Ivan Kučera komentáře u knih

Čože? Sequel Ostrova pokladov? A prečo nie! Vlastne geniálny nápad. OK, miestami je to skôr remake (mapa k pokladu, exotické lokácie, vzbura, manipulátor John Silver rafinovane schovaný v kuchyni), ale aj tak je to skvelé komiksové čítanie. Zo začiatku sa budete trochu strácať v postavách, vzťahoch a motiváciách, ale v strede sa chytíte a ku koncu si uvedomíte, že sa strašne tešíte na dokončenie príbehu číslami 3 a 4. Krásny vizuál: stovkou strán je božie otáčať, kochať sa nimi, rozplývať sa nad plnou a sýtou kresbou, nádhernými farbami, krásne nakreslenými postavami, ovoniavať papier a obálka je nádherná. Otázkou je, či bolo správne si za hlavnú postavu vybrať mrchu, ale na to nech už si odpovie každý sám. Nejde síce o nič explicitné, ale na dennom poriadku sa tu pracuje so sexom a umieraním, čiže rozhodne žiadne čítanie pre deti.

5 30.04.2018

Teda nič moc, ledva som to dočítal. Tento album som si kúpil spolu so Slunečním doupětem a Rozpolcenou horou a tak, keď už som to mal doma, som to „musel“ dočítať do konca. Ale poviem vám na rovinu, že ak by som si kúpil iba prvý diel, zvyšné dva si na 100% nekúpim. Príliš ukecané a keď už sa niečo deje, nejaká akcia, je to snáď ešte nezáživnejšia nuda. Páčila sa mi kresba, občas odvážnejší detail (pohlavné orgány zvierat, krv), rôzne pestré kmene a Rahan nebol úplne najhorší hrdina.

2 24.04.2018

Nejak ma to nebavilo. Kresba je krásna, práve vizuálna podoba je asi najväčším plusom nielen tohto konkrétneho zošita, ale celkovo série o hrdinovi zaviatych čias. Žiaľ, Rahan sám osebe nudný, vedľajšie postavy sú na tom ešte horšie. Akčné scény majú zvláštnu štruktúru, veľakrát sa ešte ani poriadne nezačnú a už končia. Univerzum „pravekého“ sveta je príjemne exotické, s prižmúrenými očami originálne. Ale samotné zápletky a príbehy sú nezáživné a v strede som si prial, aby to malo o 20 strán menej. Súčasťou komiksu je skvelý, na informácie hodnotný 6-stranový textový materiál o Rahanovej minulosti atď.

2 22.04.2018

Je to super. New 52 po skvelom Sovom tribunáli (ktorý zrejme bude budúcou klasikou) a po (predsa len jemne slabšom) pokračovaní Soví město (ktoré zrejme až takou budúcou klasikou nebude) prichádza s tretím dielom. Do Smrti rodiny nenastupuje nikto menší, než legendárny, slávny a totálne kultový megapošuk Joker. A je v takej dravej a brutálnej forme, ako ešte nikdy doteraz. Hoci sa objaví plno záporných (Hádankár, Penguin, Mr. Freeze...) a aj kladných postáv (celá Batmanova „rodina“), prím hrá Joker a jeho psychologický (a občas aj fyzický) súboj s Batmanom. Ich vzťah je fascinujúci a šialený. Nie sú to typickí nepriatelia. Ako keby sa navzájom potrebovali a nevedeli/nedokázali bez seba žiť. Smrť rodiny je plná odvážnych, riadne temných momentov ako vyvraždenie policajnej stanice, rôzne kože postŕhané z tvárí a pár vcelku detailných priestrelov hláv. Preto ma zamrzelo, že finále nebolo až také ohromujúce, ako som čakal. Vlastne ide o značne béčkarský koniec, ktorý v kontexte predchádzajúcich udalostí vnímam ako zbabelé cúvanie a svojím spôsobom podraz spáchaný na čitateľovi.

2 12.04.2018

Země Qaa je prvým dielom thorgalovskej série o, ehm, zemi Qaa. Teoreticky. Prakticky treba ale dodať, že neoficiálnym počiatkom je album Lukostřelci, v ktorom sa prvý raz stretávame s Drevenou nohou, s Kriss z Valnoru a v neposlednom rade s Tjallom. Lukostřelcov tým pádom môžeme vnímať ako Hobita voči Pánovi prsteňov. Nasleduje Země Qaa, Tanatlokove oči, Město ztraceného boha a záver v podobe komiksu Mezi nebem a světlem. Země Qaa je super. Začína sa opatrne a studeno, ale o to epickejšie zábery nám následne ponúkne. Či už retrospektívy plné fantázie a násilia, súboje lietajúcich lodí alebo veľkolepé mestá uprostred púšte a džungle. Na tetralógii vadí snáď len obrovská náhoda a to tá, že si Kriss vybrala práve Thorgala, teda jediného človeka na celej planéte, ktorý „nejako“ súvisí s falošnými bohmi Tanatlokom a Ogotajom.

4 08.04.2018

(SPOILER) Bol som v šoku, toto je takmer až hororový album! Začína sa to celé veľmi opatrne, ale ku koncu už je to ozaj napínavý nervák. Ukazuje sa, že kým Thorgal po svojich hviezdnych predkoch nezdedil v podstate žiadne výnimočné schopnosti, jeho syn Jolan ich zdedil dosť za oboch. S rodičmi vyrastá na krásnom ostrove, avšak ako dieťaťu je mu ľúto, že tu nemá rovesníkov, s ktorými by sa mohol hrať (Muf na všetko sám nestačí). Zrazu sa však na scéne zničoho nič objaví čudný chlapec so zelenými vlasmi. Nechápem síce, prečo mu Aaricia náramok nedala preč násilím tak, ako neskôr Thorgal a tiež nerozumiem tomu, ako sa pred nebezpečenstvom chceli ochrániť tým, že prespia na kamennom ostrovčeku tri metre od brehu. A Thorgalov príchod v poslednej chvíli je už tiež taká „klasika“. Napriek tomu prevládajú pozitívne pocity.

3 08.04.2018

Obsahuje spoilery. Záver trilógie o Brek Zarithu (Čierna galéra, V ríši tieňov, Pád Brek Zarithu). Štýlom a atmosférou trilógia veľmi pripomína Star Wars trilógiu z rokov 1977 – 1983. Prvý diel (Nová nádej, Čierna galéra) síce predstaví nebezpečenstvo, ale v zásade ešte ide o neškodný a pozitívny počiatok. Druhý diel (Impérium vracia úder, V ríši tieňov) je temný, pochmúrny, ambiciózny a smrteľne vážny (plus mínus). No a záver (Návrat Jediho, Pád Brek Zarithu) to zakončuje. Prvý raz vidíme Jolana – syna Thorgala a Aaricie (a je nenápadne naznačené, že to nebude len tak hocijaké dieťa, ale dieťa so špeciálnymi schopnosťami). Thorgal sa blíži k psychedelickému palácu Brek Zarith, kde v plnom kvete pučí zhýralosť a šialenstvo (masky). Práve za originálne prostredie dávam 80%, inak je tu Thorgal troška za motáka (čo sa mu, priznajme si, občas stáva).

3 06.04.2018

Obsahuje spoilery. V ríši tieňov mi trocha pripomínalo Star Wars: Impérium vracia úder. Oproti pomerne pozitívnemu a svojím spôsobom veselému dielu sa prepadáme do temnoty. Od udalostí z Čiernej galéry ubehol rok. Thorgalova tehotná manželka je mŕtva, Thorgal sa opustil, prežíva zo dňa na deň, väčšinou opitý a v ťažkej depresii, pripomína žobráka, ktorého majú ľudia na posmech. Spoločnosť mu robí len dospievajúca Shanie, ktorá všetky problémy v predchádzajúcom albume spôsobila. Avšak uvedomuje si to a je tým navždy poznačená. No už je neskoro, chyba, ktorú spravila, napáchala nevyčísliteľné škody. Teraz sa to snaží odčiniť aspoň tým, že na Thorgala dáva pozor. Atmosféra značne potemnela – z optimistických polí a slnkom zaliatych dediniek (Čierna galéra) sa už v prvom zábere dostávame do zjavne nepohostinného, pochmúrneho, daždivého a pesimistického mesta. Tu zničeného Thorgala vyhľadá tajomný muž. V ríši tieňov môžeme pokladať za stred voľnej trilógie o Brek Zarith (prvý diel Čierna galéra, stred toto a záver Pád Brek Zarithu). Paradoxne, o čo realistickejšie sa to začne, o to divokejšie to začne byť v druhej polke, kedy je prezradené, že Aaricia stále žije. Už jej síce veľa času nezostáva, ale ak Thorgal podstúpi šialené nebezpečenstvo, možno prežije. A on ho samozrejme podstupuje a spolu so Shanie sa dostáva do záhadnej a drsnej oblasti, kde spoznáme množstvo nečakaných tvorov . S pribúdajúcimi stránkami som si uvedomoval, že mi to niečo pripomína. Áno, legendárnu Zemanovu Cestu do praveku – dokonca aj s tým, že Thorgal a Shanie vidia život tak, ako postupne vznikal resp. zanikal. Čiže najskôr sa stretnú s mamutmi, potom s dinosaurami, prvými suchozemskými tvormi atď. jednu krásne nakreslenú scénu strieda druhá, jedno originálne prostredie je plynulo vystriedané druhým a na konci nečaká nikto menší, než obľúbená (a samozrejme stále nahá) Strážkyňa kľúčov. Ku koncu je to ozaj neskutočná fantázia, ale nebudem spoilerovať. A i dojemná – ale ani tu nebudem spoilerovať.

5 05.04.2018

Obsahuje spoilery. Priame pokračovanie Nad jazerom bez dna. Thorgal a Aaricia si úspešne poradili s predchádzajúcim nebezpečenstvom a dočasne sa usadili v pokojnej dedinke, ktorej obyvateľov živí poľnohospodárstvo. Aaricia je tehotná, už čoskoro sa má narodiť pre univerzum dôležitý syn. A do toho všetkého nabehne na scénu psychicky nevyrovnaná puberťáčka – väčšie zlo na svete snáď neexistuje. Dievča privedie Thorgala a následne aj svoju vlastnú dedinu do obrovských problémov. Sympatické dedinské prostredie je následne oživené námorným a keď už aj to začne byť jemne monotónne, dostavia sa na scénu milovaní Vikingovia a brutálny záver, v ktorom zomiera tehotná Aaricia. Tento pôsobivý záver nakoniec ale, ako všetci veľmi dobre vieme z neskorších dielov, v skutočnosti nebol až taký brutálny, keďže Aaricia napokon úspešne prežila. Negatívne vnímam absenciu rozprávkových prvkov – realistické thorgalovky ma oproti fantazijným nikdy príliš nebavili.

2 04.04.2018

Slabší Thorgal. Zbožňujem túto postavu a jej svet, ale na albume Nad jezerem beze dna bolo príliš poznať, že je predsa len dosť staré (patrí k najstarším thorgalovkám vôbec). Po vizuálnej stránke to nebolo také vyšperkované, ako sme u syna hviezd zvyknutí vďaka neskorším albumom. Čo je zvláštne, pretože Nad jezerem beze dna prišlo až po Zrazené čarodějnici a Ostrove v ledových mořích. Pritom tie sa mi páčili. Takže som automaticky počítal s tým, že sa mi bude páčiť aj Nad jezerem bez dne. Ale nepáčilo. Katastrofa to samozrejme nebola, je to predsa Thorgal. No na najlepšie albumy sa to nechytalo ani omylom. Nepoteší scenár, ktorý je slabý a nudný (oproti prvým dvom dielom, ktoré bravúrne pracovali so „skutočným“ Thorgalovým pôvodom). Thorgal je tu prezentovaný ako chlap, ktorého stále niekto omráči, oklame, podvedie. Čo je na jeden strane fajn (s takým hrdinom sa súcití ľahšie, než s neporaziteľným, dokonalým supermanom), na strane druhej chudáka Thorgala občas až ľutujete a pýtate sa, či v detstve nepadol zo stromu rovno na hlavu, keď stvára také blbosti. Tak či onak pre fanúšikov pravdaže povinnosť. Apropo: album číslo 17, Strážkyně klíčů, kvôli vracajúcim sa postavám (napr. Volsung z Nichoru alebo Strážkyňa) nadväzuje práve na komiks Nad jezerem beze dna.

4 04.04.2018

Rahanove prvé dobrodružstvá vznikli už koncom 60. rokov 20. storočia. U nás vychádzal napr. v Pifovi v 90-tych rokoch čítal. Je to frankofónna klasika a absolútna komiksová európska legenda. Komiks akiste pripomenie predsa len o štipku slávnejších dlhovlasých "pravekých" svalovcov (Conan, Tarzan). Príbeh bol slabý a zvláštny, ale samotné univerzum je originálne, zaujímavé a pútavé. Nijako extra ma to ale nenadchlo, akčné scény mi pripadali nudné a s čudnou (ne)nadväznosťou na seba. Románik s „kráľovnou“ bol potom už vyložene mimo. Bavilo ma to skôr po vizuálnej, než scenáristickej stránke.

2 04.04.2018

(SPOILER) Keď Egmond v r. 2017 uzavrel voľný cyklus o zemi Qaa (časťami Tanatlokove oči, Město ztraceného boha a Mezi nebem a světlem), naskytla sa otázka, či bude s báječným Thorgalom pokračovať. Našťastie, rok 2018 sa ešte ani poriadne nezačal a už na náš trh priviedol Strážkyni klíču a Sluneční meč. Strážkyně klíčů je báječná napriek tomu, že obsahuje pár zvláštnych momentov (chápem, že sa na konci Thorgal po všetkých peripetiách, ktoré naňho bohovia a osud za posledné roky zoslali, rozhodol tak, ako sa rozhodol, ale aj tak mi pripadalo divné „len tak“ odísť od manželky a dvoch maloletých detí). Našťastie to bohato kompenzuje tradične krásna kresba, príbeh plný vzrušujúcich nápadov a fakt, že album nadväzuje na možno najlepšiu knihu v rámci celej série a to na Kov, který neexistoval (u nás vyšiel ešte v 9O. rokoch ako súčasť albumu Dítě z hvězd). Thorgal sa ako dospelý opäť stretáva so starým dobrým Tjahzim, kráľom trpaslíkov Ivaldirom, hadonetopiermi a démonickým 12-chvostovým veľhadom Nidhoggom. Slzy na krajíčku. V neposlednom rade oceňujem samotnú strážkyňu, ktorá je takmer v každej scéne nahá. Aby ste tento zošit lepšie pochopili, odporúčam vám prečítať si najskôr v poradí tretí diel Nad jezerom beze dna, kde sa prvý raz vyskytla nielen ústredná strážkyňa, ale i zákerný Volsung z Nichoru.

4 01.04.2018

„V umení páchať zlo svojmu blížnemu nepozná ľudská predstavivosť hranice.“ Thorgala zbožňujem od útleho detstva. Najviac sa mi páčia diely ladené do fantasy resp. sci-fi (v sérii sa obidva zdanlivo nesúvisiace žánre úžasne a prekvapivo hladko navzájom prelínajú). Realistické zošity príliš neobľubujem. Nie, že by ich bolo veľa. Ale pár by sa našlo. Lukostřelci bohužiaľ patria presne medzi tých pár. Je to príbeh bez rozprávkovej atmosféry, sci-fi motívov a mytologických prvkov. Z tohto pohľadu sú Lukostřelci asi to najnudnejšie, čo som v rámci ságy čítal (a to som čítal všetko, čo v češtine vyšlo). Nemôžem však dať len 2* a to prevažne z dvoch dôvodov: kresba Rosińského je tradične nádherná a scenárista Van Hamme do príbehu zakomponoval postavy, ktoré budú kľúčové pre neskoršie albumy. Konkrétne Drevenú nohu, jeho bláznivého, ale statočného synovca Tjalla a zákernú, manipulujúcu a mohutným spôsobom nepredvídateľnú Kriss z Valnoru, ktorá si u čitateĺov napriek svojej nepredvídateľnosti (alebo práve kvôli nej) získala toľkú popularitu, že sa neskôr viacnásobne vrátila a dokonca sa dožila spin-offu. Tieto postavy zohrali zásadnú rolu v nasledujúcich štyroch dieloch o legendárnej krajine Qaa (viď. už klasické albumy Země Qaa, Tanatlokovy oči, Město ztraceného boha a Mezi zemí a nebem). Thorgala: Lukostřelcov vďaka tomu svojím spôsobom môžeme vnímať ako Tolkienovho Hobita voči trilógii Pán prsteňov. Ale za mňa je to vcelku nuda.

1 31.03.2018

V 90. rokoch som bol s rodičmi v Prahe a od pouličného predavača mi kúpili brutálne kombo: Thorgala: Dítě z hvězd a práve Funkyho Kovala. Oba komiksové albumy boli jedinečné, fenomenálne, úžasné a geniálne. A pritom každý z úplne odlišného dôvodu, čo bolo super osviežujúce. Funky Koval ponúkol mimoriadne pestrý sci-fi svet s množstvom chytľavých postáv, zvratov a podmanivého vizuálneho stvárnenia. Škoda, že odvtedy u nás nevyšlo jediné pokračovanie.

6 31.03.2018

Relic Petra Hyamsa patrí napriek viacerým chybám a slabšiemu finále k mojim najobľúbenejším hororom 90 rokov. Nie je to žiadne veľdielo a v tom desaťročí vzniklo veľa oveľa kvalitnejších žánrových kúskov, ale Kothoga má s tou svojou parádnou výpravou nočného múzea dosť do seba + vydarený kasting s prekvapivo dobrým Tomom Sizemoreom. Bol som prekvapený, keď som zistil, že literárna predloha vyšla v českom jazyku - a dokonca nielen ona, ale aj množstvo ďalších románov dua Child/Preston. Kúpil som si "jednotku" a hoci som bol príjemne zaskočený tým, že je kvalitne napísaná, musím zároveň dodať, že nejde o žiadny zázrak a mám pochybnosti o tom, či sa k tomuto autorskému duu ešte niekedy v živote vrátim. Sú tam zmeny oproti filmu (D´Agosta bol vo filme hlavnou postavou, v knihe vedľajšou, Kothoga bolo vo filme pomenovanie pre príšeru, v románe pre indiánsky kmeň, v knižke je ústredným hrdinom agent FBI... ktorý sa do filmového spracovania vôbec nedostal atď.), ale to by nevadilo. Vadí, že je to celé tak trochu, nuž, ehm, proste nuda. Myslím si, že na takú nenáročnú zápletku o oblude, vraždiacej v starobylom múzeu, je to napísané až príliš dobre. Áno, práve knihe vyčítam, že je napísaná až príliš dobre, ehm. Asi som sa zbláznil. Postavy fajn, ale nechytia za srdce, celé je to napísané veľmi zručne a profesionálne, ale vyložene strhnúť to určite nestrhne a ku koncu ste asi už hádam aj radi, že je koniec v dohľadne. Scén s netvorom je v prvej polovičke dosť málo, namiesto toho sa buduje atmosféra a postavy, čo je dobre, lebo hoci univerzum príšery nie je na zahodenie, nie je to zároveň ani nič, čo by vás posadilo na zadok.

2 18.02.2018

Nie je to sklamanie, avšak oproti takmer famóznemu Soviemu tribunálu je to ako vo filmoch Temný rytier verzus Návrat Temného rytiera: nie zlé, ale je to niečo predsa len trochu iné, než ste čakali po konci predchádzajúcej časti. Mnohí sa báli záveru Sovieho tribunálu, kedy na nočný Gotham zaútočia desiatky „Drápov“, pritom predtým JEDEN takmer zabil Batmana. V Sovom meste sa z toho stáva jedna veľká akčná scéna, ktorá má dobré okamihy, ale je čudné, že minule mal strážca Gothamu nenormálne gigantický problém s jedným zabijakom a teraz im dáva na búdku a ešte si popri tom stíha variť kakao a k nemu natierať vianočku maslom. Beriem, ide na to rafinovane (chlad), ale aj tak to proste moc nesedí. Nepáčil sa mi ani vcelku dosť otvorený koniec (z ktorého je zrejmé, že Tribunál rozhodne ešte nepovedal posledné slovo a skôr alebo neskôr o ňom budeme počuť) a dejová línia s Mr. Freezeom je síce pekne, prekvapivo (identita ženy) a drsne (diera v ľade) spracovaná, ale neubránil som sa pocitu, že je tu len preto, aby naťahovala čas (je tu napojenie na Tribunál, ale vcelku vycucané z prsta a hlavne je to tu preto, aby sa Mr. Freeze v rámci New 52 predstavil v trocha inej podobe, než na akú sme u tohto mrazivého týpka zvyknutí). A sklamalo ma, že môj tip na ústredného zloducha sa do bodky splnil. Napriek tomu je to rozhodne stále bez debaty nadpriemer. Parádny vizuál, skvelé postavy, dobré dialógy aj hlášky, pochmúrna atmosféra, temná výprava a viacero šokujúcich, univerzum nenápadne - ale možno v konečnom dôsledku o to mohutnejšie nabúravajúcich - drobností (brat, Alfrédov otec).

„Čože? To je ten najblbší nápad v histórii Gothamu,“ povie starý dobrý Jim Gordon pri ponuke stať sa novým Batmanom (po tom, čo ten pravý "zomrel" pri súboji s Jokerom v Konci hry). A zrejme to isté si pomyslíte aj vy. Batman je mŕtvy, nech žije Batman. Je to nápad rovnako divný, ako originálny, nečakaný a preto osviežujúci. Spracovanie je žiaľ béčkarské a hoci aj za Supertíhou stojí Scott Snyder, faktom je, že postaviť ju po bok skvelého Sovího tribunálu je ako ísť na Tahiti a na druhý deň na mestský bazén. Ani jedno nie je zlé, ale nedá sa to porovnávať. O čo lepšie Snyder Batmana v New52 začal, o to žalostnejšie končil. Scenár je slabý a nezaujímavý. Stavia Gordona vo vynovenom batmanovskom kostýme proti absurdným „spider-manovským“ nepriateľom, čo sa však bohužiaľ k ponurému detektívovi nehodí; sedia mu skôr psychologickí magori Two Face, či Penguin. Skrátka z originálneho nápadu urobiť Gordona Batmanom nie je vyťažené skoro nič. Dočkáte sa len série nudných akčných scén. Našťastie, mimo akcie to má svoje momenty. A rozhodne poteší prequelská „medzihra“ od Jocka. Jock to nakreslil geniálne, čo samozrejme nie je nová informácia pre žiadneho fanúšika kultovej série Skalpy. Po takejto spŕške kritiky sa asi tiež až 4* môžu javiť absurdne, ale ono si ich to napokon predsa len, ako tak, z posledných síl a zadýchane, zaslúži.

1 08.02.2018

Thorgal je samozrejme miláčik a tak mám chuť dať 4*, aj keď sa jedná predsa len o slabší zošit. Tentokrát ich však nedám. Teoreticky ide o dokončenie série o zemi Qaa, prakticky to však na mňa pôsobí ako finále v Kraji, z Pána prsteňov: potom, čo sa Frodo konečne vráti domov a tam po všetkých tých šialených a úplne neuveriteľných bitkách musí vybojovať ešte jednu. A také je aj Mezi zemí a světlem. Pekné a dobré, ale zbytočné. To, že Thorgalovmu synovi začalo šibať a začal sa pokladať za nového boha vôbec nie je zlá myšlienka! Lenže nie je dostatočne nosná na to, aby zvládla uniesť celý príbeh. Okrem toho tu totiž už nič zaujímavé nie je. Len nudné splavovanie rieky. Slnečné väzenie síce bolo pozoruhodné po vizuálnej stránke, ale to je všetko. A nepomôže ani klišé dej (napr. postavy si úplnou náhodou vypočujú kľúčový rozhovor, aký mal byť ich ušiam utajený). S trochou snahy sa scenár dal prepracovať tak, že všetko o Thorgalovom synovi sa dalo začleniť ako epilóg do Města ztraceného boha. Mimochodom, v r. 2024 vznikol album Wendigo, dejovo šikovne umiestnený tesne za tieto udalosti: Thorgal s rodinou sa vracia práve zo zeme Qaa a na mori a následne pevnine zažijú jedno doteraz "utajené" indiánske dobrodružstvo s jemnou hororovou príchuťou.

2 20.01.2018

Vo svete komiksu existujú všelijaké crossovery, to dávno viem. Ale priznám sa, že existencia tohto konkrétneho zaskočila aj mňa. Predsa len, čo je od seba ďalej, než temný, pochmúrny, drsný a nebezpečný svet Batmana a Gothamu, než rozujúchaný, bláznivý a nákazlivo „tínedžerský“ svet nindža korytnačiek a ich hlučného, ale v zásade „pozitívneho“ New Yorku? Napriek tomu to funguje. To spojenie je natoľko nečakané, že je samo osebe super. Ak by aj ďalšie pokračovanie mali podobne „jednoduchšiu“ zápletku, asi by som už musel byť v hodnotení prísnejší, ale na prvý raz proste „musím“, či chcem alebo nie, dať vysoké hodnotenie. Samotná zápletka je dosť biedna a finálne „hromadné zmutovanie“ (nechcem spoilerovať, nechajte sa prekvapiť) je podľa mňa celé zle. Ale inak som sa bavil a chytilo ma to. Najviac ústupkov sa dožil Temný rytier, ktorý je o čosi menej temný a dokonca je pizzu. To korytnačky sa príliš nezmenili, stále sú to blázni a asi si viete predstaviť, čo s nimi urobí Batmanova jaskyňa plná parádnych technických vychytávok a (to hlavne) obrieho dinosaura.

1 16.01.2018

„Zadusil sa vlastnou krvou. Gotham v najlepšej forme.“ Takmer úchvatné. Batman ma na rozdiel od svojho DC kolegu Supermana nikdy nenudil, ale i tak musím uznať, že je vcelku ťažké prichádzať i po desaťročiach so zaujímavými príbehmi. V Sovom tribunále sa to podarilo. Začína sa opatrne (hoci hneď na začiatku sa staneme svedkami masovej bitky Batman vs. polovica jeho najslávnejších nepriateľov, pričom chrbát mu kryje Joker!), ale potom sa to začne rozplietať (či skôr zapletať) a dostávame jednu pecku za druhou. Skvelá akcia a ešte lepšie neakčné, dialógové momenty, v ktorých sa ukazuje, že strážca Gothamu stojí proti absurdne mocnému nepriateľovi, ktorý v „jeho“ meste nenápadne, ale o to zákernejšie a rafinovanejšie ťahá za nitky už pekných pár nie rokov, nie desaťročí, ale storočí! A on si to nevšimol. Jasné, báchorku (a básničku) o tajuplnom Sovom tribunále v Gothame pozná aj dieťa, ale kto by rátal s možnosťou, že je to pravda? Vskutku rafinovaný prístup, pretože Scott Snyder nepopiera dané udalosti (smrť rodičov, Batman ako strážca mesta), ale ukazuje sa, že je to len špička ľadovca a že Batman si v skutočnosti len myslí, že o svojom meste vie všetko. Veľmi pôsobivé je výrazné prepájanie súčasnosti s hlbokou, temnou minulosťou mesta Gotham, kedy sa ešte len stavalo (ale priezvisko Wayne už vtedy malo cveng). Niektoré nápady sú úchvatné a mrazivé a je z nich vydesený nielen čitateľ, ale i Batman a to už je čo povedať. Vadil mi snáď len už spomínaný opatrnejší rozjazd, možno príliš otvorený koniec a Batmanova finálna nesmrteľnosť. Spomenúť musím pozoruhodný nápad nakresliť niekoľko stránok „naopak“. Veľmi temný, dospelý a prekvapivý komiks. Utekám na Sovie mesto.