Ivan Kučera komentáře u knih
Semic-Slovart sa pochlapil. Myslené jednak ironicky (žltý obal je síce neprehliadnuteľný, ale v brutálnej kombinácii s bielym písmom úplne zanikajú údaje napr. o cene alebo o poradovom čísle) a jednak neironicky, keďže je šokujúco (na pomery vydavateľstva)dokončený príbeh z predchádzajúceho čísla. V ňom sa Spajdy a princ Namor pobili, aby na konci pochopili, že Šialená štvorka je nad ich sily a budú musieť spojiť sily. Prekvapivo sa ukáže, že vodca skupiny je v skutočnosti spätený so Submarinerovou tragickou minulosťou. Na konci má cameo Madame Web. To je v skutočnosti nadviazane na nasledujúci zošit č. 7 s atentátom.
U semic-slovarťáckeho Spider-Mana (ale napr. i u Barbara Conana) sme si tak nejak zvykli (nič iné nám totiž nezostávalo), že sa nedokončovali začaté príbehy a ak sme dokončenie čakali, spravidla sme sa napokon dočkali začiatku úplne nového dobrodružstva. Nie tak šokujúco č. 5, ktoré plynulo nadväzuje na č. 4, na ktorého konci sme sa stali svedkami strastiplnej vyslobodzovacej akcie z pochmúrneho Rykerovho ostrova. A tentokrát pochopíme, o čo šlo, keďže jednotlivé diely mozaiky do seba zaklapnú a všetko dostane zmysel. Spajdy sa tu ocitne zoči-voči dvojici nadprirodzene pôsobiacich záporákov, ktorí s ním nehrajú v rukavičkách a idú priamo a tvrdo na vec. Pozoruhodné každopádne je, že Hydromanovi a Trapsterovi, nachádzajúcim sa toho času v base, krásne a dojemne umožnili tráviť čas za mrežami v ich kostýmoch (wtf?). A práve títo dvaja sa ku koncu pridávajú k pôvodnej dvojici, ktorá ich vyslobodí. Vrhač pavučín tak nestojí proti dvojici, ani proti Sinister Six, ale proti, ehm, Šialenej štvorke (ktorej členom by som rád bol už kvôli názvu). Ťažko povedať, či by to Spider-Man zvládol, o to radostnejšie potom pôsobí správa, že sa na konci stretáva s obľúbeným Submarinerom z trojky. Nebol by to samozrejme horkokrvný princ Namor, aby spojenectvu s Pavúkom nepredchádzala riadna bitka, ale tušíme, že sa z toho zrodí spojenectvo. Príbeh je utnutý v najlepšom a nám nezostávalo nič iné, len si mesiac hrýzť nechty s otázkou, či sa Semic-Slovart pochlapí a príbeh v nasledujúcom čísle dokončí, ale to bude "klasický" Semic-Slovart a v č. 6 príde s nejakým úplne iným.
Ako zaznie (vtipne?) hneď na začiatku, od konca minulého dobrodružstva uplynulo presne 14 hodín, 23 minút a 8 sekúnd. To je vec, na ktorú treba dôrazne poukázať, pretože prvé tri čísla Záhadného Spider-Mana zrovna nadväznosťou na predchádzajúce čísla príliš (vlastne vôbec) nevynikali. Číslo 4 každopádne skutočne začína plus mínus tam, kde končilo č. 3 so Submarinerom, takže Spajdy je stále na lodi Bulldog, kde súboj s princom Namorom prebiehal. Vzhľadom na rovnaké prostredie som si myslel, že sa nespokojný a nepokojný Submariner vráti a znova sa začne peklo, ale nie, tentokrát sa stávame svedkami zrodu nového Sieťomilovho soka a to legendárneho Hydromana. Ten sa stane z bežného námorníka Morrieho Bencha, ktorý spadne do mora v najnevhodnejší okamih, čo už je síce dosť ohraté, tak ale čo by sme chceli, drvivú väčšinu marveláckych superhrdinov stvorila s prepáčením blbá náhoda (resp. nehoda resp. kombinácia náhody a nehody). Z Morrieho večnej "mokrosti" som mal ako malý slušné nočné traumy a nebolo mi všetko jedno. Celkovo je linka s Hydromanom riadne naturalistická, vrátane záporákovho (samozrejme dočasného) finálneho "vyparenia", čo je slušne mrazivé a znepokojivé. Príbeh tvorí väčšinu č. 4. Záverečným bonusom je príbeh, ktorý (prekvapivo) pokračoval hneď v č. 5 a to vyslobodenie záhadného muža z extrémne ponurého (hlboká novembrová noc plná bičujúceho dažďa a silného vetra) väzenia z Rykerovho ostrova. Táto časť je zatiaľ asi "najfantastickejšia" zo všetkých dovtedy vydaných Stenolezových semic-slovarťáckych komiksov, keďže okrem iného uvidíme aj gigantický mix veľryba a chobotnice.
Ďalšia pecka. V treťom Záhadnom Spider-Manovi nastupuje do akcie "DC Aquaman" alias Submariner alias princ Namor. Je drsný, vznešený, nekompromisný, autoritatívny a nenechá si sr... na hlavu, ale nie je to vyložený zmrd. Jeho príbeh tvorí väčšinu tretieho čísla; drobnou výnimkou je odľahčená koncová srandička, v ktorej Spider-Man pre zmenu lezie na nervy Thingovi. Namor ma v semic-slovarťáckej sérii (neskôr sa ešte viackrát vrátil) zaujal do takej miery, že keď v roku 2019 vyšiel pod názvom Namor v rámci kompletu NHM, neváhal som a zaobstaral si komiksovú knihu venovanú čisto jemu.
Ďalšia nostalgická legenda. V Semic-Slovarte sa v ten mesiac "čosi" pokazilo a do slovenských stánkov išiel český preklad. Dejovo je to nabúchané: najskôr skvelá Madame Web (ktorú bohužiaľ všetky filmové spracovania Spider-Mana dodnes "úspešne" obchádzajú) a na konci príbeh s mimozemšťanmi a s odvtedy mojím zbožňovaným Tinkererom. Kým prvý príbeh ukázal, že Spider-Man prekvapivo super funguje aj v nesuperhrdinských, povedzme civilnejších a realistickejších zápletkách, druhý mi spôsobil solídne detské traumy, z ktorých som sa dodnes nespamätal: z temných podzemných priestorov, strašidelného majiteľa a jeho ešte čudnejších "zamestnancov" som ako malý mal zimomriavky hraničiace s nočnými morami (a tá ľudská maska, no fuj!). Už tu bolo vidno, že Semic-Slovart sa s tým zbytočne nesr... a publikoval komiksy skutočne bez ladu a skladu (minulá zápletka s Pretekárom v dvojke nebola dokončená, vlastne nebola dokončená nikdy a namiesto toho sme sa dočkali jedného komiksu zo 70. a jedného komiksu dokonca ešte zo 60. rokov). Tinkererov príbeh bol mimochodom vydaný v roku 2020 v KVS: Počátek.
Dnes sa značky Transformers a G.I.Joe pokladajú za detské blbosti a za hračky, ktoré vyprázdňujú vaše peňaženky pri návšteve hračkárstva, ak teda máte poruke nejaké dieťa. Pravda je ale taká, že ak im niekto dodal vážnosť, tak bo bolo slovenské vydavateľstvo Semic-Slovart. To v 90. rokoch vydávalo plno geniálnych sérií (Záhadný Spider-Man, Conan, Fantóm) a medzi nimi sa rozhodne nestratili ani G.I. Joe a Transformers. Obe série ponúkli prekvapivo výbornú zábavu, na tú dobu špičkové veci a prekvapivo vážny a seriózny príbeh. Boli to (napr. oproti Spideymu) mackovia na oveľa väčšom počte strán, ale tiež drahšie, čiže nevychádzali každý mesiac, ale každé dva. Z G.I. Joe sa ku mne dostal len štvrtý (z piatich) príbehov a bola to pecka. Rôznorodé charaktery dobrých aj zlých vojakov a bojovníkov, špičkové akčné scény, parádna kresba, zbrane, autá, technika. Puberťák bol z toho hotový.
Neskutočná vec. Túto záležitosť som kúpil okolo roku 2005 s Rižom na potulkách v Bratislave a vtedy som ešte netušil, akú pecku si práve nesiem domov. Stokerov román, obecne pokladaný za hororovú klasiku, ma strašne nudil od chvíle, čo som sa doňho začítal. Možno inšpiroval mnohých, ale pre mňa znateľne zostarol. Až na dve veci - Harkerov pobyt u grófa v polorozpadnutom, gigantickom transylvánskom hrade a na lodi Demeter, kde autor líčil príchod Drakulu do USA. No a práve prvú časť sa rozhodol do komiksovej podoby adaptovať Radim Kočandrle. A geniálne a fenomenálne. Je to jeden vizuálny klenot a skvost hneď vedľa druhého. prekrásne pochmúrna kresba je minimalistická a pritom veľkolepá a ak ste si mysleli, že to nejde dokopy, tak tento skvelý komiksový román vás presvedčí o opaku. Absolútne mrazivé a podmanivé. Kočandrle dal slovu atmosféra nový pojem.
„Zadusil sa vlastnou krvou. Gotham v najlepšej forme.“ Takmer úchvatné. Batman ma na rozdiel od svojho DC kolegu Supermana nikdy nenudil, ale i tak musím uznať, že je vcelku ťažké prichádzať i po desaťročiach so zaujímavými príbehmi. V Sovom tribunále sa to podarilo. Začína sa opatrne (hoci hneď na začiatku sa staneme svedkami masovej bitky Batman vs. polovica jeho najslávnejších nepriateľov, pričom chrbát mu kryje Joker!), ale potom sa to začne rozplietať (či skôr zapletať) a dostávame jednu pecku za druhou. Skvelá akcia a ešte lepšie neakčné, dialógové momenty, v ktorých sa ukazuje, že strážca Gothamu stojí proti absurdne mocnému nepriateľovi, ktorý v „jeho“ meste nenápadne, ale o to zákernejšie a rafinovanejšie ťahá za nitky už pekných pár nie rokov, nie desaťročí, ale storočí! A on si to nevšimol. Jasné, báchorku (a básničku) o tajuplnom Sovom tribunále v Gothame pozná aj dieťa, ale kto by rátal s možnosťou, že je to pravda? Vskutku rafinovaný prístup, pretože Scott Snyder nepopiera dané udalosti (smrť rodičov, Batman ako strážca mesta), ale ukazuje sa, že je to len špička ľadovca a že Batman si v skutočnosti len myslí, že o svojom meste vie všetko. Veľmi pôsobivé je výrazné prepájanie súčasnosti s hlbokou, temnou minulosťou mesta Gotham, kedy sa ešte len stavalo (ale priezvisko Wayne už vtedy malo cveng). Niektoré nápady sú úchvatné a mrazivé a je z nich vydesený nielen čitateľ, ale i Batman a to už je čo povedať. Vadil mi snáď len už spomínaný opatrnejší rozjazd, možno príliš otvorený koniec a Batmanova finálna nesmrteľnosť. Spomenúť musím pozoruhodný nápad nakresliť niekoľko stránok „naopak“. Veľmi temný, dospelý a prekvapivý komiks. Utekám na Sovie mesto.
Po Záhade hlavolamu prostredná časť zo stínadlovskej trilógie dua Blažek/Filípek. A hoci aj Povstanie Vontov má, podobne, ako Hlavolam zo Stínadel, svoje chyby, proste sa mi to ako celok páči. Srdce mi nedovolí dať tomu menej, ako 70%. Celé sa to veľmi príjemne drží v rukách a privoniava sa k tomu :-) Lesklý, pekný papier, pôsobivý A4 formát, skrátka a dobre sexi komiks. A chyby? Predstavoval som si to viac temné, občas som mal hokej v postavách, mohlo to byť predsa len o čosi dlhšie a občas tam bol brutálne chaotický „strih“ (napr. hneď na začiatku ležia dvaja chlapci v noci v nemocnici, do izby vtrhne fantóm, jedného začne mučiť a druhý čo medzitým robil? A kde bol personál? Sú to na prvý pohlaď drobnosti, ale v konečnom efekte kazia čitateľovi dojem z čítania.).
Nie som expert na knihy o snajperoch, tak volím opatrné, univerzálne hodnotenie 3*. Túto knihu som si zohnal ako študijný materiál, lebo už asi sto rokov je mojím snom napísať poviedku o snajperoch. Aby som netrepal blbosti, potreboval som materiál na informácie. Kvalitný papier, dobré fotky a stovky informácií (ide sa riadne hlboko do histórie „povolania“). Ak vás téma fascinuje, určite sa vám to oplatí kúpiť.
Dobrá kniha s kvalitnými postavami a dobrou zápletkou, ale, podobne, ako filmové spracovanie s Tomom Berengerom ako Moonom, ani ona ma ktovieako neuchvátila. Nudila ma síce menej, než som čakal, ale že by to bola nejaká moja srdcovka...
Celé zle. Nejde o to, že Stratený svet kniha nemá skoro nič spoločné so Strateným svetom filmom. Ani v prípade jednotky to predsa nebolo inak, dejové rozdiely boli priepastné. No vtedy bol výsledkom skvelý film a skvelá kniha (každý paradoxne z iných dôvodov). Stratený svet film je síce priemerný (dodnes si pamätám, aké sklamanie ma v kine v lete 1997 čakalo), ale oproti knihe sa jedná o hotové veľdielo. Knižka je podozrivo krátka a veľmi slabo napísaná. Ako keby ju napísal skôr nejaký počítač a potom ju Crichton jemne upravil, aby sa nepovedalo. Úplne nezaujímavá, ledabolo napísaná, postavy mdlé. Skôr chatrná predloha k filmu, než plnohodnotný román. Ani Crichtonov sequel, tak ako jednotka, nemá s filmom veľa spoločného.
Sorry, nikdy ma to nechytilo, nikdy ma to nebavilo. Je samozrejme cítiť, že King mal s týmto krátkym a jednoduchým - a pritom svojráznym a osobitým - príbehom veľké ciele, plány a ambície, ale ide to mimo mňa.
No neviem, moc ma to nezaujalo napriek krátkosti, jednoduchosti a priamočiarosti. Ešte keď je prvú polovičku hrdinom vzácna a nebezpečná puma, malo to zvláštnu a zaujímavú poetiku, ale akonáhle do deja vpadnú ochranári a pytliaci, začala to byť dosť veľká nuda a záver šumel do prázdna napriek tomu, že pri lepšom rozpísaní mohol byť veľmi dojemný. Škoda. Nebavilo ma to.
Stiahol som to za jeden a pol dňa a nebolo to dané iba tým, že to nemá ani 200 strán, ale tým, že to bolo svižne napísané a pri žiadnej z tém sa to zbytočne dlho nezastavovalo. Dokonca ani pri tých, ktoré sú v podstate úplne šokujúce (znásilnenie, väznenie vo vile); aj tie autori knihy obchádzajú štýlom „no hej, stalo sa, ale nebudeme zachádzať príliš do detailov“. Zadný obal knihy tvrdí, že „skutočný“ Paviel je iný, ako aura, ktorú má v médiách. Matne si spomínam na niektoré jeho nešťastné televízne vystúpenia. Treba povedať, že v knihe po „tomto“ Pavielovi nie je ani stopa. Naopak, v úbohom svetle sa ukázal skôr Miroslav Noga, ktorého som si doteraz vážil.
Pre fanúšikov alien-série povinnosť a na jedno prečítanie OK. Ale platí to isté, čo u predchádzajúceho výletu Alana Deana Fostera medzi votrelcov: je to knižka, ktorá vznikla podľa filmu. Čiže nie film vznikol podľa knižky, ale knižka podľa filmu. Občas sa to stáva - hlavne, samozrejme, ak je film komerčne úspešný. Je to proste len ďalší spôsob, ako na ňom zarobiť. Menším plusom oboch knižiek z votreleckého univerza je, že vznikli podľa pôvodných scenárov. Čiže obsahujú viacero scén, ktoré mali byť vo filmoch, ale nakoniec neboli. V prípade knižky Votrelci platí to isté, čo o ich režisérskej verzii Jamesa Camerona - sú tu scény, ktoré sa alebo pre potreby filmu vôbec nenakrútili, alebo nakrútili, ale v poslednej chvíli boli vystrihnuté. Takže sa dočkáte napríklad obľúbenej scény s rotačnými guľometmi, ktorá v oficiálnej filmovej kino-verzii nebola. Nejde o žiadny zázrak, no fanúšikom odporúčam.