Ivan Kučera komentáře u knih

V podstate veľkolepá záležitosť a to nielen rozsahom, ale plus mínus i kvalitou. Texty k jednotlivým filmom nie sú niečo, čo by vám urobilo dieru do hlavy. Je to napísané dosť univerzálnym, neškodným štýlom. Ale zas nemôžem povedať, že by to bolo odfláknuté. To určite nie - texty obsahujú plno zaujímavostí, súvislostí, fotiek, plagátov, dobových informácií. V tomto smere je to poctivá, nadpriemerná knižka. Ako hororového fanúšika ma potešilo prekvapivo dosť veľké zastúpenie tohto žánru. Ak ste aj vy fanúšikmi hororu, siahnite i po spriaznenom "pokračovaní" - 101 hororov, ktoré musíte vidieť, než zomriete.

4 30.12.2017

Už som videl všeličo, ale poviedka vydaná ako kniha??? Pre mňa totálny prepadák. S Gillian Flynn som po tejto hroznej kávovine na 99% skončil (skôr, než som s ňou poriadne začal). Pripadá mi to tak, ako keby niekto narýchlo dával dokopy zbierku poviedok a v poslednej chvíli oslovil (údajne renomovanú) autorku. Tá síce nič v zásobe nemala, ale povedala si, že by bola škoda nemať v tom niečo svoje a tak to za týždeň napísala a na druhý to už išlo do tlače. A editor si pomyslel, že to síce možno nie je dobré, ale spisovateľka je slávna a tak sa zvýši predaj. A podľa toho to aj vyzerá. Obskúrna zápletka, letargicky nahodené postavy, nijaká atmosféra. Dva tri razy som sa uchechtol pri nejakej vete, ale to je všetko. Učili ma, že v poviedke nemá byť nič, čo do nej vyložene nepatrí. Nie tak v Škvrne, V tej je plno vecí, ktoré do nej nepatria. A napriek tomu v nej sú. Strašne dlho trvá, kým sa niečo začne diať a potom je to stále nuda. Ku koncu sa dostaví pár nečakaných twistov, ale, pravdupovediac, jeden horší ako druhý a za seba dodávam, že som nad tým, či dávajú zmysel, radšej ani nerozmýšľal, taký som bol znechutený. 30 %

9 29.12.2017

Po Záhade hlavolamu prostredná časť zo stínadlovskej trilógie dua Blažek/Filípek. A hoci aj Povstanie Vontov má, podobne, ako Hlavolam zo Stínadel, svoje chyby, proste sa mi to ako celok páči. Srdce mi nedovolí dať tomu menej, ako 70%. Celé sa to veľmi príjemne drží v rukách a privoniava sa k tomu :-) Lesklý, pekný papier, pôsobivý A4 formát, skrátka a dobre sexi komiks. A chyby? Predstavoval som si to viac temné, občas som mal hokej v postavách, mohlo to byť predsa len o čosi dlhšie a občas tam bol brutálne chaotický „strih“ (napr. hneď na začiatku ležia dvaja chlapci v noci v nemocnici, do izby vtrhne fantóm, jedného začne mučiť a druhý čo medzitým robil? A kde bol personál? Sú to na prvý pohlaď drobnosti, ale v konečnom efekte kazia čitateľovi dojem z čítania.).

24.12.2017

70%. Vydarená hororová zbierka, ktorá síce sem-tam kombinuje žáner aj so sci-fi a fantasy, ale v drvivej väčšine ide skutočne o poctivé horory. Niektoré atmosférické, iné nechutné – ako to ostatne fanúšikovia majú radi. Najviac ma oslovili poviedky Honzu Vojtíška Cizí ve své kůži, Dosedělova Žena s pastelkami a Záborského Někdy to prostě stačí. Ale nájdete tu i diela od rozporuplného Marka E. Pochu, či naopak pomerne konzervatívneho (v dobrom) Martina Štefka. Ku každej poviedke prislúcha ilustrácia (môj príbeh, Minerální vody, ilustroval Filip Bandurčin) a musím spomenúť tiež kontroverznú obálku, pútajúcu pozornosť potenciálneho čitateľa.

2 18.12.2017

Historicky prvý diel fenomenálnej európskej ságy bravúrne miesiacej motívy a prvky zo sci-fi, rozprávok a drsných vikingských eposov. Paradoxne, hoci je to prvý diel (vôbec prvý raz vyšiel v časopise Tintin v r. 1977), v češtine vyšiel až v roku 2012, teda 22 (!) rokov po Dítěti z hvězd, ktoré v češtine vyšlo ako prvé v rámci série Thorgal (hoci sa paradoxne jedná až o siedmy diel v poradí). Zrazená čarodějka tvorí spolu s Ostrovem v ledových mořích v podstate jeden dvojpríbeh a navzájom sa šikovne dopĺňajú. Je to nečakané, lebo Rosinski/Van Hamme pri tvorbe jednotky netušili, že sa im to postupne rozrastie na takú gigantickú ságu. Vtedy to žiadna jednotka nebola; malo ísť o jednorázovú spoluprácu. Áno, koniec je síce otvorený, ale faktom je, že páni sa už nemali nikdy viac stretnúť. No po výbornom prijatí medzi fanúšikmi museli. A vytvorili jeden z najlepších európskych komiksov, ktorý dnes má desiatky sequelov, spin-offov a rip-offov. Hoci pri písaní Zrazené čarodějky Rosinski a Van Hamme zrejme netušili, kto je Thorgal v skutočnosti zač, už v nej opatrne naznačili, že s ním nie je všetko v poriadku. Po vizuálnej stránke ide dodnes o podmanivé dielo. Ako som napísal, Zrazená čarodějka pôvodne vyšla časopisecky, až neskôr bola vydaná v samostatnom zošite a aby bola o čosi dlhšia, bol k nej dodatočne pridaný (s hlavným dejom nesúvisiaci) príbeh Téměř v ráji, ktorý dokonale ukazuje silu Thorgalovho sveta: hrdina putuje nemilosrdnou snežnou pustinou, jeho a koňa napadne svorka vlkov a zrazu sa prepadne (doslova) do iného sveta, ktorý je nad naše chápanie. Do sveta rozprávkového, v ktorom existujú čary a mýty (oceňujem brilantný koniec, síce som ho čakal, ale aj tak). Práve táto fantastická žánrová rozmanitosť ságe dodáva chutnú šťavu.

5 16.12.2017

70 %. Josefa Blažka poznám 100 rokov a tak viem, že týmto komiksom si splnil svoj dlhoročný sen ohľadom milovaných Stínadel. Tie pokladám za jedno z najfascinujúcejších miest, ktoré kedy kto na celom svete vymyslel. Úzke uličky, pokrivené priechody, strmé schodiská, tajomné budovy, gigantické podzemie, legendy, mýty, utajené dvory. Wow. Podľa mňa to geniálne stvárnil film Záhada hlavolamu z roku 1993. Chozeho komiks má svoje muchy. Pripadalo mi, že postáv je zbytočne veľa, niektoré sa mi zlievali do jednej a na môj vkus to bolo primálo temné (Stínadla vnímam ako hororovú kulisu a tou v tomto komikse nie sú) po vizuálnej stránke. Ale napriek tomu sa mi to veľmi páčilo. Dokonca viac, ako foglarovské komiksy Chata v jazernej kotline a Rýchle šípy v Stínadlach, ktoré sa topili v texte, ktorého bolo pomaly viac, než obrázkov. V Josefovom komikse toto našťastie nie je. Je to svižné, textu je tak akurát a kresba je príjemne „detská“. Ako niekdajší fanúšik ABC a hlavne Bubliniek (kultové „vystrihovačky“) kladne hodnotím aj pexeso uprostred, hoci vo veku 36 rokov už si to vážne vystrihovať nebudem. Ale je to milé. Celkovo mi to po vizuálnej stránke prišlo pekné, kvalitný papier, fajnový rozmer A4, lesklá sexi obálka, dobrá kresba... Mám takéto veci proste rád a myslím si, že ak v tom choze bude pokračovať, stane sa českou komiksovou legendou. A som naňho hrdý! :-)

3 08.12.2017

Niektorí ľudia počujú svoje myšlienky neradi. Možno preto, že ich myšlienky za veľa nestoja. Je to pecka. Je to bomba. Je to zatiaľ najdlhší diel (ešte dlhší, ako dosť dlhé Mŕtve matky). Ide do poriadnej hĺbky. "Hlavný" dej zdanlivo spomalil, ale niekedy musíte spomaliť, aby ste došli do cieľa. Túto múdrosť nepovedal nikto menší, než Arnold Schwarzenegger v Predátorovi. A mal samozrejme pravdu. V Rezervácii v rytme blues do úzadia ustupuje Dash a naopak do popredia vstupuje Šunka. Ruku na srdce, určite ste aj vy čakali, kedy sa to stane. Stalo sa to teraz. A znova úžasne. Neviem, čo by som tomu vytkol. Možnože úvodné slovo, ktoré tu prekvapivo chýba. Ale inak nemám čo. Toto je proste neuveriteľná séria. Neuveriteľná.

5 08.11.2017

Nie som expert na knihy o snajperoch, tak volím opatrné, univerzálne hodnotenie 3*. Túto knihu som si zohnal ako študijný materiál, lebo už asi sto rokov je mojím snom napísať poviedku o snajperoch. Aby som netrepal blbosti, potreboval som materiál na informácie. Kvalitný papier, dobré fotky a stovky informácií (ide sa riadne hlboko do histórie „povolania“). Ak vás téma fascinuje, určite sa vám to oplatí kúpiť.

27.10.2017

3,5*. S americkým autorom S. Craig Zahlerom som sa prvé razy stretal vďaka filmom, pod ktorými bol podpísaný ako režisér alebo scenárista. Konkrétne šlo o brutálny, temný hororový western s Kurtom Russellom Bone Tomahawk a menej vydarený, ale stále značne drsný a atmosférický Nočný incident o kuchároch v blázinci bojujúcich o holý život (!). Zahlerovu literárnu tvorbu sprevádzali nadšené zahraničné ohlasy, ale my sme mali smolu. Nič od neho u nás nevyšlo. Keď sa to konečne zmenilo (= v roku 2017 české vydavateľstvo Mystery Press vydalo jeho pecku Špinavé kšefty na North Ganson Street), neváhal som a okamžite som objednával. A hoci podobné krimizáležitosti nie sú moja šálka kávy, musím uznať, že Zahler fakt píše ako ďábel. Rád do komentov dávam šťavnaté citáty z kníh, ktoré ma zaujali. Ak by som to mal urobiť teraz, bolo by tu minimálne sto citátov. Neviem, kde na to Zahler chodí, ale má dar vymýšľať výnimočné hlášky a dialógy. Plusom je i jeho drastický štýl. Sú tu krvavé momenty a šokujúce zvraty, ktoré by sa v „bežných“ knihách nemali odvahu vyskytnúť. Zahler ale nie je bežný autor. Teraz to už viem. A dúfam, že sa na našom trhu čo najskôr objavia preklady aj jeho ďalších kníh.

6 25.10.2017

50 %. Raz do roboty prišiel týpek predávajúci knihy. Za toto chcel 4 eurá. No nekúpte to. Pre psíčkarov je to ale zbytočné, až na pekné fotky (z nich ale minimálne jedna sa opakuje) im to nepovie nič, čo by už nevedeli. Dobré to je možno akurát tak pre začiatočníkov, ale to neviem posúdiť, keďže kniha sa mi dostala do rúk v čase, kedy som bol už dobrý kamoš s bernardínmi, jazvečíkmi, bernskými salašníckymi psami a nemeckými ovčiakmi. Knihu by som zhodnotil priemerne a neutrálne: neurazí, ale ani nie je príliš užitočná.

1 16.10.2017

Nie je to čistých 5*, len takých povedzme... 4,5? Okrem kultového Kameňáku (ktorý v r. 1997 vyšiel na pokračovanie v časopise Crew, vtedy v čierno-bielej podobe) obsahuje antológia dva ďalšie komiksy: vynikajúceho Muža, ktorý sa smial (de facto pokračovanie kultovky Batman: Rok jedna, ktorý sa končil príchodom Jokera do Gothamu) a na záver mrazivý experiment Dobrý človek ešte žije (ten tiež už vyšiel, najskôr v časopise Crew v r. 1998 a 2019 v Batman v černé a bíle). Po výtvarnej stránke ide o krásnu, špičkovú, nadpriemernú vec. Perfektnou správou je, že ťažko niečo kritizovať aj po príbehovej. Kameňák je v Batmanovom univerze absolútna pecka a legenda. Nepochybne jeden z najlepších kusov. Dodnes z neho mnohí čerpajú. Vrátane Nolana, ktorý v Temnom rytierovi tiež poňal vzťah Batmana/Jokera ako nevyhnutný, istým spôsobom priateľský (!). Jeden druhého fascinujú, potrebujú sa, nedokážu jeden bez druhého existovať a ak áno, tak len na krátko. Mnohým na Kameňáku prekáža, že porušil tabu a prezradil Jokerov zrod. Mne sa to ale jednak páčilo a jednak Joker vraví: Keď už mám mať nejakú minulosť, tak radšej vo viacerých variantoch. Čiže verzia, ktorú ponúkne, môže, ale nemusí byť pravdivá (opäť: rovnaký prístup k Jokerovi zvolil spomínaný Nolan). Ak napriek tomu Moorea za toto chceme kritizovať, vráťme sa pokorne v čase do r. 1951 a začnime kritizovať komiks Detective Comics #168 (keďže k originu došlo už v ňom). Muž, ktorý sa smial nie je síce až taká kultovka, ako Kameňák, ale je vyvedený v úžasných farbách a scenár je napínavý. Brubaker (Gotham Central) inovoval prvé stretnutie klauna a netopiera (ku ktorému došlo už v 4O. rokoch). Hoc je Brubaker jeden z najvýznamnejších súčasných scenáristov, toto mu miestami nevyšlo podľa očakávaní: logika jemne hapruje (polícia nedokáže prehovoriť budúce obete, aby sa načas ukryli do tajnej skrýše?) a dej je monotónny (Joker určí obeť, obeť umrie, Joker určí druhú obeť...). Morbídnou bodkou je Dobrý človek ešte žije, ktorý je zvrátený a mrazivý. Vychádza z axiómy najväčšie zlo sa nejeden raz ukrýva pod fasádou nenápadného, na prvý pohľad neškodného, ba dokonca príjemného a sympatického človeka. Batman: Kameňák a další příběhy v r. 2023 vyšiel aj v slovenčine vo vydavateľstve Slovart pod prekladom Batman: Brutálny vtip a ďalšie príbehy.

8 01.10.2017

„Nevidím žiadneho Boha. Vidím len starca, ktorý sa za Boha vydáva. Starca, ktorého žiaľ a samota zbavili rozumu a ktorý sa mstí za svoje vyhnanstvo tým, že šíri smrť a skazu.“ Město ztraceného Boha je súčasťou epickej, 4-dielnej ságy pozostávajúcej z komiksov Země Qaa, Tanatlokove oči, Město ztraceného Boha a Mezi zemí a světlem. Stále dosť dobre nerozumiem, ako je možné, že Thorgal zabudol, kto je. V Dítěti z hvězd mu to ako chlapcovi na vrcholku pyramídy vysvetlil jeho dedko. OK, potom mu následne vymazal pamäť. Takže ťažko povedať, prečo mu všetko povedal a hneď nato mu vymazal spomienky. Ale dobre, prečo nie. Lenže z chronologického hľadiska po Dítěti z hvězd nasleduje Ostrov v ledových mořích, kde už dospelému Thorgalovi „čarodejnica“ vysvetlila jeho vesmírny pôvod. A pokiaľ viem, ona mu žiadnu pamäť nevymazala, na to bol odborník iba jeho dedko. No a potom nasleduje tento štvordielny príbeh, kde vikingský mladík ZASE nevie, čo je zač. Môže to znieť ako drobnosť, ale v skutočnosti je to chaotická diera, ktorá do inak celistvého univerza vnáša zbytočné otázky, ktoré v ňom nemajú čo robiť. Takisto neviem, ako sa Kriss dostala z Ogotajovho „bludiska“, keď jej jasne povedal, že pokiaľ nebude chcieť on, ona sa odtiaľ nikdy nedostane. A čo viem, tak nechcel. A aj tak sa z neho dostala. Ale dobre teda, prestaňme riešiť logiku a pozrime sa na tento zošit ako na celok. Aký je? Lepší, než Tanatlokove oči. Úplne chýba Thorgalov syn a sústreďujeme sa výlučne na bojovú družinu, ktorá má zabiť falošného boha Ogotaja. Thorgal tu pravdupovediac nie je dôležitá postava. Jasné, všetko sa točí okolo neho, ale tentokrát ide o nevýrazného, miestami až neviditeľného hrdinu, ktorý väčšinou len postáva v zábere, občas uteká a raz za čas bojuje. Nenazval by som to vyložene záporom, ale je to čudné. Veľa tomu naopak dáva to, čo ma na tejto sérii fascinuje už od detstva – že sa tu chlapčenské fantasy dobrodružstvo mieša s drsnou realitou a keď to najmenej čakáte, príde sci-fi a vy na konci zostanete vyvalení, ako keby vám niekto vychrstol do tváre vedro studenej vody. Nápad o falošných bohoch, ktorí pristáli na Zemi (a už z nej nemohli odletieť domov), je famózny.

3 14.09.2017

„Môžeš pokojne odísť, Bailey. Odviedol si dobrú prácu, postaral si sa o svojho chlapca.“ Prvý raz som sa s Psou dušou stretol prostredníctvom trailerov na filmovú adaptáciu, ktorú nakrútil Lasse Hallström, režisér môjho milovaného psieho dojáku Hačikó. Nakoniec som si film pozrel a hoci mal viacero chýb, ako celok sa mi páčil a patrične ma dojal. Tak som si povedal, že to risknem aj s knihou. Keď sme ju s pani manželkou kúpili našej neteri k sedemnástke, brutálne som si ju požičal, prečítal a až potom sme ju darovali. A výsledok? Ako film, tak i kniha má niekoľko slabších a hluchších miest, no ako celok sa mi páčila. Viaceré momenty z knihy sa do filmu nedostali a naopak vo filme sa objavilo mnoho vecí, ktoré by ste v románovej predlohe hľadali zbytočne (najvýraznejšou zmenou oproti filmu je drastický koniec, ktorý som nečakal). Román ma dojal zakaždým, keď hlavný psí hrdina zomieral, ale potom sa rýchlo prevtelil a znova to bolo plné pôvabných psích „rozhovorov“. Viacerí ľudia, ktorí mu ale vstúpili do života, ma nebavili a občas sa to zbytočne naťahovalo. Tak volím trochu prísnejšie hodnotenie "len" 3*. Ale ak milujete psov, prečítajte si to.

1 27.08.2017

Skvelý, hoci bohužiaľ veľmi smutný pohľad na politickú scénu po tom, čo ju natrvalo opustil Mečiar. Resp. po jeho vrcholnom období mu ešte voličmi bolo umožnené symbolicky sa vrátiť a to ako súčasť WTF-koalície so SMER-om a SNS, ale už to neboli klasické mečiarovské časy. Bola nová doba, veci už sa nemohli robiť tak na rovinu a primitívne násilne, ako v 90-tych rokoch. Mafia bola postupne definitívne vytlačovaná do priepasti a nahradilo ju politické rozkrádanie. To bolo rafinované a skryté, už až tak nebilo do očí, ako mafiánske popravy a únosy prezidentových synov. Vagovičova knižka skoro vôbec nie je nudná a číta sa jedným dychom. Občas je to pekne mrazivé čítanie.

4 11.08.2017

Dokázalas to. Narodila jsi se jako slobodná. Exotický, krásne zelený ostrov dodáva komiksu zaujímavú atmosféru a miestami až pozoruhodné vizuálne spracovanie. Už menej ma zaujal príbeh, ktorý je jedno veľké origin-klišé. Poteší síce biela slečna bez srdca, ktorá je relatívne atypickým zloduchom. A rozhodne neurazí ani to, že ďalším zlosynom v poradí je hrdinov dlhoročný priateľ. Čo pomerne predvídateľnú zápletku robí psychologicky vďačnou a istým spôsobom smutnou. Za kresbu (a farby) 4*, za scenár 3*.

1 09.08.2017

Je TO tam. TO hororové a znepokojivé, TO osviežujúce a idúce proti klišé. TO, čo nás láka na hororoch. Už veľmi dlho som zháňal nejakého nového žánrového autora, ale všade len starí týpkovia King, Lovecraft a Barker. A potom prišiel on, Nick Cutter. Trvalo mi tri roky, kým som to s ním riskol, ale môžem povedať, že som zbytočne dlho otáľal a že skúsim aj ďalšie jeho knihy. Po prvé, námet je skvelý. Partička deciek so skautským vedúcim sa na víkend ocitne na ponurom, sychravom ostrove. Po druhé, zlo je obludné, nepredstaviteľne nechutné. Raz v noci k nim do tábora zavíta neuveriteľne hladný pošuk, z ktorého sa vykľuje živý inkubátor pre ČERVY. Všade samé červy, červy, červy... ČERVY! Fuj, odporné. Odporné, človeče. Valia sa z brúch, z úst, miesia sa jeden cez druhého a snažia sa stoj čo stoj nakaziť decká. Po tretie, prísť v dnešnej dobe s krvavou scénou, ktorá by čitateľa dostala, je nesmierne ťažké. V dnešnej dobe akoby tu už všetko bolo a čitateľa len tak niečím nedostanete. Nick Cutter to však dokázal a vytvoril niekoľko nechutných scén, po ktorých prečítaní mi bolo blbo od žalúdka. Hej, postavy chlapcov troška splývajú, ale celé to má drajv, skvelú atmosféru a je to drsné, riadne drsné, pekne drsné. Ako Nickova obľúbená Carrie, aj Oddiel obsahuje novinové články a rôzne iné „bonusové“ materiály, ktoré „dovysvetľujú“ dej. Nejde o hororovú revolúciu, ale možno paradoxne o čo menej sa Nick Cutter na niečo hrá, o to viac sa mi jeho štýl páči. Je to drsné, je to nechutné, nie je to hlúpe a je to naše. Naše hororové. Komu sa páčili knihy/filmy Boh múch, Pustatina, To a Votrelec, mal by byť výrazne spokojný.

7 05.08.2017

Dobrá kniha s kvalitnými postavami a dobrou zápletkou, ale, podobne, ako filmové spracovanie s Tomom Berengerom ako Moonom, ani ona ma ktovieako neuchvátila. Nudila ma síce menej, než som čakal, ale že by to bola nejaká moja srdcovka...

31.07.2017

Skvelá záležitosť, ktorá za to, že je skvelá, vďačí predovšetkým tomu, že skvelé boli udalosti, podľa ktorých vznikla. Teda, skvelé... Skvelé ako pre koho. Asi nie pre Fawcetta, ktorý sa zo svojej poslednej výpravy do úžasnej, no zároveň desivej a smrtonosnej Amazonky už nevrátil a nikdy sa nikomu nepodarilo zistiť, čo presne sa mu stalo. A aby toho nebolo málo, do pekla so sebou zobral aj vlastného syna a jeho najlepšieho kamaráta. Možností, čo sa im stalo, bolo neúrekom. Vskutku si ťažko vybrať krajšiu - kanibali, brutálne naladené indiánske kmene, vražedné zvieratá, nechutné choroby a v neposlednom rade nebezpečná divočina. Niektorí veria, že Fawcett nakoniec svoje vysnené Mesto Z našiel a aj so synom v ňom zostal až do smrti. Táto knižka Fawcettov koniec, samozrejme, neukáže, keďže sa nevie, čo sa mu stalo. A už sa to ani nikdy vedieť nebude. Téma je fascinujúca a pútavá. Bohužiaľ, filmové spracovanie z produkcie Brada Pitta z roku 2016 zostalo napriek snahe v polovici cesty.

„Podľa mojej skúsenosti je hranica medzi láskou a vraždou často poriadne tenká.“ Je TO tam. Po predsa len slabšej piatej časti (Úplne sám), sa Skalpy v šiestej, v Hlodaní, vracajú tam, kam od strhujúceho debutu patria. Na vrchol komiksovej tvorby obecne. Je to séria úžasná, jedinečná, fenomenálna a šialene, neskutočne bohovská. Piaty diel mi pripadal zbytočný, takmer nič sa v ňom nestalo a to, čo sa stalo, sa dalo vtesnať do Hlodania. Ale Ok, čo už. Hlodanie je paráda. Ohromný a ohromujúci návrat ku koreňom fenomenálnej indiánskej ságy. Nadupaná, neskutočná jazda, ktorá neprestáva prekvapovať. Začiatok je pokojnejší, ale potom to chytilo také tempo, že som to dal za hodinu. Postavám začínajú pomaly, ale isto praskať nervy a vinou toho stvárajú desivé, obludné veci, za ktoré proste budú MUSIEŤ zaplatiť. A na 99% to nebude v ďalekej budúcnosti, ale v dohľadnej dobe. Viackrát som vytreštil oči nad beštiálnym zvratom, k akému sa odhodlal brutálny Jason Aaron (od ktorého som si medzičasom dal solídnu jednohubku Muži hněvu). Z Dasha sa v Hlodaní konečne opäť stáva hlavná postava (mal som dojem, že v posledných dieloch bol už len nie príliš podstatným malým kúskom z veľkého puzzle) a fakt vás začínajú zaujímať, ako sa preboha toto peklo môže skončiť. V neposlednom rade musím vyzdvihnúť úžasné úvodné slovo Matta Fractiona. Pretože keď to v chlapovi začne hlodať... môžu sa stať príšerné veci.

5 18.07.2017

Tanatlokove oči kvalitatívne radím do „prostrednej časti“ Thorgalovej série: teda ani zlé, ale ani také jedinečné, ako Dítě z hvězd. Kresba je samozrejme stále/zase raz nádherná, mystická a podporujúca fantáziu (hlavne scény z temnej džungle). Problém je, že príbeh je nie príliš zaujímavý a poriadny drajv chytí až na konci. A to už je neskoro. Thorgal je tu skôr štatista. Jeho putovanie džungľou nie je také zaujímavé, ako mohlo (a malo) byť. Občas vyskočí aligátor a raz za čas niečo nebezpečné zletí z neba, ale inak sa vlastne nič nestane. V meste je to o poznanie lepšie. Tu je kresba síce nudnejšia, ale našťastie sa do toho tvorcovia poriadne opreli a nadviazali na Thorgalovu minulosť (či skôr na minulosť jeho predkov). Správne, opäť sa vracia to, čo na tejto sérii zbožňujem: pozemské napojenie na vesmírne cestovanie. Stretávame sa s postavou, ktorá ma nadchla už v Dítěti z hvězd. Odvtedy však hlavný hrdina zostarol. Rosiniski a Van Hamme okolo neho (a najnovšie už aj okolo Thorgalovho syna) budujú pozoruhodnú mytológiu o bohoch zostúpených z nebies, ktorí v skutočnosti žiadnymi bohmi neboli.

1 17.07.2017