Ivan Kučera komentáře u knih

Nie som expert na knihy o snajperoch, tak volím opatrné, univerzálne hodnotenie 3*. Túto knihu som si zohnal ako študijný materiál, lebo už asi sto rokov je mojím snom napísať poviedku o snajperoch. Aby som netrepal blbosti, potreboval som materiál na informácie. Kvalitný papier, dobré fotky a stovky informácií (ide sa riadne hlboko do histórie „povolania“). Ak vás téma fascinuje, určite sa vám to oplatí kúpiť.

27.10.2017

3,5*. S americkým autorom S. Craig Zahlerom som sa prvé razy stretal vďaka filmom, pod ktorými bol podpísaný ako režisér alebo scenárista. Konkrétne šlo o brutálny, temný hororový western s Kurtom Russellom Bone Tomahawk a menej vydarený, ale stále značne drsný a atmosférický Nočný incident o kuchároch v blázinci bojujúcich o holý život (!). Zahlerovu literárnu tvorbu sprevádzali nadšené zahraničné ohlasy, ale my sme mali smolu. Nič od neho u nás nevyšlo. Keď sa to konečne zmenilo (= v roku 2017 české vydavateľstvo Mystery Press vydalo jeho pecku Špinavé kšefty na North Ganson Street), neváhal som a okamžite som objednával. A hoci podobné krimizáležitosti nie sú moja šálka kávy, musím uznať, že Zahler fakt píše ako ďábel. Rád do komentov dávam šťavnaté citáty z kníh, ktoré ma zaujali. Ak by som to mal urobiť teraz, bolo by tu minimálne sto citátov. Neviem, kde na to Zahler chodí, ale má dar vymýšľať výnimočné hlášky a dialógy. Plusom je i jeho drastický štýl. Sú tu krvavé momenty a šokujúce zvraty, ktoré by sa v „bežných“ knihách nemali odvahu vyskytnúť. Zahler ale nie je bežný autor. Teraz to už viem. A dúfam, že sa na našom trhu čo najskôr objavia preklady aj jeho ďalších kníh.

6 25.10.2017

50 %. Raz do roboty prišiel týpek predávajúci knihy. Za toto chcel 4 eurá. No nekúpte to. Pre psíčkarov je to ale zbytočné, až na pekné fotky (z nich ale minimálne jedna sa opakuje) im to nepovie nič, čo by už nevedeli. Dobré to je možno akurát tak pre začiatočníkov, ale to neviem posúdiť, keďže kniha sa mi dostala do rúk v čase, kedy som bol už dobrý kamoš s bernardínmi, jazvečíkmi, bernskými salašníckymi psami a nemeckými ovčiakmi. Knihu by som zhodnotil priemerne a neutrálne: neurazí, ale ani nie je príliš užitočná.

1 16.10.2017

Nie je to čistých 5*, len takých povedzme... 4,5? Okrem kultového Kameňáku (ktorý v r. 1997 vyšiel na pokračovanie v časopise Crew, vtedy v čierno-bielej podobe) obsahuje antológia dva ďalšie komiksy: vynikajúceho Muža, ktorý sa smial (de facto pokračovanie kultovky Batman: Rok jedna, ktorý sa končil príchodom Jokera do Gothamu) a na záver mrazivý experiment Dobrý človek ešte žije (ten tiež už vyšiel, najskôr v časopise Crew v r. 1998 a 2019 v Batman v černé a bíle). Po výtvarnej stránke ide o krásnu, špičkovú, nadpriemernú vec. Perfektnou správou je, že ťažko niečo kritizovať aj po príbehovej. Kameňák je v Batmanovom univerze absolútna pecka a legenda. Nepochybne jeden z najlepších kusov. Dodnes z neho mnohí čerpajú. Vrátane Nolana, ktorý v Temnom rytierovi tiež poňal vzťah Batmana/Jokera ako nevyhnutný, istým spôsobom priateľský (!). Jeden druhého fascinujú, potrebujú sa, nedokážu jeden bez druhého existovať a ak áno, tak len na krátko. Mnohým na Kameňáku prekáža, že porušil tabu a prezradil Jokerov zrod. Mne sa to ale jednak páčilo a jednak Joker vraví: Keď už mám mať nejakú minulosť, tak radšej vo viacerých variantoch. Čiže verzia, ktorú ponúkne, môže, ale nemusí byť pravdivá (opäť: rovnaký prístup k Jokerovi zvolil spomínaný Nolan). Ak napriek tomu Moorea za toto chceme kritizovať, vráťme sa pokorne v čase do r. 1951 a začnime kritizovať komiks Detective Comics #168 (keďže k originu došlo už v ňom). Muž, ktorý sa smial nie je síce až taká kultovka, ako Kameňák, ale je vyvedený v úžasných farbách a scenár je napínavý. Brubaker (Gotham Central) inovoval prvé stretnutie klauna a netopiera (ku ktorému došlo už v 4O. rokoch). Hoc je Brubaker jeden z najvýznamnejších súčasných scenáristov, toto mu miestami nevyšlo podľa očakávaní: logika jemne hapruje (polícia nedokáže prehovoriť budúce obete, aby sa načas ukryli do tajnej skrýše?) a dej je monotónny (Joker určí obeť, obeť umrie, Joker určí druhú obeť...). Morbídnou bodkou je Dobrý človek ešte žije, ktorý je zvrátený a mrazivý. Vychádza z axiómy najväčšie zlo sa nejeden raz ukrýva pod fasádou nenápadného, na prvý pohľad neškodného, ba dokonca príjemného a sympatického človeka. Batman: Kameňák a další příběhy v r. 2023 vyšiel aj v slovenčine vo vydavateľstve Slovart pod prekladom Batman: Brutálny vtip a ďalšie príbehy.

8 01.10.2017

„Nevidím žiadneho Boha. Vidím len starca, ktorý sa za Boha vydáva. Starca, ktorého žiaľ a samota zbavili rozumu a ktorý sa mstí za svoje vyhnanstvo tým, že šíri smrť a skazu.“ Město ztraceného Boha je súčasťou epickej, 4-dielnej ságy pozostávajúcej z komiksov Země Qaa, Tanatlokove oči, Město ztraceného Boha a Mezi zemí a světlem. Stále dosť dobre nerozumiem, ako je možné, že Thorgal zabudol, kto je. V Dítěti z hvězd mu to ako chlapcovi na vrcholku pyramídy vysvetlil jeho dedko. OK, potom mu následne vymazal pamäť. Takže ťažko povedať, prečo mu všetko povedal a hneď nato mu vymazal spomienky. Ale dobre, prečo nie. Lenže z chronologického hľadiska po Dítěti z hvězd nasleduje Ostrov v ledových mořích, kde už dospelému Thorgalovi „čarodejnica“ vysvetlila jeho vesmírny pôvod. A pokiaľ viem, ona mu žiadnu pamäť nevymazala, na to bol odborník iba jeho dedko. No a potom nasleduje tento štvordielny príbeh, kde vikingský mladík ZASE nevie, čo je zač. Môže to znieť ako drobnosť, ale v skutočnosti je to chaotická diera, ktorá do inak celistvého univerza vnáša zbytočné otázky, ktoré v ňom nemajú čo robiť. Takisto neviem, ako sa Kriss dostala z Ogotajovho „bludiska“, keď jej jasne povedal, že pokiaľ nebude chcieť on, ona sa odtiaľ nikdy nedostane. A čo viem, tak nechcel. A aj tak sa z neho dostala. Ale dobre teda, prestaňme riešiť logiku a pozrime sa na tento zošit ako na celok. Aký je? Lepší, než Tanatlokove oči. Úplne chýba Thorgalov syn a sústreďujeme sa výlučne na bojovú družinu, ktorá má zabiť falošného boha Ogotaja. Thorgal tu pravdupovediac nie je dôležitá postava. Jasné, všetko sa točí okolo neho, ale tentokrát ide o nevýrazného, miestami až neviditeľného hrdinu, ktorý väčšinou len postáva v zábere, občas uteká a raz za čas bojuje. Nenazval by som to vyložene záporom, ale je to čudné. Veľa tomu naopak dáva to, čo ma na tejto sérii fascinuje už od detstva – že sa tu chlapčenské fantasy dobrodružstvo mieša s drsnou realitou a keď to najmenej čakáte, príde sci-fi a vy na konci zostanete vyvalení, ako keby vám niekto vychrstol do tváre vedro studenej vody. Nápad o falošných bohoch, ktorí pristáli na Zemi (a už z nej nemohli odletieť domov), je famózny.

3 14.09.2017

„Môžeš pokojne odísť, Bailey. Odviedol si dobrú prácu, postaral si sa o svojho chlapca.“ Prvý raz som sa s Psou dušou stretol prostredníctvom trailerov na filmovú adaptáciu, ktorú nakrútil Lasse Hallström, režisér môjho milovaného psieho dojáku Hačikó. Nakoniec som si film pozrel a hoci mal viacero chýb, ako celok sa mi páčil a patrične ma dojal. Tak som si povedal, že to risknem aj s knihou. Keď sme ju s pani manželkou kúpili našej neteri k sedemnástke, brutálne som si ju požičal, prečítal a až potom sme ju darovali. A výsledok? Ako film, tak i kniha má niekoľko slabších a hluchších miest, no ako celok sa mi páčila. Viaceré momenty z knihy sa do filmu nedostali a naopak vo filme sa objavilo mnoho vecí, ktoré by ste v románovej predlohe hľadali zbytočne (najvýraznejšou zmenou oproti filmu je drastický koniec, ktorý som nečakal). Román ma dojal zakaždým, keď hlavný psí hrdina zomieral, ale potom sa rýchlo prevtelil a znova to bolo plné pôvabných psích „rozhovorov“. Viacerí ľudia, ktorí mu ale vstúpili do života, ma nebavili a občas sa to zbytočne naťahovalo. Tak volím trochu prísnejšie hodnotenie "len" 3*. Ale ak milujete psov, prečítajte si to.

1 27.08.2017

Skvelý, hoci bohužiaľ veľmi smutný pohľad na politickú scénu po tom, čo ju natrvalo opustil Mečiar. Resp. po jeho vrcholnom období mu ešte voličmi bolo umožnené symbolicky sa vrátiť a to ako súčasť WTF-koalície so SMER-om a SNS, ale už to neboli klasické mečiarovské časy. Bola nová doba, veci už sa nemohli robiť tak na rovinu a primitívne násilne, ako v 90-tych rokoch. Mafia bola postupne definitívne vytlačovaná do priepasti a nahradilo ju politické rozkrádanie. To bolo rafinované a skryté, už až tak nebilo do očí, ako mafiánske popravy a únosy prezidentových synov. Vagovičova knižka skoro vôbec nie je nudná a číta sa jedným dychom. Občas je to pekne mrazivé čítanie.

4 11.08.2017

Dokázalas to. Narodila jsi se jako slobodná. Exotický, krásne zelený ostrov dodáva komiksu zaujímavú atmosféru a miestami až pozoruhodné vizuálne spracovanie. Už menej ma zaujal príbeh, ktorý je jedno veľké origin-klišé. Poteší síce biela slečna bez srdca, ktorá je relatívne atypickým zloduchom. A rozhodne neurazí ani to, že ďalším zlosynom v poradí je hrdinov dlhoročný priateľ. Čo pomerne predvídateľnú zápletku robí psychologicky vďačnou a istým spôsobom smutnou. Za kresbu (a farby) 4*, za scenár 3*.

1 09.08.2017

Je TO tam. TO hororové a znepokojivé, TO osviežujúce a idúce proti klišé. TO, čo nás láka na hororoch. Už veľmi dlho som zháňal nejakého nového žánrového autora, ale všade len starí týpkovia King, Lovecraft a Barker. A potom prišiel on, Nick Cutter. Trvalo mi tri roky, kým som to s ním riskol, ale môžem povedať, že som zbytočne dlho otáľal a že skúsim aj ďalšie jeho knihy. Po prvé, námet je skvelý. Partička deciek so skautským vedúcim sa na víkend ocitne na ponurom, sychravom ostrove. Po druhé, zlo je obludné, nepredstaviteľne nechutné. Raz v noci k nim do tábora zavíta neuveriteľne hladný pošuk, z ktorého sa vykľuje živý inkubátor pre ČERVY. Všade samé červy, červy, červy... ČERVY! Fuj, odporné. Odporné, človeče. Valia sa z brúch, z úst, miesia sa jeden cez druhého a snažia sa stoj čo stoj nakaziť decká. Po tretie, prísť v dnešnej dobe s krvavou scénou, ktorá by čitateľa dostala, je nesmierne ťažké. V dnešnej dobe akoby tu už všetko bolo a čitateľa len tak niečím nedostanete. Nick Cutter to však dokázal a vytvoril niekoľko nechutných scén, po ktorých prečítaní mi bolo blbo od žalúdka. Hej, postavy chlapcov troška splývajú, ale celé to má drajv, skvelú atmosféru a je to drsné, riadne drsné, pekne drsné. Ako Nickova obľúbená Carrie, aj Oddiel obsahuje novinové články a rôzne iné „bonusové“ materiály, ktoré „dovysvetľujú“ dej. Nejde o hororovú revolúciu, ale možno paradoxne o čo menej sa Nick Cutter na niečo hrá, o to viac sa mi jeho štýl páči. Je to drsné, je to nechutné, nie je to hlúpe a je to naše. Naše hororové. Komu sa páčili knihy/filmy Boh múch, Pustatina, To a Votrelec, mal by byť výrazne spokojný.

7 05.08.2017

Dobrá kniha s kvalitnými postavami a dobrou zápletkou, ale, podobne, ako filmové spracovanie s Tomom Berengerom ako Moonom, ani ona ma ktovieako neuchvátila. Nudila ma síce menej, než som čakal, ale že by to bola nejaká moja srdcovka...

31.07.2017

Skvelá záležitosť, ktorá za to, že je skvelá, vďačí predovšetkým tomu, že skvelé boli udalosti, podľa ktorých vznikla. Teda, skvelé... Skvelé ako pre koho. Asi nie pre Fawcetta, ktorý sa zo svojej poslednej výpravy do úžasnej, no zároveň desivej a smrtonosnej Amazonky už nevrátil a nikdy sa nikomu nepodarilo zistiť, čo presne sa mu stalo. A aby toho nebolo málo, do pekla so sebou zobral aj vlastného syna a jeho najlepšieho kamaráta. Možností, čo sa im stalo, bolo neúrekom. Vskutku si ťažko vybrať krajšiu - kanibali, brutálne naladené indiánske kmene, vražedné zvieratá, nechutné choroby a v neposlednom rade nebezpečná divočina. Niektorí veria, že Fawcett nakoniec svoje vysnené Mesto Z našiel a aj so synom v ňom zostal až do smrti. Táto knižka Fawcettov koniec, samozrejme, neukáže, keďže sa nevie, čo sa mu stalo. A už sa to ani nikdy vedieť nebude. Téma je fascinujúca a pútavá. Bohužiaľ, filmové spracovanie z produkcie Brada Pitta z roku 2016 zostalo napriek snahe v polovici cesty.

„Podľa mojej skúsenosti je hranica medzi láskou a vraždou často poriadne tenká.“ Je TO tam. Po predsa len slabšej piatej časti (Úplne sám), sa Skalpy v šiestej, v Hlodaní, vracajú tam, kam od strhujúceho debutu patria. Na vrchol komiksovej tvorby obecne. Je to séria úžasná, jedinečná, fenomenálna a šialene, neskutočne bohovská. Piaty diel mi pripadal zbytočný, takmer nič sa v ňom nestalo a to, čo sa stalo, sa dalo vtesnať do Hlodania. Ale Ok, čo už. Hlodanie je paráda. Ohromný a ohromujúci návrat ku koreňom fenomenálnej indiánskej ságy. Nadupaná, neskutočná jazda, ktorá neprestáva prekvapovať. Začiatok je pokojnejší, ale potom to chytilo také tempo, že som to dal za hodinu. Postavám začínajú pomaly, ale isto praskať nervy a vinou toho stvárajú desivé, obludné veci, za ktoré proste budú MUSIEŤ zaplatiť. A na 99% to nebude v ďalekej budúcnosti, ale v dohľadnej dobe. Viackrát som vytreštil oči nad beštiálnym zvratom, k akému sa odhodlal brutálny Jason Aaron (od ktorého som si medzičasom dal solídnu jednohubku Muži hněvu). Z Dasha sa v Hlodaní konečne opäť stáva hlavná postava (mal som dojem, že v posledných dieloch bol už len nie príliš podstatným malým kúskom z veľkého puzzle) a fakt vás začínajú zaujímať, ako sa preboha toto peklo môže skončiť. V neposlednom rade musím vyzdvihnúť úžasné úvodné slovo Matta Fractiona. Pretože keď to v chlapovi začne hlodať... môžu sa stať príšerné veci.

5 18.07.2017

Tanatlokove oči kvalitatívne radím do „prostrednej časti“ Thorgalovej série: teda ani zlé, ale ani také jedinečné, ako Dítě z hvězd. Kresba je samozrejme stále/zase raz nádherná, mystická a podporujúca fantáziu (hlavne scény z temnej džungle). Problém je, že príbeh je nie príliš zaujímavý a poriadny drajv chytí až na konci. A to už je neskoro. Thorgal je tu skôr štatista. Jeho putovanie džungľou nie je také zaujímavé, ako mohlo (a malo) byť. Občas vyskočí aligátor a raz za čas niečo nebezpečné zletí z neba, ale inak sa vlastne nič nestane. V meste je to o poznanie lepšie. Tu je kresba síce nudnejšia, ale našťastie sa do toho tvorcovia poriadne opreli a nadviazali na Thorgalovu minulosť (či skôr na minulosť jeho predkov). Správne, opäť sa vracia to, čo na tejto sérii zbožňujem: pozemské napojenie na vesmírne cestovanie. Stretávame sa s postavou, ktorá ma nadchla už v Dítěti z hvězd. Odvtedy však hlavný hrdina zostarol. Rosiniski a Van Hamme okolo neho (a najnovšie už aj okolo Thorgalovho syna) budujú pozoruhodnú mytológiu o bohoch zostúpených z nebies, ktorí v skutočnosti žiadnymi bohmi neboli.

1 17.07.2017

Myslím si, že King nemá až tak čisté svedomie, zrejme sa odrszil od kultovej poviedky Opičí tlapka od Williama Wymarka Jacobsa. Pre fanúšikov folk horroru povinná jazda. Desivá, dokonalá hororová kniha. Stephen King za ňu pôjde do pekla. Určite to nečítajte, ak máte deti, verte mi. Jeden z najstrašidelnejších a najmrazivejších hororov, aký som kedy čítal. Dokonca ani od Kinga ma častokrát nebavia horory, ale drámy. Cintorín zvieratiek je však úplne iný level. Autor sa vďakabohu nikam neponáhľa. Dopriava si dostatok času pre navodenie dusnej, mystickej atmosféry, pre geniálne opisy ešte geniálnejšieho prostredia (tiché mestečko, cesta smrti, nádherný rodinný dom, za ktorým vedie chodník do hustých lesov plných starobylých legiend, Mikmacké pohrebisko, pôda kamenistá a tvrdá ako srdce muža, do ktorej ak niečo mŕtve zakopete, môže sa to vrátiť, ale nie v pôvodnom stave) a pre opisy postáv (a ich minulosti a vzťahov medzi nimi). Vďaka tomu perfektne fungujú hororové pasáže, s ktorými sa ku koncu roztrhne vrece. Vtip je v tom, že ak by King paradoxne od samého začiatku príjemne nespomalil, obludná druhá polovica jeho špičkového románu by zrejme nemala šancu fungovať. Akiste jeden z najvydarenejších hororových románov Stephena Kinga sa dočkal už dvoch filmových adaptácií (a jedného sequelu), žiaľ obidve mali napriek istej snahe k predlohe na míle ďaleko.

28 15.07.2017

„Keď sa to, čo vás desí najviac, stane priamo pred vašimi očami, tak už podľa mňa neostáva nič, čoho sa ešte báť.“ S GL som sa prvý raz stretol až v r. 2011 a to bohužiaľ "vďaka" strašnému filmu s Reynoldsom. Nečudo, že mi stačilo. Univerzum so strážcami, sektormi, prsteňmi a lampášmi mi pripadalo absurdné a nemal som najmenšiu chuť skúmať ho aj v komiksoch. To ale bola chyba. Na jar 2017 som to riskol a siahol po komikse Tajemství původu. Zhltol som ho s veľkou chuťou, hlásim spokojnosť a teším sa na pokračovania. No a práve v tom môže byť istý problém: ak čitateľ bude (naivne?) očakávať ultimátne, ucelené dielo, skôr sa ho nedočká, než dočká. Tajemství původu je totiž v prvom rade jednak "len" klasický origin a jednak je v ňom naznačených asi tona vecí, ktorým sa bude Geoff Johns venovať až v ďalších knihách (Najčiernejšia noc, Atrocitus, Hector Hammond, William Hand). V jadre teda nejde o plnohodnotný príbeh, ale skôr o zoznámenie čitateľa s touto zvláštnou, ale nečakane kvalitnou postavou. Hal Jordan pôsobí na prvý pohľad ako nechutne sebavedomý blbec, ale ako to už chodí, klame telom. V skutočnosti je prepracovanou, komplexnou a nečakane tragickou postavou. Ďalším plusom je krásna zelená kresba (ak ste zvyknutý len na čiernu, sivú a čiernosivú batmanovskú, tak zostanete v nemom úžase). Dialógy a hlášky sú svieže (poteší running gag o nepreložiteľných nadávkach) a postavy kvalitné, pochopiteľne v čele so zábavne arogantným Sinestrom. Zvláštne je, že hoci to skutočne vyzerá (a aj je) ako ukážkový počiatok série, v skutočnosti to v origináli vyšlo až ako čísla 29 - 35 v rámci Johsovho runu.

3 14.07.2017

„Keď čelíme zdanlivo neprekonateľnému problému, vašou jedinou možnosťou je konať rýchlo, niektorí by povedali iracionálne. Najskôr je treba odstrániť najnebezpečnejšie elementy a potom metodicky, ale s rozvahou, napadnúť každý nasledujúci problém.“ Tak a je to tu - finále výnimočného dvojdielu Batman: Dlhý Halloween. Podarilo sa mu takmer nemožné: domotal ma do takej miery, že som neodhalil, kto je Sviatočným vrahom. Tipov som mal dosť, ale ani jeden správny. K prekvapivému príbehu treba prirátať pozoruhodne minimalistickú kresbu, skvelé postavy a ich vývoj (samozrejme je to hlavne o prerode odvážneho prokurátora Harveyho Denta, ale i Batman a Gordon sú prepracované postavy) a drsné zvraty. Na Dlhom Halloweene je okrem iného zaujímavé i to, že sa odohráva počas Batmanových začiatkov v Gothame, kedy sa jednak ešte len formoval jeho pekný vzťah s jedným z mála neskorumpovaných policajtov v mestom, s Jimom Gordonom, ale, to najmä, odohráva sa v dobách, kedy temnému veľkomestu nevládli lascívni, extrémni magori ako Poison Ivy a Joker, ale „starí“ mafiáni. Touto myšlienkou sa čiastočne inšpiroval Christopher Nolan vo vydarenej snímke Batman začína (a vo vynikajúcom Temnom rytierovi sa pre zmenu inšpiroval tragickým osudom Harveyho Denta). V Dlhom Halloweene sa však objavia aj títo pošuci. A, paradoxne, do mesta ich priláka jednak Batman (ktorý je sám osebe svojím spôsobom pošuk, aspoň v porovnaní s bežnými policajtmi určite) a jednak šéf miestnej mafie. Ten potrebuje za každú cenu odhaliť identitu Sviatočného vraha a keď začnú zlyhávať bežné mafiánske metódy, postupy a nátlaky, zo zúfalosti požiada o pomoc práve pošukov ako Mad Hatter. Tí mu však nepomôžu. Skôr naopak – začnú preberať nadvládu nad mestom, čo mafián skutočne, ale skutočne ani v najmenšom nezamýšľal. Práve objavovanie „novej generácie zločincov“ však Dlhému Halloweenu v mojich očiach jemne ubližuje. Na jednej strane je bombové vidieť, ako v Gothame došlo k predávaniu štafiet, na strane druhej výskyt pošukov ako Riddler občas narúša celistvú noirovú atmosféru. A Catwoman je ako postava strašne nudná a vôbec ma nebaví. Ešte vo filmových spracovaniach (už ju hrali Michelle Pfeiffer, Halle Berry a Anne Hathaway) ujde, ale v komiksoch nie. Súčasťou v poradí už 7. DC kompletu je viacero bunusov, vrátane retro komiksu, v ktorom sa prvý raz objavil Harvey Dent. Možno jedna z najlepších protivníkov Temného rytiera, keď uvážime, že na začiatku bol odvážny, statočný a múdry muž, ktorý chcel so zločinom vypiecť, ale nakoniec skončil zo všetkých najhoršie. V retro komikse sa nevolá Harvey Dent, ale Harvey Kent (ehm!). Inak, tieto retro komiksy v DC komplete sú síce fajn, ale mňa osobne neskutočne nudia, tie najstaršie sú v podstate až nečitateľné a určite by som oveľa viac namiesto nich ocenil niečo lepšie.

2 14.07.2017

Mrazivá, úžasne atmosférická vec s absolútne nenapodobiteľnou kresbou Káji Saudka. Skvelý, vzrušujúci príbeh, plný prekvapení a zvratov. Naprieč celým komiksom sa nesie zvláštna, ponurá atmosféra dôb, ktoré nenávratne mieria do temného prepadliska dejín a na mnohé veci, ktoré sa tu stanú, bude navždy zabudnuté. Vynikajúca práca.

4 13.07.2017

neuveriteľná kresba, plná detailov. Môžete si ju prezerať 10x do roka 20 rokov v kuse a stále v nej nájdete nové drobnosti, ktoré predtým úspešne unikali vašej pozornosti. Arnal vyšiel spolu s inými komiksami od fenomenálneho Saudka a to v spoločnosti mrazivého Peruánskeho denníka a úchvatného Po stopách snežného muža a hoci ho z tejto kultovej trojice hodnotím najslabšie, bez debaty stále ide o vynikajúcu, výbornú, perfektnú a poriadne nadpriemernú pecku. Arnal je macher a získal si ma už ako dieťa. A jeho univerzum je úchvatné. Ak by sme žili v inom (lepšom?) svete, dnes by mal Arnal už 25 sérií.

5 13.07.2017

Absolútne a neoddiskutovaný fenomenálne, úžasné a predchnuté jedinečnou, mimoriadne špecifickou atmosférou. Výprava speleológov do extrémne nehostinnej džungle, v ktorej mnohí z nich dôjdu do deisvo temného cieľa svojej cesty, kým iní... Nebudem spoilerovať, ale kultový peruánsky denník nedisponuje len úchvatnou kresbou Káji Saudka, ale tiež neuveriteľne originálnym žánrovým zmiešaním s čistokrvnou sci-fi. Nikdy som síce nebol prehnaný fanúšik sci-fi, ale tuná mi to totálne nesedelo (asi ako v Thorgalovi, kde sa žáner sci-fi tiež objavuje veľmi nečakane).

1 13.07.2017

Na teevíznej Anne zo Zeleného domu som vyrastal a dnes ju vnímam ako totálnu nostalgickú šupu (spolu s Votrelcom, Stephenom Kingom a Pa a Pi – viem, brutálna kombinácia). Ku knižke som sa prvý raz dostal až v roku 2017 a hoci má veľa pokračovaní, obávam sa, že moje literárne rande s ryšavkou Annou sa začínajú a zároveň končia pri jednotke. Nie je to zle napísané, to vôbec nie. Len ma to proste nebavilo. Ešte zo začiatku to malo niečo do seba a Marilla s Matejom sú super postavy, ale Anna je rovnakou mierou rozkošná, ako otravná. Síc otravná vcelku zábavným a milým spôsobom, ale pri jej v poradí 23. dvojstranovom preslove som už strácal niť a prestávalo ma to baviť. Ku koncu už som len zbedačene odratúval stránky do konca. Ale veľmi kladne hodnotím krásne opisy prírody a samotného domu a jeho okolia – v tomto smere je Lucy Maud Montgomery jedným z minima spisovateľov, ktorých opisy prírody ma bavia a vďaka ich kvetnatému opisu si ich viem dokonale predstaviť.

2 10.07.2017