej) „veselej“ slovenskej reality.
Treba ale tiež povedať, že Karikovi sa darí pomenúvať veci také, aké sú. Teda dobro je dobro a zlo je zlo. To, že opisuje najmä to druhé, je iba logický dôsledok výberu témy.
Tu by som chcel ešte upozorniť, že autor nepredkladá akési múdre poučky o svete a o tom, ako to v ňom chodí, ale opisuje vnímanie sveta očami viac či menej vyšinutých (a tým nemyslím len Zubáča alebo Labu) jedincov. Preto by určite nebolo dobré stotožňovať sa s bezbrehým cynizmom, ktorým je kniha presiaknutá. Je to cynizmus postáv, z ktorých takmer žiadna nie je duševne vyrovnaná a normálna.

5 05.11.2012

Táto kniha populárneho autora V. P. Borovičku s trochu mätúcim názvom vo mne zanechala rozpačitý dojem. Myslím, že bola od neho nielen prvou, ktorú som prečítal, ale zrejme aj poslednou.
Čítanie to bolo síce poučné, s množstvom zaujímavých faktov aj potenciálne hodnotných informácií, no neustále som mal pocit, akoby si s tým všetkým autor nedokázal rady. Jasný je jeho zámer podať to množstvo faktov čitateľsky príťažlivou formou, ako živé príbehy, no práve tu kdesi zlyháva. Dejové línie chaoticky preplieta, v rozprávaní necháva veľakrát vystupovať až príliš mnoho postáv, ktorých mená navyše často strieda (raz je to prvé, inokedy druhé meno, potom priezvisko, prezývka, funkcia), takže z toho miestami vzniká riadny mišung. Priame dialógy sú tiež niekedy poriadne chaotické, až prestáva byť jasné, kto čo hovorí. Takéto veci na čitateľnosti rozhodne nepridávajú.
Ešte dobre, že sa jedná o viacero vzájomne nesúvisiacich príbehov, či skôr prípadov, literárne spracovaných skutočných udalostí, členených do kapitol, takže nebol žiaden problém knihu aj na dlhší čas odložiť a pokračovať neskôr.
A môj záver? Táto kniha bola ušitá príliš horúcou ihlou, čo možno nie je pravda, no taký je môj celkový dojem po jej prečítaní.

2 05.11.2012

Asi najviac ma zaujali priam geniálne vykreslené charaktery troch hlavných postáv.

Denisa, mladá a veľmi ambiciózna, žije v presvedčení, že celý svet je tu iba od toho, aby v ňom ona mohla uskutočňovať svoje sny a ambície. Keď banálna nehoda urobí koniec jej plánom realizovať sa v profesionálnom športe, nie je schopná sa s tým vyrovnať a zo svojho nešťastia najviac obviňuje otca a najbližšiu rodinu.

Druhým z trojice hlavných postáv je Vojtech. Je z nich istým spôsobom najmúdrejší, no tiež nie je schopný poradiť si so svojím životom. Napriek tomu, že dokáže jasne rozlišovať dobro od zla, nechá sa zatiahnuť do sietí podsvetia a stáva sa poslušným pešiakom.

Tretím je Michal, psychopat mimoriadne nebezpečný pre svoje okolie, jedinec bez svedomia, ktorý v uskutočňovaní svojich cieľov nepozná žiadne zábrany.

V pozadí príbehu týchto troch mladých ľudí, ktorých životy sa v rôznych momentoch rôzne pretínajú a prelínajú, vidieť Karikom verne vykreslený obraz nie zrovna príjemnej slovenskej reality posledných desaťročí.

11 05.11.2012

Táto útla brožúrka je určená hlavne kresťanom, no je vhodná pre každého, kto nemá jasno v pojmoch ako New Age, ezoterika, okultizmus, mágia a pod. Na to, že mal autor k dispozícii necelých 40 strán, sa s témou vyrovnal naozaj dobre.

1 03.11.2012