Hedviga komentáře u knih
Knihy Louise Penny majú v mojej knižnici čestné miesto. Sú to detektívne príbehy s výpovednou hodnotou. Veď pri akej inej krimi knihe sa človek zamýšľa nad dobrom a zlom, vinou či nevinnou, trestom a odmenou?
Opäť príbeh z obdobia vojny, opäť zamenené identity, opäť prelínanie dvoch časových pásiem a opäť výborné. Ku koncu sa už aj mne tlačili slzy do očí a to sa mi často nestáva. Mám len jednu výtku. Štýl písania úsekov Aliny a Alice sa kvalitatívne líšil. Zatiaľ čo kapitoly patriace Alicia boli v poriadku a na istej úrovni, Alinine boli síce krajšie, ale jednoduchšie, naivnejšie a s logickými chybami.
Krásny príbeh s pridanou duchovnou hodnotou. Plný počet nedám len z dôvodu jednoduchého rozprávania, ale pri tomto type kníh to asi tak má byť.
Skvelé to bolo. Tento príbeh stál za všetky prachy. Žiadna pasáž ma na rozdiel od Alicinej siete nenudila. Všetko tam bolo tak, ako málo byť. Správne zapasované, správne načasované. Postavy v príbehu brilantne vymyslené. Ninu si nejde nezamilovať. Konečne môžem s čistým srdcom dať plný počet.
Pekná kniha, fakt pekná, ale za 5* to nie je. Mám k nej zopár výhrad. V prvom rade súhlasím s názorom, že je málo emotívna a skôr popisná, čo jej ublížilo hlavne v prvej tretine. Ak by hlavné postavy rozprávali v prvej osobe, viac by sme sa im dostali do hlavy a mohla to byť pecka. Okrem iného aj ja, rovnko ako autor, sa čudujem, že doteraz nikto nesiahol po tak silnom príbehu. Popis života v tábore a zúfalstva jeho obyvateľov asi najlepšie zobrazený. Ak sa prekúsnete nezáživnym začiatkom, dostane sa Vám odmeny v podobe výpovede smutnej a tragickej lásky. Rozhodne odporúčam!
Úvod knihy je zmätočný a ťažkopádny. Bol to pre mňa boj. Vytrvala som a príbeh sa krásne rozbehol. Ide síce o obligátne love story, ale pekne spracované, aj napriek istej miery naivity. Mňa srdcervúce príbehy nikdy neomrzia.
Alicina síť je román z obdobia svetových vojen, predovšetkým z tej prvej. Okrem fiktívných postáv sú v deji skutočné postavy a skutočné udalosti. Príbeh mal veľký potenciál, ale podľa mňa ho zabila uťahanosť. Hlavne dejová linka zo súčasnosti (čo bolo povojnové obdobie) bola nesmierne nudná a oživovala ju len postava Evi. Mám rada v knihách väčší spád, budovanie napätia a aj trocha tej dramatickosti. Aj napriek tomu knihu odporúčam, nakoľko si myslím, že nie som čitateľ, ktorý ocenil jej kvalitu tak, akoby si to zaslúžila.
Kávu v Kavárně u Anděla by som si určite dala. Nádejnému úvodu rodinnej ságy ani nemám čo vytknúť, až na často krát rozpoluplné a oponujúce si správanie niektorých postáv. Jedine Elsa mi prišla stabilná, ale možno preto, že jej nepatrili kapitoly. Ďalšiu časť si nenechám ujsť.
Silný príbeh jednej neuveriteľne odvážnej ženy, aj keď mám zmiešané pocity. Miestami to bolo dobré, miestami veľmi dobré a miestami tak trocha nuda. Hlavne často opakujúce sa činnosti posádky a trestancov či už na lodi, alebo na súši posúvali dej pomalšie, ako by mi bolo milé. Namiesto toho by som očákavala viac priestoru na pocity aj iných postáv ako len Mary. Ale kniha rozhodne stojí za prečítanie, a to nielen z dôvodu, že sa jedná o skutočné postavy a skutočný príbeh začiatku osídľovania Austrálie poväčšinou britskými trestancami.
Práve som si už po druhý krát pozrela seriál z roku 1995 a uvedomila som si, že som sa nevyjadrila k svojej obľubenej knihe. Je to samozrejme "červená knižnica", ktorá ale preskočila dobu. Romá je napísaný s takou realistickosťou, dôvtipom a pôvabom, že obstál v čase a stal sa z neho jeden z vrcholných ženských diel v histórii literatúry.
Tomuto, v podstate banálnemu príbehu z obdobia vojny prídava na lesku časť histórie vzniku známok. To bolo zaujímave. A na moje prekvapenie sa mi veľmi páčila linka zo súčasnosti, to sa mi často nestáva. Rozhodne odporúčam!
Ale hej, dobré to bolo. Tak trocha na severský spôsob, ale oceňujem fakt, že vyšetrovateľ nebol žiaden depresívny autista ani alkoholik, len normálny chlap. Aj keď tá desivo traumatizujúca udalosť z detstva...(neodpustil si to). SPOILER ! Bod dole za prekombinovaný, zmätočny a nevierohodný záver (starý pán a detinsky naivné konanie Diany).
Pařížský architekt je obyčajný román z obdobia druhej svetovej vojny s neobyčajne originálnym námetom.
Skrýše boli navrhnuté skutočne dômyselne a skúšala som si ich predstaviť . Neviem, či boli moje predstavy správne, ale obrazy v hlave boli pekné. (Študovala som na stavebnej priemyslovke).
Mám len jednu výtku. Konanie a hlavne myslenie postáv bolo málo rozvinuté. Dej sa sústredil hlavne okolo stavebnej činnosti a samotného ukrývania osôb. Nebyť toho, bol by to absolútne dokonalý román. Ale práve z dôvodu malého množstva opisov, by z toho mohol byť natočený slušný film.
Celkom pekná knižka. Dýcha z nej atmosféra Toskánska. Príbeh z minulosti dobre vystavaný, zaujímavý a s prižmúrením oka aj uveriteľný. Zo súčastnosti už menej. Koniec veľmi zbrklý a hodne pritiahnuty za vlasy. Ale aj napriek tomu hodnotím ľahko nad priemer 3+.
Mohla to byť výborná kniha. Tak som sa tešila na tie odvážne a statočné ženy, ktoré vo vojne riskovali svoje životy. Námet bol dobrý aj rozdelenie knihy na časové úseky z pohľadu troch žien fajn. Najviac ma bavila Eleanor a jej až detektívne pátranie. Čo mi na knihe vadí sú neuveriteľné náhody a nezmysly, ktoré sa tu v hojnej miere vyskytujú.
SPOILER! napr. Eleanor pri sebe neustále nosí informácie o súkromnom pátraní po dievčatách a svet sa div, ono ich v príhodnej chvíli bude treba vytiahnuť.
Josie skrýva počas celého väznenia granát, aby ho taktiež v správnom čase použila.
Kriegler sa za pár minút Eleanor prizná k vražde Juliana, aj keď to z neho skúsený Lovca nacistov doposiaľ nevytiahol. Navyše ma pri sebe kľúč od schránky vo Švajčiarsku, ktorý sa mu nejakým záhadnym spôsobom podarilo pred väzniteľmi ukryť.
Proste bludy.
Ale celkovo sa kniha čítala dobre a bola svižná.
Komu nevadia rozprávky, tak odporúčam.
Takže...nijak prevratné či šokujúce, ale rozhodne zaujímavé a veľmi čtivé. Pani spisovateľka ma milo prekvapila, keďže ja jej slaďárny nemusím. Mala by sa venovať tomuto žánru. Vidím tam progres.
Úprimne, nie som cieľový čitateľ malinoviek okorenených troškou erotiky. Od pani spisovateľky som prečítala okrem tejto, len jednu knihu a povedala som si: ďakujem, stačí. Ale ani mňa neminul boom okolo titulu Pravda nebo lež, tak reku objednám si a s ňou ešte jednu, však dám šancu. Tip padol na Námi to končí a musím priznať, nebolo to najhoršie. Síce sa tam stále vyskytujú tie do neba volajúce účelové a klišoidné situácie a priveľa (ne)šťastných náhod ale ten tragický partnersky vzťah veľmi dobre vykreslený a pol hviezdy pridávam za listy Ellen.
No, ten koniec, škoda ho. Ale aj napriek tomu musím dať tomuto alijašskému, romantickému a zároveň tragickému dobrodružstvu plnú pálku.
Fajn dobrodružný príbeh z obdobia vojny, ale ozaj tomu chýba hĺbka. Pôsobí to na mňa, akoby som čítala novinovú správu na pokračovanie.
Opäť príbeh z 2. sv.vojny a opäť prelínanie minulosti so súčastnosťou. Dojímavé a nežné, ale predsa ma to až tak hlboko nezasiahlo. Takýto príbeh si zaslúži viac a hlbšie rozvinúť romantické linky, aby boli uveriteľnejšie, priestor tu na to bol.