Gracian1964 komentáře u knih
Objavené v antikvariáte a bez zaváhania kúpené. Vedel som o tejto knihe. I keď nie som veľký fanúšik skupiny Rolling Stones, hudbu mám rád a ako basgitarista mám rád aj ostatných basistov....no, skoro všetkých, hehe... Výborné čítanie, dozvedel som sa opäť kopu zaujímavých informácií, o ktorých som predtým nič netušil... Bohužiaľ až neskôr som zistil, že toto je len prvá časť, z čoho som mierne frustrovaný, lebo druhú nemám a chcem mať.... teda aspoň si ju prečítať....
Na knihu som narazil v kníhkupectve Artfórum, kam chodím pre knihy a kvôli káve. Ruda som prečítal počas niekoľkých takýchto kávových posedení, občas som po káve dostal chuť aj na pivo, keďže v chladničke kníhkupectva sa takýto nápoj nachádza. Nuž, nemaj rád toto kníhkupectvo, keď si tam okrem kníh vieš vychutnať kávu i pivo, aj čaj a čokoládu. A Rudo k tomu, hm. Veľmi vtipné, trefné, sarkastické, štipľavý humor, svojské uletené nápady, bavil som sa ohromne.
Kniha z verejnej knižnice, asi by som si ju nekúpil. Čítalo sa mi to dobre, k literárnym kvalitám textu mám isté výhrady, ale toto je žánrovka, detektívka, takže to nebudeme pitvať. Súhlasím s predchádzajúcim komentátorom, tak ako hovoria niektoré postavy v knihe, neverím, že hovoria skutoční ľudia, takže nejde o zlý preklad, knihu som čítal v originále, teda v slovenčine. Potešil ma nečakaný koniec. Pochybujem však, že by sa jednalo o skutočný príbeh, napriek tomu, že Dán sa rád necháva inšpirovať skutočnými prípadmi.
Obdivuhodné, kde chodí pán Fitzek na tie šialené konštrukcie. Balík sa mi nepáčil a nechápem, prečo som čítal aj toto, asi je na vine verejná knižnica. K žiadnej postave som si vzťah nevytvoril, ani som nechcel a vôbec mi na nich nezáležalo. Vysokým hodnoteniam a nadšeným komentárom nerozumiem, ale čert to ber. Keby som nerozumel len tomu, hm. Nevedel som sa dočkať, kedy sa už tá drbnutá zlátanina skončí. Tu by ste mi mohli vyčítať, prečo to čítam, keď sa mi to nepáči a irituje ma to. A bola by to veru dobrá výčitka. Odpoveď na ňu mám. Buď som masochista, debil, alebo magor. Alebo všetko dokopy, čo je hádam najpravdepodobnejšie. Každopádne som rád, že to skončilo a týmto verejne sľubujem, že s pánom Fitzekom som skoncoval a jeho knihám sa budem veľkým oblúkom vyhýbať.
Nuž nedal som plný počet hviezdičiek, hoci by si to táto kniha pravdepodobne zaslúžila. Ale dosť dlho mi trvalo, kým som sa dostal do rytmu autora, ten štýl písania ma zo začiatku pomerne iritoval a unavoval, potom som to akosi dal a dokodrcal sa do víťazného konca. Dej sa odohráva striedavo v roku 1942 v Nórsku a Švédsku, v roku 1967 v Nórsku a ešte tuším v roku 2015 v Nórsku. Keď si zvyknete na autorov štýl, budete mať z toho istý zážitok. Ako aj ja. Ale myslím, že ďalším dielam tohto autora sa asi vyhnem, respektíve, nebudem ich aktívne vyhľadávať. Buď fit!!!
Milo som prekvapený. Na knihu som natrafil v miestnej knižnici. Rýchlo prečítané, ono to fakt nie je dlhé. Niektorým pravdepodobne slangovým výrazom som nerozumel, asi nie som dostatočne IN. Z toho množstva alkoholu a iných návykových látok mi bolo takmer zle len pri čítaní, moje nervy. Inak celkom zábava, dosť čierna, musím upozorniť.
Ku knihe som sa dostal úplnou náhodou. Môj známy zháňal druhý diel a veľmi ju vychválil, nuž som ostal zvedavý, požičal si ju od neho a prečítal. I keď spočiatku s nedôverou, napokon ma vtiahla do deja a zvládol som to pomerne rýchlo, za pár dní. Dobre sa to čítalo, nie som si istý, či budem chcieť aj druhý diel, uvidíme. Zaujal ma častý výskyt priezvisk, ktoré sa objavovali v televíznom seriály 30 prípadov majora Zemana, napríklad Hradec, Pavlásek, Stejskal, Čadek a iné, na ktoré si teraz v rýchlosti nespomeniem. Zaujímalo by ma, či to bol autorov malý žartík, alebo čistá náhoda....
Moje prvé stretnutie s Kureishim, hm. Neviem, prečo som doteraz váhal, pritom o túto knihu som zakopával dosť dlho, chodil som okolo nej v kníhkupectve, ale nekúpil ju. Až som na ňu natrafil v knižnici, to už nebolo čo riešiť. Žiadne riziko, hehe. No, ktosi v komentári podo mnou napísal, že vraj dobrý priemer. No kua... Mne to teda prišlo ako riadny nadpriemer. A zásah do čierneho. Silná výpoveď, osudová, úprimná, tučná. V niektorých momentoch som sa tam našiel. Mne sa naopak tie občasné vulgárne výrazy rátali, boli osviežujúce, zábavné a použité presne v pravý čas, odľahčujúce. Budem nútený prečítať si aj ďalšie majstrove diela, a to čoskoro.
Áno, dokonale súhlasím s predchádzajúcim komentárom, takúto znôšku depresie, bezútešnosti, rezignácie a bezvýchodiskovosti som už dávno nevstrebal, hm. Ale prežil som to, vďakabohu, nebolo to príliš dlhé. Mal som výtlačok z roku 1933, ktorý som zohnal z antikvariátu za smiešnych 1 a pol eura a čítať si v takomto starom dobovom preklade bol pridaný zážitok. Niektorým slovám som ani nerozumel, lepšie povedané, ešte som sa s nimi nikdy ani nestretol. Asi si dám na chvíľu od pána Čechova pauzu a potom budem dúfať, že ďalšia kniha už nebude takto ponurá. Každopádne, zážitok jak sviňa.
Dávam prvý komentár, hm... Nakoľko to nie je môj prvý prvý komentár, mám v tejto disciplíne isté skúsenosti. Nuž ale dosť hlúpych rečí, prejdime k veci. Ako dlhoročný Ballov priateľ som si knihu nemusel kúpiť, dostal som ju priamo od Majstra. Týmto mu teda ešte raz pekne ďakujem. Samozrejme, že som zatiaľ prečítal všetky jeho vydané knihy a všetky sa mi páčili. Priznávam, že toto určite bude veľmi subjektívne hodnotenie. Balla má obdivuhodný, ba priam závideniahodný talent. V tomto prípade sa vracia ku kratším príbehom, akýmsi poviedočkám, v niektorých prípadoch to skôr pripomína aforizmy, čriepky, fragmenty myšlienok. Hm, každopádne je to veľmi čítavé, vzrušujúce, originálne, autentické a podnetné. Dúfam, že za týmto mojim prvým pozitívnym komentom pribudnú ďalšie, či už rovnako pozitívne, alebo naopak, negatívne, alebo len mierne negatívne, možno mierne pozitívne, hihi...dobre teda. Stačilo, čítajte a komentujte. Stretneme sa na pive.
Nápad dobrý, vraj sa niečo podobné aj naozaj stalo, ale určite to neprebiehalo ako v knihe. Dobre napísané, uznávam. Pozastavil som sa nad dvoma momentmi. Pobavila ma skúška vojaka Bluma ešte v Amerike, či bude schopný v prípade potreby zabíjať. Dokázať to malo zastrelenie potulného kocúra, už som zabudol, aké meno mu dal. Amíci asi nevidia rozdiel medzi zastrelením kocúra a človeka, i keby to bol napríklad nacistický hajzel, hm... A druhý moment, fakt som sa pritom náramne pobavil, sory, že spojlerujem, ale nedá mi to. Aby manželka zástupcu veliteľa koncentračného tábora zbavila panictva 16 ročného židovského šachového fenoména, hm... Nuž, čím bol pán Gross naklepaný, keď toto vymyslel? To by som rád vedel. A objavenie sestry hlavného hrdinu v lágrovom orchestri, kde hrala na klarinet, to bolo z toho všetkého ešte najuveriteľnejšie. Ale dobre, nebuďme zbytočne malicherní, v podstate sa mi to páčilo a prečítal som to tuším za tri dni. Na budúce snáď trocha menej tej "americkosti" a bude to dokonalé. Lenže potom to už možno nebude také napínavé a zaujímavé, že? Smrť fašizmu.
Knihu som našiel v knižnici, ešte dobre, že som ju nekúpil, hm... Celkom dobre a rýchlo sa čítala, aj slušne napísaná jest, aj téma obstojná, nemôžem povedať, že by som sa pri čítaní nudil. A koniec? Tu som v pomykove. Málokedy sa stáva, že si nie som istý, či sa príbeh skončil dobre alebo zle, a vôbec ako sa vlastne skončil. Mám v tom chaos, ale zas ma to až tak netrápi. Skrátka priznávam bez mučenia, že koniec som pravdepodobne nepochopil. A potom mi preblesne v hlave kacírska myšlienka, či ho pochopil aj sám autor, hehe.... No nič, kašľať na to. Démonológ či dermatológ, odpočívaj v pokoji. Howgh!!!
Keď som na knihu narazil v kníhkupectve a zistil, o čom pojednáva, musel som ju kúpiť, pretože téma, ktorou sa zaoberá, ma zaujíma a baví. Je to síce beletristické spracovanie, ale vychádza zo skutočnosti a v príbehu účinkujú skutočné historické postavy. Možno nie všetky sú skutočné, ale to som neriešil. Kniha ma bavila a je pomerne dobre napísaná.
Tak...sám som sem túto knihu zaradil, takisto aj jej autora...no, skôr tento jeho pseudonym, možno tu pôsobí pod svojím pravým menom, teraz si však naň neviem spomenúť. Zistím si to a preverím, prípadne opravím. Toto je stará klasika, gotická detektívko hororovka, rozprávaná z pohľadu niekoľkých hlavných postáv, dobre napísaná, tajomná, bizarná, dobrodružná...skrátka príjemné počítanie a zábava...dúfam, že sem pribudnú aj ďalšie komentáre...dávam do pozornosti aj doslov Tomáša Horvátha...kde všetko s vedeckou dôkladnosťou analyzuje, vysvetlí, zdôvodní a inak zlegalizuje, takže to vyznie závažne odborne, psychologicko, filozoficko obsedantne, hihi...nuž, ostáva len zaželať: HOR SA NADOL!!!
Už som si pomaly zvykol, že dávam prvý koment...možno to bude u tejto knihy aj koment posledný, hehe... Natrafil som na knihu na nete, predávala ju istá pani za jedno euro, nuž nekúp to...a tak som ju kúpil....a neľutujem, i keď sprvoti som bol trochu sklamaný, keďže výroky, ktoré sú pripisované Kafkovy, údajne nie sú autentické, alebo sú autentické iba zčasti...ale autor neodškriepiteľne Kafku poznal a udržiaval s ním istý čas priateľský kontakt...pre fanúšika Kafku rozhodne vhodné dielo...a hlavne dobre napísané...
Konečne sa mi podarilo túto knihu získať...nebolo to ľahké ani lacné...Ale keďže ide o prvú knihu, ktorá bola o atentáte napísaná, je takmer povinné prečítať si ju... Dobre spracované a pútavé, dozvedel som sa niekoľko vecí, o ktorých sa v iných knihách na túto tému nepíše... Takže spokojnosť.
Tak som sa ku knihe konečne dostal, ležala mi v polici hádam aj pol roka, ale už je za mnou. Klasický Chabon, čítalo sa to dobre a bolo to pútavé. Navnadilo ma to k myšlienke, aby som si skúsil prečítať aj knihu od Pynchona, ktorá bola v texte spomenutá. No, neviem neviem, či sa mi ju podarí zohnať, je vypredaná. Leda tak cez bazar, hm...
Po knihe som siahol hlavne preto, lebo ide o syna veľkého Kráľa, ale aj preto, lebo od syna už mám doma dve knihy, konkrétne Rohy a Oblek mŕtveho, tie sa mi celkom páčili, nuž som dal šancu aj tejto... Komentátori predo mnou často hodnotili jednotlivé poviedky, tak sa k nim pripojím, v podstate súhlasím s poradím. Tu je moje, na prvé miesto som zaradil Nabito, potom Momentky, Déšť a na koniec V nebi, lebo tá sa mi páčila z tých štyroch najmenej... Asi si dám aj niečo iné od Hilla, povedzem toho ospevovaného Ohnivého muža? Páčil sa mi štýl písania, ktorý mocne pripomína slávnejšieho otca, ale to patrí k veci, že?
Po dlhšom čase opäť stretnutie s Martinom Servazom...a s inými, hm...celkom dobre, bavil som sa... a možno som už týmto žánrom trochu presýtený...asi si dám pauzu...
No, moje prvé stretnutie s Hakanom Nesserom...možno som nemal začínať s touto knihou, ale dostala sa mi do ruky ako prvá, pôžička od kolegu, s tým, že je to dobré...Bolo...čo viac? Prečítam si aj niečo iné od Hakana, prečo nie? Všetko má svoj čas...