Ivan F komentáře u knih

McBainovky sú vystavané na skvelých opisoch prostredia a práce detektívov, ako aj (ne)uveriteľných dialógoch. Výsledkom je skvelá krimi kniha o primeranom počte strán (cca 220), bez prehnaného opisu brutalít, detailov porozhadzovaných odrezaných častí ľudských tiel (stačia konštatovania, že sa našla jedna ruka a po nejakej dobe aj druhá, len telo a hlava stále chýba) a k tomu britký humor. Suma sumárum, ako napísali iní predo mnou, Salvatore je stávka na istotu. Nesklamal, potvrdil kvalitu. Teším sa na ďalšie stretnutie.

Je zaujímavé sledovať, ako niektorí knihu velebia (zaujímal by ma vekový priemer hodnotiacich) a iní zasa zatracujú. Takisto je zaujímavý fakt, že mnoho päťhviezdičkových hodnotení pochádza od ľudí, ktorí ohodnotili len túto knihu, prípadne aj prvý diel a potom šmitec, utrum - to je na zamyslenie. Takisto nerozumiem zaradeniu knihy do žánru fantasy, pretože je to také nedomrlé post-apo, tváriace sa, že je to už aj YA. Knihu som nečítal dlho po prvom diely, z ktorého si v podstate nič nepamätám a obávam sa, že z tejto knihy si akurát zapamätám dve veci a to za prvé - Ilan mi prišla protivná a utáraná, no a za druhé - jej vzťah k "pětadvacítce" je vyložene uletený. Takisto sa nestotožňujem s niektorými komentármi vyvolávajúcimi potutelný úsmev, ktoré pani Stehlíkovú prirovnávajú k najlepším autorom fantasy - nuž raz dospejete a potom vám docvakne, že kvalitné fantasy je napísané úplne inak, než séria Naslouchač. Nemožno však nepochváliť to, že autorka píše pre násťročných vyslovene príťažlivým spôsobom. P.S. Tento štýl sadol aj dospelým, presne ako mne Flanaghanov. A tak to má byť, nie každý spisovateľ sadne každému, proti gustu žiaden dišputát.

37 27.02.2021

Úžasné, jednoducho úžasné. Temný, skoro až ponurý príbeh a pritom plný lásky. S rozprávkou táto hororová fantasy nemá nič spoločné, azda len to, že dobro vyhrá nad zlom. Veľmi dobre si pamätám zimomriavky zo Zemanovho výtvarného spracovania (ešte Modropierko bolo podobne smutné s nádhernou Braunovou animáciou), ktoré som ako malý chlapec mal, keď som ho videl. Čo dodať: všetky klady knihy napísali tí, čo knihu komentovali predo mnou. Všetky zápory, ktoré uviedli ... nuž, ani s jedným nesúhlasím. A ešte niečo - škoda, že to Rowlingová nečítala, Hogwarth by vyzeral inak, teda aspoň čo sa čiernej mágie týka. Dojem z knihy som mal umocnený dažďom - celú dobu klopal na okenný parapet a podčiarkol tak vyznenie príbehu. A ja som bol s Krabatom v zime, v lete, v okamihoch jeho šťastia, ako aj v nepohode, na trhu a s Kantorkou, pri čítaní z koraktoru, jednoducho všade a čítanie som si užíval. Perfektný návrat do detstva v časoch miernej nepohody.

37 23.01.2021

Rok 2019 som skončil so slovenskou knihou v rukách a pokojne a v dobrom rozpoložení konštatujem, že som spokojný. Presne takto si predstavujem detektívku (hoci slovo detektív v stredoveku neexistovalo), rýchlo sa posúvajúci dej do pomerne prekvapujúceho rozuzlenia, žiadne hluché miesta a najmä príjemný stranový rozsah, nie ako tlstopisy zo severu Európy.

Postavy som si pomerne obľúbil a čakám, ako sa budú vyvíjať ďalej, predsa len sa ich charaktery musia rozvinúť z pomernej plochosti prvého dielu. To, že je v knihe pomerne veľa opisov brutality a nesmiernej krutosti, to nejako k stredoveku patrí, ľudský život vtedy (vlastne ani dnes) nemal ktovieakú cenu. No a zasadenie príbehu do Banskej Štiavnice mi vyslovene ulahodilo, párkrát som tam bol, trošku sa mi povynárali spomienky na mestečko, hoci v stredoveku Štiavnica vyzerala (a voňala, vlastne smrdela) inak.

37 30.12.2019

Vesmír nám občas hodí lano - toto definitívne platí aj pre spisovateľov, pána Kinga nevynímajúc. Vo veku 75 rokov naklepal svieži príbeh a ja, ako jeho verný čitateľ, som mu ho zblajzol. Musím vyzdvihnúť, že aj keď ma občas zmienky o covide (na toto obdobia nerád spomínam) skutočne štvali, tak to má Stephen v hlave upratané a vie kam chce patriť, a kde sa v skutočnosti nachádza - skrátka žije na planéte plnej zla a hlupákov a je si toho vedomý. Ďalšie, čo musím oceniť je to, že kniha má (teda na Kinga určite) vydarený záver, nepláca sa v tom a čitatelia a čitateľky vedia, že sa v budúcnosti so slečnou Gibneyovou stretnú. Hoci ja k Holly stále nemám vrelý vzťah ako jej stvoriteľ, tak sa postupne mení z chladného, ktorým bol na začiatku, na mierne vlažný a v podstate, sa na ďalšie stretnutie s ňou pomerne teším. Asi tak.

P.S. Ako vždy si tým, čo knihu kritizujú, dovolím pripomenúť, že nemôžu očakávať stále toho istého spisovateľa, každý z nás sa časom mení, aj Stephen. A aby som to ešte viac zdôraznil, nuž, nech skúsia napísať nejakú knihu, či bude aspoň spolovice taká dobrá ako táto - hoci budú mať len polovicu rokov, nepodarí sa im to.

36 26.12.2024

Po všetkej "náročnej" literatúre sú príbehy o Anne (potažmo aj o Marile, Gilbertovi, Rachel, atď.) príjemným a vítaným osviežením. Možnože sú Annine príbehy primárne určené čitateľkám, ale ja ako muž by som sa cítil ochudobnený, ak by som si ich neprečítal. Hoci dej všetkých kníh je pomerne ľahko predvídateľný, tak naopak, kúzlo a pôvab je v opisoch a dialógoch alebo aj v Anniných monológoch (tie sú od prvého dielu stále rovnako dobré). Dnes by už takáto romantická séria nemohla byť vydaná (nechcem napísať, že by si nenašla čitateľov, ale predajnosť nepustí), pretože sme neskutočne zhrubli a žijeme v bublinách, ale práve to, aké spisovateľka použila jazykové podmanivé prostriedky robí z týchto kníh to, čím sú - čitateľským balzamom. A toho je v dnešnej dobe skutočne potreba.

36 28.11.2024

Tento objemný a potažmo aj výživný román som objavil kedysi dávno v zlom televíznom spracovaní. Príbeh bol natoľko pútavý, že som utekal do knižnice (a neskôr donútil rodičov, aby mi knihy kúpili), kde som všetky tri zväzky vylovil z police a odniesol domov. Potom už len čitateľská tma, škola a kamaráti bokom a na konci bolo mi na duši blaho. Tie zimomriavky, ktoré som z čítania mal, sa síce už nikdy v budúcnosti pri čítaní tohto (pre mňa určite) najlepšieho Dumasovho románu, neobjavili, no pôžitok z čítania je stále natoľko veľký, že napriek tomu, že viem, ako všetko dopadne, aj tak si to sporadicky chcem pripomenúť zas a znova. Takých kníh je v mojom osobnom zozname len pár. Skrátka, niekedy v budúcnosti sa k príbehu Edmonda rád vrátim - už teraz viem, že to bude stretnutie dvoch starých známych, ktorí si majú čo povedať.

Veľmi príjemné čitateľské prekvapenie, ktoré ma čakalo niekoľko rokov v domácej knižnici. Prvé stretnutie s autorom dopadlo na výbornú a prerozprávaný príbeh Tróje, tak ako sa nezachoval v povestiach, ale spisovateľ si ho vymyslel, ma veľmi bavil. Je skvelé, že autor sa inšpiroval gréckymi bájami a zároveň ich porozprával inak. Celá grécka, mykénska, chetitská a ktovie aká história národov okolo stredozemného mora je poriadne krvavá, plná intríg, krvavá, politická, krvavá, sú v nej víťazstvá a prehry a tým pádom opäť krv. Jednoducho aj ten, kto čítal zjednodušené grécke báje a povesti od Petišku si musel všimnúť, že sa tam všetci režú hlava-nehlava a krvi sú plné potoky. Čo ma veľmi prekvapilo, je postava Aeneasa, o ktorej mám aké-také vedomosti a tým pádom oceňujem Gemmelov pohľad na jeho vývoj od rannej mladosti, hoci je to skrz-naskrz vymyslené. Takisto charaktery ostatných postáv, hoci sú niekedy až moc kryštalické, boli veľmi dobre opísané, napríklad Odyseus, ako kráľ vymyslených príbehov, alebo Priamos, to bol skutočne nafúkaný zmrd a tak podobne. Celkové vyznenie je pozitívne a som rád, že som Gemmela objavil.

36 04.06.2023

Pán Connelly sa blíži k sedemdesiatke, no píše mu to, akoby mal o polovicu rokov menej. Už minule som spomínal, že je mi veľmi sympatické, že spolu s autorom starne aj jeho spisovateľský výtvor Harry Bosch. Krimi román Púštna hviezda je rovnako dobre čitateľný, ako jeho predchádzajúce detektívky z tejto série (páni, už je ich dvadsaťštyri) a nechýba mu nič, čo má dobré krimi mať: sympatické hlavné postavy, teda Harryho a Renée, dobrú zápletku, ťah na bránu, (ne)očakávané zvraty, žiadne hluché pasáže, atď. Za mňa veľká spokojnosť a už teraz sa teším na ďalšie stretnutie so starým, prefajčeným a džez milujúcim penzionovaným detektívom z Mesta anjelov.

36 04.04.2023

Ach, Wodehouse, Wodehouse, istými kritikmi spisovateľ podceňovaný a pritom medzi ľuďmi spisovateľ obľúbený. Aj ja som nad tvojím dielom kedysi ohŕňal nos, no presvedčil som sa, že v dobe pomýlených hodnôt mi tvoje dielo poskytuje úľavu a zdvíha kútiku úst, čím nanáša balzam na dušu a vyčarováva úsmev. Príbeh je síce jednoduchý a priamočiary, avšak prináša oddych, ktorý si veľmi cením. K tomu pohár s nápojom podľa momentálnej chuti, hojdacie kreslo alebo sieť a ak aj sem tam zažmúrim oči, nie je to preto, že by som sa nudil, ale preto, lebo oddychujem. A s príbehom zo zámku Blandings sa oddychuje skutočne super.

36 12.07.2022

Hoci som to napísal už trikrát, rád zopakujem, že aj štvrtý diel súborného vydania 3x Hercule Poirot je v kvalitnom viazaní, s pútavým obalom a nezameniteľnou vôňou novej knihy. Veľmi dobre sa vyníma v knižnici spolu so svojimi staršími súrodencami 3x Hercule Poirot 1, 3x Hercule Poirot 2 a 3x Hercule Poirot 3. Štvrtý diel má odo mňa plný počet bodov, pretože obsahuje naozaj dobre vybrané tituly, z ktorých Zlo pod slnkom patrí do Top 5 detektívok od A.Ch. v úlohe síce vzrastom malým, no o to protivnejším a všetečnejším Herculeom. Užil som si dobu a atmosféru čias minulých a vôbec mi nechýbali propriety moderného sveta. Čo kvitujem najviac je fakt, že čitateľ dostane tri poctivé detektívky na rovnakom stranovom rozsahu, ako súčasné tlstopisy, kde najmä sever Európy to preháňa v spotrebe dreva a potažmo papiera. Ďakujem vydavateľstvu za edíciu 3x a verím, že ešte nejaký ten diel pridá.

36 23.04.2022

Daphne du Maurier som objavil vďaka knihe Hostinec Jamajka a tú som si prečítal cca trikrát. Všetko ma v tejto knihe bavilo a povedal som si, že musím siahnuť aj po inej knihe od Daphne. Prešlo pekných pár rokov než som sa dostal k Rebecce a bolo to tu zas - pocit z dobre napísanej knihy, na ktorej vás štve Rebeccino správanie (mňa určite) a napriek tomu jej držíte palce, aby sa už konečne vysporiadala s hnusnou Danversovou, postavou tak brilantne opísanou, že moje antipatie by mohli byť extra účinným jedom za predpokladu, žeby sa dali pozbierať do nejakého flakónika a použiť. Za mňa určite výborná kniha, ale Jamajka bola prvá. A na pomyslenom piedestáli aj zostane, hoci Rebecca nie je o nič horšia kniha - len som ju čítal až ako druhú. Ak by to bolo opačne, nuž neviem či by sa poradie zmenilo, čaro mora, hoci len okrajovo spomenutého má na mňa magickú moc a v Rebecce chýba.

36 16.12.2021

V niektorých knihách sa vypijú litre kávy a v niektorých sa pripaľuje jedna cigareta od druhej. Na rozdiel od tých kávových, ma cigaretová séria s Hieronymusom v hlavnej úlohe baví a tretie pokračovanie je príjemná oldschoolová detektívka. Síce je to celé o mnohokrát použitej schéme, kedy detektív naháňa vraha, ktorý je neustále o krok vpred, Harry s čiernymi prehúlenými pľúcami dychčí, no nevzdáva sa a nakoniec sa (tak isto ako čitateľ/ka) dočká tej jednej chyby, toho jedného zakopnutia, ktoré mu umožní byť úspešným lovcom. Skrátka a dobre Michael Connelly píše pútavo, hoc na obohranú tému, predsa len, koľko schém môže mať detektívka? Je ich pár a opakujú sa. Výborné pasáže v knihe sú s expertom Johnom Lockom a Harryho prekáranie s Dolores nemá chybu - napriek tomu, že mi bola protivná, tak som jej fandil a nakoniec mi jej bolo ľúto.

36 27.11.2021

Arthurove romány si vždy vychutnávam a medzi jednotlivými knihami si nechávam väčší časový odstup. Tak sa mi jeho štýl nezunuje a takrečeno ani nepreje. Nemal som ani páru o čom bude príbeh, predstavu som mal úplne inú - niečo podobné ako Svetlo Zeme. S prekvapením som zistil, že je to klasický katastrofický román, len je zasadený do mesačných diaľav (vlastne by som mal napísať na skok od Zeme) a k tomu zodpovedajúcich technických peripetií. Tie idú Arthurovi ako vždy skvelo, horšie je to už s postavami, ale tie od Arthura ani neočakávam (od Stephena áno), chcem od neho hard sci-fi a to aj dostávam. Mesačný prach je výborná kniha (hoc nedosahuje kvalít vrcholných Arthurových diel) a autor nás drží v napätí takmer do poslednej stránky - čitateľ čaká ako to dopadne a naozaj je na vážkach či všetci prežijú.

P.S. Je zaujímavé, ako vo mne funguje "žrací" reflex. Pri popisoch nedostatku jedla si musím niečo dať. Súcit s postavami v knihách sa tak u mňa nekoná.

36 26.05.2021

Connellyho knihy som dlho odkladal, predsa len sérií s nejakým detektívom/vyšetrovateľom/kriminalistom, ktorý si nesie nejakú traumu z minulosti, alebo má problém/závislosť je plno a nie všetci sú mi knižne sympatický. Takže mi Hieronymus Bosch skutočne predlho unikal - na moju škodu. Na rozdiel od autorov bažiacich si v detailných opisoch miest činu a obetí, to Connelly nerobí (teda aspoň v mojom prvom stretnutí s H.B.) a namiesto toho má celá story správne tempo, ako aj gradáciu. Jediný problém vidím v tom, že mám schémy detektívok natoľko načítané, že som pomerne rýchlo odhalil (áno, je to len tip počas čítania), kto za tým všetkým stojí, len motív mi musel byť vysvetlený. Toto sa mi za posledné roky pomerne často pri detektívkach alebo krimi príbehoch stáva, čo ma na jednu stranu teší a na druhú štve, lebo prichádzam o moment prekvapenia. Podtrhnuté a spočítané, môj prvý Connelly bol ok a verím, že v budúcnosti sa ešte stretneme.

36 15.05.2021

Jack mal talent pútavo rozprávať na stránkach jeho príbehov o najzákladnejších pudoch a pohnútkach zvierat a ľudí. Surovo a bez príkras. K tomu príbeh, ktorý chytí takpovediac od prvej strany a nepustí. Presne tak je to aj s notoricky známym príbehom o psovi Buckovi, ktorý nemusím nám čitateľom približovať. Všetky atribúty, ako je drsná severská príroda (ešte nezničená spoločnosťou Shell), takmer žiadny úvod, minimálny opis charakterov (naozaj stačilo pár slov a hneď som mal sympatiu alebo antipatiu voči danej osobe), a to čosi nezlomné, to čosi, čo nám dala príroda a čo sme prekryli rúškom civilizácie, tak toto všetko je aj v tomto Jackovom príbehu. Drsný, surový príbeh - alebo inými slovami, príbeh, ktorý sa miliónkrát v prírode odohral, lebo príroda a boj o prežitie sa nehrajú na krásu (hoci mnohí ju tam nájdu ) a útlocitnosť v tomto boji nemá miesto.

P.S. Londonovi som sa dlho vyhýbal, predsa len sa na mne podpísalo "povinné čítanie". S odstupom času je však pre mňa excelentným spisovateľom.

36 08.01.2021

U mňa to dopadlo dva v jednom: jednoznačne najlepší Báthory a takisto zatiaľ najlepší Červenák, ktorý sa mi dostal do ruky. Od leta 2018 prešli takmer dva roky, čo som prečítal druhý diel o Báthoryho dobrodružstvách a trochu mi vyšumeli súvislosti z hlavy. Vôbec to však nebolo na škodu a príbeh, ktorý sa vrátil od Osmanov do Európy mi ulahodil. Takisto množstvo vtipných bonmotov a slovných prekáračiek, ktorých je kniha plná, mi počas čítania vyslovene hladili čitateľskú dušu. Pre mňa je to Červenák na vrchole tvorivých síl.

36 04.08.2020

My, tí dole, knihu vieme oceniť, tí hore ju zatracujú a dajú jej tri hviezdičky, takisto ako tí, ktorí jej nerozumejú. Pritom nie sme veľmi ďaleko od rozdelenia sveta na superštáty. Dúfam, že sa to nikdy nestane. P.S.: Miestností 101 je aj dnes na svete ako maku. Popisované metódy mučenia sú rozvinuté k dokonalosti a sú každodenne prítomné a používané. A nie, kniha nie je varovaním proti komunizmu, ale proti hocijakému totalitnému zriadeniu.

Je príjemné prečítať si knihu o Slovensku a potažmo aj o Slovákoch a to z pera (vlastne klávesnice) českého autora. Príjemné preto, že adorácia ani pohanenie sa nekoná a takisto nás autor neospravedlňuje, ale ani nepranieruje ako národy, ktoré v spoločnom štáte spravili množstvo chýb. Už tridsať rokov si robíme chyby na vlastnom dvore a nemôžeme za ne viniť nikoho okrem seba a nemôžeme sa vyhovárať jeden na druhého. Osobne som sa s Kosatíkovou tvorbou stretol po prvý raz, keď som náhodou počul časť nejakej jeho zdramatizovanej knihy v rozhlase. Rozhlasová dramatizácia ma zaujala a tak som neváhal obetovať čas a prostriedky a mám za sebou Slovenské storočie. Nie som ani nezaujatý a ani objektívny nakoľko som obyvateľ krajiny, o ktorej pán Kosatík píše, no trúfam si povedať, že je to veľmi dobrá kniha a každý si v nej niečo nájde, hoci sa mu nebude vždy páčiť to, čo číta. Nuž, sú to dejiny a mali by sme ich brať také, aké sú a poučiť sa z nich. No a najmä si rozšíriť obzory a to naľavo aj napravo od rieky Moravy, pretože to bolo storočie zaujímavé, výnimočné a neopakovateľné.

35 11.10.2022

Takto: kniha o kôpkach soli je napísaná zručne a veľmi dobre sa číta, to pán Adler-Olsen skutočne vie. Lenže oddelenie Q je z môjho pohľadu tak trochu v rozklade, už to nie je tá stará partia, ale zbierka potácajúcich sa indivíduí. Najmä postave Asada spisovateľ ublížil, je z neho ufňukanec, naopak z Carla spravil tak trochu zmes viacerých testosterónových charakterov v jednom, ktorý však potrebuje okuliare na čítanie, ťažko sa hýbe, nevládze s dychom a podtrhnuté spočítané - nesvedčí mu to. Takisto mi zmienky o Covide nepridali na nálade, čoho je moc, toho je príliš. Naopak, otvorený koniec mi nevadí, teším sa, ako policajnému šéfovi v ďalšom pokračovaní sklapnú zuby.

35 25.09.2022