Ivan Kučera komentáře u knih

"Rozhodol sa zabíjať." Rázne. drsné. Priamočiare, ale nie jednoduché a vonkoncom nie béčkarské. U bežných autorov by to bola hororová blbosť. Jack Ketchum NEBOL bežný autor. Viem, že to bude znieť ako extra silné vyjadrenie, ale od konca 8O. rokov som prečítal tisíce kníh a poviedok, Ketchumove Po sezoně je napriek tomu určite jedna z najdrsnejších kníh, aké som kedy čítal. Pritom vzhľadom na rok vydania odvtedy ubehlo už fajnových pár desaťročí a za ten čas na trh prišlo množstvo oveľa krvavejších kníh. Ketchumov realistický štýl sa ale ukázal byť temer až nadčasový, vďaka čomu dané bitúnky hravo strká do vrecka a to vrecko následne polieva benzínom, zapaľuje a následne, hm, ponižujúco pomočí. Proste Jack.

2 05.11.2016

Zatiaľ najslabší diel z mojej zbožňovanej ságy. Nejde o to, že Thorgal je tu
vedľajšia postava. Naopak – to, že hlavné slovo dostala jeho životná láska, hodnotím ako plus. Ostatne, aj práve kvôli tomu som si komiks kúpil. Bohužiaľ, album obsahuje štyri príbehy, z nich prvý a posledný sú super, ale prostredné dva sú slabé, naivné a pravdupovediac ani kresba sa mi nepáčila. Ale ak ste aj vy fanúšikmi tohto úžasného univerza, určite si to kúpte.

1 04.11.2016

„Je to pustá choroba, prázdna a neživá a ako púšť. Kradne srdcia, duše a spomienky.“ Kým film i bez Alzheimerovej choroby relatívne obstál a bol dobrý i bez nej, knižka by bez nej bola nudná a nezáživná. Našťastie práve veľmi dojemné finále dodáva knižke nadpriemernosť. Každopádne, film je lepší, ako kniha. Kniha má „len“ dojemný koniec. Film je vydarený ako celok.

1 27.08.2016

Trpel som a zrejme by som to po pár stránkach zatvoril a už sa k tomu nevrátil (a pre istotu by som si v Lidli kúpil taký ten mini-terzor za 12,50 a doňho to uložil a kľúč hodil do Váhu, aby sa ku knižke nedostali budúce generácie). Ale v jeden krásny deň som bol odsúdený na krutú nudu. Dokonca až takú, že ma donútila knižku si komplet prečítať do konca. A výsledok? Čo vám budem hovoriť – aj tak som takmer umrel, ale nie od nudy, ale od zážitku, ktorý mi tento náboženský „skvost“ ponúkol.

Zo začiatku nuda, nezáživný štýl písania a odcudzovanie dobre zarábajúcich ľudí. Nechápte ma zle, vyrastal som v rodine, ktorú by som charakterizoval ako „spielbergovskú strednú vrstvu“, čiže nie chudobní ľudia, ale ani ropný klan pripaľujúci si kubánske cigary 100eurovkami. Napriek tomu aj mne pripadá trápne odsúdiť niekoho len preto, že je bohatý. To je proste blbosť. A presne takej blbosti sa Grisham v tejto knižke občas, najmä zo začiatku, dopúšťa. Proste ako keď prachatý, od reality odtrhnutý autor píše o veciach, ktoré videl v správach a následne sa stretne s pár ľuďmi, ktorí pomáhajú bezdomovcov a myslí si, že ho to kvalifikovalo na pozíciu rozprávača, ktorý rozumie problematike. Našťastie sa to po chvíľke rozbehne a nakoniec pred nami „zrazu“ stojí pútavý a vcelku zaujímavý príbeh o advokátovi, ktorému stačilo ešte pár rokov zaťať zuby a patril by do klubu milionárov. Ďaleko pred štyridsiatkou. Lenže zlomová udalosť v jeho živote ho nadobro zmenila a on začal mať sociálne cítenie. Nakoniec je to lepšie, než to znie, hoci o literárne veľdielo nejde. Ale áno, bavilo ma to a to dosť, takmer na 70%. Len to má blbý rozjazd a niektoré postavy a vedľajšie dejové linky sa strácajú.

1 20.08.2016

Veľké sklamanie a smutne nevyužitý potenciál. Sci-fi knižkám sa vyhýbam ako čert krížu (až na Nonstop od Aldissa), ale u Anihilácie ma zaujala skvelá zápletka o tajomnej Oblasti X, do ktorej vyrážajú vedecké expedície s čoraz rozporuplnejšími výsledkami. Obrovské, záhadami pretkané územie bolo kedysi obývané ľuďmi, no v posledných rokoch/desaťročiach nad ním získala nadvládu divoká príroda a nebezpečné zvieratá, pričom v dokonalej izolácii od okolitého civilizovaného sveta sa mohli vytvoriť úplne nové druhy rastlín a živočíchov. S takouto zápletkou sa dá napísať nádherná knižka s mohutnými prvkami mysteriózna, hororu, akcie, sci-fi a „chlapčenského“ dobrodružstva. „Úžasné,“ hovorím si a klikám na ´objednať´. Potom mi kniha príde, začínam ju čítať a... nuž, nie je to ono. Čakal som niečo iné. Hovorím si ale "pokoj, ono sa to zlepší". Lenže... nezlepšilo. Skôr sa to ešte viac zhoršilo. Začalo to byť ešte viac nudné a ešte viac rozvláčne – a pritom to nemá ani 180 strán! Hoci je oblasť zaprataná neskutočnými záhadami, kde každej by sa dalo venovať 20 parádnych strán, hrdinka sa namiesto ich odhaľovania radšej celú knihu bezcieľne a stereotypne motá v nezáživnej „veži“, kde rieši záhady, ktoré nie sú zaujímavé a ani vzrušujúce, kým vonku, za múrmi veže, dýcha úžasný svet plný neskutočných tvorov a záhad. No proste na zaplakanie. NIČ som sa nedozvedel a odpovede na otázky, ktoré ma spočiatku zaujímali, boli postupujúcou nudou umlátené k smrti do takej miery, až ma úplne prestali zaujímať a snové finále bolo posledným klincom do rakvy. Zápletka 100%, prevedenie 40.

3 23.07.2016

„Na duchov je lepšie zabudnúť. A kto má čas otravovať sa mŕtvymi? Už tak dá dosť práce proste len žiť.“ Séria Skalpy je pozoruhodná nielen intenzívnou kresbou a poctivou trilerovo-kriminálnou zápletkou, ale i mimoriadne kvalitnými postavami. V štyroch zošitoch sa nevyskytla snáď ANI JEDNA, ktorá by bola nezaujímavá, nudná, neoriginálna, tuctová, nenápaditá a jednoduchá. Ak niektorá z množstva postáv, ktorými je mizerná Prériová ruža zabývaná, urobí niečo brutálne, dá sa to svojím spôsobom pochopiť a to dokonca i „trojkový“ zvrat, kedy Dieselový motor zastrelil chlapca. V štvrtej časti má len cameo, no i to stačí na to, aby ste tomu, čo urobil, svojím spôsobom chápali; ak by ste boli agent FBI v utajení a z ničoho nič by po vás vyštartoval chlapec so strelnou zbraňou a začal po vás strieľať, čo by ste urobili? Vďaka retrospektívam sa z na prvý pohľad klišé postáv čitateľovi priamo pred očami stávajú zaujímaví, viacrozmerní ľudia so strašnou minulosťou, ktorá z nich nevyhnutne urobila monštrá a skrachovancov.

3 12.07.2016

„Jej smrť zrušila nielen kúzlo, ale priamo zmysel detstva.“ Srdce v Atlantíde mnohí poznajú len prostredníctvom filmu s Anthonym Hopkinsom z roku 2001, ale bizarnou zaujímavosťou je, že daný film nie je adaptáciou poviedky Srdce v Atlantíde, ale Ničomní muži v žltých plášťoch. Zbierka, ktorá nesie súhrnný názov práve Srdce v Atlantíde, nie je klasickou zbierkou Stephena Kinga z dvoch dôvodov: jednak nemá s hororom nič spoločné (samé drámy, snáď iba prvá poviedka je jemne kingovská) a jednak nejde o tradičné poviedky, ale o navzájom pospájané príbehy, odohrávajúce sa v rozmedzí niekoľkých desaťročí. Hrdinou prvej poviedky sú deti Bobby, Carol a Sully. V druhej poviedke sa objavuje už len Carol, v tretej dokonca nikto z nich, v predposlednej chudák Sully a v záverečnej, asi najdojemnejšej, dospelí Bobby a Carol. Prvé dve poviedky sú ľahko nadpriemerné, nasledujúce dve dosť hrozné a nudné, našťastie posledná zlú pachuť úspešne zničí a možno si trochu poplačete. Príjemný a ľahký nadpriemer, ale tretia a štvrtá poviedka bez milosti strašné.

4 10.07.2016

Terror by som možno ani nezaradil medzi horory. Je to veľmi diskutabilné tvrdenie, ale najhororovejšia súčasť románu (vec na ľade) je nakoniec paradoxne jednou z najnudnejších vecí, ktoré Simmonsovo (veľ?)dielo ponúkne. Najdesivejšie záležitosti stvára nemilosrdná príroda a, ako inak, slabí ľudia. Oproti nim stojí sympaťák roka, kapitán Crozier. Ale nielen on, ale aj jeho kvalitní, statoční dôstojníci. Problém je v tom, že postupne prichádzajúci nie ani tak o vieru a nádej, ale o život. A ako to už chodí aj v živote, svine schopné všetkého prežívajú. Úprimne ma mrzela smrť každej kladnej postavy. Dan Simmons perfektne mystifikuje šikovne využívajúc fakt, že o neslávne slávnej expedícii sira Johna Franklina sa vie strašne málo. Dokáže prekvapiť (záverom) a jeho vízia dvoch lodí zamrznutých v ľade, kde vonku klesajú teploty pod mínus 50, je mrazivá a znepokojivá. Evidentne si naštudoval desiatky zdrojov a oplýva množstvom informácií o danej tragickej výprave, ale nestratil sa v tom a fakty využíva vo svojich prospech a nenecháva sa nimi ovládnuť, ako niektorí iní spisovatelia. Napriek tomu som veľmi, veľmi jemne sklamaný, pretože som čakal plnokrvný horor a ono z toho nakoniec vyliezlo niečo iné. Odporúčam seriálovú adaptáciu z produkcie Ridleyho Scotta, ktorá vznikla v roku 2018 a ktorá sa celkom presne drží masívnej literárnej predlohy. Až na záver, ktorý je trochu iný (románový sa mi páčil viac). Druhá séria nemala so Simmonsovou predlohou nič spoločné (odohrávala sa v zajateckom tábore počas Druhej svetovej vojny a siahla po ázijskej mytológii). Z ďalších vydarených snežných hororov spomeňme Kroky v temnotě, Ledové peklo, V horách šialenstva alebo Posledná na cestu (poviedka od S. Kinga).

17 24.06.2016

Dítě z hvězd pojednáva o udalostiach z konca Ostrova v ledových mořích. Ukáže nám nielen to, ako došlo k nájdeniu Thorgala na šírom mori stratenými, polomŕtvymi Vikingami, ale tiež spoznáme jeho rodičov a dedka. Kultový album, ktorý sa mi dostal do rúk ako malému školáčikovi od kolportéra počas návštevy Prahy s rodičmi. Obsahuje príbehy Ztracený drakkar, Kov, který neexistoval a Talisman. Má jediné mínus - neviem, ktorá z nich je lepšia. Mix sci-fi, fantasy a histórie je vskutku pozoruhodný. Z nostalgických dôvodov moja najzbožňovanejšia thirgalovka.

5 13.05.2016

Hoci Rosinski a Van Hamme neskôr priznali, že Zradená čarodejnica (historicky prvý Thorgal) mala byť jendorázovou, samostatnou záležitosťou, po ktorej dokončení sa už nikdy viac nemali stretnúť, faktom je, že mala pomerne otvorený koniec a zaznelo v nej množstvo vecí, ktoré neboli uspokojivo vysvetlené. Takže keď si fanúšikovia vydupali pokračovanie, Ostrov v ľadových moriach, výborné duo Rosinski/Van Hamme mohlo príbeh s čarodejnicou dôstojne zakončiť. A ukázalo, že v skutočnosti v prvom albume išlo o viac, než sa na prvý pohľad mohlo zdať. Najsilnejšie na Ostrove sú posledné stránky, kedy sa dozvedáme "ozajstnú pravdu" - a práve to je najsilnejšia súčasť tejto výnimočnej komiksovej európskej megaságy.

3 12.05.2016

No neviem, moc ma to nezaujalo napriek krátkosti, jednoduchosti a priamočiarosti. Ešte keď je prvú polovičku hrdinom vzácna a nebezpečná puma, malo to zvláštnu a zaujímavú poetiku, ale akonáhle do deja vpadnú ochranári a pytliaci, začala to byť dosť veľká nuda a záver šumel do prázdna napriek tomu, že pri lepšom rozpísaní mohol byť veľmi dojemný. Škoda. Nebavilo ma to.

24.04.2016

Stiahol som to za jeden a pol dňa a nebolo to dané iba tým, že to nemá ani 200 strán, ale tým, že to bolo svižne napísané a pri žiadnej z tém sa to zbytočne dlho nezastavovalo. Dokonca ani pri tých, ktoré sú v podstate úplne šokujúce (znásilnenie, väznenie vo vile); aj tie autori knihy obchádzajú štýlom „no hej, stalo sa, ale nebudeme zachádzať príliš do detailov“. Zadný obal knihy tvrdí, že „skutočný“ Paviel je iný, ako aura, ktorú má v médiách. Matne si spomínam na niektoré jeho nešťastné televízne vystúpenia. Treba povedať, že v knihe po „tomto“ Pavielovi nie je ani stopa. Naopak, v úbohom svetle sa ukázal skôr Miroslav Noga, ktorého som si doteraz vážil.

04.04.2016

Moje prvé a zrejme načas (navždy?) i posledné stretnutie s Nesbøm. Ani po viacerých severských krimi nechápem, čo na nich čitatelia vidia. Pokiaľ sú spracované do podoby filmu alebo seriálu, tak to beriem – vizuálne jedinečné pochmúrne prostredie, v ktorom sa odohrávajú. Knižky však nič také nemajú. Majú len neveľmi zaujímavých hlavných hrdinov (až na Wallandera nula bodov) a nevzrušujúce zápletky, v ktorých je toľko detailov, až je to nereálne.

4 29.03.2016

Čím je Jozef Karika slávnejší, tým sa rapídne znižuje šanca, že ešte niekedy napíše niečo také vzrušujúce a pútavé, ako boli prvé dva diely V tieni mafie. Bizarná trojka bola fakt zlá, dve časti Na smrť ma unudili (na smrť, ehm) a Tma bola vyložený prúser, ktorý akoby napísal za týždeň a na ten ďalší to šlo do tlače. Len horor Strach ma uspokojil, ale doplatil na na nedopečené finále a postavy skopírované z predchádzajúcich autorových románov (akurát s inými menami). Dobrou správou je, že prequel Čierna hra nepôsobí takým odfláknutým dojmom, ako Tma. Karika si evidentne veľa naštudoval. Veľmi veľa. Veľmi, veľmi, veľmi veľa. A rutinne to ukladá na papier. Mimo šialenej žirafy ma nič z toho nenadchlo. Ak je niečo ešte horšie, tak postavy. V plejáde vrahov, psychopatov a arogantných kriminálnikov niet komu držať palce. Je to zámer? Nie je? Nie je to jedno? Nedobre pôsobí finále, ktoré vyšumí do prázdna a chýba mu údernosť. Posledné strany nepôsobia súdržne; skôr ako keby autora pritlačil k stene deadline a tak narýchlo „niečo“ strieskal a odovzdal vydavateľstvu (a tomu to stačilo). Negatívne vnímam (autorove obľúbené) filozofické vsuvky, ktoré pchá do každého románu. Lenže keď postavy s IQ húpacieho koníka v hlave spriadajú rafinované vety á la „pod hladinou sa zbiehali spodné prúdy“, niečo tu nie je v poriadku. Plus slovné klenoty typu „spakruky“. A vystihnúť dobu temných 90. rokov prostredníctvom pesničiek s anglickými textami? Wtf. Najhoršia je však nezaujímavá zápletka, kedy postavy (ktoré čitateľa nezaujímajú a bude v nich mať hokej, pretože sa od seba odlišujú väčšinou len menami a orientáciou), dávajú fyzicky likvidovať jednu postavu za druhou a je len otázkou času, kedy sa povraždia navzájom.

7 12.01.2016

V krátkom čase moja druhá (po Nepokojnom mužovi) wallanderovka a obávam sa, že načas, ak nie navždy, zároveň i posledná. Mankell mi jednoducho nesadol; jeho príbehy sú dosť nudné, atmosféra priemerná, postavy splývajúce do hmlistého celku (jedinečnými ich robia len kuriózne švédske mená) a zločiny napriek krvavosti nevýrazné. A, čo by sa v kriminálkach ozaj nemalo stávať, po logickej a podobnej stránke pomerne odfláknuté. Jediným poriadnym plusom zostáva len/aspoň Kurt Wallander (prípadne ešte dcéra Linda a otec). Je to muž, ktorý neustále melancholicky rozmýšľa nad príšerným stavom spoločnosti plnej netvorov, korí sú schopní páchať neuveriteľné hnusy. Nebyť tejto skvelej postavy, s Nepokojným mužom by som skončil po pár stranách a Falošnú stopu by som pravdepodobne čítať ani nezačal. Ani seriál s Branaghom nebol žiadny zázrak, ale oproti knihám to bolo predsa len o čosi lepšie.

1 02.01.2016

Tretia šupa, ktorá sa oproti prvým dvom troška upokojila, menej sa hrá so šialenou chronológiou a viac sa sústredí na postavy a príbeh. Je to dané i tým, že postavy už plus mínus poznáme (jedinou novinkou sú brutálni Hmongovia). Dokonca sa do hry vracajú postavy, ktoré sme pokladali za odpísané (jediný neskorumpovaný fízel široko ďaleko). Naopak, Diesel tu vôbec nie je a chlapec, ktorý na konci dvojky tak urputne túžil navždy zmiznúť z rezervácie, má iba cameo (detto Ten, kto chytá).

Tvorcovia trojky sa tentokrát naozaj predsa len troška viac sústredia na príbeh a menej na twisty a experimentovanie s flashbackmi. Jediné, čo mi prekážalo, bola absencia Ennisovho (resp. hocikoho) úvodníku a stále sa mi zdá (som jediný?), že postavy občas menia vzhľad (najmä Zlý kôň).

Som zvedavý, o čom bude zvyšok série. Zároveň sa toho troška obávam, nakoľko mám pocit, že príbeh začína pomaly ale isto smerovať k finále a všetko sa postupne rozuzľuje. Napr. Zlý kôň už vie, že v rezervácii nie je jediný agent v utajení a to sme ešte len v tretej časti. No pritom nás čaká ešte sedem dielov. Bojím sa, že minimálne jeden bude „výplňový“, kedy postavy budú riešiť niečo, čo s „hlavným“ dejom nesúvisí, len aby sa natiahol, čas (viď. motorkárska časť v prvej sérii True Detective). Čo to bude? Útok besných vlkov na Prériovú ružu? Prequel Zlého koňa (výcvik v FBI atď.)?

Zrejme sa bojím zbytočne. Šanca, že by ma tvorcovia tejto vynikajúcej komiksovej série sklamali, je mizivá.

5 29.12.2015

Moje prvé knižné (predtým som ale videl seriál) s Wallanderom. Paradoxne prostredníctvom jeho posledného príbehu. Spokojnosť? Ani nie. Problém nie je v tom, že ide o posledný diel a teda sa sumarizuje Wallanderov kariérny a osobný život a pôsobivo a dojemne sa uzaviera množstvo v predchádzajúcich knižných plnohodnotne neuzatvorených dejových línií a životných osudov niektorých postáv. Naopak, vďaka seriálu som pomerne detailne vedel, o čo ide. Problém je v tom, že už ani v seriáli mi nesedeli prípady miešajúce politiku so zákulisnými špionážami. To sa hodí k Jackovi Reacherovi a nie k utrápenému švédskemu fízlovi s miernou nadváhou. Najviac sa mi od neho vždy páčili obyčajné prípady, v ktorých sa melancholicky stretával s bežnými ľudskými tragédiami, zlom a klasickými (hoci brutálnymi) zločinmi. V Nepokojnom mužovi ide o hocičo, len nie o tradičný kriminálny zločin (hoci nejaká tá vražda je i tu). Ani dojímavý a veľmi smutný (ale logický, nevyhnutný a očakávateľný) záver nedokáže zakryť moje čiastočné sklamanie. Mám pocit, že na to, aké jednoduché je finálne rozuzlenie, je kniha zbytočne dlhá a komplikovaná.

1 29.12.2015

Toto bude komplikované. Na začiatok treba povedať, že z klasickej komiksovej trilógie, keď Marko Čermák nakreslil Foglarovu trilógiu Záhada hlavolamu, Stínadla se bouří a Tajemství Velkého Vonta, obsahuje toto vydanie len prvé dva komiksy. Osobne vám preto odporúčam vydanie z r. 2022 od Václava Vávru, kde pod súhrnným názvom Stínadelská trilógie dostanete komplet všetky tri komiksy a k tomu viacero jedinečných bonusov. Ale teda späť k vydaniu z r. 2012 od Olympie. Obsahuje len prvé dva komiksy a teda poviem vám, mám staré české komiksy rád a uvedomujem si, že toto je kult, klasika a národné striebro, ale mňa to neskutočne nudilo. Pôvodne som dokonca chcel dať menej ako 2*, ale napokon ich predsa len udeľujem a to prevažne za zásluhy a nie že pri tom prižmurujem jedno oko, ale rovno obidve zatváram. Vydanie obsahuje viac slov, ako obrázkov. Pretlak textu je enormný a v prvom rade kontraproduktívny. Ďalej: scenáre sú v dnešnej dobe naivné, úsmevné a zostarnuté (lietajúci bicykel, unesený psík, toto proste fakt strašne zostarlo, mrzí ma to). Postavy o ničom resp. neviditeľné; jediné, čím sa od seba navzájom odlišujú, sú mená resp. prezývky a oblečenie. No a čo ma mrzí asi najviac: Čermákove vizuálne stvárnenie geniálnych Stínadel som si nikdy neobľúbil. Skôr naopak. Pre mňa, keď sa povie Stínadla, predstavím si skôr film z 90. rokov, ktorý mal mrazivú atmosféru a tiesnivú, prastarú výpravu. U Čermáka Stínadla vyzerajú ako úplne bežná štvrť. Ešte chcem podotknúť, že lietajúci bicykel bol aj v spomínanom filme, ale tam som napriek naivnosti nápadu ani nedýchal.

3 18.12.2015

Svet, ktorý desiatkami postáv zaplnil Jason Aaron, je fascinujúci, uhrančivý, ohromný a ohromujúci, berie dych a trhá vašu pozornosť na malé, nič neznamenajúce vesmírne kúsky. Ak je niečo ešte lepšie, ako famózna vizuálna podoba indiánskej rezervácie, ktorú Boh dávno opustil (ak v nej vôbec dakedy prebýval), tak perfektne premyslený príbeh, ktorý každým ďalším zošitom získava na hĺbke, komplikovanosti a nejednoznačnosti. Inými slovami, aj dobrí boli kedysi zlí, aj zlí boli kedysi dobrí, len ich nikto nepočúval a tak zatrpkli. V neposlednom rade príbeh ponúka množstvo parádnych nápadov (Ten, kto chytá vidiaci v ľuďoch ich zvieracie totemy) a nečakaných scén, zvratov, twistov a odhalení. Hovoril som si, že mi cez rozum neprejdú, ale hádajte čo. Prešli. Zakaždým. Geniálnu bodku tomu zasadzuje famózne časové skoky typu „pred 27. rokmi“, „o 14 minút neskôr“ alebo „o dva týždne skôr“. Ale nejde len o to, že skáčeme v čase o celé desaťročia. My skáčeme v čase aj v konkrétnej udalosti. V jednej kapitole sledujeme, ako je polapený Diesel, v inej sledujeme, ako k tomu došlo a v nasledujúcej, aby to bolo ešte božskejšie, sa vraciame v čase do jeho detstva, aby sme zistili, čo je zač. Dá sa v tom ale nádherne orientovať a práve brutálne časové skoky umožňujú čertovskej dvojke Aaron/Guéra vytvoriť nezabudnuteľné dielo. Ako jednotku, i dvojku som si prečítal dva razy po sebe a ako vtedy, aj v dvojke som pri repríze objavil mnohé zaujímavé detaily, ktoré mi prvý raz ušli (napr. Diesel sa snaží Zlému koňovi povedať, kto je alebo hrot šípu z detstva, ktorý Diesel stratí v býčej aréne). Hrdina prvého zošita Dash Zlý kôň v dvojke ustupuje do úzadia a slovo dostávajú iné postavy. Na prvý pohľad spolu nesúvisia, ale, samozrejme, v skutočnosti sa všetko do seba zlieva ako na kusy rozstrelený T-1000. Život v rezervácii sledujeme z pohľadu skutočne pestrého panoptika. Od tajného agenta FBI cez skorumpovaného mafiánskeho vládcu rezervácie Prériovej ruže až po chudobného chlapca, ktorého jediným snom je opraviť auto a navždy odísť z tohto pekla. Ale naozaj to chce, alebo je toto prekliate miesto jeho skutočným a jediným domovom na celej planéte, len sa to bojí priznať si to?

3 12.12.2015