Ivan Kučera komentáře u knih

V r. 1939 Jaroslav Jestřáb Foglar vydal jeden zo svojich najslávnejších románov, Chatu v Jezerní kotlině. V slovenskom preklade prvý raz vyšla až v r. 1991 vo vydavateľstve Gemini, v češtine sa však dočkala dvanástich reedícií. Pojednáva o dvoch chlapcoch, ktorí sa cez letné prázdniny pravidelne vyberajú do lesa za mestečkom, v ktorom bývajú. V nepoškvrnenej divočine, kam nikto iný nechodí, objavia nádherné prírodné scenérie v čele s jazerom. Pri ňom si následne postavia chatu. Neustále však majú pocit, že ich ktosi zákerne sleduje. Tieto ataky sa stupňujú najmä počas daždivých nocí. Foglar do príbehu okrem poetických opisov prírody a silného chlapčenského priateľstva zakomponoval i drobné prvky hororu. Do podoby (čierno-bieleho) komiksu ho prvý raz spracováva legendárny Marko Čermák v r. 1969, podľa Foglarovho scenára. Zároveň sa jednalo o historicky prvú foglarovku vo forme komiksu. V rokoch 1969 - 1970 vychádzala táto verzia na pokračovanie v časopise Svět v obrazech. Vo farebnej verzii Čermákov komiks vychádza na pokračovanie v magazíne Kometa v r. 1989. K čierno-bielej podobe sa vracia v r. 1990 v zošitovke vydavateľstva Novinář. V r. 1999 vychádza jedno pokračovanie, ktoré pri smutnej príležitosti Foglarovho úmrtia do časopisu Ohníček nakreslil Jiří Filípek. K farebnej Čermákovej verzii sa vrátilo vydavateľstvo Olympia, ktoré komiks vydáva v r. 1999 v knihe Svorní Gambusíni a jiné příběhy spolu s ďalšími komiksami (napr. Modrou roklí od Saudka). Následne znova Olympia komiks Chata v Jezerní kotlině vydáva v samostatnom zošite v r. 2013. V čierno-bielej i farebnej alternatíve vychádza v r. 2022 vo vydavateľstve Václav Vávra a to v značne špecifickej, prúžkovej forme v limitovanom zberateľskom vydaní. V r. 2023 farebná verzia vychádza v tvrdej väzbe v rovnakom vydavateľstve, kde (pod poradovým číslom 14) zapadá do jeho série Klasické komiksy Marko Čermáka. Príbeh je to mierne poplatný dobe, trochu naivný, dosť romantický, odohráva sa v časoch, kedy najväčším problémom pre chlapcov bolo nešportovať a naopak fajčiť, konkurenčná skupina netúžila po ničom viac, než ukradnúť knihu, ktorú jeden z nich písal a obaja chlapci nemajú problém na celé dva mesiace počas letných prázdnin odísť do lesa a nič nenaznačuje tomu, že by aspoň raz za celých 60 dní dali rodine vedieť, že sú v poriadku. Komiksová adaptácia môjho zbožňovaného (možno najzbožňovanejšieho) románu od Foglara dopláca na neskutočnú ukecanosť. Miestami sa mi zdalo, prehnane povedané, že je tam viac textu, než obrázkov. Kresba Marka Čermáka je krásna, ale tiež statická. Problém je v tom, že logicky musí ukázať Jazernú kotlinu, čo bolo doteraz v mojej mysli imaginárne miesto, ktoré som si rád predstavoval. A musím priznať, že hoci to Marko Čermák nakreslil pekne, ja som si kotlinu predstavoval inak (v tomto smere ju vizuálne lepšie vystihol až Pavel Čech svojimi geniálnymi ilustráciami v reedíci knižky v Albatrose v r. 2018). Napriek tomu je Čermákova kresba fajn a vcelku sa jej darí úspešne maskovať Foglarov miestami predsa len prehnane výchovný morálny apel (celková otrava nikotínom, wtf?), občas je to čudne skratkovité (chata je postavená behom jedného okienka) a niektoré dejové zvraty nie sú ukončené (Tarantula). Kniha mi ale pripadala hororovejšia (tajomné návštevy nočného záhadného hosťa).

6 23.11.2014

Karikove staré hororové poviedky, ktoré sa odohrávali v lesoch, ma rozsekali na malé kusy, takže keď sa po troch V tieni mafie a dvoch Na smrť konečne vrátil k hororu, tešil som sa. Výsledok je ľahší podpriemer, alebo lepší priemer, vyberte si. Čiastočne je to radikálna recyklácia a to nielen jeho poviedkovej „lesnej“ tvorby, ale i, čo je horšie, recyklácia postáv. Čiže zase asexuálny hlavný hrdina, zase školská láska a zase tupý svalovec. Každý autor rád používa niektoré stále tie isté veci, ale tu už je to na zamyslenie. Niekto bude tvrdiť, že je tu i recyklácia To, ale keby na to nepoukazoval sám autor, nič také by mi nikdy nenapadlo (toto naozaj nemá s To nič spoločné). Negatívny dojem zanecháva neprepracované univerzum (v jednej chvíli sa zlo prejavuje tisícami detských stôp v snehu, v druhej nie), miešanie piateho cez deviate (Hora mŕtvych! Eskimáci!) a slabý, nepostačujúci, až mierne odfláknutý koniec. Nechýba rozpačitý pohľad na policajnú prácu (jasné, zmiznú tri deti a sektárskym spôsobom je vyzabíjané stádo vysokej a strážcovia zákona to hodia na najbližšieho samovraha, v ktorého dome sa nenašla ani štipka usvedčujúceho materiálu). No a teraz plusy. Do popredia je tlačená skôr hororová zlovestná atmosféra, než vyložene krvavé orgie (hoc sú prítomné aj tie), scény z lesa majú parádnu atmosféru a celé sa to číta svižne, dobre a ľahko.

8 14.11.2014

Nie som rozčarovaný, ale mierne sklamaný áno. Nie je to nič hrozné, ale po onom „šokujúcom románe zo zákulisia tvorby slovenských seriálov“ nebolo v paperbacku pribalenom k časopisu Madam Eva veľa stôp. Čakal som viac šokujúcich zvratov, viac kontroverzií, viac hnusu, viac morálnej brečky. Nakoniec som sa dočkal niečoho, za čo jeho autorku pravdupovediac nemôžem obdivovať ani uznávať, nakoľko sa prezentuje ako osoba, ktorá si to príliš nezaslúži. Samotné „zákulisie“ je podané dosť priemerne, triviálne, banálne a nudne. Mohlo/malo to byť konkrétnejšie, takto som len občas „vypátral“, o kom je práve reč (a na „Zitu na krku“ sa mi to celkom hodí). Občas som si povedal „no teda, to je fakt sila“ alebo „fúha, svine odporné“, ale ako celok to so mnou nič výnimočné neurobilo. Iné evitovky ma bavili sto krát viac (Bez dcéry neodídem, Sama mama, Príliš osobná známosť).

1 14.09.2014

Jedno z najnáročnejších čítaní, aké som kedy absolvoval. Asi miliónstranový a s desiatkami postáv (a zápletiek... a pod-zápletiek) obdarovaný Gróf Monte Christo bol oproti Veľkej tajnej show čerstvo upečená šiška s kávou. Keď som sa Honzovi Vojtíškovi priznal, že som od Clivea Barkera nič nečítal, odporučil mi tento kúsok. A ako vravím, niečo také som snáď nezažil. Je pravda, že to má 600 strán, ale obvykle mi to nerobí problém. No teraz robilo; text bol taký náročný, prepracovaný, plný fantázií a originálnych žánrových a iných postupov (s takým skĺbením hororu a fantasy som sa asi ešte nikdy v živote nestretol), že boli dni, keď som zvládol len jednu dve stránky a aj z toho som bol psychicky vyčerpaný. V podstate až obdivuhodné (veľ)dielo, ktorého predstavivosť nemá hranice.

3 14.09.2014

Priveľa postáv, nesympatický Jaroš, nudné akčné scény a nezáživné rozuzlenie (čo je v detektívke „asi“ malér). Inak ma to ale prekvapivo bavilo (no s hororom to napriek pár náznakom nemá nič spoločné) a relatívne sa teším na dvojku.

5 29.06.2014