Gracian1964
komentáře u knih

Nuž, dobré čítanie to veru bolo. Tá stiesnená pochmúrna atmosféra zobrazená úplne presvedčivo, celkom som to cítil, akoby som tam bol. Súhlasím s názorom, že trištvrte knihy spanilá jazda, potom sa to stalo trochu divoké a psychedelické, ale beriem, ak to chcel Jozef mať takto, nech to teda tak má. Rozhodne lepšie ako Smršť.


Kúpil som si to kvôli téme, zaujala ma, vraj je to niečo na Kingov štýl. No, nedá sa povedať, že by som bol celkom sklamaný, i keď spočiatku som bol, lenže autor sa s nami trochu pohral, nebudem to ďalej rozvádzať, aby som prípadného čitateľa nepripravil o prekvapenie, prezradím len to, že autor nehanebne klame telom, haha....
P.S. King by to dal lepšie....


Ak mám možnosť, rád si Dána prečítam. Síce by som si ho nekúpil, ale keď naňho natrafím v miestnej knižnici, rozhodne beriem. Ani tentoraz som nebol sklamaný. Už som si zvykol na trochu svojrázne vyjadrovanie a hlášky zainteresovaných detektívov, takže ma to nevyrušuje. Ide o jeden čerstvý prípad vraždy profesora, odkiaľsi z minulosti sa tiež mihne pani psychologička Wolfová, známa z dielu Mačacia stopa. Zaujímavé čítanie, rozhodne žiadna nuda nehrozí.


Mne to teda neprišlo ako najslabšia a najnudnejšia dánovka. Práve naopak, táto sa mi páčila možno aj najviac. Ale čo človek, to iný názor, však? Príbeh dobrý, zaujímavý a dosť nevšedný. Žiadna veľká literatúra, ale o to tu ani nejde, to predsa od Dána nikto nečaká. Som spokojný. Síce by som si knihu nekúpil, ale keď na ňu narazím vo verejnej knižnici, odolať nedokážem, hm...


Celkom sa stotožňujem s predchádzajúcim komentárom. Bedlivo sledujem pána Connellyho a kupujem bez váhania všetko, čo vydáva. Ani v tomto prípade som nebol sklamaný, ani som to nečakal, je to stávka na istotu. Príbehov s Boschom už príliš veľa asi nebude, keďže hrdina pomaly ale isto umiera na rakovinu. Ale stále je tu možnosť vrátiť sa vo flešbekoch späť, prípadne až do obdobia, keď slúžil v armáde vo Vietname, to by mohlo byť dosť zaujímavé čítanie. Však uvidíme.


Začal som to s čítať s vedomím, že dielo nie je dokončené, ale na rozdiel od väčšiny prítomných mi to ani veľmi neprekáža, lebo ak by som sa aj nedozvedel koniec, nič sa nedeje. Bola to zaujímavá a úžasná jazda, určite jedno z najlepších diel fantasy. Som trpezlivý, možno sa napriek všetkému raz dočkám, ak nie - nevadí. Na kvalite napísaného to nič nezmení.


Moje tretie stretnutie s Patrikom Hartlom, opäť plná spokojnosť, vedel som už, čo mám asi čakať. Klasický vzťahový príbeh rozprávaný z pohľadu Jáchyma a z pohľadu jeho sestry Veroniky.


Pekná kniha, romantický príbeh, pre mňa ako cynika dosť ťažko uveriteľný, nuž ale dobre, je to len príbeh a v ňom sa nemusíme silou mocou držať reality. Trochu ma iritovali tie intelektuálske úvahy, keďže som z nich rozumel len zanedbateľnú časť.


Nuž, naozaj neviem, som zaskočený. Obdivujem autora, že to dokázal tak poprepájať, mne by z toho asi preskočilo, veď mi skoro šiblo už len z toho, že som to čítal, hm... Trvalo mu to tri roky, dúfam, že zinkasoval spústu prachov. Takmer do konca sa mi to čítalo dobre, bolo to zaujímavé. Ku koncu som sa už začínal "poněkud strácet", ale pristihol som sa pri tom, že ma to akosi ani netrápi a už som len prahol po tom, aby sa to konečne skončilo, a čím bližšie som bol ku koncu, tým vzdialenejšie a cudzejšie mi boli osudy všetkých zúčastnených. Takéto niečo už nikdy viac čítať nechcem. Originálne to bolo, o tom "žádná", ale jedna časť mojej "poťouchlej" osobnosti sa uškŕňa a z kútika úst jej uniká fráza : ...čo je to za zlátanina, moje nervy....


Párala som čítal naposledy v mladosti. Páčilo sa mi to, boli to aktuálne príbehy zo súčasnosti, zo socialistickej súčasnosti. Na túto knihu som narazil v antikvariáte, bola mi neznáma, nuž som ju kúpil a prečítal. Trochu iná, než tie predchádzajúce, iný žáner...sci-fi, dystopia? Alebo metafora, štúdia totality, diktatúry? Dá sa to brať aj tak. Keby to chcel spisovateľ vydať o pár rokov skôr, asi by narazil. Súdruhovia by mu to isto rázne zatrhli. Ale v roku 1988 už bola Perestrojka v plnom prúde a mohlo sa. Nuž, pekné, pobavil som sa.


Napriek zdanlivej hrúbke knihy veľmi rýchlo prečítané, takmer so zatajeným dychom. Séria nemá klesajúcu úroveň, skôr stúpajúcu alebo aspoň zotrvávajúcu. Som veľmi spokojný. Gereon sa veru dostal do riadnej kaše. Dramatické finále. Som zvedavý, ako sa to bude vyvíjať. Dúfam, že bude, hm....


Táto druhá časť sa mi páčila viac ako Skala. Malo to väčší odpich, drajv a šmrnc, či ako to nazvať, neviem. možno to bolo spôsobené len tým, že som ju čítal v českom preklade, kým Skalu v slovenskom. Alebo že by zaujímavejší dej? Nepohrdnem teda ani treťou časťou s názvom Šachové figúrky, len kedy sa k nim dostanem, čertvie...


Ďalšie stretnutie s Dánom a jeho detektívmi vraždármi. Vedel som, čo čakať a aj som to dostal. Pútavý a veľmi dobre čitateľný príbeh. Som spokojný.


Tak som sa opäť po dlhšom čase stretol s Dominikom Dánom a aj tentoraz to bolo plodné a obohacujúce stretnutie. Čítalo sa to takmer samo, pútavé, vzrušujúce. Pokojne to mohlo byť aj dlhšie. Pozor, spojler: škoda, že ten hajzlík kominársky zdrhol.


Najprv som videl film, ktorý sa mi páčil. Až oveľa neskôr sa mi dostala do rúk kniha, ktorá sa mi páčila tiež, i keď mi chvíľu trvalo, kým som sa naladil na autorovu vlnu, jeho štýl, tempo, rytmus a cítenie, muzikantsky povedané - na frázovanie. Knižka je to pomerne útla a dá sa prečítať veľmi rýchlo. Dôležité je čítať ju pozorne.


Výborné, ale nič iné som ani nečakal, keďže sa už s pánom Simmonsom nejaký ten rok poznáme, len on o tom zatiaľ nevie, hehe.... Ten pán je výnimočný zjav, píše bravúrne vo viacerých štýloch, či už ide o sci-fi, horror, historický román, klasický román, drsná americká detektívka, mysteriózny román... Teraz si nie som istý, či spáchal aj nejaké fantasy. Pomôžte mi. Jeho záber je obdivuhodný. Všetko podstatné je napísané v komentári predo mnou, s ktorým celkom súhlasím. Zaujímalo by ma, či mal nejakú zmluvu s automobilkou Toyota, keďže model Land Cruiser v knihe vystupuje obzvlášť hrdinsky, nekompromisne a neporaziteľne. A na záver už len malá výhrada k prekladu pojmu nábojnica. Nábojnica je zostatok po vystrelení projektilu. Takže nabiť pušku nábojnicou by nemalo žiadny zmysel, lebo by jej chýbal projektil, rozbuška aj prachová náplň. Správny výraz je náboj. Nedalo mi nezmieniť sa o tom, keďže neustále používanie pojmu nábojnica v texte ma vyslovene iritovalo.


Dobre som sa pobavil. Absurdný nekorektný humor, rýchly spád, jednoduchý jazyk. Už sa teším na Strašidelnú vagínu.


Uff.... Tak som to teda dočítal a bola to pomerne náročná záležitosť. Musím sa priznať, že som z toho jak emočne, tak fyzicky vyčerpaný. Nasledujúce tri, štyri knihy asi budú ľahšieho žánru.


Houellebecq je evidentne veľmi populárny autor. Prekvapilo ma to množstvo komentárov, prevažne kladných. Pripájam sa teda k tým prevažne kladným a dávam plný počet, lebo iné si snáď táto veľmi čítavá knižka ani nezaslúži. Nebolo to moje prvé stretnutie s Michelom, hádam sa neurazí, keď ho oslovujem takto drzo familiárne, ale nepomôže si. Veľmi sa mi to páčilo, skutočne, od začiatku do konca, výborné, trefné, vtipné, pravdivé, smutné. Bolo mi ku koncu ľúto hlavného hrdinu, tuším sa tiež volal Michele, že? Škoda, že to nedopadlo podľa jeho predstáv, ale v živote a evidentne aj v literatúre to tak občas chodí. Svet ani život nie sú spravodliví, čo už.


Tak konečne po dlhšej dobe výborne napísaná detektívka, žiadna povrchná komerčno konzumná zlátanina bez hlavy a päty, so slušnou psychológiou hlavných postáv. Skvele sa to čítalo.
