Hellrampage komentáře u knih
Ak pri čítaní tohto komentára vidíte rozmazane, nové okuliare Ubik opravia váš zrak a vy sa budete cítiť ako znovuzrodený. Ak je používaný podľa návodu, je bezpečný. Neprekračujte doporučené dávkovanie!
Konečne som mal možnosť stretnúť sa s legendárnou knihou od Dicka - Ubikom. Prvá polovica knihy je pokojná, autor väčšinou opisuje, zoznamuje čitateľa s postavami, aj keď väčšina postáv sa v knihe len tak mihne - najdôležitejšími sú Runciter, jeho manželka Ella, Chip, Pat (jej špeciálna vlastnosť je výborná a na zamyslenie sa o jej fungovaní!) a v poslednom rade aj Jory. Zo začiatku môže kniha nudiť, rozbehne sa až od druhej polovice, kedy čitateľa kontrolovatelne drtí a nenecháva ho vydýchnuť - budete spolu s Chipom premýšľať a keď autor príde s nejakou novou myšlienkou, budete si dávať dokopy celý položivot, ako vôbec funguje. Druhá polovica knihy je aj preto zaujímavejšia, pretože nebudete vedieť, čo sa stane ďalej - a to dáva čitateľnosti diela obrovskú výhodu - nie je tu žiadny hlavný hrdina, ktorý nemôže zomrieť.
Dostalo ma, ako autor obratne narába s časovou tématikou, kedy čitateľovi prepisuje jednotlivé veci z roku 1992, do roku 1939 - vidno, že ten rok bol autorove detstvo, a tak s radosťou opisoval niektoré (mafiánske) autíčka z tridsiatych rokov a rôzne dvojplošníky alebo skúšobné lietadlá z čias prvej svetovej. Osobne sa mi tento prechod čítal lepšie než futuristická budúcnosť v prvej polovici. A spomínané posledné dve strany moju logiku prevrátili o 180°.
Sivá postapokaliptická kniha, v ktorej sa stretávama s dvoma osobami - mužom a chlapcom. Ich mená od začiatku do konca knihy zostávajú v hmle, no je to dobré. Anonymita tu pôsobí v zmysle, že to je príbeh každého človeka. Žiadny hrdina tu neexistuje, je to príbeh otca a syna, ktorí sa snažia prežiť v zdevastovanej, nehostinnej Zemi. Nezáleží na mene (a preto im ho aj starý deväťdesiatnik nechcel povedať), záleží na neuveritelne neutrálnych (v zmysle beznádeje) rozhovoroch otca a syna, ktoré sú písané bez uvodzoviek, čo je neskutočne originálne. Z čítania celej "cesty" budete mať skľúčený pocit a koniec chytí za srdce (podaktorých). Čo sa stalo? - budete sa pýtať. Aké nešťastie/katastrofa/tragédia sa stala? Nikto nevie - hlavné je to, že má chlapec a muž dostatok jedla. Zamýšľať sa azda budete pri rozhodnutiach muža, či pomôže ľuďom, ktorých stretne na svojej ceste, v zmysle, či by ste im i vy pomohli, obetovali kúsok zo svojho jedla, ktoré sa tak ťažko hľadá. Mimochodom, predstava, že nad morom nelietajú čajky a v mori neplávajú ryby ale kosti, všade poletuje popol a celý svet je jedno sivé miesto, ma privádzala do zúfalstva. Naozaj neviem, čo by som robil - asi by som si strelil tú jedinú guľku v revolvere do hlavy a ukončil tak neexistujúcu cestu za vykúpením.
Dve pasáže ma dostali. Práve tie, kde vystupovali ľudožrúti, ktorí už prekročili hranicu ľudskosti (tak to ani zvieratá nerobia a my sme pritom takisto zvieratá, len s vyššou inteligenciou). Krútil som nad tým hlavou, no celkom pravdepodobne sa to môže stať aj nášmu svetu. Plný počet bohužial nemôžem dať, pretože to pre mňa nemalo AŽ taký úder, aký by som od knihy očakával. A teraz si pozrieť ešte film... :-P 90%
Táto kniha (a všetky ďalšie) je povinným čítaním všetkých milovníkov fantasy a hernej série Witcher. Je jedno, či ste najskôr hru hrali a až potom čítali poviedky alebo naopak, knihu si užijete rovnako a k tomu si doplníte históriu Geralta, ako začínal, ako sa prvýkrát stretol s Yennefer alebo ako zachránil dcéru kráľa Foltesta. Všetky poviedky majú v sebe akúsi rozprávkovosť, no nie sú pre deti, pretože sa v nich objavujú vulgarizmy. Naozaj, čo poviedka, to skvost.
Osobne som hral najskôr prvé tri hry série Witcher, ktoré by nevznikli, keby nebolo pána Sapkowského, týmto mu ďakujem - za vytvorenie úžasného fantastického sveta. A veľká vďaka aj českému ostravskému vydavateľstvu Leonardo, pretože Slováci by takýto skvost neboli schopní preložiť ani za tisíc rokov (ok no, už ho preložili - 2015)...
Pre mňa bezkonkurenčne zatiaľ najlepšia Dickova kniha. Čítala sa jedným dychom ale nie je to na plný počet, pretože koncu čosi chýbalo. Všetko to skončilo príliš rýchlo a jednoducho. Jednoduchší bol aj text, pretože u tohto autora som zvyknutý na oveľa väčšie divočiny. Aj tak som bol nadmieru spokojný, pretože pokročilú umelú inteligenciu môžem. A teraz ešte pozrieť film. 90%
Výborné hororové príbehy so skvelou atmosférou. Štýl písania Philipa Fracassiho a aj obsah poviedok mi veľmi sadol. Najviac som z textu cítil Kinga - postavy má psychologicky vykreslené bravúrne a životmi ľudí a detí naozaj nešetrí. Určite vám bude behať mráz po chrbte. Každá bola trochu iná a originálna. Najviac ma bavil Oltář, Surfer Girl a aj posledná Mandala. 90%
Not great, not terrible. Prvý diel je len úvodom veľkej série. Príbeh sa v ňom moc vpred neposunie, no autorka skvele predstavila originálny svet a rasu Osse, ich rituály, použitie húb, fanatické uctievanie boha Re Akkutlixa a fungovanie lodí. Páčilo sa mi používanie psionických schopností, rovnako ako telepatické schopnosti Aš-šáda, ktorý sa mihol len krátko v závere. Je toho hrozne moc, čo ma na tom svete zaujíma, preto si dám aj druhý diel.
Vadilo mi, že tam je veľa úplne nepotrebných častí, ktoré by som najradšej preskočil. Niektoré linky ma veľmi bavili, pri iných som zíval nudou. Niektoré slová som mal problém prečítať a nie to ešte vysloviť. Postavy a ich vnútorné myšlienky mi prišli všetky takmer rovnaké - mužské boli rovnaké ako ženské a aj sa tak správali.
Skvelé komiksové poviedky podľa Lovecrafta od dvoch talentovaných argentínskych umelcov. Kresba je veľmi abstraktná, presne podľa toho, ako Lovecraft chce, aby čitatelia vnímali jeho opisovanie desivosti a strachu z neznáma. Potešili ma poviedky Volání Cthulhu, Hrůza v Dunwitchi či slávny Stín nad Innsmouthem. Trochu menej sa mi páčila druhá polovica poviedok ale stále to bola paráda. Túto knihu musíte mať, ak ste fanúšikom Lovecrafta.
"Není mrtvé to, co věčně pochováno zdá se být, v temném běhu dlouhých věků sama smrt pak začne mřít."
Druhá kniha je o fúz lepšia než prvá. Tentoraz autor rozpráva príbeh cez druhú hlavnú postavu Mulagheshovú a ostatné - Shara a Sigrud sa tam mihnú tiež v dosť veľkej miere. Opäť platí to čo v prvom diele - zo začiatku detektívka, pri zbiehaní síl to začne mať epické grády. Len teraz sa celý príbeh odohráva v úplne inom meste - dosť šedivejšom, ponurejšom. Ale táto druhá časť v pohode môže fungovať aj samostatne a nemusíte vedieť, čo sa stalo v prvom diele.
Výborný komiks od syna Stephena Kinga a maliara G. Rodrigueza. Prvý diel je skvelým úvodom - vykreslenie hlavných postáv a takisto hlavného antagonistu sa mi veľmi páčilo, je to krvavé a temné a v Klíčově je dosť tajomna, aby vás to hnalo prečítať si aj ďalšie diely. Odporúčam.
Tretia kniha je zbierkou štyroch samostatných poviedok zo sveta Sandmana aj keď hlavný hrdina sa v nich ukáže veľmi málo. Poviedky majú slušné nápady a každá je iná. Sen noci svatojánské ma zaujala asi najmenej aj keď vizuálne bola spracovaná dokonale. Mal som farebnú verziu a najviac sa mi páčili prvé dve príbehy. Zamrzela krátkosť, pretože veľká časť patrí scenáru Noci svatojánske. A aj preto som dal o hviezdičku menej.
Tretí diel predstavil 2 nové hlavné postavy, ktoré mi boli z celej trilógie najmenej sympatické. Je tu Koll, ktorý nahradil Javriho, pretože z neho sa v podstate stal megapavúk a potom Skara, ktorá ma moc nezaujala a jej línia ma bavila najmenej. Staré známe postavy sa presunú do pozadia a prvá polovica bola opäť slabšia, pretože prevažovali dohady kráľov nad tým ako budú viesť vojnu. Z komorného príbehu o jednom mladom vydesenom človeku, ktorý sa chce pomstiť sa po dvoch častiach stal boj o pol sveta. Kto boli elfovia budete tušiť už v druhej knihe, no použitím ich zbraní na konci sa vrátil Abercrombie tam ako ho poznáme z jeho Prvého zákona.
Čakal som Abercrombieho drsný humor a svet, ktorý sa s hrdinami nemazná - drsný svet síce ostal a hlavný hrdina si prejde peklom, no je to písané pre násťročných. Až na konci som zistil, že Joe chcel vytvoriť niečo iné a pre mladšie publikum, takže kto má rád jeho První zákon a chcel si niečo nové od tohto autora prečítať, nech sériu Moře střepu obíde. Čítalo sa to dobre a ľahko, no už to nebol ten Joe, ktorého som čítal pred niekoľkými rokmi.
Výborný ľahko-erotický komiks s krásnou kresbou od talianky Mirky Andolfo. Príbeh má veľa zvratov a tento prvý diel je skôr takým úvodom, no pre mňa bol príliš krátky a moc rýchlo skončil. Teším sa na ďalšie diely.
Ako napísal ArkAngel, treba spomenúť anime Beastars, ktoré odporúčam, ak sa vám páčil aj komiks a Zootropolis videl už určite každý. Farmu zvířat mi to tiež pripomenulo, hlavne kvôli jednej legendárnej vete, ktorá tam bola použitá.
Prvá kniha z rozsiahlej komiksovej série Sandmana od Gaimana a môj prvý prečítaný komiks vôbec. Naozaj výborná kresba ale oveľa viac sa mi páčila čiernobiela verzia než farebná, pretože v nej vyniklo viac detailov a čitateľova pozornosť nebola zahltená. A k Sandmanovi ako postave sa viac hodí.
Chcel som si dať nejakého českého autora a ľahšie čítanie, no Hranice lesa ma sklamali. Poviedky sú skôr z reálneho sveta, je v nich málo fantasy prvkov a zopár ľahkých hororov. Autor sa mohol kľudne viac odviazať a napísať ešte väčšie bizarnosti. Jednu hviezdičku dávam za krásnu obálku a niektoré kresby v knihe a ďalšiu za zopár lepších poviedok, ktoré ma zaujali (Připečený, Nos), inak ma kniha vôbec nebavila. Nápady sa niekedy opakujú (muž stratí meno/tvár) a niektoré sú úplne nezaujímavé. Posledná najdlhšia poviedka mala dobrý nápad, no bol zle zrealizovaný. Krátke poviedky nemali úder, no dlhšie veci boli oveľa lepšie. Celkovo ale knihu neodporúčam.
Prvá kniha prvej časti dvojčasťovej série space opery je za mnou a moc ma neoslovila, pretože pôsobí ako také intro do celého sveta a dej sa moc dopredu nehýbe. Autor píše veľmi podrobne o každej jednej veci, až to je na škodu. Kniha mi prišla rozťahaná, v kľude by som polovicu textu preškrtal a potom by sa do väzby zmestila rovno aj druhá časť. Je tu obrovské množstvo postáv, skoro ako v Malaze a autor lieta od jednej k druhej. Dejová linka s detektívkou ma moc nebavila, bavil ma kapitán Wilson Kime, Nigel Sheldon a jeho spoločník Ozzie. Až na konci ma kniha vtiahla do deja, kedy sa konečne borci dostali k bariére a začali sa diať veci. Dúfam, že druhá časť nespomalí a pôjde v nastolenom tempe konca prvej časti.
Výborné akčné survive sci-fíčko. Robert Fabian písať vie, dokázal to už u Mariňákov, ktoré som hodnotil tiež veľmi kladne. Príbeh vezeňských stroskotancov mi pripomínal skvelý film Čiernočierna tma. K tomu ako bonus dostanete ďalší 200 stranový príbeh, ktorý má byť poctou k sérii Votrelec. Čiže za mňa dva parádne survival zážitky, ktoré sa skvelo čítajú.
Táto kniha a séria celkovo má jedinú chybu - ma málo strán a knihy vychádzajú jedna za rok. Inak sa číta sama od seba, opäť ide o kvalitný text. Dej sa nám trochu komplikuje a akoby ani autor nevedel, kam skôr skočiť, čo skôr urobiť, otvára sa tu príliš veľa možností, aby na to autor náhodou nedoplatil. Koniec opäť končí cliffhangerom, tak som si radšej prečítal kapitolu tretej knihy, aby som mohol v kľude zaspať.
Naozaj zlaté roky Lovecrafta. A prídu ešte lepšie. V tejto knihe je najhlavnejšia novela Volanie Cthulhu, ktorá sa stala vo svete najpopulárnejšou. Na túto novelu alebo skôr mýtus Cthulhu sa robia hry, preto som si chcel prečítať túto legendu. Najlepšie sa mi čítali prvé štyri poviedky a snové putovanie som nezvládal a zaspával pri ňom. Ale oceňujem, že sa to niekomu páči.
Poviedka Doupě je rozhodne tou najsilnejšou, pretože zaberá cca štvrtinu knihy. Páčila sa mi aj dlhšia poviedka Prach o baníkoch, Dojet až za Reno mi trochu pripomenulo Texaský masaker a tie kratšie neboli až tak zapamätateľné.
Všetky poviedky začínajú jednoducho, kedy máte pocit, že sledujete úplne normálny príbeh jedného človeka, no postupne sa vám v mysli začnú vytvárať pochybnosti a na konci sa budete sami seba pýtať, že čo ste to práve čítali. Keď sa vrátite na začiatok a budete brať poviedku ako celok, vtedy to začnete (možno) chápať.
Poviedky ako také nie sú hororové v tom zmysle ako ich dnes chápeme - lacné ľakačky, zombie útoky,... skôr o postupnej neistote, vytváraní úzkosti, keď sa vcítite do človeka z poviedky, aké pocity by ste mali vy z tej situácie. Niekedy vám z nich môže behať mráz po chrbte. Mne nebehal... asi som ich mal čítať v inej atmosfére, nálade či hodine. Aj tak ju považujem za nadpriemernú zbierku.