Ivan F komentáře u knih

Je úplne fuk, či sa v knihe od Jo Nesbø objaví Harry alebo nie. Pýtate sa prečo? Pretože autorov štýl je ten istý, nie je tu rozdiel v kvalite (ani v počte mŕtvol, pohnútky sú zaodené do hávu utkaného z pomsty, vyšetrovateľ je ostrieľaný pardál nesúci si škralup viny, atď.), počet strán je takmer identický ako v HH sérii. Takže porovnávanie v niektorých komentároch, že príbehy s HH sú skrátka lepšie, je úplne scestné. Ak by namiesto Šimona Kéfasa bol v knihe opitý Harry, knihu by velebili a písali, aká bola úžasná od prvej stránky, hoci tu sa nemohli nejako dostať do deja, nebolo to ono, atď. - skrátka samé kydy. Je dobre, že autor experimentuje, vytvára nové postavy a nenecháva všetko na ožrana. V mori preceňovanej severskej krimi (nech už táto vlna konečne opadne) je to však malý blikajúci maják - autor nestavil všetko len na šokovú terapiu, ale pridáva aj opisy prostredia a ľudí. Mnohým to však vadí, mne nie, pretože v tom je Nesbøva spisovateľská pridaná hodnota.

40 12.06.2021

Všetkého moc škodí a Jonassovým príbehom snaha byť vtipný takmer za každú cenu tiež. Kniha je rozhodne vtipná (hoci niekedy až premrštene a neuveriteľne), má hlavu a pätu, veľmi dobre sa číta, autorov štýl je stály a čitateľ vie čo má očakávať. Ako humorná literatúra poukazujúca na rôzne problémy súčasného sveta je to príjemné oddychové čítanie. Nič iné som ani nečakal a tým pádom som ani nebol sklamaný. Z môjho pohľadu to však autorova najlepšia kniha nie je.

29 08.06.2021

Výborne a citlivo napísané rozprávanie o pocitoch posádky lietadla, ktoré už-už prilietava do bezpečnej zóny, ale predsa len je zasiahnuté a rúti sa k zemi. Autor zvolil ten istý štýl rozprávania, ako v knihe Bombardér T-2990 sa odmlčal a príbeh poprelínal vsuvkami o osudoch jednotlivých členov posádky - nanajvýš pôsobivé.

29 04.06.2021

Úprimne - ak by pod týmito poviedkami nebolo uvedené meno Jiří Kulhánek, tak by im čitatelia dali hodnotenie podstatne nižšie, než majú teraz. Odhliadnuc od toho, že ide o poviedky už pomerne bradaté (preverené časom) a teda zo začiatkov Kulhánkovej spisovateľskej kariéry, tak ich kvalita je mizivá. Už názov zbierky dáva tušiť, že hlbší zmysel by sme v tomto útlom zväzku hľadali márne. Hlboký podpriemer.

24 02.06.2021

Nechal som sa nalákať mojimi známymi, ktorí čo-to (ak nie všetko) od Fitzeka prečítali. Po niekoľkých rokoch som podľahol tomuto lákaniu a prečítal som si Izolovaných. Pre mňa je to lacný thriller (bez zimomriavok) napísaný na efekt a s vidinou dobrého predaja a zisku, čiže komercia najhrubšieho zrna - také nenáročné čítanie, ktoré je na smiech, len humor na rozdiel od sadizmu v ňom chýba. Príbeh ma nedokázal vtiahnuť a neprinútil ma obracať stránku za stránkou, to ani náhodou. To, že sa v knihe objavuje mŕtvola za mŕtvolou a tempo príbehu je vysoké ešte neznamená, že je to dobré čítanie. No a potom nezmysel, že laik vykoná na vaše naliehanie pitvu, je urážkou čitateľa. Dať tejto knihe viac ako dve hviezdičky by bolo zas urážkou Hannibala Lectera. Jediný dobrý moment knihy je hneď na začiatku a tým je záchrana fenky.

24 31.05.2021

Arthurove romány si vždy vychutnávam a medzi jednotlivými knihami si nechávam väčší časový odstup. Tak sa mi jeho štýl nezunuje a takrečeno ani nepreje. Nemal som ani páru o čom bude príbeh, predstavu som mal úplne inú - niečo podobné ako Svetlo Zeme. S prekvapením som zistil, že je to klasický katastrofický román, len je zasadený do mesačných diaľav (vlastne by som mal napísať na skok od Zeme) a k tomu zodpovedajúcich technických peripetií. Tie idú Arthurovi ako vždy skvelo, horšie je to už s postavami, ale tie od Arthura ani neočakávam (od Stephena áno), chcem od neho hard sci-fi a to aj dostávam. Mesačný prach je výborná kniha (hoc nedosahuje kvalít vrcholných Arthurových diel) a autor nás drží v napätí takmer do poslednej stránky - čitateľ čaká ako to dopadne a naozaj je na vážkach či všetci prežijú.

P.S. Je zaujímavé, ako vo mne funguje "žrací" reflex. Pri popisoch nedostatku jedla si musím niečo dať. Súcit s postavami v knihách sa tak u mňa nekoná.

34 26.05.2021

Mám rád s humorom podané príbehy, sú takým malým balzamom v mori strán plných utrpenia (krimi, holokaust a pod.). Vždy si pri nich oddýchnem a hlavne sa zasmejem. Lenže Archerovo humoristické rozprávanie moc vtipné nie je. Ako dovolenkové a hlavne oddychové čítanie je to fajn, ale pridaná hodnota typu - drahý Jeffrey, rád si od teba prečítam aj inú knihu - sa nedostavila. Tým netvrdím, že po autorovej ďalšej knihe nesiahnem, avšak naše prvé "randevú" dopadlo tuctovo a nezáživne. Snáď to nasledujúce bude lepšie, len netuším kedy bude, tento rok už určite nie.

30 23.05.2021

Nebolo to zlé čítanie, to nie, ale ... ale mal som pocit akoby príbeh, vlastne životopis, napísal Sidney Sheldon. Sidney mimo vrcholu svojich tvorivých síl, ale stále uštipačný. Takže to neustále zdôrazňovanie, ako sa černochom ubližuje, a že ich komunita je niečo extra, tak toho tam bolo na každých desať strán dvadsať riadkov naviac než je zdravé. Celkový dojem je sterilný a ničím výnimočný, teda až na fakt, že sa s Barackom dali dokopy zvláštnym spôsobom a dotiahli to spolu do Bieleho domu. Inšpirácie je v knihe plno, ako aj angažovanosti sa, takisto, že to Barack všetko myslel dobre a podľa toho aj konal. Avšak ako celok príbeh vyšumel tak nejako do stratena. Knihu som si zaobstaral kvôli sugestívnemu a jemne zachrípnutému hlasu Gabriely Dzuríkovej, ktorý sa k beletrizovanému životopisu Michelle výborne hodí - interpretácia výborná. P.S. že je Donald mizogýn s viacerými komplexmi (tým nemyslím komplexy stavieb., ale napr. komplex "ja to viem najlepšie a bezo mňa to nejde"), to Michelle vystihla úplne presne.

33 20.05.2021

Connellyho knihy som dlho odkladal, predsa len sérií s nejakým detektívom/vyšetrovateľom/kriminalistom, ktorý si nesie nejakú traumu z minulosti, alebo má problém/závislosť je plno a nie všetci sú mi knižne sympatický. Takže mi Hieronymus Bosch skutočne predlho unikal - na moju škodu. Na rozdiel od autorov bažiacich si v detailných opisoch miest činu a obetí, to Connelly nerobí (teda aspoň v mojom prvom stretnutí s H.B.) a namiesto toho má celá story správne tempo, ako aj gradáciu. Jediný problém vidím v tom, že mám schémy detektívok natoľko načítané, že som pomerne rýchlo odhalil (áno, je to len tip počas čítania), kto za tým všetkým stojí, len motív mi musel byť vysvetlený. Toto sa mi za posledné roky pomerne často pri detektívkach alebo krimi príbehoch stáva, čo ma na jednu stranu teší a na druhú štve, lebo prichádzam o moment prekvapenia. Podtrhnuté a spočítané, môj prvý Connelly bol ok a verím, že v budúcnosti sa ešte stretneme.

35 15.05.2021

Upozornenie: komentár obsahuje zopár vulgarizmov - vlastne len jeden, no štyrikrát sa opakuje.

Chvíľu som premýšľal (pár dní), ako knihu ohodnotiť. Na jednu stranu je tu Andrej, ktorý subjektívne vlastnou optikou podáva súhrnnú správu o svojom živote a z jeho pohľadu mu to ide skvele, z môjho až tak celkom nie. Na druhú stranu je tu výpovedná hodnota, ktorá by mala byť konfrontovaná prečítaním si iných životopisov ľudí menovaných v Inventúre - tie však neexistujú. Osobne som pána Hryca alebo jeho dcéru Wandu nikdy nestretol, no mám známeho zo skupiny historického šermu a on poznal Andreja a pozná aj jeho dcéru. Párkrát sme sa rozprávali a niektoré veci v knihe spomínané dostali nový širší rozmer. Okej, pán Hryc bol tak povediac vyjebávač so systémom, ktorý chcel vyjebať s ním. Priznajme si to, každý z nás chce tak trochu vyjebať s niečím, či už so šéfom/šéfkou alebo tak celkovo so životom. Každému z nás sa to viac menej darí. Aj mne. Preto ak by som mal napísať svoj životopis, bol by podobného razenia, hoci by som v ňom pôsobil naduto, arogantne a chválenkársky - presne ako pán Hryc. Ale výpovednú hodnotu by mal - a tú má aj Inventúra. Síce nekonfrontovanú, ale má. U mňa za plný počet pretože 4,5 hviezdičky sa udeliť nedá.

30 11.05.2021

Anotácia knihy ma namotala a cca štyridsať strán to vyzeralo, že príbeh bude fajn. Tu musím podotknúť, že viac ako príbeh ma bavil autorkin štýl, taký jemne noblesný s patinou zašlých čias. A práve vďaka tomuto štýlu som knihu ani po sto prečítaných stranách, kedy mi už bolo jasné, že za maskou exotického Egypta sa nebude odohrávať plnohodnotný krimi príbeh, ale mydlová opera. Takže príbeh Amélie Peabody a Evelyn je takou červenou knižnicou zahalenou do hávu tajomna, ktoré nakoniec žiadnym tajomnom nie je ani čo by sa za necht vošlo. Škoda, pretože štýl písania je naozaj excelentný, len príbeh silno kríva. Zvyšných devätnásť dielov si tak nechávam s kľudným svedomím ujsť.

26 07.05.2021

Kniha, po ktorej som siahol na základe hodnotení čitateľov, ktorých mám v kategórii obľúbených a neľutujem. Mne tento typ rozprávania príbehu a jeho plynutie úplne vyhovuje. Tempo je presne podľa môjho vkusu a hoci je príbeh stokrát počutá história, tak je výborne podaná. Vôbec mi nevadilo, že ma autor previedol kalnými vodami našich nedávnych (pomerne bolestivých) dejín, práve naopak, takto podané si ich človek ľahšie zapamätá, než suchopárne fakty. Na rozdiel od iných mi nevadili cudzojazyčné vety - síce som sa pri maďarských cítil ako na tenise (otáčal som hlavu zľava doprava) a nerozumel ničomu, ale presne tak by som nerozumel ničomu ani v reále, ak by vedľa mňa monďogovali (teda používali kuchynskú maďarčinu), podľa mňa to bol autorov zámer. Knihu beriem ako citlivo a čitateľne napísanú exkurziu ako to bolo a ako dúfam už nikdy nebude. Na konci vo mne zostal pocit, sakra, to už je koniec? Kľudne by som zvládol ešte dvesto stránkovú porciu. No nič, niekedy v budúcnosti si doprajem ďalšieho Rankova.

33 04.05.2021

Kniha, ktorú som čítal tri roky - presne na deň, odkedy som ju dostal. Nebavila ma a viackrát som ju odložil, nedokázal som sa do nej začítať. Neúnosné množstvo postáv a rozťahaný príbeh bez poriadnej pointy. Toto nie je Stephen, to je Owen a nie vždy môže byť syn úspešný ako otec. Ak by táto kniha vyšla pod pseudonymom a nikto by nevedel, že v nej má prsty Števo Kráľ, tak tých 73% čo má v dobe môjho príspevku, by kľudne mohlo byť 37% - podľa mňa si kniha také hodnotenie aj zaslúži. Za mňa najväčšie sklamanie od SK hoci v spoluautorstve s OK, a musím napísať, milý Owen toto Ti nikdy neodpustím, pretože otcovi si týmto riadne pošramotil reputáciu. Viac do hodnotenia písať nebudem, inak by môj komentár bola vyliata žlč.

35 30.04.2021

Kniha o povrchnosti, k tomu jednoduchý príbeh, ktorý sa pod jej nánosom stráca. Okrem toho, kto má koľko majetku a kto ako vyzerá v knihe nič nie je. Vlastne je: ohováranie. Vyššia a vyššia stredná trieda asi nemala v tom období nič iné na práci a tak len mleli pántom o tom, kto je aký škaredý, povýšený, aká je tamtá hnusná a hentá protivná. K tomu si takmer naložili do spodničiek pri predstave o vojakoch. No a neustále rozhovory o šatách, vydávaní sa alebo plesoch mi tiež čitateľské blaho nepriniesli. Kedysi sa tak žilo, ale som rád, že som vtedy na svete nebol, čudujem sa, že pri tomto druhu literatúry ľudstvo dosiahlo pokrok. Takisto hlavné postavy príbehu sú také ako z červenej knižnice - on drzý, pyšný a bohatý, pritom rozhľadený a samaritán, ona plná predsudkov, jemne trafená a pritom intelektuálne na výši. Všetci sa správajú ako snobi, hoc im často trčí slama z topánok. Suma sumárum: nebavilo ma to, hoci autorka chcela napísať mierne ironickú kritiku vtedajších pomerov, za mňa raz prečítať stačilo a nepotešilo ma prečítané.

30 26.04.2021

Príbehy komorníka alebo sluhu (raz ho označujú v prekladoch tak, druhý raz onak) Jeevesa nesklamali ani tentoraz. Robí si so svojím zamestnávateľom čo chce a čitateľ mu v tomto konaní fandí, mňa nevynímajúc. Neviem či to je tým, že pomaly a nenápadne starnem :-), ale čím ďalej tým viac mám rád takúto dušu pohládzajúcu literatúru a čím ďalej tým menej literatúru, v ktorej je opisované zlo ako také. Jediné čo mi tak trochu vadí je použitie poviedok z iných dielov série príbehov o Jeevesovi, ale na druhú stranu som zistil, že ma ani ich opakované čítanie nenudilo.

34 22.04.2021

McBainovky sú vystavané na skvelých opisoch prostredia a práce detektívov, ako aj (ne)uveriteľných dialógoch. Výsledkom je skvelá krimi kniha o primeranom počte strán (cca 220), bez prehnaného opisu brutalít, detailov porozhadzovaných odrezaných častí ľudských tiel (stačia konštatovania, že sa našla jedna ruka a po nejakej dobe aj druhá, len telo a hlava stále chýba) a k tomu britký humor. Suma sumárum, ako napísali iní predo mnou, Salvatore je stávka na istotu. Nesklamal, potvrdil kvalitu. Teším sa na ďalšie stretnutie.

Zbierka poviedok s ich typickou slabinou - kvalitatívnou nevyváženosťou. Tri nadpriemerné poviedky, štyri priemerné, päť podpriemerných, žiadna excelentná ani žiaden odpad. Nerozumiem a neviem, čo je na tejto knihe také wau, že má pre niektorých ľudí takú vysokú cenu (žeby nízky náklad?) a tak som ju s kľudným svedomím predal. Raz prečítať stačilo. Ani slovné zvrat(k)y a narážky autorov poviedok neboli ničím výnimočným, hoc im nemožno uprieť zmysel pre iróniu a pre parafrázovanie zažitých a notoricky známych hlášok, ako aj postáv. Možno ak by som mal od pätnásť rokov do dvadsať, tak by ma kniha oslovila viac, ale v tom veku som čítal Kulhánka a ten písal určite lepšie a zábavnejšie knihy a napríklad Vládci strachu ma stáli 89 kačiek a boli to dobre investované peniaze. Za túto knihu by som ich však nedal.

25 16.04.2021

Kniha, ktorá v podstate nemá dej a napriek tomu zaujme viac, než iná kniha s premršteným dejom. Pišťanekove rozprávanie o peripetiách detstva v prihraničnej dedine so všetkými svojimi typickými figúrkami (krčmár, udavač, lampasák, telocvikár, alkoholik, radodajka a pod.), je akoby mi hladkal tú časť duše, ktorá potrebuje práve tento druh poláskania. Možnože existujú lepšie príbehy z toho obdobia, možnože sú aj drsnejšie, zábavnejšie, krutejšie a láskavejšie, no tie nikto nedal na papier, aby nám tú našu slovenskú (nie nemeckú, írsku atď.) nedávnu históriu pripomenul. Pišťanek to však na papier dal a moja vďaka mu za to patrí plným právom.

29 14.04.2021

Čitateľské blaho a neotrelý zážitok. Nemám rád knihy o vojne a utrpení, avšak niekedy sa mi dostane do rúk aj kniha s touto tématikou. Podľa názvu som čakal niečo iné, ale to čo som dostal prevýšilo moje očakávania. Pútavo a bez prikrášľovania vyrozprávané osudy mnohých letcov a mechanikov, opis situácie v rodiacom sa protektoráte, správanie sa spojencov, ich vzťah/y k nám, jednanie prominentov/pohlavárov, skrátka a dobre, mnoho informácii pohľadom "obyčajného" človeka, ktoré majú veľkú výpovednú hodnotu o dobe nie tak dávno minulej. Kniha rozširuje obzory a povedomia, ako to vtedy bolo z pohľadu človeka z ľudu a nie verejne známej osoby. Autor oplýva citom pre pozvoľne plynúce rozprávanie a prelínanie rozhovoru s jeho otcom so spomienkami na prežité udalosti sú popretkávané skutočne vydarenými opismi detailov toho, čo vnímal a prežíval. Za mňa zatiaľ najlepšia kniha o čs letcoch, akú som čítal. Autorovi ďakujem.

34 10.04.2021

To, čo bolo v storočnom starčekovi "kúl", už rozhodne v stojedenročnom starčekovi "kúl" nie je. Prečo? Pretože udalosti v storočnom starčekovi boli rozdelené do desiatich dekád a aj keď boli ad absurdum, tak boli zábavné. Udalosti nahustené do jedného roka už tak zábavné nie sú. Okrem toho mi prišlo, akoby Allan hral druhé husle a stačilo mu k šťastiu surfovanie (nie po vode, ale virtuálne) a doslova bol ako Pavlovov pes, len čo sa niekde spomenul alkohol, tak už slintal - to zábavné nie je ani trochu. No a potom je kniha silne politicky ovplyvnená svetonázorom spisovateľa - podľa neho je Angela super "kúl" mädchen a to podľa mňa rozhodne nie je. Že je Donald samoľúby vidlák, s tým súhlasím, lenže na rozdiel od svojich prezidentských predchodcov s nikým nebojoval, tým sa vyznamenal najmä George Junior, čo bol tiež vidlák avšak s napoleonským komplexom. Podtrhnuté a spočítané: v stojedenročnom starčekovi je viac politiky než humoru. Škoda.

33 08.04.2021